No ty sa nim robis totalne vsade, si horsi ako Les, sak ten povie nieco tam kde ma nieco povedat a aj ked vam to pripada ako haluz to co on pise ale spom napise 10-15 riadkov ale u teba som nevidel snahu napisat nieco dlhsieAryan Angel napísal:Co take som povedal..?Kde sa robim najvacsim? Kludne si kritizuj.
USA
-
fuCKYou
Medium Professional
- Príspevky: 1194
- Registrovaný: 21 sep 2005, 17:18
- Bydlisko: Oslo
- Kontaktovať používateľa:
-
fuCKYou
Medium Professional
- Príspevky: 1194
- Registrovaný: 21 sep 2005, 17:18
- Bydlisko: Oslo
- Kontaktovať používateľa:
Re: vytrhnute z kontextu
Tak nechcem teraz obhajovat norsko ale co je tu take zle? vysoke pokuty = mala umrtnost? alebo velke dane = vysoka zivotna uroven?cert napísal:V tom clanku je uverejnena zmes najciernejsich udalosti. To iste by sa dalo napisat o Norsku, Svajciarsku, Juznej Korei.
-
psycho
Medium Star
- Príspevky: 312
- Registrovaný: 14 nov 2004, 13:03
- Bydlisko: Sliac
- Kontaktovať používateľa:
Re: vytrhnute z kontextu
Ak xces silou mocou diskutovat o norsku tak zi zaloz topic a nespamuj a nauc sa plz konecne pouzivat tajne tlacitko EDITnevermind napísal:Tak nechcem teraz obhajovat norsko ale co je tu take zle? vysoke pokuty = mala umrtnost? alebo velke dane = vysoka zivotna uroven?
Hmm, dovodom utoku na Irak a ignorancie OSN zo strany USA mali byt zbrane hromadneho nicenia, ktore sa vsak v Iraku nikdy nenasli. Zato USA si veselo pouzivaju chemicke zbrane, vdaka ktorym minimalne vo Falludzi umieralo civilne obyvetelstvo...V boji proti povstalcom v irackom meste Fallúdža nasadili ozbrojené sily Spojených štátov v uplynulom roku biely fosfor. O prípade informovala britská stanica BBC s odvolaním sa na údaje hovorcu amerického Pentagonu, nadporučíka Barryho Venablea.
Venable však zdôraznil, že vojaci nepoužili túto zápalnú zbraň proti civilistom. Ministerstvo obrany vo Washingtone predtým oznámilo, že fosforové granáty použili vojaci na to, aby v noci osvetlili nepriateľské postavenia.
Na použitie chemických zbraní v bojoch vo Fallúdži upozornila v dokumentárnom filme ešte začiatkom mesiaca talianska televízna stanica Rainews 24. Autori dokumentu sa odvolávali na svedectvá samotných amerických vojakov, ktorí opisovali hrôzostrašné nálezy spálených tiel početných civilistov.
Hovorca Pentagónu v rozhovore pre BBC zdôraznil, že fosforové granáty nie sú chemickou ale "konvenčnou muníciou."
Spojené štáty nepodpísali medzinárodnú dohodu, zakazujúcu použitie bieleho fosforu proti civilistom. Biely fosfor je vysokozápalnou substanciou, ktorá začína horieť pri kontakte s kyslíkom. Táto látka vyvoláva u ľudí ťažké popáleniny.
TASR
Vo Faludzi boli pouzite aj "Fire Bombs" ktore maju na 95% rovnake zlozenie ako napalm a ucinok je rovnaky. Vyrobca to vola "Fire Bombs", ale sami americania to vraj nazyvaju napalm. Faludza si toho vytrpela dost, ale o tych chemickych zbraniach som len cital ze neboli potvrdene, ale teraz to uz aspon viem naisto.Tomasito napísal: Hmm, dovodom utoku na Irak a ignorancie OSN zo strany USA mali byt zbrane hromadneho nicenia, ktore sa vsak v Iraku nikdy nenasli. Zato USA si veselo pouzivaju chemicke zbrane, vdaka ktorym minimalne vo Falludzi umieralo civilne obyvetelstvo...
Re: vytrhnute z kontextu
Heh si mimo... Padla rec aj na Norsko, tak co stresujes? Dal opravneny prispevok...psycho napísal:Ak xces silou mocou diskutovat o norsku tak zi zaloz topic a nespamuj a nauc sa plz konecne pouzivat tajne tlacitko EDIT
Re: vytrhnute z kontextu
Nedal, bolo to zase mimo! Norsko bolo spomenute v uplne inej suvislosti a aj to len ako priklad.Retsko napísal:Heh si mimo... Padla rec aj na Norsko, tak co stresujes? Dal opravneny prispevok...
Upresnenie
Ale kdeze. Rubanie lesa/lietanie triesok je ceskoslovenskym bolsevickym prirovnanim. Les by povedal: "Ked sa robi omeleta, treba rozbit par vajec" (ked sa zavadza demokracia americkeho typu, treba povrazdit par desiatok tisic civilistov...)
To len na okraj.
To len na okraj.
20 zaujímavých faktov o volebnom systéme v USA
Vedeli ste, že:
+80% všetkých hlasov Američanov spočítavajú len dve firmy. Diebold a ES&S.
+Neexistuje federálna agentúra s regulačnou právomocou, ktorá by na tieto výsledky dohliadala.
+Viceprezident firmy Diebold a prezident firmy ES&S sú bratia.
+Šéf Diebold je jedným z hlavných prispievateľov G. Busha a v roku 2003 napísal, že je „oddaný pomoct štátu Ohio dodať hlasy pre prezidenta budúci rok.“

+Republikánsky senátor Chuck Hagel bol šéfom ES&S. Senátorom sa stal na základe sčítavania hlasov pomocou strojov ES&S.
+Republikánsky senátor Chuck Hagel bol nedávno prichytení ako klamú o vlastníctve strojov ES&S pred Senátnym výborom pre etiku.
+Senátorm Chuck Hagel bol v užšom výbere Bushových vice-prezidentských kandidátov.
+ES&S je najväčším výrobcom volebných strojov v USA a zahŕňa takmer 60% všetkých amerických hlasov.
+Nové dotykové stroje firmy Diebold nepoužívajú žiadny papier. Inými slovami, neexistuje spôsob ako overiť, že dáta, ktoré zo stroja vychádzajú sú tie isté, ktoré tam voliči svojimi hlasmi vložili.
+Diebold tiež vytrába ATM stroje, skenery a lístkové automaty, z ktorých všetky papier používajú a každá transakcia je na papier zaznamenaná.
+Firma Diebold sídli v Ohio.
+Diebold zamestnal 15 obvinených zločincov ako konzultantov a vývojárov, aby pomohli napísať cetrálny zostavovateľ počítačového kódu, ktorý zahŕňa 50% hlasov v 30-tich štátoch.
+Jeff Dean bol viceprezidetom firmy Global Election Systems, ktorú kúpila firma Diebold. Napriek tomu, že bol obvinený z 23 bodov krádeží prvého stupňa, ostal ako konzultant pracovat pre Diebold a je zodpovedný za programovanie optického skenovania, ktoré sa dnes používa vo väčšine Spojených štátov.
+Konzultant Diebold-u Jeff Dean bol obvinený z používania „núdzového východu“ vo svojom softvéri, pričom používal „vysoký stupeň dômyselnosti“, aby sa vyhol počas dvoch rokov odhaleniu.
+Žiadni medzinárodní pozorovatelia neboli pripustení k voľbám v štáte Ohio.
+Kalifornia zakázala používanie týchto strojov kvôli ich bezpečnosti. Napriek tvrdeniam Diebold-u, že ich systém nie je možné nabúrať, podarilo sa to urobit šimpanzovi.
http://www.bbvdocs.org/videos/baxterVPR.mov http://www.bbvdocs.org/videos/VNR92204.mov
+30% všetkých amerických štátov vykonáva voľby pomocou neoveriteľného spôsobu hlasovania bez papiera.
+Všetky – nie niektoré, ale všetky – volebné chyby, ktoré boli zaznamenané pri voľbách na Floride prepadli v prospech Busha a republikánskych kandidátov.
+Guvernér štátu Florida, je* Bush je brat prezidenta.
+Vážne volebné anomálie na Floride – v prospech Busha – boli matematicky demonštrované a experti žiadajú ich ďalšie prešetrenie.
___________________________________________
stránka uvádza odkazy na každé svoje tvrdenie
http://nightweed.com/usavotefacts.html
Vedeli ste, že:
+80% všetkých hlasov Američanov spočítavajú len dve firmy. Diebold a ES&S.
+Neexistuje federálna agentúra s regulačnou právomocou, ktorá by na tieto výsledky dohliadala.
+Viceprezident firmy Diebold a prezident firmy ES&S sú bratia.
+Šéf Diebold je jedným z hlavných prispievateľov G. Busha a v roku 2003 napísal, že je „oddaný pomoct štátu Ohio dodať hlasy pre prezidenta budúci rok.“

+Republikánsky senátor Chuck Hagel bol šéfom ES&S. Senátorom sa stal na základe sčítavania hlasov pomocou strojov ES&S.
+Republikánsky senátor Chuck Hagel bol nedávno prichytení ako klamú o vlastníctve strojov ES&S pred Senátnym výborom pre etiku.
+Senátorm Chuck Hagel bol v užšom výbere Bushových vice-prezidentských kandidátov.
+ES&S je najväčším výrobcom volebných strojov v USA a zahŕňa takmer 60% všetkých amerických hlasov.
+Nové dotykové stroje firmy Diebold nepoužívajú žiadny papier. Inými slovami, neexistuje spôsob ako overiť, že dáta, ktoré zo stroja vychádzajú sú tie isté, ktoré tam voliči svojimi hlasmi vložili.
+Diebold tiež vytrába ATM stroje, skenery a lístkové automaty, z ktorých všetky papier používajú a každá transakcia je na papier zaznamenaná.
+Firma Diebold sídli v Ohio.
+Diebold zamestnal 15 obvinených zločincov ako konzultantov a vývojárov, aby pomohli napísať cetrálny zostavovateľ počítačového kódu, ktorý zahŕňa 50% hlasov v 30-tich štátoch.
+Jeff Dean bol viceprezidetom firmy Global Election Systems, ktorú kúpila firma Diebold. Napriek tomu, že bol obvinený z 23 bodov krádeží prvého stupňa, ostal ako konzultant pracovat pre Diebold a je zodpovedný za programovanie optického skenovania, ktoré sa dnes používa vo väčšine Spojených štátov.
+Konzultant Diebold-u Jeff Dean bol obvinený z používania „núdzového východu“ vo svojom softvéri, pričom používal „vysoký stupeň dômyselnosti“, aby sa vyhol počas dvoch rokov odhaleniu.
+Žiadni medzinárodní pozorovatelia neboli pripustení k voľbám v štáte Ohio.
+Kalifornia zakázala používanie týchto strojov kvôli ich bezpečnosti. Napriek tvrdeniam Diebold-u, že ich systém nie je možné nabúrať, podarilo sa to urobit šimpanzovi.
http://www.bbvdocs.org/videos/baxterVPR.mov http://www.bbvdocs.org/videos/VNR92204.mov
+30% všetkých amerických štátov vykonáva voľby pomocou neoveriteľného spôsobu hlasovania bez papiera.
+Všetky – nie niektoré, ale všetky – volebné chyby, ktoré boli zaznamenané pri voľbách na Floride prepadli v prospech Busha a republikánskych kandidátov.
+Guvernér štátu Florida, je* Bush je brat prezidenta.
+Vážne volebné anomálie na Floride – v prospech Busha – boli matematicky demonštrované a experti žiadajú ich ďalšie prešetrenie.
___________________________________________
stránka uvádza odkazy na každé svoje tvrdenie
http://nightweed.com/usavotefacts.html
Toto by mal vidiet kazdy, najma ti, ktori si z tepla svojich domovov nechaju vymyvat mozgy americkou propagandu o nutnosti nastolovania ich predstavy o slobode a demokracii a nechaju si malovat svet do im prijemnych farieb bez ohladu na skutocnu realitu. Nech ludia vidia realitu nastolovania demokracie americanmi a ich posluhovacmi... realne vrazdenie, pouzitie zbrani hromadneho nicenia, priame dokazy o muceni a vrazdeni neozbrojenych ludi, kostnymi cervami preplnene tela zohavene chemickou zbranou MK77, sokujuce vypovede priamych ucastnikov z oboch stran atd. atd. Administrativa USA dnes pritom otvorene priznava, ze pred verejnostou prezentovane hlavne dovody tejto bestiality sa nikdy nepotvrdili. A tym, ktori ako poslusne stado oviec dokola slepo obhajuju medzinar. politiku USA, tym by som doprial byt sucastou takejto bestiality, aby do konca zivota nenasli klud a kazdu noc sa desili zivych obrazov svojej vlastnej obmedzenosti... God bless America and us all!
Velmi zaujimave interview
Amerika a Európa sa potrebujú
TOMÁŠ ZÁLEŠÁK
Vzťah Európy a Ameriky, ktorý je pre budúcnosť slobody kľúčový, prechádza obdobím vážnych otázok. Jedným z ľudí, ktorí intenzívne uvažujú o príčinách sporov, je Američan žijúci v Berlíne, riaditeľ Aspen Institute Jeff Gedmin.
.je 16 rokov po páde železnej opony, po tom, čo komunizmus prestal existovať ako globálne ohrozenie. Dnes existujú napätia medzi Európou a Amerikou. Potrebujeme sa navzájom naďalej?
Isteže sa potrebujeme. Američania a Európania v rámci NATO aj mimo neho spolupracujú pri uplatňovaní práva, vo výmene spravodajských informácií, diplomaticky, je medzi nami významná ekonomická závislosť. Ale niekedy očakávame od NATO, že musí obsiahnuť a zabezpečovať všetko vo vesmíre, a keď to nedostaneme, sme nespokojní. Američania a Európania majú spoločné hodnoty, nie sú to však identické klony. Sú za nimi odlišné historické príbehy, odlišné kultúry, odlišné povahy, to isté sa predsa týka aj vzťahov medzi európskymi národmi. Ako klub demokracií máme aj spoločné záujmy, ale tieto záujmy opäť nie sú identické. Môže teda vznikať súťaž a rivalita. Naša výzva spočíva v tom, aby sme túto skutočnosť rozpoznali, akceptovali a zvládli spory v strategickom kontexte. Keď sme urputne zápasili v politických diskusiách s niektorými krajinami ohľadom zásahu v Iraku, opomenuli sme neustále pripomínať našim občanom:problém nie je v Berlíne ani v Paríži ani v prezidentovi Bushovi – problém je v Bagdade. Dnes sa môžeme takým istým spôsobom začať hádať o Iráne. Ale veď štváči v Iráne chcú získať atómovú bombu! To nie je pre to zlé jadro Európskej únie ani pre toho zlého Busha. Iná vec je, že rozpory medzi nami sú, musíme si to pripustiť.
.sú rozpory medzi Európou a USA výsledkom súčasnej situácie, alebo je za nimi historicky staršie odcudzenie, ktoré sa iba nanovo aktualizuje?
Áno, je tu staršie odcudzenie. Dovoľte mi použiť to škaredé slovo „antiamerikanizmus“. Ten je s nami po niekoľko storočí. Môže byť politický, kultúrny, intelektuálny, bol tu pred Bushom, bol tu pred Irakom, bol tu pred studenou vojnou. Tento jav má hlboké a komplexné korene. Tiež ty vždy bola určitá súťaž medzi Američanmi a Európanmi, kto je lepší, múdrejší, silnejší, dômyselnejší. Navyše, vo svete, v ktorom rastie vzájomná prepojenosť, žijeme navzájom akosi bližšie než kedykoľvek predtým. Tam, kde boli dva domy na jednom veľkom dvore, sme zrazu súčasť spoločného bytového komplexu, kde jeden do druhého stále vrážame. Veci, ktoré boli donedávna vnútorným problémom našich krajín, sa stávajú medzinárodným problémom. Nie je to nič nové, ale získalo to novú ostrosť. Toto vyostrenie sa deje v dôsledku dvoch faktorov. USA nesú v posledných piatich rokoch zodpovednosť za veľmi zlú verejnú diplomaciu. Nepodarilo sa nám „predať“ seba samých, naše idey, naše argumenty, presvedčiť ľudí vonku o tom, kto sme, čo chceme vôbec robiť vo svete. Po druhé – a to sa tiež zvýraznilo za posledných päť rokov – máme tu v dvoch významných krajinách, vo Francúzsku a v Nemecku, politickú triedu, ktorá veľmi túži po tom, aby mohla jednať s USA ako rovný s rovným, a ktorá veľmi túži byť vedúcou silou v Európe. A cíti, že USA kazia ich ambície v oboch bodoch. Z toho v posledných rokoch lietajú iskry a občas stúpa dym.
.nad vzťahom atlantických a európskych štruktúr visia stále otázniky. Dnes sa Európa nachádza v situácii po neprijatí ústavného dokumentu vo Francúzsku a Holandsku. Predstavuje táto kríza príležitosť na opätovné premyslenie nielen európskej integrácie, ale aj transatlantických vzťahov?
Máte pravdu, krízy vytvárajú príležitosti. Európska ústava je mŕtva, to je aspoň môj názor. Možnože toto je chvíľa, keď by si Európania mali povedať, že Európu zakladanú na odovzdávaní čoraz viac suverenity národných štátov nadnárodným inštitúciám v Bruseli treba nanovo premyslieť. Možno treba začať rozmýšľať, ako vytvoriť zdravšie národné demokratické štáty, ktoré na nadnárodnej úrovni vo väčšine otázok spolupracujú. Dúfam, že udalosti uštedrili ranu myšlienke pestovanej v posledných pár rokoch, že Európa má predstavovať protiváhu USA. Chirac a Schröder sa o to pokúšali spoločne s Putinom pri príležitosti irackej krízy. Tým však USA nezastavili, naopak, napomohli tým rozdeleniu Európy. Preto dúfam, že ľudia, ktorí snívali zvodný sen o protiváhe USA, si uvedomia, že Amerika je príliš veľká a príliš silná na to, aby bola izolovaná a vylúčená z hry, a že to, o čo sa pokúšali, bolo kontraproduktívne. Takže možno dnes naozaj vyvstáva príležitosť premyslieť nanovo Európu, ktorá nebude slabá ani rozdelená, ale silnejšia a zdravšia, na odlišnom základe.
.ak porovnávame politické, ekonomické a sociálne modely a možno kultúrne vzorce, máme v bližšej budúcnosti očakávať zbližovanie Ameriky a Európy? Provokatívne povedané: predstavuje dnešný americký model budúcnosť Európy alebo predstavuje Európa budúcnosť Ameriky?
Myslím si, že my, Američania, by sme nemali vnucovať náš ekonomický model nikomu. Máte odlišnú históriu, kultúru, môžete mať odlišný temperament. Ale pozor, zdá sa, že iba ekonomiky, ktoré vyzdvihujú pružnosť, mobilitu, investujú do vzdelania a technológií 21. storočia, pozerajú do budúcnosti a akceptujú riziká, budú v dnešnom svete konkurencieschopné v priebehu nasledujúcich tridsiatich rokov. To je maximum, čo dnes vieme povedať. Pozrime sa na Nemecko, v ktorom žijem – je to stále nadmerne regulovaná krajina s privysokou mierou byrokracie. Napriek tomu, že je špičkou v niektorých technológiách 20. storočia, napríklad v automobilovej produkcii, zaostáva práve v konfrontácii s novými technológiami. Nechcem tým povedať, že v Amerike všetko funguje. Nefunguje. Taktiež nie je pravda, že v Európe všetko chýba. Ale zdôrazňujem: pružnosť, liberalizácia, prehľadnosť, mobilita – to je pravdepodobný smer, ktorým sa svet uberá, tomuto smeru vývoj nasvedčuje.
.chce byť NATO všeobecným výrazom transatlantickej spolupráce, alebo má zostať skôr limitovanou bezpečnostnou organizáciou?
Ako povedal Guillaume Parmentier z Francúzskeho inštitútu medzinárodných vzťahov: nebude to už primárny výraz transatlantických vzťahov. Myslím, že sa nemýli. V prvom rade preto, lebo studená vojna sa skončila a aliancia nemá ústrednú misiu. Mnoho Európanov zle znáša dominantnú úlohu Ameriky v rámci NATO. Či už to verejne priznáme alebo nie, je to tak predovšetkým v západnej Európe. Širšie NATO, ktoré USA chceli, ktoré presadzovali a podporovali, sa dnes stáva klubom, ktorý bude menej akcieschopnou silou. Európa považuje za problém „príliš veľa Ameriky“, Amerika zasa „príliš veľa Európy“. NATO je potrebné, ale nemyslím, že je potrebné len ako nejaký nadčasový a všeobecný „výraz“. To, samozrejme, vyvoláva otázku, čím by konkrétne malo byť popri Európskej únii, ktorá nie je transatlantickou organizáciou, Amerika do nej nepatrí a neašpiruje na to.
.NATO je aliancia. Kto je nepriateľ?
Áno, to je problém. Sme radi, že starý nepriateľ je preč. Necítime po ňom ani na minútu žiadnu nostalgiu. Ale aliancia potrebuje misiu, tradične povedané, potrebuje nepriateľa. NATO ako také je konfrontované so schémami, ideami, silami, zbraňami hromadného ničenia, islamským terorizmom, ale, tradičným jazykom uchopené, hrozby sa netýkajú konkrétnej krajiny, konkrétneho narušenia štátnej hranice, skutočnosť je celkom nová.
.hrozba nie je geograficky limitovaná?
Presne, nie je geograficky limitovaná. Preto vás odpoveď asi intelektuálne neuspokojila.
.terorizmus je často diskutovanou „novou hrozbou“. Mali by sme ho posudzovať v kontexte iných hrozieb a výziev?
USA majú dnes starosť najmä s komplexným prepojením medzi terorizmom, aktuálne islamským terorizmom, ktorého agenda je globálna, a zbraňami hromadného ničenia. Toto je primárnym cieľom záujmu USA. Sú tu ľudia s notoricky známou globálnou agendou, najhoršou svojho druhu. Snažia sa získať zbrane hromadného ničenia, študujú možnosti ako ich získať a otvorene to vyhlasujú. A keď ich dostanú, použijú ich. Z americkej perspektívy vidíme 11. september 2001 a jeho tritisíc mŕtvych aj ako náznak možnosti ešte ničivejšieho útoku. Vieme, že ak by teroristi mali na to prostriedky, zabili by nie 3000, ale 30 000 alebo 300 000 nevinných civilistov. A tieto prostriedky je možné získať.
.radikálny islamizmus je dôležité ideologické pozadie dnešného terorizmu. V tejto úlohe však nie je jediný a v porovnaní s niekdajšou výzvou komunizmu je stále akosi „civilizačne limitovaný“. Je možné rozpoznať nové globálne výzvy vznikajúce v dnešnom svete?
Môžeme si predstaviť, že Čína zaútočí na Taiwan. Vieme si predstaviť krízu na Kórejskom polostrove. Možný kolaps severokórejského režimu vytvorí situáciu, v ktorej bude režim reagovať iracionálne a použije silu proti Južnej Kórei. Veľa diskutujeme tiež o zabránení Iránu v prístupe k atómovej bombe...
.... mal som na mysli globálnu výzvu voči liberálnej demokracii.
Je veľa vecí, na ktoré môžeme myslieť, ktoré si môžeme predstaviť, o ktorých môžeme špekulovať, ktoré môžu prerásť do krízy dnes, o rok, o päť rokov. Pre mňa je však šokujúce a výrečné najmä to, koľkokrát sme my, rozumní ľudia, prekvapení. To sa týka aj obdobia po skončení studenej vojny. V rokoch 1989 a 1990 sa v USA diskutovalo zoširoka o tom, ako budeme utrácať to, čo zarobíme na nastávajúcom mieri, ako rozdelíme mierové dividendy. A potom Saddám Husajn vtrhol do Kuvajtu. No ak by ešte aj vtedy niekto povedal ktorémukoľvek Američanovi: „Nasledujúcich 12 rokov budete mať tisíce vojakov na Balkáne a budete sa snažiť zastaviť etnické čistky v Bosne a následne v Kosove,“ mysleli by si, že je blázon. V spätnom pohľade vieme, čo sa malo stať, ale nečakali sme ani hurikán Katrina, ani zemetrasenie v Pakistane a popravde ani inváziu Saddáma do Kuvajtu.
.je v Iraku šanca na úspech?
Šanca je, mali by sme sa však uskromniť v očakávaniach. Zvíťaziť – to znamená dať moc irackému ľudu a vycvičiť iracké bezpečnostné sily tak, aby mohli prebrať zodpovednosť za obranu svojej krajiny. To bude trvať roky. Nie jeden rok, nie dva ani tri. Ak sme v Bosne dvanásť rokov, v Iraku to tiež môže trvať dvanásť rokov. A to je len časť problému. Musíme súčasne získať okolitý arabský a perzský svet na to, aby nám v tomto úsilí prinajmenšom neškodil. Bolo by veľmi milé, ak by sme získali ich spoluprácu v záujme stabilného a mierového Iraku. Ale musíme dosiahnuť minimálne to, aby Irán, Sýria a ďalší zatvorili hranice pre teroristov, aby obmedzili počet tých, ktorý každý deň prechádzajú cez ich hranice, aby zabíjali nevinných civilistov. Už to by bol veľký prielom. Toto sú kúsky stratégie, ktoré by mali pôsobiť spoločne. Áno, v Iraku je nádej na úspech. Spochybňovala sa možnosť, že tam budú voľby a že budú mať ústavu. Dnes ju majú. Kým v Bagdade a v niekoľkých ďalších provinciách panuje násilie, ktoré by mohlo zničiť celú krajinu, je tam tiež 10 provincií, ktoré sú pomerne pokojné. Aj na kurdskom severe sa dosahuje pokrok v mnohých smeroch. Preto by sme mali mať vyvážený pohľad.
.čo dôležité by dnes mohla urobiť Európa a čo Spojené štáty?
Európski predstavitelia by mali informovať občanov, voličov, verejnosť o dôležitosti transatlantických vzťahov. Antiamerikanizmu sa vyskytuje príliš veľa, ale je aj priveľa mlčiacich hlasov. Tie by mali vstať a povedať: „Pozrite, ja nie som mopslíkom Ameriky, ale poviem vám, prečo je v našom záujme aby sme mali úzke vzťahy s touto veľkou demokraciou.“ Príliš ich zatiaľ nepočujem. Svoju úlohu tu majú politici, mimovládne organizácie, média, univerzity, učitelia. Po druhé: USA musia oveľa pozornejšie načúvať hlasom z Európy, aj musia byť lepšie v presviedčaní Európanov, že ich hlas zaváži. V mnohých európskych kruhoch je rozšírený a, žiaľ, niekedy aj oprávnený pocit, že USA robia rozhodnutia bez konzultácie s Európanmi, ale očakávajú, že Európania ich budú bez diskusie nasledovať. Myslím, že tak umenie ako aj veda diplomacie tu absentujú. Ak chcete viesť, musíte ukázať oveľa viac talentu v presviedčaní.
V tomto sme neboli veľmi dobrí.
Amerika a Európa sa potrebujú
TOMÁŠ ZÁLEŠÁK
Vzťah Európy a Ameriky, ktorý je pre budúcnosť slobody kľúčový, prechádza obdobím vážnych otázok. Jedným z ľudí, ktorí intenzívne uvažujú o príčinách sporov, je Američan žijúci v Berlíne, riaditeľ Aspen Institute Jeff Gedmin.
.je 16 rokov po páde železnej opony, po tom, čo komunizmus prestal existovať ako globálne ohrozenie. Dnes existujú napätia medzi Európou a Amerikou. Potrebujeme sa navzájom naďalej?
Isteže sa potrebujeme. Američania a Európania v rámci NATO aj mimo neho spolupracujú pri uplatňovaní práva, vo výmene spravodajských informácií, diplomaticky, je medzi nami významná ekonomická závislosť. Ale niekedy očakávame od NATO, že musí obsiahnuť a zabezpečovať všetko vo vesmíre, a keď to nedostaneme, sme nespokojní. Američania a Európania majú spoločné hodnoty, nie sú to však identické klony. Sú za nimi odlišné historické príbehy, odlišné kultúry, odlišné povahy, to isté sa predsa týka aj vzťahov medzi európskymi národmi. Ako klub demokracií máme aj spoločné záujmy, ale tieto záujmy opäť nie sú identické. Môže teda vznikať súťaž a rivalita. Naša výzva spočíva v tom, aby sme túto skutočnosť rozpoznali, akceptovali a zvládli spory v strategickom kontexte. Keď sme urputne zápasili v politických diskusiách s niektorými krajinami ohľadom zásahu v Iraku, opomenuli sme neustále pripomínať našim občanom:problém nie je v Berlíne ani v Paríži ani v prezidentovi Bushovi – problém je v Bagdade. Dnes sa môžeme takým istým spôsobom začať hádať o Iráne. Ale veď štváči v Iráne chcú získať atómovú bombu! To nie je pre to zlé jadro Európskej únie ani pre toho zlého Busha. Iná vec je, že rozpory medzi nami sú, musíme si to pripustiť.
.sú rozpory medzi Európou a USA výsledkom súčasnej situácie, alebo je za nimi historicky staršie odcudzenie, ktoré sa iba nanovo aktualizuje?
Áno, je tu staršie odcudzenie. Dovoľte mi použiť to škaredé slovo „antiamerikanizmus“. Ten je s nami po niekoľko storočí. Môže byť politický, kultúrny, intelektuálny, bol tu pred Bushom, bol tu pred Irakom, bol tu pred studenou vojnou. Tento jav má hlboké a komplexné korene. Tiež ty vždy bola určitá súťaž medzi Američanmi a Európanmi, kto je lepší, múdrejší, silnejší, dômyselnejší. Navyše, vo svete, v ktorom rastie vzájomná prepojenosť, žijeme navzájom akosi bližšie než kedykoľvek predtým. Tam, kde boli dva domy na jednom veľkom dvore, sme zrazu súčasť spoločného bytového komplexu, kde jeden do druhého stále vrážame. Veci, ktoré boli donedávna vnútorným problémom našich krajín, sa stávajú medzinárodným problémom. Nie je to nič nové, ale získalo to novú ostrosť. Toto vyostrenie sa deje v dôsledku dvoch faktorov. USA nesú v posledných piatich rokoch zodpovednosť za veľmi zlú verejnú diplomaciu. Nepodarilo sa nám „predať“ seba samých, naše idey, naše argumenty, presvedčiť ľudí vonku o tom, kto sme, čo chceme vôbec robiť vo svete. Po druhé – a to sa tiež zvýraznilo za posledných päť rokov – máme tu v dvoch významných krajinách, vo Francúzsku a v Nemecku, politickú triedu, ktorá veľmi túži po tom, aby mohla jednať s USA ako rovný s rovným, a ktorá veľmi túži byť vedúcou silou v Európe. A cíti, že USA kazia ich ambície v oboch bodoch. Z toho v posledných rokoch lietajú iskry a občas stúpa dym.
.nad vzťahom atlantických a európskych štruktúr visia stále otázniky. Dnes sa Európa nachádza v situácii po neprijatí ústavného dokumentu vo Francúzsku a Holandsku. Predstavuje táto kríza príležitosť na opätovné premyslenie nielen európskej integrácie, ale aj transatlantických vzťahov?
Máte pravdu, krízy vytvárajú príležitosti. Európska ústava je mŕtva, to je aspoň môj názor. Možnože toto je chvíľa, keď by si Európania mali povedať, že Európu zakladanú na odovzdávaní čoraz viac suverenity národných štátov nadnárodným inštitúciám v Bruseli treba nanovo premyslieť. Možno treba začať rozmýšľať, ako vytvoriť zdravšie národné demokratické štáty, ktoré na nadnárodnej úrovni vo väčšine otázok spolupracujú. Dúfam, že udalosti uštedrili ranu myšlienke pestovanej v posledných pár rokoch, že Európa má predstavovať protiváhu USA. Chirac a Schröder sa o to pokúšali spoločne s Putinom pri príležitosti irackej krízy. Tým však USA nezastavili, naopak, napomohli tým rozdeleniu Európy. Preto dúfam, že ľudia, ktorí snívali zvodný sen o protiváhe USA, si uvedomia, že Amerika je príliš veľká a príliš silná na to, aby bola izolovaná a vylúčená z hry, a že to, o čo sa pokúšali, bolo kontraproduktívne. Takže možno dnes naozaj vyvstáva príležitosť premyslieť nanovo Európu, ktorá nebude slabá ani rozdelená, ale silnejšia a zdravšia, na odlišnom základe.
.ak porovnávame politické, ekonomické a sociálne modely a možno kultúrne vzorce, máme v bližšej budúcnosti očakávať zbližovanie Ameriky a Európy? Provokatívne povedané: predstavuje dnešný americký model budúcnosť Európy alebo predstavuje Európa budúcnosť Ameriky?
Myslím si, že my, Američania, by sme nemali vnucovať náš ekonomický model nikomu. Máte odlišnú históriu, kultúru, môžete mať odlišný temperament. Ale pozor, zdá sa, že iba ekonomiky, ktoré vyzdvihujú pružnosť, mobilitu, investujú do vzdelania a technológií 21. storočia, pozerajú do budúcnosti a akceptujú riziká, budú v dnešnom svete konkurencieschopné v priebehu nasledujúcich tridsiatich rokov. To je maximum, čo dnes vieme povedať. Pozrime sa na Nemecko, v ktorom žijem – je to stále nadmerne regulovaná krajina s privysokou mierou byrokracie. Napriek tomu, že je špičkou v niektorých technológiách 20. storočia, napríklad v automobilovej produkcii, zaostáva práve v konfrontácii s novými technológiami. Nechcem tým povedať, že v Amerike všetko funguje. Nefunguje. Taktiež nie je pravda, že v Európe všetko chýba. Ale zdôrazňujem: pružnosť, liberalizácia, prehľadnosť, mobilita – to je pravdepodobný smer, ktorým sa svet uberá, tomuto smeru vývoj nasvedčuje.
.chce byť NATO všeobecným výrazom transatlantickej spolupráce, alebo má zostať skôr limitovanou bezpečnostnou organizáciou?
Ako povedal Guillaume Parmentier z Francúzskeho inštitútu medzinárodných vzťahov: nebude to už primárny výraz transatlantických vzťahov. Myslím, že sa nemýli. V prvom rade preto, lebo studená vojna sa skončila a aliancia nemá ústrednú misiu. Mnoho Európanov zle znáša dominantnú úlohu Ameriky v rámci NATO. Či už to verejne priznáme alebo nie, je to tak predovšetkým v západnej Európe. Širšie NATO, ktoré USA chceli, ktoré presadzovali a podporovali, sa dnes stáva klubom, ktorý bude menej akcieschopnou silou. Európa považuje za problém „príliš veľa Ameriky“, Amerika zasa „príliš veľa Európy“. NATO je potrebné, ale nemyslím, že je potrebné len ako nejaký nadčasový a všeobecný „výraz“. To, samozrejme, vyvoláva otázku, čím by konkrétne malo byť popri Európskej únii, ktorá nie je transatlantickou organizáciou, Amerika do nej nepatrí a neašpiruje na to.
.NATO je aliancia. Kto je nepriateľ?
Áno, to je problém. Sme radi, že starý nepriateľ je preč. Necítime po ňom ani na minútu žiadnu nostalgiu. Ale aliancia potrebuje misiu, tradične povedané, potrebuje nepriateľa. NATO ako také je konfrontované so schémami, ideami, silami, zbraňami hromadného ničenia, islamským terorizmom, ale, tradičným jazykom uchopené, hrozby sa netýkajú konkrétnej krajiny, konkrétneho narušenia štátnej hranice, skutočnosť je celkom nová.
.hrozba nie je geograficky limitovaná?
Presne, nie je geograficky limitovaná. Preto vás odpoveď asi intelektuálne neuspokojila.
.terorizmus je často diskutovanou „novou hrozbou“. Mali by sme ho posudzovať v kontexte iných hrozieb a výziev?
USA majú dnes starosť najmä s komplexným prepojením medzi terorizmom, aktuálne islamským terorizmom, ktorého agenda je globálna, a zbraňami hromadného ničenia. Toto je primárnym cieľom záujmu USA. Sú tu ľudia s notoricky známou globálnou agendou, najhoršou svojho druhu. Snažia sa získať zbrane hromadného ničenia, študujú možnosti ako ich získať a otvorene to vyhlasujú. A keď ich dostanú, použijú ich. Z americkej perspektívy vidíme 11. september 2001 a jeho tritisíc mŕtvych aj ako náznak možnosti ešte ničivejšieho útoku. Vieme, že ak by teroristi mali na to prostriedky, zabili by nie 3000, ale 30 000 alebo 300 000 nevinných civilistov. A tieto prostriedky je možné získať.
.radikálny islamizmus je dôležité ideologické pozadie dnešného terorizmu. V tejto úlohe však nie je jediný a v porovnaní s niekdajšou výzvou komunizmu je stále akosi „civilizačne limitovaný“. Je možné rozpoznať nové globálne výzvy vznikajúce v dnešnom svete?
Môžeme si predstaviť, že Čína zaútočí na Taiwan. Vieme si predstaviť krízu na Kórejskom polostrove. Možný kolaps severokórejského režimu vytvorí situáciu, v ktorej bude režim reagovať iracionálne a použije silu proti Južnej Kórei. Veľa diskutujeme tiež o zabránení Iránu v prístupe k atómovej bombe...
.... mal som na mysli globálnu výzvu voči liberálnej demokracii.
Je veľa vecí, na ktoré môžeme myslieť, ktoré si môžeme predstaviť, o ktorých môžeme špekulovať, ktoré môžu prerásť do krízy dnes, o rok, o päť rokov. Pre mňa je však šokujúce a výrečné najmä to, koľkokrát sme my, rozumní ľudia, prekvapení. To sa týka aj obdobia po skončení studenej vojny. V rokoch 1989 a 1990 sa v USA diskutovalo zoširoka o tom, ako budeme utrácať to, čo zarobíme na nastávajúcom mieri, ako rozdelíme mierové dividendy. A potom Saddám Husajn vtrhol do Kuvajtu. No ak by ešte aj vtedy niekto povedal ktorémukoľvek Američanovi: „Nasledujúcich 12 rokov budete mať tisíce vojakov na Balkáne a budete sa snažiť zastaviť etnické čistky v Bosne a následne v Kosove,“ mysleli by si, že je blázon. V spätnom pohľade vieme, čo sa malo stať, ale nečakali sme ani hurikán Katrina, ani zemetrasenie v Pakistane a popravde ani inváziu Saddáma do Kuvajtu.
.je v Iraku šanca na úspech?
Šanca je, mali by sme sa však uskromniť v očakávaniach. Zvíťaziť – to znamená dať moc irackému ľudu a vycvičiť iracké bezpečnostné sily tak, aby mohli prebrať zodpovednosť za obranu svojej krajiny. To bude trvať roky. Nie jeden rok, nie dva ani tri. Ak sme v Bosne dvanásť rokov, v Iraku to tiež môže trvať dvanásť rokov. A to je len časť problému. Musíme súčasne získať okolitý arabský a perzský svet na to, aby nám v tomto úsilí prinajmenšom neškodil. Bolo by veľmi milé, ak by sme získali ich spoluprácu v záujme stabilného a mierového Iraku. Ale musíme dosiahnuť minimálne to, aby Irán, Sýria a ďalší zatvorili hranice pre teroristov, aby obmedzili počet tých, ktorý každý deň prechádzajú cez ich hranice, aby zabíjali nevinných civilistov. Už to by bol veľký prielom. Toto sú kúsky stratégie, ktoré by mali pôsobiť spoločne. Áno, v Iraku je nádej na úspech. Spochybňovala sa možnosť, že tam budú voľby a že budú mať ústavu. Dnes ju majú. Kým v Bagdade a v niekoľkých ďalších provinciách panuje násilie, ktoré by mohlo zničiť celú krajinu, je tam tiež 10 provincií, ktoré sú pomerne pokojné. Aj na kurdskom severe sa dosahuje pokrok v mnohých smeroch. Preto by sme mali mať vyvážený pohľad.
.čo dôležité by dnes mohla urobiť Európa a čo Spojené štáty?
Európski predstavitelia by mali informovať občanov, voličov, verejnosť o dôležitosti transatlantických vzťahov. Antiamerikanizmu sa vyskytuje príliš veľa, ale je aj priveľa mlčiacich hlasov. Tie by mali vstať a povedať: „Pozrite, ja nie som mopslíkom Ameriky, ale poviem vám, prečo je v našom záujme aby sme mali úzke vzťahy s touto veľkou demokraciou.“ Príliš ich zatiaľ nepočujem. Svoju úlohu tu majú politici, mimovládne organizácie, média, univerzity, učitelia. Po druhé: USA musia oveľa pozornejšie načúvať hlasom z Európy, aj musia byť lepšie v presviedčaní Európanov, že ich hlas zaváži. V mnohých európskych kruhoch je rozšírený a, žiaľ, niekedy aj oprávnený pocit, že USA robia rozhodnutia bez konzultácie s Európanmi, ale očakávajú, že Európania ich budú bez diskusie nasledovať. Myslím, že tak umenie ako aj veda diplomacie tu absentujú. Ak chcete viesť, musíte ukázať oveľa viac talentu v presviedčaní.
V tomto sme neboli veľmi dobrí.