Kresťanské dogmy
Citát z Dei verbum – Dogmatickej konštitúcie o Božom zjavení:
“Na napísanie posvätných kníh si Boh vyvolil ľudí a použil ich tak, že oni uplatnili svoje schopnosti a sily, no On účinkoval v nich a skrze nich, aby napísali ako skutoční autori všetko to a len to, čo On sám chcel. Keďže teda všetko, čo inšpirovaní autori čiže svätopisci tvrdia, treba pokladať za výrok Ducha Svätého, musí sa uznať, že knihy Písma bezpečne, verne a bez omylu učia pravdu, ktorú chcel mať Boh vo Svätom písme zaznačenú na našu spásu…”
http://www.kbs.sk/?cid=1118410949
Z toho vychádzajúc zistíme, že Zem je doska plávajúca na vode, aj keď je pre istotu podopretá piliermi. A nad nebom je more. Je to priamo v Biblii:
Žalm 24:2 – “Lebo On založil ju na moriach a upevnil ju na riekach.”
Žalm 104:5 – “Založil si zem na jej pilieroch, neskláti sa na večné časy”.
Žalm 19:5 – “Ich zvuk sa nesie po celej zemi a ich slová až po okraj sveta.” (ak má svet a zem okraj, musí mať iný než guľatý tvar)
46:3 – “Keby sa aj prevrátila zem a vrchy klátili sa v srdci mora…” (pri tomto sa núka predstava dosky plávajúcej na vode, ktorá keď sa prevráti, vrcholy jej kopcov budú na dne mora)
Žalm 148:4 – “Chváľte Ho nebies nebesá a vody, čo sú nad nebesami!”
http://demkova.blog.sme.sk/c/22275/Kozm ... almov.html
Možno vám to ako dôkaz nestačí, ale cirkvi evidentne áno. Bol to dostačujúci dôkaz na upálenie Giordana Bruna. Musel zomrieť len preto, že duch svätý práve pri diktovaní týchto slov “nemal svoj deň”?
.
Ale to bolo už dávno. Tak zo súčasnosti. Predchádzajúci pápež Ján Pavol II. na plenárnom zhromaždení Pápežskej akadémie vied 22.10. 1996 na tému Pôvod a počiatky vývoja života povedal:
“… nové výsledky vedú k poznaniu, že evolučná teória je niečo viac ako hypotéza.”
http://www.uski.sk/frm_2009/ran/2007/ran-2007-1-04.htm
Kto z veriacich sa cíti povolaný, aby za tieto slová pápeža odsúdil, pretože to odporuje biblickej predstave stvorenia? Aj keby chcel, nemá nárok. Pápežská neomylnosť je tiež jednou z cirkevných dogiem.
Citát z Lumen gentium – Dogmatická konštitúcia o cirkvi:
“Keď teda rímsky veľkňaz – alebo biskupský zbor spolu s ním – definuje nejakú pravdu, koná tak v súlade so Zjavením, ktorého sa musia všetci pridŕžať a s ním sa zhodovať…”
http://www.kbs.sk/?cid=1118413214
Späť ku koreňom. Prvé prikázanie:
“Ja som Pán Boh tvoj, nebudeš mať iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal.”
Citát z Druhej knihy Mojžišovej – Exodus:
“Vytýčim ti hranice: od Červeného až po Filištínske more a od púšte až po Veľrieku, lebo vám vydám do rúk obyvateľov krajiny a vyženieš ich spred seba. Neuzavieraj zmluvu s nimi ani s ich bohmi! Nesmú zostať v tvojej krajine, aby ťa nezvádzali k hriechu proti mne; keby si slúžil ich bohom, stali by sa ti osídlom.”
Vyplýva z toho nejako, že iní bohovia neexistujú? Tak prečo veriť práve v tohoto? Pretože mi to práve prikázal? Sám Boh tu priznáva, že tam kam Mojžiš kráča už nejakí bohovia(!) sú. Nepopiera ich pravosť ani existenciu, chce sa iba zbaviť možnej konkurencie.
Čo potom dalo kresťanom právo šíriť svoju vieru na úkor iných náboženstiev (dokonca násilím) mimo Bohom určené územie? Hádam len nie to, že aj to “vytýčené” územie získali úplne nemorálnym spôsobom, lúpežou?
Ved pan Boh im tuto stedrost oplati 
