Lub0$ napísal:...

Súhlasím, v podstate máš pravdu, ak sa už fest dlho topíš v sračkách a nevieš kudy kam, tak takýto doping môže byť nápomocný. Ja som len reagoval na to, nesiahať hneď po tejto možnosti a pokúsiť sa problém riešiť svojpomocne, toť vše.

Fabo napísal:...

Fabo vybral si dosť sprostý príklad, nemôžeš porovnávať depku a cukrovku pre Boha . To sú dva problémy diametrálne odlišné, aj keď sa stále jedná o ľudské telo v podstate. Keď máš "pokazené telo" moc s tým robiť nevieš, iba to nejak tlmiť, dodávať mu nejaké látky, vďaka ktorým môžeš existovať ďalej. Keď máš "pokazenú hlavu" častokrát (nie vždy) je to len o tom zmeniť životný štýl, nasať nové pohľady na svet a zmeniť prístup k životu. IMHO ani psychológovia a psychiatri nie sú všemocní, sú to len ľudia a diagnóza často závisí iba na tom, ako subjektívne posúdia tvoj psychický stav. Čo sa týka psychológie, je to dosť mágia, pomôcť neznámemu človeku a odhaliť skutočné príčiny prečo sa cíti tak, ako sa cíti. Ostatne psychológ je v prvom rade človek, ktorý musí zmapovať tvoj život a dopátrať sa nejako ku koreňom tvojich problémov, prečo sa ti deje v živote to, čo sa deje. Tým ale nijako nespochybňujem robotu dobrých psychológov .

Beztak najlepší "psychológovia" sú často tvoji kamoši a rodina, ktorí sú okolo teba celý život a vedia, čo ti je. Podľa mňa to je ten problém, prečo sa napríklad nevieme niekedy vysporiadať s nejakou vážnou situáciou v živote a tápeme... Skrátka nemáš vtedy pri sebe nikoho, kto si podobnými vecami prešiel, nikoho, kto by ťa ukľudnil a povedal, že tak to v živote chodí a jediné, čo musíš urobiť je čeliť tomu a nejako nad tým vyhrať. Mne to príde tak, že naša generácia je psychicky hrozne slabá, myslíme si, akí sme bohovia a keď prídu problémy tak každý sa zloží rad radom. Chýba mi tu viac ľudí ako Viktor Frankl, ktorý keď bol v koncentráku na nástupe povedal svojim spoluväzňom: No čo chalani, ste zase nejako pochudli . To chce obrovský nadhľad...

Ale presne preto to porovnavam, to co pises.

"pokazene telo" bez problemu vezmes, ale "pokazena hlava" podla teba skoro neexistuje, staci zmenit zivtony styl, a "zmenit pristup k zivotu".
ano, nie kazdy co ma blbe obdobie ma automaticky depku na urovni ze to treba riesit liekmi, ale tak isto moze byt niekto prechladnuty, mat chripku alebo zapal pluc. aj tam v jednom pripade staci par dni doma polezat, v inom pripade treba nasadit intenzivnu liecbu. Takisto ani v jednom pripade nie je hamba ist k doktorovi a nechat ho zhodnotit v com je problem a ako ho riesit.

a pokial ide o to, ze lieky na cukrovku beries do konca zivota, aj psychicke poruchy su rozne, a daktore sa daju vyliecit, ine len udrzat na uzde.

Autor pisal, ze ma depresiu, my tu samozrejme niesme na to aby sme mu urcili diagnozu, ci potvrdili predpoklad depresie. Depresia je samozrejme diagnoza, ktoru treba liecit liekami, a neda sa odstranit zivotnym stylom. Clovek, ktory je v depresii sa ti vyserie na zivotny styl a na sport, taky clovek niekedy ani nevychadza z domu, s nikym sa nestretava a akukolvek pomoc od inych odmieta. Nemylte si teenegersku ''depku'' s depresiou.
Antidepresiva maju svoje vedlajsie ucinky (ktory liek ich nema), ale niekedy su tie ucinky treba vytrpiet aby clovek zachranil trebars osobny ci rodinny zivot. Ako pisem, nieje to nic strasne, nieje to hanba. Na ''choru hlavu'' treba davat pozor, lebo to moze prerast do tazsej diagnozy ako je samotna depresia.

To ale musi uznat sam autor temy, ci je na tom tak, ze potrebuje pomoc skrz lieky alebo nie.

Je kopec ludi, ktory si povedali, ze lieky nechcu ze to je svinstvo, ze si radsej daju poldeco, alebo jointa aby sa ukludnili, a teraz su z nich trosky.

Fabo napísal:....

Nikde som nenapísal, že ľudia s psychickými problémami skoro neexistujú. Ešte náročky som dal do zátvorky že NIE VŽDY sa to dá riešiť iba zmenou názorov alebo tvz. psychologickým preprogramovaním. Problém je ten, že dneska veľa ľudí preháňa a nedokážu objektívne posúdiť, čo je ešte v poho a čo je už fakt silná káva. Aj keď riešenie (v drvivej väčšine prípadov) je len v zmene stupídnej životnej optiky človeka a jeho interpretácií sveta.

Pre psychicky vážne v prdeli ľudí sú tu bláznince a tam aj patria, tam sú medzi svojimi a sú tam šťastní. Občas mám dokonca pocit, že ľudia v bláznincoch sú šťastnejší než my . Oni majú vlastný svet, nie sú schopní života v dnešnej spoločnosti (krutej a ubehanej, bez empatie). Ak si tak v prdeli, že nedokážeš žiť bežným životom, máš sklony k samovražde a tvoj život nemá dlhodobo cenu, je podľa mňa lepšie sa dať z vlastnej vôle hospitalizovať do takéhoto zariadenia a tam si buď povieš: Čo ti j*be, tak sem určite nepatrím! alebo budeš medzi svojimi a tam ti bude dobre...

Chápem, čo píšeš a čo sa mi snažíš povedať. Každá psychická choroba má svoje stupne, ľahšie stupne sa dajú vyliečiť pokecom, na ťažšie treba nasadiť lieky povedzme. Len sa stále nedokážem zbaviť pocitu, že dušu človeka (nehmotnú vec) je len ťažko liečiť nejakými chemickými látkami. Keď sme už načali tú tému, konkrétne aké psychické choroby možno úplne vyliečiť liekmi?

Lub0$ napísal:Clovek, ktory je v depresii sa ti vyserie na zivotny styl a na sport, taky clovek niekedy ani nevychadza z domu, s nikym sa nestretava a akukolvek pomoc od inych odmieta.

Takýto človek by potreboval dobre prefackať a zobrať tak na mesiac do Somálska, kde by jedol púštne pavúky, pil vodu z kaluže a vytieral si riť pieskom... . Zrazu by mu aj tá izba so 4mi bielymi stenami, posteľou, vodou a splachovacím hajzlom pripadala ako raj na zemi. O jedle nehovoriac... Sa mi tak črtá otázka, že z čoho vlastne pramení depresia ako taká? Z nespokojnosti? Z toho, že si nevážiš, čo máš? Z nejakého pocitu neuznania?

bindo011 napísal: Nikde som nenapísal, že ľudia s psychickými problémami skoro neexistujú. Ešte náročky som dal do zátvorky že NIE VŽDY sa to dá riešiť iba zmenou názorov alebo tvz. psychologickým preprogramovaním. Problém je ten, že dneska veľa ľudí preháňa a nedokážu objektívne posúdiť, čo je ešte v poho a čo je už fakt silná káva. Aj keď riešenie (v drvivej väčšine prípadov) je len v zmene stupídnej životnej optiky človeka a jeho interpretácií sveta.

Tak isto nedokaze clovek objektivne posudit ci ma cukrovku alebo zapal pluc, od toho su doktori.

bindo011 napísal: Takýto človek by potreboval dobre prefackať a zobrať tak na mesiac do Somálska, kde by jedol púštne pavúky, pil vodu z kaluže a vytieral si riť pieskom... . Zrazu by mu aj tá izba so 4mi bielymi stenami, posteľou, vodou a splachovacím hajzlom pripadala ako raj na zemi. O jedle nehovoriac... Sa mi tak črtá otázka, že z čoho vlastne pramení depresia ako taká? Z nespokojnosti? Z toho, že si nevážiš, čo máš? Z nejakého pocitu neuznania?

A zase raz ukazujes ze absolutne nechces priznat/pochopit o com je rec. Takze este raz, depresia ako diagnoza, to nie je o tom ze sa s tebou rozisla frajerka, ta sa citis chvilu na chu*a. Ked mas rozdrbanu chemiu v mozku, nevie si tvoje telo vytvorit napr endorfiny ci serotoniny, je to v zasade taky isty problem ako ked si tvoje telo nevie vytvorit cojaviem inzulin. Spustac moze byt kadeco, ale v pripade klinickej depresie (nemusi byt pripad OP, to netvrdim) sa neda v ziadnom pripade hovorit o tom ze prameni z "pocitu neuznania" alebo "ze si nevazis co mas"

bindo011 napísal:nakoľko sa dosť dobre orientujem v psychológií

vidno

bindo, asi vychádzaš z toho, že si ešte žiadnu depresiu alebo inú psychickú chorobu nemal. To však neznamená, že iní ľudia týmito chorobami trpieť nemôžu.

To, že ja nie som závislý na chľaste, automaticky znamená, že sa z toho dá tak ľahko vyliečiť, veď si stačí povedať, že nebudeš piť? Samozrejme, že nie, pri niektorých prípadoch nepomôže nič iné iba profesionálna pomoc a rady typu prestaň piť/prestaň mať depku, pretože polovica sveta sa má horšie ako ty, má asi podobný efekt, ako keby som ti povedal, že máš zastaviť to nekontrolované delenie svojich buniek, keď máš rakovinu, lebo inak umrieš

Fabo napísal: ako pise Lubos

keby ste povedali niekomu povedzme s astmou alebo cukrovkou ze sa ma naucit s tym vysporiadat bez chemie, tak by sa na vas pravom pozerali ako na drbnutych.
preco ludia beru poruchy myslenia inak?

pred niekolkymi rokmi som bola z podobnych dovodov u psychologicky.. a vobec nic mi to nedalo. trochu sme pokecali, ale nic sa v mojom zivote nezmenilo.. a ked hovoris o chemii, to je pripad pre psychiatra (len on predpisuje lieky).. a to by som odporucila niekomu, co ma kazdy den nutkanie skocit z mosta a nie cloveku, co pise na forum, ze ma blbe obdobie a negativne pocity.. ved to je sucast zivota tiez.

Praveze velmi dobre chapem, co mi pisete. Fabo mi hovori, ze psychicka choroba je rovnako dolezita ako choroba fyzicka. Zavaznost a postup liecby ti urci psycholog alebo psychiater, kedze je odbornik v tejto oblasti. To mi je uplne jasne, ja neviem objektivne zhodnotit stav cloveka a toboz nie cez internetove forum. A ani na to nemam pravo, povedat ci take nieco potrebuje. Cele, co som chcel povedat je, ze dneska je tendencia viac sa stazovat a clovek musi celit v zivote inym neprijemnostiam ako tomu bolo napriklad v minulosti. Dalej som chcel mojimi prispevkami povedat je, ze ako riesenie vidim, aby bol clovek viac imunny voci srackam, ktore nan ho cihaju. Ze je dnes dolezite vedome pestovat svoju psychicku odolnost a nepripustat si vsetko k telu. Byt tak trochu apaticky voci problemom, ktore mas a nebrat vsetko velmi vazne.

Myslim, ze obcas sa zamysliet nad tym, ako ziju aj ini ludia na Zemi nie je na skodu . Mozes si z nich zobrat priklad alebo pocitit vdacnost za to, ze mas tu moznost zit v lepsich podmienkach nez zije vyse polovica sveta. To si myslim je dost pekny dovod na to, tesit sa uz len z toho, kde zijes a co vsetko mas k dispozicii. No chapem, ze toto pre niektorych ludi neznamena tolko, co napriklad pre mna. Respektive maju ine problemy v zivote, ktore su tak velke, ze im nestaci iba uvedomit si takuto vec a budu stastnejsi.

Pilifo, nie, nikdy v zivote som chvalabohu nestal v situacii, kedy by som sa bol totalne zrutil a nevedel co dalej. Bolo kadejako uz, kazda zivotna etapa ti prinesie ine problemy, vyzvy a rovnako aj radosti. To co bol v 15stich iba nerealny sen v mojej hlave je dnes realita. To co mi dnes robi starosti som v 15stich ani netusil, ze existuje... Kazdy ma iny prah bolesti a na rozne problemy reaguju odlisni ludia inak. Niekto vydzi, ineho to polozi. A ja netvrdim, ze ten, koho zivot da na lopatky je slaboch. Ja tvrdim len to, ze vtedy musis koncentrovat vsetky sily, ktore v sebe mas a ustat to. A ako som napisal, zivot ta odmalicka trenuje a skusa. Je to vzdy len a len tvoja volba, ako veci urobis a ked nedokazes nic urobit, tak ako ich prijmes a vyrovnas sa s nimi. A opat, cele co som tym chcel povedat nebolo zlahcovat problemy alebo zlozitu situaciu niekoho a smiat sa z nej, ze to je nic. No mal som na mysli to, aby v sebe zdravy clovek pestoval akusi imunitu voci problemom a vedome sa ucil otacat veci vo svoj prospech. Moznoze aj tazkemu alkoholikovi, ktory nevydrzi den bez chlastu, mozno aj jemu by stacilo poskytnut takyto pohlad na svet a prist s nim na plan, ako sa vymotat z tychto sraciek a zit opat dostojny zivot, z ktoreho bude mat radost. Napriklad protialkoholicke a protidrogove liecenia musia byt fakt drsny zazitok. Vtedy ti podla mna dochadza, ked mas sebe stipku sebareflexie, ze si to riwdne doj*bal a ked nie, tak mas mizivu nadej na to, ze niekedy budes zit normalne.

Beardie tie tvoje jednoslovne vykriky do tmy ma vzdy pobavia . Aj sa pytam sam seba, ze preco mas potrebu byt akysi sudca fora, ale pak si poviem: Mam ho v p*ci .

To je jednoduché, niektorým ľuďom sa páčia, lebo sú trefné a pravdivé

Dostala sa mi do rúk kniha Využi šancu na úspech od Dale Carnegieho. Napriek tomu, že čo sa týka motivačnej literatúry som toho prečítal celkom dosť je táto kniha svieža a otvára mi nové pohľady na svet. Čo ma však zaujalo, je táto konkrétna časť, ktorú si dovolím citovať:

So správnym druhom tréningu môže byť každý človek úspešný. Je naozaj smutné, že toľko nesmierne talentovaných a šikovných ľudí svoje schopnosti v živote premrhá. Jednoducho stratia kontrolu nad svojím životom. V určitom okamihu svojho života, možno vďaka nejakej indispozícii, vôľa týchto ľudí buď zoslabne, alebo sa nechajú v dôsledku nejakého nešťastného zážitku odradiť. Všetko, čo potrebujú, aby sa postavili naspäť na nohy, je len drobná pomoc. Namiesto toho sa však väčšinou vždy nájde niekto, kto ich s radosťou potopí. Výsledkom potom je, že ich skryté schopnosti sa nikdy neprejavia, nerozvinú a oni, ako aj celý svet s nimi následne prehrá. Títo ľudia sa pritom dajú zachrániť. Potrebujú, aby im niekto ukázal, že majú v sebe silu zmeniť sa. Treba prestaviť ich mentálne nastavenie zo zúfalstva do režimu nádeje, aby opäť získali pevnú pôdu pod svojimi nohami. Keď ľudia stratia sebakontrolu a svoj smer, nezachráni ich nič iné len vlastná vôľa. Pomôcť však môže malé povzbudenie alebo rozumná rada. Dnes musíme sami prekonať to, čo nás psychicky oslabuje. Nemôžeme byť od nikoho závislí. Je na nás, aby sme sa vzchopili, dali si pevné predsavzatia a odhodlali sa poraziť svoje slabosti a zlozvyky. Nikto iný to za
nás urobiť nemôže. Môžu nás len povzbudiť, to je všetko.

V našej ceste za úspechom by nemalo stáť nič. Neexistuje žiaden hendikep, dokonca ani podlomené zdravie, čo by sa nedali prekonať. Treba len prejaviť viac odhodlania, vytrvalosti a sily vôle.

A to ja vnímam ako jednu z hlavných veci, ktoré ti zaručia úspech v živote. Neoblomná vôľa so svedomitým rozvíjaním osobného talentu alebo činnosti, ktorá ma baví, je tak mocné kombo, že prekoná akékoľvek životné prekážky.

Uz tu padlo vela, moja rada je neporovnavaj sa s ostatnymi, to, ze ma niekto byt/auto/zenu/pracu/dovolenku, ktora ho bavi automaticky neznamena, ze ked nebudes mat to iste nemozes byt stastny. Co som si vsimol v okoli tak vela ludi sa uziera tym, ze ten isiel tam na dovolenku a ten si kupil take auto a henti boli tam na vylete.

Okrem toho doporucujem endorfiny ako jeden z najlepsich sposob ov ako byt stastny.