Ak by existoval rebríček najúspešnejších sovietskych dvojitých agentov z čias studenej vojny, Ames by v ňom s najväčšou pravdepodobnosťou zastával jednu z najvyšších priečok. Pre Američanov však bol pohromou. Nenápadný muž bol pre nich zradcom a vrahom.
Dnes si v prísne stráženej pennsylvánskej väznici odpykáva doživotný trest za vlastizradu.
TEXT: Pavol Štrba
Amesov príbeh nie je len príbehom zrady. Je aj dôkazom neschopnosti vtedajšej americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA), ktorá podcenila nenaplnené ambície, osobnostné nedostatky a morálne zábrany svojich vysoko postavených agentov.
Ames na to zaplatil svojou slobodou, najmenej desiatku ľudí to však stálo život.
Podceňovaný chaotik
Aldrich Hazen Ames (1941) začal kariéru v CIA v roku 1962. O šesť rokov ho vyslali do Turecka, kde mal na starosti verbovanie záujmových osôb sovietskej tajnej služby do radov CIA.
Napriek tomu, že sa mu to celkom darilo, nadriadení ho ohodnotili len ako „priemerného“. Podobne to bolo v prípade jeho ďalších zahraničných angažmánov. Za všetko hovorí jedna z historiek o tom, ako si vo vlaku zabudol kufrík s citlivými materiálmi CIA.
Chaotika Amesa za to len napomenuli. Bol to tak trochu nepraktický, aj keď vysoko inteligentný agent. Navyše si rád vypil, čo si čoskoro všimli aj jeho spolupracovníci. Takých však v tom čase bolo v CIA viac.
Amesove skutočné problémy sa začali až v roku 1983. Po sérii milostných afér sa definitívne rozviedol so svojou manželkou a musel jej vyplácať odškodné vo výške asi 40-tisíc dolárov. Jeho nová manželka, Kolumbijčanka María de Rosario Dupuy bola navyše – jemne povedané - náročná.
Podceňovaný a odstrkovaný Ames dostal nápad, ako sa dostať z finančnej krízy: začne predávať Sovietom mená ich agentov, ktorí pracovali pre Američanov.
Sovietski agenti začali miznúť
Peniaze, peniaze boli tou motiváciou.
V apríli roku 1985 konečne nazbieral odvahu. Keďže nevedel, ako nadviazať kontakt so sovietskou KGB, v zúfalstve sa rozhodol, že zájde priamo na veľvyslanectvo ZSSR.
Najprv však zašiel do baru cez ulicu, aby sa posilnil. Nakoniec tých posilňujúcich pohárikov bolo šesť a do sídla sovietskeho veľvyslanca vo Washingtone vošiel opitý.
„Aj počas stretnutia som pil. Snažili sa udržať všetko v nejakej miere, cítil som, že už som mal viac ako dosť,“ priznal neskôr. Sovieti ním boli napriek všetkému nadšení. To, čo on považoval za bezvýznamné informácie, malo pre nich obrovskú cenu a hneď mu vyplatili 50-tisíc dolárov. Že Amesovi išlo výlučne o peniaze, im bolo jasné prakticky ihneď.
Zatiaľ čo z Amesa sa pomaly stal zámožný človek, sovietske spojky Američanov začali postupne miznúť. Najmenej desiatich ľudí, ktorých vyzradil Ames, vedenie KGB dalo chladnokrvne popraviť ako zradcov.
Drahé rolexky, obrovská vila v hodnote pol milióna dolárov alebo nový jaguár. Ames si ako bežný agent CIA nemohol dovoliť žiť na vysokej nohe, pretože jeho tabuľkový plat štátneho zamestnanca tomu nezodpovedal. Svoje bohatstvo neskrýval, práve naopak.
Keď neskôr v jeho dome našli vyše sto párov tých najdrahších topánok, aké sa vtedy v Spojených štátoch dali zohnať, agenti prestávali rozumieť tomu, ako si rozšafných Amesovcov mohli nevšimnúť. Všetko mala zakryť Amesova naivná historka, že ich finančne podporuje jeho bohatý kolumbijský svokor, ktorej všetci trestuhodne dlho verili.
Sovietska KGB celkove vyplatila americkému dvojitému agentovi na tie časy šialených 2,5 milióna amerických dolárov.
Dodnes je to údajne najvyššia suma, akú kedy Rusi zaplatili dvojitému americkému agentovi. A stále sa presne nevie, aké citlivé informácie Ames Sovietom vyzradil.

Úbožiak a alkoholik
Analytička CIA Sandra Gimesová sa ešte poriadne ani nestihla usadiť vo svojej novej kancelárii, keď k nej pristúpil jeden z jej starších kolegov a ponúkol jej pomoc pri vyšetrovaní prípadov zmiznutia niekoľkých sovietskych špiónov z polovice 80. rokov.
Tým kolegom bol Aldrich Ames. Prípady začali vyšetrovať až po páde železnej opony v roku 1991 a Grimesová dostala za úlohu nájsť „krtka“, ktorý sedel priamo v centrále a Sovietom vynášal prísne tajné informácie.
Od začiatku jej na Amesovi niečo nesedelo. Kolegovia jej ho opisovali ako čudáka, úbožiaka a alkoholika, no zrazu pred ňou stál muž v drahom obleku, z ktorého sršalo sebavedomie.
Navyše ju neustále poučoval, aké techniky používať pri odhaľovaní dvojitých agentov. Bolo jej to čudné, ale nedala na sebe nič znať. Grimesová dnes priznáva, že táto taktika bola pri odhalení Amesa kľúčová.
Keď CIA zostavovala zoznam možných zradcov, Ames im zakaždým vyšiel ako jeden z hlavných podozrivých. Nebola to však reč jeho tela, nedostatočne zahladené stopy ani detektor lži, ktoré by ho napokon prezradili. Zradila ho až jeho najväčšia slabina – chamtivosť.
Grimesová dostala povolenie, aby mohla lustrovať svojich kolegov a najsilnejšie podozrenie získala, keď kontrolovala výpisy z Amesových bankových účtov.
Objavovala tam vysoké sumy, zvyčajne vložené priamo na účet, pri ktorých nevedela vystopovať ich pôvod.
Dostali ho
Chytiť ho však nebolo ľahké. Keď naňho padlo podozrenie a posvietili si naňho, rýchlo zistili, že práve on je „krtkom“ KGB. Potrebovali ho však prichytiť pri čine.
Sledovali ho vo dne v noci. Prvý raz im unikol, keď za svojou ruskou spojkou na prekvapenie svojich vyšetrovateľov zašiel v neskorých nočných hodinách.
Prekvapivo, lebo vedeli, že Ames si večer rád vypije a rád si aj pospí do neskorého doobeda. A keď ho neskôr agenti už skoro mali, Ames im ušiel počas naháňačky. Zbabraná operácia je dodnes známa ako „čierny štvrtok CIA“.
Napokon ho dostali. A opäť za to mohla Amesova chaotická a povaha. Keď sa agenti hrabali v jeho odpadkovom koši, našli prvý dôkaz.
V jednej z vyhodených plechoviek bola ručne napísaná správa adresovaná Rusom, ktorá ho definitívne odhalila. Nasledovalo zatknutie a oficiálna policajná razia, počas ktorej v Amesovom počítači našli citlivé informácie, ktoré predával Rusom.
Peniaze, peniaze, peniaze
To, že Amesovi nešlo o nič iné ako peniaze, priznal aj neskôr po tom, ako ho v roku 1994 odsúdili na doživotie.
„Peniaze, peniaze boli tou motiváciou,“ povedal v rozhovore pre New York Times. „Mnoho ľudí potrebuje peniaze. A mnoho ľudí aj v histórii okrádalo CIA o peniaze a urobilo pre peniaze strašné veci. Bolo však len zopár takých, ktorí vyzradili KGB tajomstvá. Myslím, že dôvodom bolo, že na tej ceste existuje mnoho prekážok. Lenže pre mňa v roku 1985 žiadne neexistovali.“
Jeden z najväčších zradcov v histórii amerických tajných služieb aj dnes svoje kroky obhajuje. „Viete, oni takisto riskovali, podobne ako ja,“ povedal o sovietskych dvojitých agentoch, ktorých vyzradil a ktorí zomreli na popraviskách KGB.
„Je to v podstate reciprocita, ak to tak môžem nazvať. Nechcem týchto mužov ponižovať a zľahčovať to. Inými slovami, to, čo sa stalo im, sa v nejakom zmysle stalo v podstate aj mne.“
Zatiaľ čo Ames vyviazol s doživotím, jeho manželke udelili len päťročný trest. Okrem napomáhania pri špionáži ju odsúdili aj za daňové úniky.