sliaCan napísal:@aacid
K tomu co si pisal vyssie, ak chces na sebe nieco zmenit tak to proste zmen. Daj si nejaky plan ... e.g. kazdy den o xy hod budem kreslit pokemonov, zacnes to dodrziavat, po case z tobo bude zvyk a pojde to samo. Motivacne reci ti moze davat aj gandhi ak sam nezacnes konat tak to nema ziadny zmysel. Tlak na seba aby si plan dodrziaval mozes napr. tak ze kazdemu budses hovorit o tom o svojom plane, cieli a pod.

Zacni s niecim mensim a posrupne si davaj vacsie ciele.

no toto je taka klasicka odpoved. ked ono to vobec nie je take lahke... je to ako keby vo mne boli dve osoby, jedna si cely den hovori "vecer konecne zamakam na tej hre, vsetko mam napisane, naplanovane, viem presne co robit, idem do toho". potom prijdem z prace, 3 hodiny stravim s malym a so zenou kym nejdu spat, sadnem k pocitacu a nic... proste sa mi nechce, radsej si zapnem nejaku hru, serial alebo film.

a velmi lahko sa povie, ved tlac na seba, donut sa, bud silnejsi... proste to nejde, proste neviem ako. aj s tym ze kazdemu to hovor, aj to som samozrejme skusal, nic to nevyriesilo, akurat si zo mna kamarati robia srandu ze nic nedokoncim a manzelka sa uz pre istotu nad ziadnym mojim napadom nenadchyna, aby nebola sklamana...

ako som pisal hned na zaciatku, aktualne jedine riesenie vidim psychologa. neviem ci ozaj nieco vyriesi ale aspon to vyskusam, nic ine ma uz nenapada.

akoze co cakas, ze ti povie? zacat musis hlavne u seba a nie u psychologa. necudujem sa ti, ze sa ti nic nechce robit uz vecer, rob to cez vikendy, ked bude dieta vacsie a budete ho moct nechat aj cely den u starych rodicov a pod.

tak ak psycholog nie je na to aby ti poradil s takymito vecami, na co je potom psycholog...
mne to prijde ako psychicka porucha, cital som knihu o ADHD, pise tam o tom ze ADHD nie je porucha ako taka, ale je to skor zoznam priznakov, ktore by sa mali diagnostikovat samostatne. no a ako som to cital, tak vela tych priznakov sedelo uplne na mna.
to znamena ze asi nebudem na svete jediny s takymto problemom a ze existuju aj ludia co sa tym zaoberaju a mozno maju aj nejake riesenia.

ale ved riesenie je jednoduche, prekonaj svoju lenivost
samozrejme, mozes to zvalovat na nejake choroby, ale povacsine si za to mozes sam

velmi jednoduche riesenie... keby to bolo take jednoduche, myslis ze by som to nespravil?

aj cloveku co ma panicky strach z uzavretych priestorov povies, ved to je jednoduche, prekonaj to? clovek co ma OCD to tiez ma proste prekonat?

velmi tazko sa vysvetluje ako funguje nieco v tvojej hlave cloveku ktoremu to funguje inak. ja som fakt skusal vsetko co sa dalo a neviem to prekonat, proste neviem.

Beardie podla mna si v zasade nepochopil o co ide..
ja som prokrastinator - mometalne sa chystam na http://www.martinus.sk/?uItem=150572 , presne ako pisem, chystam sa...

ja sa rad pustim do niecoho noveho, problem je ten ze pri tom nevydrzim... zpociatku ma to bavi, vidim ciel, kreslim si, tvorim... pridu dva-tri dni ked proste musim na nakup, opravit nieco, vybavit, a po 4tom dni k danej veci stracam nadsenie (aj ked velmi pomaly ho stracam), hybe sa to pomaly... stracam v tom zmysel, to nadsenie, pomaly - nudi ma to, nedokoncim.

a toto je zo vsetkym... futbal, auto, bicykel, behanie, zena, decko, programovanie, kreslenie, kniha... je to strasne zly pohlad na svet. Ale dakto proste taky je.

Ale nejde o to ze robit nieco, s tym problem nemam - zrobim vsetko, ale najst nieco a v tom niecom zmysel, pokracovat s tym- to absolutne neviem.
(raz som pisal do temy o VS, ze na konci gympla, neviem ci ste to dakto mali, my ano, velke psychologicke "karierne" testy, vyslo mi ze sa hodim na vsetko, keby mi radsej vyslo ze mam byt napr. ucitel, asi som spokojnejsi....)

jeden priklad dam: nebudem si predsa kupovat(poziciavat) korcule, lyze, sanky, snowboard, bezky, lopar, turisticku vybavu, aby som zistil co ma bavi - ci neexistuje ina cesta ? teraz som lenivy vsetko si kupit ci ako?

aacid napísal:velmi jednoduche riesenie... keby to bolo take jednoduche, myslis ze by som to nespravil?

co si urobil preto, aby si to spravil? su nejake relevantne dovody, ktore ti brania v aspon ciastocnom zacati danej cinnosti?

aj cloveku co ma panicky strach z uzavretych priestorov povies, ved to je jednoduche, prekonaj to? clovek co ma OCD to tiez ma proste prekonat?

to je uplne ina situacia, pretoze je to potvrdena diagnoza

podla tvojho popisu vidim nezaujem, lenivost, neschopnost vyjst so svojho pohodlneho sveta

ako som pisal vyssie, podla tej knihy by to diagnoza mohla byt, aby sa potvrdila, musim najprv k tomu psychologovi.

to ze ty to nepovazujes za diagnozu, s tym ja nic nespravim, to je iba tvoja vec.

co som pre to spravil? doteraz som vo vsetkych prispevkoch o tom pisal.
ale je to tak ako hovori Forsaken, nie je problem zacat nieco, problem je vzdy dokoncit. sme na tom uplne uplne rovnako.
dostanem napad na hru, hned zacnem vsetko spisovat, vymyslat, kreslit, prototypovat, vzdy aj nieco urobim... ale skor ci neskor sa bud na niecom zaseknem alebo uplne bez realne dovodu zacnem robit nieco ine a uz sa k tomu nevratim.
naposledy ked som sa vratil z toho skolenia, povedal som si ze zaklad je urcit si pravidelny cas a dodrzovat ho aby sa z toho stal navyk... povedal som si ze kazdy den od 21:00 do 22:00 budem robit na hre, aspon nieco, hodina nie je vela a este stale mi ostanu 2 hodiny aby som sa zabaval... kolko myslis ze som vydrzal? ani tyzden.

a takto je to so vsetkym, aj s blbymi hrami som na tom rovnako, vzdy kupim nejaku hru, rozohram a ta hra ma bavi, ozaj bavi, ale vacsinou ju druhy den uz nezapnem... za posledny rok som dohral mozno 2 hry, rozohral desiatky. (aj to gta som naposledy vypol pred poslednou misiou a odvtedy nezapol, uz to bude aspon mesiac)

ja si uvedomujem ze jedine co musim spravit je prekonat sam seba, len neviem ako.

No a na to potrebujes potvrdenie diagnozy od psychologa ?

Fasa pristup, aj depresia kolkokrat pre okolie "nie je diagnoza", a staci aby sa ten clovek "trochu premohol".

A potom ked sa zabije tak sa len pytaju ze preco, "ved na nom nebolo nic vidiet"

energy00 napísal:No a na to potrebujes potvrdenie diagnozy od psychologa ?

predpokladam ze po diagnoze bude nasledovat liecenie...

a ako sa take nieco lieci? sedenia u psychologa?

moj keby som vedel ako sa take nieco lieci, aby by som nepotreboval ist k doktorovi, ze?

aacid, necital som vsetko co si pisal. Myslim si ze je to problem takmer kazdeho cloveka. Ale som cital a si aj overil, tak dolezite je ked nieco robis sa na to naplno sustredit, nepremyslat o tom ake nasledky to pre teba bude mat v buducnosti. Ked si hovoris ze spravim hru, nepremyslat ako zbohatnes a nebudes robit nic. Ale uzivat si jej vytvaranie a popritom zbohatnes ani nevies ako.

Momentalne som na tom tiez asi ako ty, rano nabudeny ze spravim toto a toto, nakoniec sa niekde zacitam a je hotovo ale pred dvoma hodinami som sa odhodlal, zacal robit na ulohe ktoru som myslel ze dam za nejakych 10 hodin a dal som to za 2, s tym ze som sa na to naplno sustredil a este si to uzil. mozem ti odporucit nejake knihy ak chces, ktore mne velmi pomohli.

aacid napísal:ja si uvedomujem ze jedine co musim spravit je prekonat sam seba, len neviem ako.

prestan si to hovorit a sprav to, bude 21.00 tak to zacni robit, neodkladaj to na neskor

skús spraviť niečo, čo ti je proti srsti.. hoci aj každý deň jednu vec.. bojíš sa niečoho? sprav to.. je ti niečo nepríjemné? sprav to.. volá sa to prekročenie svojej komfortnej zóny.. človeka to má niekam posunúť, skús to spraviť raz, možno si povieš, že to je sprostosť, no moja skúsenosť je, že ten pocit "po tom" je neopísateľný a podobný tomu, že cítiš, že to malo zmysel.. za mňa môžem spomenúť, že som sa prihlásil na latinsko americké tance, ešte vtedy som bol totálne drevo, bol som sám chalan v triede samé baby a ženy, neskutočne trápne som sa cítil, ale postupne sa to zlepšoval a mal som dobrý pocit zo seba, že som sa prekonal, to že som sa naučil tancovať a že teraz na diskotéke si viem pokojne zatancovať s babou bol len bonus... takisto som minulý rok skočil z útesu na tzv. "zip line", ja, čo mám neskutočný strach z výšok, nohy sa mi triasli až do samého bodu zoskoku rovnako by si mi medzi polky zadku nenapchal papier vtedy, bol to neskutočný pocit, že som to dal a bonus k tomu bol úžasný výhľad na krajinku takisto nerád rozprávam pred davom ľudí, no ale v práci to mám ako nutnosť a tak vediem denné meetingy, tiež ma to v tomto posunuli a nemám tak trému ako kedysi

Skorej navštív psychiatra ako psychológa, ten ti aspoň môže predpísať nejaké lieky.

aacid napísal:moj keby som vedel ako sa take nieco lieci, aby by som nepotreboval ist k doktorovi, ze?

ja som to myslel ironicky. neda ti ziadne lieky a rozpravas sa o tomto zadarmo aj tu a rad si tu tiez dostal dost len sa zacinas podobat na Liebnitza ked sa len vyhovaras preco sa to neda a preco to nejde. ide to

pekne sa mi tu s vami rozprava a dakujem za vsetky rady, ale k tomu psychologovi proste pojdem, ci uz to na nieco bude alebo nie, inac by to bola zase len dalsia vec, ktoru riesim mesiac a nakoniec sa na nu vykaslem.

ak to spravne chapem aj psycholog ti moze predpisat lieky, nie? netvrdim ze lieky chcem, ale po precitani tej knihy by som sa tomu nebranil, pokial by mi to malo pomoc, preco nie? realne to ze vecer nic nespravim nie je az taky problem ako to ze sa flakam aj v robote a teraz nie je to spravne obdobie stratit pracu.

uprimne si nemyslim, ze na toto lieky existuju. keby boli tak by sme boli vsetci nahajpovani na svoju pracu a pod.
kazdopadne dufam, ze ti to pomoze