hodim vam tu moju podtemu, ktora je sice osobna, ale uvazujem nad nou na teoretickej rovine. Chcela by som pocut vas nazor, je jedno, ci ste veriaci, ateisti, agnostici, humanisti alebo vedecky zalozeni.
Takze, ja som pokrstena katolicka a moja rodina je cela aktivne katolicka, ale vztahy su u nas strasne. Cim som bola starsia, tym viac som si uvedomovala rozdiel medzi krestanskou teoriou a praxou. Cez rozne okolnosti som sama zacala pochybovat o posmrtnom zivote, dusi a krestanskom bohu - o celom tom koncepte. Studium teologie ma malo presvedcit o tomto koncepte, ale opak bol pravdou. Napriek tomu si myslim, ze krestanska viera moze ludi obohatit nielen kulturne, ale aj filozoficky a socialne. Poskytuje odpovede na obejktivne nezodpovedatelne existencialne otazky o zmysle zivota. Okrem toho ma aj vela socialnych projektov vo svete a summa summarum v KC podla mna to dobro prevazuje nad zlom (manipulacia ludmi a tuzba po moci a bohatstve).
Moj priatel je vedecky zalozeny (myslim prirodne vedy) a celkovo humanne vedy a zvlast teologia su pre neho pavedy. - taky Sheldon z TBBT obcas
OTAZKA: Ja si chcem ponechat svoju krestansku identitu, ale nechcem ju formalne prenasat na potencialne deti. Svadba v kostole by bola pre mna prirodzena, ale je pre mna neprirodzene krstit male deti a vopred z nich robit krestanov, bez toho, aby si mohli zvazit za a proti. Myslite si, ze ak je jeden rodic veriaci a druhy nie, tak to dieta dokaze spracovat ako nazorovu odlisnost? Poznate niekoho takeho?