No dobre, vcera som nad tym dlho rozmyslal a bavil sa o tom aj s kamoskou, a rozhodol som sa, ze mamu neberiem nikde. Ked chce, nech odidu s bratom spolu, dvaja utiahnu jednoizbak.

Co sa tyka toho platu, studujem IT, a od kamosov a ucitelov mam take info, ze napr. v KE taku 1000-ku cca daju v hrubom aj absolventovi.

medove motuzy. Nedaju. Tisicku mas po par rokoch.

Kamos dostal viac aj v ZA ale tak on pracoval aj popri skole a tym padom nebol v pozicii "absolvent bez praxe".
Vyjednat si 1000 v hrubom ako prvy job chce velmi dobre "interview skills", co bez praxe len tak nenadobudnes...

Delegovat poziciu spolocnika mame na brata bude mat nasledky zavisiace od neho (v rozmezi od uplneho zvladnutia situacie a dokopania mamy k praci az po odosobnenie a izolaciu od teba - bude to niekde medzi).

V kazdom pripade by ta mama brzdit nemala. Maj pochopenie aj pre nu, je to tazke ked deti vylietaju z hniezda, zvlast ak su vnucatka este v nedohladne. Lenze ty to potrebujes. Good luck pri zvladani mamy.

1000 eur v hrubom nie je v IT ziadny problem, minimalne tu v Brne.

Vid. http://www.online.muni.cz/udalosti/4013 ... tupni-plat priemerny nastupny plat absolventa FI MUNI je 33 tisic Kc, co je viac ako 1200 eur. Udaje su z roku 2013, takze momentalne budu cisla este o nieco vyssie.

V Brne ano, v Kosiciach po par rokoch praxe mozno.

a aj tak by to neutiahol..ist s bratom a s mamou do 2 izbaku by nebolo nic moc. ak to budes chciet riesit neutralne tak chod na rok-dva von, uvidis ako sa situacia doma vyvinie a potom rovno zober sam byt. mama si odvykne ze si nou a bude to mozno brat lahsie.

ja by som robil to, co je najlepsie pre mna a nie to, co chce mama. Si este len na zaciatku, tak sa neobmedzuj tym, ze si na krk vo velkom meste zavesis dvoch DOBROVOLNE nezamestnanych ludi. Ked mama nechcela dochadzat za pracou 5 km tak pochybujem, ze bude spokojna a zorientuje sa vo velkom meste. Ved ona by bola najradsej keby ste ty aj brat cely zivot sedeli pri jej sukni doma na riti. A to sa veru financne neda zvladat. Pacil sa mi tu nazor, ze by si na isty cas mohol odist do zahranicia, ta naviazanost na teba kusok povoli a potom s nejakymi peniazmi vo vrecku sa bude aj tebe lahsie dychat. Nechapem, ze tvoj brat je s takym zivotom spokojny, ale je to jeho vec. Noo mozno by pomohlo keby si mu dohovoril asopn to skus, pretoze este par rokov bude sediet doma a uz ho robit nikdy nedostanes....

idealne ho vytiahnut so sebou po skole tiez, nech si skusi sklad, 12-tky nocne a potom bude rad ked si pri pase na svk odstoji len 8cku

Co sa tyka mojho brata, on by aj chcel pracovat. Ale problem je v tom, ze chce robotu iba tu, v nasom malom meste, kde je nezamestnanost takmer 30%. Takze najst si tu robotu, ktora by mu vyhovovala je nemozne. Dohovarat som sa mu snazil, ze nech ide aj inde, vsak co, najde si nejky podnajom. Ale nestretlo sa to s uspechom.

Tak potom je to stratený prípad. Nechápem, čo drží ľudí v takých hladových dolinách, ako popisuješ.

Keby išiel do Košíc alebo nebodaj Bratislavy, hneď má o 500% kvalitnejší život ako keby mal naďalej žiť z dávok a počítať každý cent

No, bol som na jednom pohovore asi takych 350km od domova, a po tom som sa musel porozpravat s mamou (nepovedal som jej predtym ako som tam isiel, ze idem na pohovor). Ona si to ale nenecha vysvetlit a stale si melie to svoje, ze mam mysliet aj na nu s bratom, ze hadam ich tu nechcem nechat samych a chodit raz za mesiac domov. Vobec jej nezalezi na tom, aby som mal dobru robotu, s ktorou budem ja spokojny. Jej argumenty boli typu: "a preco ti nestaci robit tu v nedalekych Kosiciach? Kolko ludi tam robi a su spokojni" .. samozrejme nepozna nikoho kto tam robi. A podobne.
Ona by chcela aby som chodil do prace niekde tu blizko, aby som chodil pekne kazdy tyzden na vikend domov. To by som vsak nerobil ani keby som isiel len do tych Kosic.

Argumenty sebecké a nelogické. To, čo môže mnohým ľuďom vyhovovať, nemusí tebe. To, že mnoho ľudí je spokojných s prácou v Košiciach neznamená, že budeš aj ty.

No ved mne je to jasne, ale jej ocividne nie.

Ja by som v tom mala uplne jasno: najst si co najlepsiu pracu, t.j. aby si bol spokojny s platom, bavila ta napln prace a aby si bol v dobrom prostredi/kolektive. Len ak ty budes stastny, mozes robit stastnymi druhych. Ci uz to bude tvoja mama alebo priatelka.

+1, tato tu pravdu ma ta kathleen.

Ludze, hodim tu taky moj terajsi tazky milnik (sorry autor temy), ktory mi dava zabrat a preto sa aspon kus poradim a rad privitam akukolvek mudru radu z obecenstva. Tipujem, ze to aj tak spravim po svojom pri mojej tvrdohlavosti, ale lepsie pocut vzdy nazor inych hlav.

Vec sa ma takto:
IT praca ma prestava bavit a niesom v nej motivovany ani peniazmi. Momentalne som uz asi 8rok v BA, kde mi to uz taktiez zacina svitorit na hlavu z toho vsetkeho prostredia, ludi a podobne a tak v poslednych dnoch som zacal vsetko pripravovat na odchod za pracou do zahranicia. Krajina nieje podstatna, ale je to moj sen tam pracovat a zit a teda chcem tam v Marci 2016 vycestovat a najst si pracu (premna zamna aj daka podradna), co by nemal podla svk/cz ludi byt problem. Takze vsetko pekne premyslene uz mam a aj viem ako to priblizne funguje v tej krajine a vyhovuje mi. Co je hlavny problem? Mam uz dlhodobejsie fungujuci vztah 10mes., ktory samozrejme odchodom krachne, bo take nieco neprezije ziadny vztah. Dievca mi sedi a fungujeme bez najmensich problemov. Samozrejme svadbu ani deti nikdy neplanujem. Dalsi su kamosi, ktorych tu mam dost, no tiez by som ich videl mozno 2x za rok. Takze chcem taky nestranny nazor, ci by ste sa vzdali vztahu a kamosov kvoli svojmu snu. Vopred dik za kazdy nazor.

V prvom rade, ziadna praca nie je podradna, ak ti prinasa jedlo na stol. To len na margo toho. Radsej robit podradnu pracu, ako sediet doma a cakat na socialku.

Spat k tebe. IT ta uplne prestava bavit, ako oblast alebo len sposob prace, ktory je na Slovensku, z ktoreho potom prameni frustracia, nezaujimavost a v neposlednom rade aj platove podmienky? Lebo ak ta to este trosku bavi, preco by si to nemohol robit aj v zahranici?

Co sa tyka odchodu. Ja som isiel na assignment teraz do Nemecka (poviem to otvorene) v prvom rade kvoli peniazom, ale teraz sa akosi stali druhoradymi, a je to skor rozsirenie vlastneho portfolia, ziskavanie novych kontaktov a nabeh na dalsi rozvoj. Mal som to stastie, ze som odisiel single, takze vztah som riesit nemusel. Ale momentalne som v situacii, kedy si zacinam rozumiet s jednym dievcatom a neviem, akym smerom sa to bude uberat, ale urcite na to nezanevriem len preto, lebo nie som na Slovensku a ona je. Neviem kolko mas rokov, ale 10 mesiacov je uz doba, o ktorej sa oplati premyslat o tom zostat spolu, ked hovoris, ze fungujete bez problemov.

Spytaj sa sam seba, co je dnes dialka, ked sa da lietat bez problemov? Ja lietam momentalne aspon raz za mesiac domov pravidelne (premyslam, ze to skratim na 2 tyzdnove cesty, ak to pojde dobre s tym dievcatom) a da sa to zvladnut. Ak si v IT a mas moznost aj HO, tak proste ides domov stvrtok, si doma piatok, sobota a v nedelu beries najneskorsi let. Mas cas stihnut priatelku, aj kamaratov. A vdaka Bohu mame aj moderne technologie, ako je Skype, cize ak s niekym chces ostat v kontakte, da sa to.

Nevidel by som to az tak tragicky.

a nestacilo by zmenit mesto a zamestnanie? je vela pekny miest kde sa da zarobit a nie su take ako Blava

nechces s nou deti, nechces svatbu - ona chce? ak ano a ty jej to aj tak nikdy nedas, tak chod hned bez rozmyslania. z dlhodobeho hladiska jej to pomoze.
.
ak ma podobny pristup k zivotu ako ty, skuste ist spolu:)

Ja by som isiel

Dal by som osobne jednoznačne prednosť kariére. Bohužiaľ ja som príliš lenivý, aby som vystúpil z pohodlného stereotypu.