Dúfal som, že nebudem musieť prispieť sem do diskusie a "vyliať" si srdce

Pred týždňom som sa rozišiel s priateľkou, s ktorou som bol rok a pol. Viem, že som bol vo vzťahu dosť prísny a nenechal som jej toľko voľnosti ako by asi chcela. Chlapcov si užila poriadnu hromadu pred tým, než bola so mnou .. takže na jednej strane "vybúrená" byť mohla a na druhej strane jej to mohlo asi začať chýbať. Bol som vždy pozorný, zniesol by som aj modré z neba. No očividne toho bolo až veľa dobrého ...

No, ..ale späť k osudnému dňu. Videl som na nej, že nie je v poriadku keď sme šli spolu autom. Zrak odvrátený, nepovedala ani slovo. Keď som začal naliehať čo jej je, aby mi to povedala, tak sa rozplakala a všetko to začalo. že už ma tak neľúbi, ale popri tom stále ľúbi. Ihneď som povedal, že je koniec, že chcem okamžite odísť. Ak ma osoba už nemiluje, nemám čo Ďalej s ňou riešiť. Na to ma začala prehovárať, že to môžeme skúsiť, že ma nechce nechať odísť ... keď som po pŕ minútach akože povolil, že dobre skúsime to, čakal som z jej strany nejakú úľavu, že som neodišiel. Skôr opak bol pravdou. Ostala zrazu zarazená a sama v tú chvíľu nevedela čo chce. Rozchod ... aj keď stále neviem ako definitívny. Resp definitívny na 100%, len ja si chcem udržať v sebe asi malú nádej, že sa uvedomí a bude sa chcieť vrátiť.

O dva dni som jej musel ísť zaniesť veci, pretože som sa na ne nedokázal pozerať doma a všetky mi ju pripomínajú. Videl som, že ju to všetko veľmi mrzí, viem, že dosť plakala ... ale snažila sa byť chladná. Skúsil som sa rozlúčiť so slovami chýbaš mi, no odpoveďou mi bolo len ahoj.

Viem, že bude pre mňa najlepšie si priznať, že je koniec a nemám najmenšiu šancu si ju získať späť. No nedokážem to. Stále musím v sebe živiť aspoň malú nádej. Pri každej činnosti ktorú teraz robím si spomeniem na ňu, lebo sme to spolu robili. Či už je to blbé sedenie pri telke, nákupy v obchode, určite trasy autom, pesničky .... všetky tie spomienky. Mal som ju asi až moc zidealizovanú a je pre mňa teraz naozaj ťažké vidieť v nejakej inej dievčine "potenciál" a vôbec nemám chuť sa nejakej čo i len prihovoriť.

Snažím sa momentálne nebyť nikdy sám, byť niekym obklopený, no nie vždy sa to darí. Mám neustále nutkanie jej aspoň napísať čo robí, či na mňa myslí a pod. hrozne by som ju chcel vidieť aspoň na 5 minút, len viem, ž by mi to ublížilo ešte viac.

..prechovávať v sebe nádej? úplne ignorovať? ako zabudnúť? ... naozaj neviem čo robiť. Roboty mám vyše hlavy, no je bez šance sa na to sústrediť ... keď myslím len na ňu... a to aj pri činnostiach, kedy by som "logicky" na ňu myslieť ani nemusel ...

ked si bol taky prisny a zadelil jej v sekunde "rozchod" tak hladaj toho chlapika v sebe aj teraz.
ale ak velmi chces tak jej zavolaj a budes hned vediet ci by to este skusila alebo nie. taketo cakanie, ze sa mozno nieco stane je odveci. budete cakat obaja a nikam to viest nebude.

Viem, ze je to fraza, ale casom sa vsetko da dokopy. Hovorim ti to, ako niekto, kto mal podstatne dlhsi a vaznejsi vztah. Ale u mna to nebol len cas, nastastie.

nejak mi ale nie je jasne preco sa rozchadzate, to ze ta nemiluje nie je dovod, to je nasledok, treba zistit preco ta nemiluje.

alebo sa na nu vykasli.

ale mam pocit ze miesto toho aby si svoje pocity a myslienky riesil s nou (prva reakcia na to ze uz ta nemiluje tak ako milovala bola od teba "rozchod!" miesto toho aby si sa opytal "preco?") to radsej riesit s cudzimi ludmi na internete...
nebude problem v tom?

respektive aby som ta bezdovodne nesudil, napis co je dovod toho rozchodu nech v tom mame jasnejsie.

aacid napísal:nejak mi ale nie je jasne preco sa rozchadzate, to ze ta nemiluje nie je dovod, to je nasledok, treba zistit preco ta nemiluje.

alebo sa na nu vykasli.

ale mam pocit ze miesto toho aby si svoje pocity a myslienky riesil s nou (prva reakcia na to ze uz ta nemiluje tak ako milovala bola od teba "rozchod!" miesto toho aby si sa opytal "preco?") to radsej riesit s cudzimi ludmi na internete...
nebude problem v tom?

respektive aby som ta bezdovodne nesudil, napis co je dovod toho rozchodu nech v tom mame jasnejsie.

úplne súhlasím, až na tú prvú časť prvej vety. Veľa vzťahov končí tým, že pominie láska. Takže môže to byť dôsledok niečoho iného, ale nemusí. Ak pominuli city, je to podľa mňa na rozchod. Ak tam nejaké city ešte sú, treba riešiť prečo je tomu tak a ako to zachrániť. V takýchto chvílach, keď jedinec nevie či k tomu druhému ešte niečo cíti, sú tieto dočasné "pauzy" najlepšie, i keď ja ich neschvalujem

nikdy ta prvotna laska nezostane. vzdy to po case prejde na inu uroven a tam sa uz rozhodnes, ci s tym clovekom chces byt alebo nie a nie sa rozist preto, lebo uz nemam chut cely den vyvolavat a vypisovat co robi a ako sa ma

guess.whoo napísal:nikdy ta prvotna laska nezostane. vzdy to po case prejde na inu uroven a tam sa uz rozhodnes, ci s tym clovekom chces byt alebo nie a nie sa rozist preto, lebo uz nemam chut cely den vyvolavat a vypisovat co robi a ako sa ma

s tymto rozhodne suhlasim a v podstate dost vela mladych ludi, najma zien zle chape svoje city. Mam skusenost s nejakymi dlhsimi vztahmi a ten prvotny vybuch citov pride skor ci neskor v kazdom vztahu, vzdy po case clovek vytriezvie. Vtedy ta laska prerastie (alebo aj nie) do niecoho vyspelejsieho, rozumnejsieho, kde su ludia spolu, lebo su si navzajom najlepsi kamarati, partneri a vsetko v jednom. A ked prichadza to vytriezvenie tak vela zien si to vysvetluje tak, ze prestavaju lubit. Zeny beru tieto veci moc emocionalne a rozum obcas prichadza na rad az neskoro.
Proste tato baba bola nevyspela a mal by si to nechat nateraz tak. Myslienku, ze spolu este budete nemusis opustat, ale daj tomu cas, ci na to pride. ak nie, tak ber ten rozchod ako svoju vyhru v zivote. a nauc sa do buducnosti riesit problemove situacie diskusiou a rozvaznejsie, zaje*at hned rozchod je znakom velkeho ublizeneho ega

jo, to prvotne zalubenie raz prejde, je to normalne, je to ako ked sa tesis z novej hracky, ta radost postupne vyprcha. potom sa ale ukaze ci vztah drzi pohromade len kvoli hormonom alebo je tam aj nieco viac.

Niektore zeny rozmyslaju vo vztahu vaginou, co viac k tomu povedat. Ked prestane pri prvom pohlade na teba vlhnut, tak vyhodnoti, ze ta uz nelubi, lebo odrazu zacne pouzivat rozum a rozmyslat nad vecami, ktore predtym neriesila. Pritom sama nevie preco, ale keby si sa jej opytal, tak ti zacne sypat dovody, ktore su vo vasom vztahu od zaciatku, len ona ich pre svoj obrateny krvny obeh nevnimala.

A v úplne najlepšom prípade si po čase uvedomí, že toto jej rozhodnutie bola blbosť a chce sa vrátiť (môj prípad). "No Can Dosville, Baby Doll!"

ale povedzme si otvorene vo vacsine pripadov to tak byva ze zena neskor pride na to ze urobila chybu

Možno áno, ale asi by som nerád zas skončil v tom vzťahu. Byť s tým pocitom, že raz mi to povedala a môže to spraviť zas... Možno konečne v mojom prípade začne mať silnejšie slovo rozum, než srdce

Pouzivaj rozum, lebo budu s tebou zeny manipulovat. Vratis sa k nej a das jej vlastne za pravdu. Nenechaj ju v domnienke, ze aj ked blbost vo vztahu urobila ona, tak bude presvedcena, ze za to mozes ty, lebo jej nevidis do hlavy. Nechaj ju niest zodpovednost a dosledky...
Ak sa nechce rozist, tak musi prist ona za tebou. Ty si urobil rozhodnutie, stoj si za nim a zmen ho len ak ta ona sama presvedci. Ale sam seba nepresviedcaj, ze si urobil chybu v tom, ze nevidis zmysel vo vztahu, kde ti zena povie ze uz ta nelubi a pritom si jej nicim neublizil. To vies, teraz sa mozno zacnes prekonavat, ked ona si povie, ze to co ma pri tebe, jej uz nestaci, ale raz pride s tym, ze jej nestaci 3 izbovy byt, alebo honda civic, tiez jej kupis vilu a mercedesa? Snazit sa maju obaja, ak ta uz nelubi, tak nech sa vrati k momentu, ktory to spustil, ak ho presvihla a neriesila to vcas, nie je co zachranovat. Ak si jej vedome neublizoval, tak nemas co riesit a je to len jej rozmar a ty nie si psycholog, aby si riesil jej osobnostne problemy.

dolezite je nikdy si nepriznat chybu, dokonca ani len neuvazovat ze by chyba mohla byt na tvojej strane... vzdy, vzdy je to chyba zeny...

dolezite je nikdy si nepriznat chybu, dokonca ani len neuvazovat ze by chyba mohla byt na tvojej strane... vzdy, vzdy je to chyba zeny...

Nikto nie je dokonaly, dolezite je o veciach rozpravat
A dotycna mlcala... neda sa riesit problem, o ktorom nemal chlap paru.

Mozno by dotycny na svojich chybach popracoval, keby si bol nimi isty a vedel co jej prekaza, ale ked ona prisla rovno s tym, ze ho uz nelubi, tak asi to nie je jeho problem. Ja ked ti poviem, ze ta nemam rad, ale nepoviem ti preco, tiez si povies, ze moj problem, takze asi tak...

je sranda ako sa mozu dvaja ludia pozerat na rovnaku vec tak rozdielne.

ja to vidim dost naopak, ona prisla za nim ze je niekde problem. neprisla s tym ze ho nelubi, ale ze ho lubi menej (citacia: "že už ma tak neľúbi, ale popri tom stále ľúbi"), on jej ako prvu vec povedal "rozchod!", ona ho na to zacala prehovarat...

ja som za tych par rokov vo vztahu prisiel na to ze o vsetkom sa treba rozpravat s chladnou hlavou. pokial ze tebou ten druhy pride s problemom a ty na neho nakricis, nic tym nevyriesis, akurat sa postaras o to ze nabuduce si svoje starosti radsej necha pre seba...

Ibaze povedat, ze lubis menej je vo vztahu uz trosku velky problem. Zeny to vacsinou hovoria ked chcu povedat, ze uz ta nelubia, ale chcu to trosku zaobalit. To je zase moja skusesnot. Ten problem, pre ktory uz tak nelubia je vacsinou dlhsia zalezitost, ale ked sa nad tym zamyslis, tak nikto nepride v dlhodobejsom vztahu zo dna na den s tym, ze jeho laska uz nie je to co predtym... A kto by reagoval bez emocii, keby mu partner/partnerka oznami, ze ho uz nelubi tak ako predtym. Ak mas problem, tak rozpravas v com je problem, ale neprides so zaradenou spiatockou s tym, ze lubis menej ako predtym. Neviem ci si vobec uvedomujes dolezitost frazy lubim/nelubim vo vztahu. Pokial ti povie v navale emocii ze ta nenavidi, tak je to menej, ako ked ti s kludom oznami nieco taketo. A ak cakala inu reakciu, tak ho asi tiez dost nepozna. Ak je jeho chyba, ze reagoval neprimerane, tak jej chyba je, ze nezvazila vhodne slova. Akcia vyvola reakciu, nemozes vinit polievku, ze vykypela, ked neodkryjes pokrievku a pridáš plyn...
Povedzme ze ju vo vztahu dlhodobo nieco stvalo, no neodvazila sa mu to povedat. On mal pocit ze je vsetko ok. Ona sa kvoli tomu chovala odmerane a reagovala viackrat bezdovodne negativne, co je pri pretvarke bezne, ze neustrazis svoje podvedomie. On si to vsimol a tiez ho zacalo stvat jej chovanie. Taha sa to takto tyzdne mesiace, rok... az to visi vo vzduchu ako trojdnovy prd a uz len cakas, kedy sa to prevali. A takto nejak mi pride ich problem. Dlhodobe vztahy sa proste nekoncia zo dna na den, ani po navale emocii, pretoze obvykle ked emocie opadnu, tak sa v klude porozpravaju a udobria sexom. Jeho emocie opadli, bol za nou, povedal jej, ze mu chyba, ale jej emocie opadli uz davnejsie, pretoze zostala chladna. Je jasne, ze rozchod bol to, na co cakala. Keby ju nastval bordelom, nevynesenim odpadkov, tak ho neprestane lubit, to som si na beton isty. Niekde nastal ten zlom, kedy neprisla s problemom za nim a potom sa to v nej iba nabalovalo, pretoze vnimala uz len to zle. Pokial chlap nezacal zo dna na den chlastat, nezacal ju zo dna na den mlatit, ignorovat, nenasiel si milenku, pokial sa clovek zo dna na den nezmeni, tak zena nemoze zo dna na den lubit menej, tam sa muselo udiat nieco viac. Bud jej dlhsie nieco prekazalo, alebo si nasla ineho, alebo to druhe v dosledku prveho...
Zhodou okolnosti mam moznost sledovat takyto vztah, kde vidim problem a kazdy z okolia vie, ze to tam nie je idealne, ale chovanie partnerov je identicke. Zenska nie je spokojna, resp. uz ho ani nelubi, ale nedokaze sa rozist, chlap nema tusaka, lebo ona sa pretvaruje a citi krivdu, ze je k nemu odmerana. Jednoducho chyba uprimnost a riesenie problemov, nabaluje sa to az to praskne a uz nebude cesty spat. Cim dalej je ten moment konfrontacie od riesenia problemu, tym tazsie je udrzat vztah pokope. Ludia dnes obvykle problemy odkladaju, lebo im najrpv nepripisuju taku prioritu a paradoxne nakoniec ich oznacia za dovod rozchodu...

no ako som povedal, sranda ako sa mozu dvaja ludia pozerat na rovnaku vec tak rozdielne.

Ja súhlasím s kaykom. Keď som čítal tento jeho posledný peíspevok, tak som v ňom úplne videl seba, moju bývalú a náš dôvod rozchodu. Presne opísal to, čo sa medzi nami dialo.

Tak kua, na jednej strane ju ľúbiš a na druhej strane ju necháš ísť? Nebuď blb a získaj ju späť...

Toto zvyknem robiť aj ja mojej, proste žvástam kktiny, že láska sa vytráca a podobne. A vieš prečo? Lebo na jednej strane, mám v slabej chvíľke, keď niečo škrípe taký pocit. No na druhej strane túžim po tom, aby ma začala presviedčať o tom, ako ma ľúbi a že by nikdy nedovolila, aby sme sa rozišli.

Ale viem, že keby ma nechala, hrozne by ma to štvalo, pretože by som stratil ženu, s ktorou si rozumiem a ktorú mám rád. To, že jej vravím také veci je zase moja povaha, nvm, proste som typ chlapa, ktorý má rád, keď mu baba hovorí, ako ma má rada. A spôsoby, akými to občas robím... no na zaplakanie .

Čo keď to bol aj tvoj prípad? Čo keď len potrebovala počuť: No jasné zlato, šak ináč ani ja ťa už vôbec neľúbim, no nie sme my skvelý párik?! Nie je ľahké si v týchto situáciách zachovať nadhľad, no ber do úvahy fakt, že my ľudia často vravíme pomerne tvrdé veci a pritom to tak často ani nemyslíme.