viaceri ste sa urcite stretli s tym ked dievca nevie co chce. dospel som k zaveru, ze takemu dievcatu treba ukazat co chce alebo sa na to vykaslat. Takze zakladne atributy - ja: coskoro 20 rokov, ona 19. sme spolu o par dni 11 mesiacov, spoznali sme sa tesne po mature. dali sme sa dokopy v juni, a cele leto sme boli spolu. ja som siel na VS do BA a ona do Brna. takze sme aj chvilu riesili, ci to radsej neukoncit ale zhodli sme sa ze ostaneme spolu.
odkedy zacala skola sme sa vidavali cez vikendy ked som za nou chodil. prvy semester to slo celkom ok, dalo sa to nejako. po tych 6-7 mesiacoch zacalo to vytriezvenie kedy zalubenost opadne. tam zacali prve problemy. v podstate malichernosti stvali ju aj mna, ale nejak sme krizu zahnali vtedy, dolezitejsie je to, ze sa lubime. 2. semester sme teda spolu boli asi o polovicu menej krat ako v prvom semestri. kedze aj jej aj mne sa povinnosti nabalili troska viac. poskriepit sme sa vedeli cim dalej tym castejsie.
momentalne medzi nami prebieha taka vacsia kriza. v podstate od jednej udalosti, ktoru neviem ci je potrebne rozoberat, ked to bude niekoho zaujimat tak kludne popisem detailnejsie, v skratke, mal som prist, ona isla vonku s kamaratmi a trosku sa na mna vykaslala. odvtedy to ide dole vodou. neskor mi objasnila co sa jej honi hlavou. problemom bolo, ze vikendy ma zabite tym ze dojdem, stoji nas to oboch dost vela prostriedkov, ci by neskor nelutovala, ze si VS neuzila az tak ako mohla a padla od nej otazka ci by som nelutoval to, ze som s jednou osobou cely zivot (je to pre oboch prvy vazny vztah). tak ci by nebolo jednoduchsie keby sme neboli spolu. takisto sa vyskytli dalsie problemy a to financne, taktiez sex. zivot troska pokulhava z mojej strany (snad docasne oboje), ked tam pridem tak prakticky cely vikend robime stale to iste -> stereotyp. ten si uvedomujem ale beriem to ako docasnu zalezitost kvoli peniazom, tiez sa mi to nepaci.
problem je, ze sme v niektorych veciach dost odlisni, napriklad ona by rada precestovala cely svet, chodila na dovolenky atd, zatial co pre mna to az taka priorita nie je a som ochotny pockat az dostudujem a budem robit. az budu prostriedky na cestovanie. proste to vyzera ako take neustale cakanie na buducnost.
takze nevie co dalej, nevie co chce. na jednej strane by bolo jednoduchsie keby sme spolu neboli, na druhej strane vraj nevie co by robila bezomna. takze mame taku mensiu pauzu, kedy sa velmi nekontaktujeme a nechavam jej cas nech si premysli veci.
je to tazko tak popisat do jedneho prispevku, dufam ze sa niekto ozve a popyta sa doplnujuce otazky
vie mi niekto pomoct? nazor tretich stran by sa celkom zisiel.
ked nejaka odpoved sa pritrafi, tak vopred dakujem