Moja sestra a jedna kamoska mi parkrat povedali, ze na novych ludi posobim dost povysenecky, namyslene, akoby som sa nad nich nadradzoval. Celkom ma to trapi pretoze arogantnych ludi fakt nemam rad a nikdy som si nemyslel ze medzi nich patrim takze to bol pre mna celkom sok. Takisto mi povedali ze ten dojdem rychlo vyprcha ale predsa len, prvy dojem je prvy dojem. Nemate niekto podobnu skusenost? Moze to byt sposobene napr. mojim zmyslom pre humor(o ktorom viem ze kazdemu nesedi) alebo tym ze sa snazim prilis si nepotrpiet na formality? Viem ze je to takto uplne naprd ked som len zhruba nacrtol o co ide ale ak niekto ma nejaky tip na co si davat pozor pri prvom kontakte apod. bol by som rad vdaka

Nepozname tvoje spravanie, gestikulaciu a ani rec tela. Mozno si to skus viac vsimat a rozmyslat nad tym. Mozno ludia hned na tebe vidia, ze sa tak spravas - nepozdravis sa prvy, nepodas ruku pri zoznamovani, hras frajera, chyba ti urcita ucta a slusnost. Sam neviem ako posobis a prezentujes sa, mozno nieco z toho co som napisal, tak na teba sedi. Alebo sa opytaj sestry, ze ako to bolo myslene, preco to tak posobi z teba alebo ako na to dosli.

Wonderwall napísal:... alebo tym ze sa snazim prilis si nepotrpiet na formality?

S tymto mam problem aj ja. Nie som moc na formality, vykanie a pod. zalezitosti. No napriek tomu som sa s tymto nazorom nestretol - aspon mi to nikto nikdy nepovedal do oci. Ale zase pri zoznamovani sa pozeram do oci, podam ruku, slusne sa pozdravim. To mi pride ako slusnost.

Tento "problém" mám aj ja. Tiež svojský zmysel pre humor, ktorý sa zo začiatku snažím obmedzovať. Robím s ľuďmi a mnohokrát, nespočetne veľa krát mi bolo povedané, že pôsobím ako frajer,povýšenecky, namyslene, že sa s níkým neporozprávam atď.
Pritom sa snažím dbať na slušnosť, vykanie, dobré spôsoby. To, že sa po niekom neusmievam, alebo že sa so ženami nedokážem baviť o tom, čo varili v nedeľu na obed, s chlapmi o futbale, autách, chlaste atď. si hneď každý vyloží tak, že som namyslený ignorant.
Proste som taký. Introvert, uzavretý človek. Ľudí si k telu nepúšťam, čo je niekedy dosť chyba. Z časti je to aj spoločnosťou, v ktorej sa hýbem. Ľudia okolo riešia /pre mňa/ úplné malichernosti, rozčuľujú sa nad hlúposťami...no nejdem to tu rozpisovať. (v mojej práci)
Z dlhodobejšieho pozorovania však viem, že keď si ľudí oťukám a otvorím sa im, tak zmenia názor. Môžem potvrdiť, že ho zmenia tak o dobrých...160 stupňov
Iný už asi nebudem.
Ak to vyznelo povýšenecky, je to len prvý dojem

skuste kuknut ich videjka:

http://www.charismaoncommand.com/