Ahojte. Zasekol som tak trochu na mrtvom bode Študujem druhým rokom mechatroniku v Brne na vš a nejedná sa o to že by mi to nešlo alebo že by som zaostával za ostatnými ale prosto ma to nejako nebaví. Do učenia sa musím vyslovene nútiť a v poslednej dobe si vôbec niesom istý že by som chcel toto v živote robiť. Popri škole chodím aj na brigádu ale tam je to zase celé o tom že to čo tam robím prosto skoro ničo ako práca konštruktéra ae tam zasa o tom že ráno prídem do práce odrobím si to čo mám (kreativita nulová) a v podstate tam chodím iba preto aby som si zarobil nejake peniaze lebo z toho čo mi davaju rodičia by som školu nejako neutiahol. Občas aj rozmýšľam že by som sa na to vysral ale zasa čo by som potom robil ? Nakoľko mám gympeľ a stále toho nejako extra neviem absolutne nemám predstavu že čo by som ďalej robil. A navyše keby som prestal teraz chodiť do školy rodičia by z toho určite tiež neboli nadšený a asi by ma aj odstrihli od financií. A čo je zo všetkého najhoršie tak aj keby som sa na to vysral vôbec nemám poňatie čo by som potom robil čo by ma mohlo baviť. Čo si o tom myslíte ? vykašľať sa na školu alebo sa nejako zaťať a skúsiť to dokončiť aspoň po toho bc ?
Ja si myslím, že takouto fázou si prešiel vo väčšej, alebo menšej miere každý vysokoškolák. Nebaví ťa to celkovo, alebo ťa nebavia niektoré predmety, ktoré proste musíš absolvovať a ďalej sa tou problematikou nebudeš zaoberať? Podľa mňa by stálo za to zaťať zuby a skúsiť dokončiť aspoň toho bc (aj keď bc ako také nie je boh vie čo, dobre vieme, ako sa na to pozerajú zamestnávatelia).
Ja by som ti skúsil poradiť, aby si sa posnažil nájsť si nejakú robotu v odbore, ale takú ktorá by ti ukázala tú zaujímavejšiu stránku tvojho zamerania, dala ti možnosti rozvíjať napríklad tú kreativitu a podobne.
No ja som to šiel študovať hlavne preto lebo som mal predstavu že študium bude viacej prakticke ako teoreticke ale ono je to absolutne naopak( a to sme pri tom jeden z najpraktickejších odborov na fakulte) a hlavne ma dosieraju tie predmety typu pružnosť a pevnosť kinematika a podobné no prosto tie strojarske ale opäť to nieje preto že mi nejdu ale prosto už len preto že sa ich musím učiť a ako myslím si že mi nič nedajú a takýchto predmetov bude do konca štúdia ešte viac než dosť.
No nad tou zmenou práce som aj ja rozmýšľal len nájsť si brigádu popri škole ktorá je časvo flexibilná je dosť ťažké a tobôž pre druháka. A byť bez práce si nejako extra nemôžem dovoliť lebo by som pravdepodobne vyhlásil dosť skoro osobný bankrot a to by bolo nemilé
To je veľmi ťažká otázka a bol by som asi najšťastnejší človek na svete keby som si na ňu vedel odpovedať.
Ale napríklad tento semester máme jeden predmet kde sa učíme programovať v Cčku a programuje v ňom microcontrollery tak toto ma asi najviac zaujalo za celý semester a viac menej aj za celé doterajšie štúdium.
Nehovorím, že správna, ale že je možná. Takých som pár poznal a dokonca jeden z nich to vedel aj jasne formulovať, že jeho baví v podstate len piť a fajčiť a nechce robiť nič. Čo sa s ním stalo neviem, rodičia ho vysťahovali z bytu.
Osobne mi tá predstava tiež nie je sympatická.
Ja som nikdy nepovedal že nechcem robiť nič aj keď moje momentalne rozpoloženie je také že keby bola možnosť asi by som zobral batoh na plecia a minimálne rok by som sa asi neukázal. No len bohužiaľ bez peňazí sa v tomto svete žiť nedá. Brigádoval som popri škole už na strednej a viac menej aj to možno dospelo do stavu v ktorom som sa ocitol teraz.
Zažil som si to isté, odišiel som zo školy, som tiež v Brne na druhej škole, zatiaľ omnoho spokojnejší. Študujem odbor ktorý ma baví, aj keď nieje isté či sa uplatním, ale rozšírim si vedomosti a prehľad v tom, čo ma baví a nie niečo, v čom som mal v 18tich víziu, že joo vyštudujem, fajný odbor, nájdem si dobre platenú prácu a podobne (holt v 18 si fakt nemyslím že bol pre mňa čas aby som sa vedel rozhodnúť čo chcem robiť celý život) ... Na druhú stranu tiež mám predmety ktoré mi asi nič nedajú, ale ked sa zatneš a začneš sa to učiť štýlom že "chcem to pochopiť" než "musím to spraviť" tak sa ti to bude oveľa ľahšie učiť. No ak si fakt neni spokojný, tak si myslím že je blbosť sa rok trápiť. Radšej sa poriadne zamysli či naozaj nemáš nejakú inú možnosť, niečo čo by ťa fakt bavilo...Takto aj keď tam ostaneš tak zabiješ teraz rok a pol, výjdeš s titulom a aj keď si nájdeš prácu, ktorá ťa nebude baviť tak nakoniec z toho budeš nešťastný ... Je to na tebe
tiez som si na bakalara vybral odbor, ktory ma bavil len ciastocne
s vacsimi ci mensimi problemami som to spravil a na magistra som siel na inu fakultu a tam som sa nasiel
moje odporucanie je teda dorob si minimalne buca a potom sa uvidi
skooty: zotrvaj na škole minimálne po bc, a to z niekoľkých dôvodov:
1) dnes je doba, kedy bc nahradilo maturitu. Každý ma nejakú výšku, a už to nie je ako kedysi že sa delili ľudia na tých čo majú učňovku a tých čo majú maturu. Dnes sa delia na tých čo majú výšku a tých čo nemajú. Bakalár je síce oničom, ale lepšie ako nič
2) si za polovicou, bolo by hlúpe to vzdať. Jedného dňa si budeš ešte búchať hlavu. Hlavne za to, že si si neužil viac študentského života. Ak máš teraz pocit že si na mrtvom bode, po škole ho budeš mať duplom. Už to nebude ani tá zmena každý semester čo máš v škole, už to bude iba chodenie do práce. Každý rok. Každý rok. Stále to isté
3) vravíš že ťa baví programovať, a teraz sa to učíte. Máš kurz zadarmo, ktorý byť inak stál veľmi veľa a môže ti pomôcť naštartovať karieru v inom odbore ako študuješ. Váž si to.
4) po bakalárovi môžeš zmeniť odbor alebo aj školu a magistra či inžiniera si spraviť v inom odbore. To že ťa to teraz nebaví, neznamená že musí v tom zotrvať ďalšie tri roky. Stačí ti iba dosiahnúť prvý checkpoint, a potom si vybereš novú cestu ako pokračovať
No asi máte pravdu že vykašľať sa už na toho bakalára by bola hlúposť hlavne keď už v tom mám investovaný nejaký ten čas a v neposlednom rade aj nejaké tie peniaze. Hlavne keď mi tá škola nepríde ťažká tak to už nejak doklepem..
Audiotrack: no toho sa neobávam lebo nakoľko počas gympľa od mojich 15 rokov som každý deň po škole chodil na tri-štyri hodiny na brigádu a aj teraz je to také že dva dni v práci po deväť hodín tri dni v škole dokonca v piatok do piatej poobedia. Defakto od tej doby čo som začal chodiť na brigádu sú letné prázdniny moje najvoľnejšie obdboie nakoľko chodím iba na brigadú z ktorej keď som prišil som už viac menej nemusel nič robiť a mohol som sa venovať veciam ktoré ma bavia.
Každopádne vypadá to tak že po BC si dám najskôr na rok pauzu pravdepodobne sa vrátim na SK a skúsim si nejako rozšíriť obzory.
A nakoniec by som chcel každému poďakovať za názor samozrejme to neznamená že to tu už nemáte komentovať práve naopak budem veľmi rád ak tu ešte niečo napíšete
no ale brigáda a práca je trošku rozdiel. Ak si zamestnávateľ vyberá brigádnika, sú tam všetci v ponuke na rovnakej štartovacej čiare - stredoškoláci. Kým keď si vyberá zamestnanca, už je tam vyššia diverzita. Niekto má výšku, niekto nie. Niekto má prestížnu školu a dobrý odbor, niekto trenčiansku uni, niekto má prax, niekto len včera vyšiel zo školy... Takže ak pri brigáde stačí prísť skôr ako ostatní aby ťa zobrali (väčšinou nie sú ani inzeráty, takže ak sa pýtaš osobne vo firme, možno si dokonca jediný uchádzač), pri hľadaní práce musíš mať nejaký kredit aby si ostatných predbehol (väčšinou je inzerát na ktorý im reaguje 200-1000 uchádzačov) a ako bakalára ťa možno ani na pohovor nepozvú ak si dajú podmienku vysokej školy už rovno do inzerátu aby im nepísalo 1000 uchádzačov, aj ak by si tú prácu bol schopný kvalitne odvádzať
A druhá vec je uvažovanie zamestnávateľa. Vďaka našej ekonomike je zamestnávateľom výhodnejšie brať brigádnikov ako zamestnancov. Majú tam nižšie odvody a pod.. preto je toľko dohodárov
Študujem druhým rokom mechatroniku v Brne na vš a nejedná sa o to že by mi to nešlo alebo že by som zaostával za ostatnými ale prosto ma to nejako nebaví. Do učenia sa musím vyslovene nútiť a v poslednej dobe si vôbec niesom istý že by som chcel toto v živote robiť. Popri škole chodím aj na brigádu ale tam je to zase celé o tom že to čo tam robím prosto skoro ničo ako práca konštruktéra ae tam zasa o tom že ráno prídem do práce odrobím si to čo mám (kreativita nulová) a v podstate tam chodím iba preto aby som si zarobil nejake peniaze lebo z toho čo mi davaju rodičia by som školu nejako neutiahol. Občas aj rozmýšľam že by som sa na to vysral ale zasa čo by som potom robil ? Nakoľko mám gympeľ a stále toho nejako extra neviem absolutne nemám predstavu že čo by som ďalej robil. A navyše keby som prestal teraz chodiť do školy rodičia by z toho určite tiež neboli nadšený a asi by ma aj odstrihli od financií. A čo je zo všetkého najhoršie tak aj keby som sa na to vysral vôbec nemám poňatie čo by som potom robil čo by ma mohlo baviť. Čo si o tom myslíte ? 
Len málokto to vie nahlas aj povedať.
aj keď moje momentalne rozpoloženie je také že keby bola možnosť asi by som zobral batoh na plecia a minimálne rok by som sa asi neukázal. No len bohužiaľ bez peňazí sa v tomto svete žiť nedá. Brigádoval som popri škole už na strednej a viac menej aj to možno dospelo do stavu v ktorom som sa ocitol teraz.
