Zdravím, vysvetlí mi niekto ako funguje muška? Keďže muška je o pár centimetrov vyššie ako hlaveň, ako je možné, že náboj doletí presne tam ako som mieril s muškou? Nemal by predsta trafiť o trochu nižšie?

niekde som čítal, že náboj neletí presne rovno, ževraj keď ho najprv vystrelím tak poletí trošku dohora, potom sa niekde pretne s mojím pohladom kam som mieril a potom začne zas klesať pod moju čiaru videnia.

Ale mam teda teraz ešte ďašliu otázku, to že ten náboj vyletí trošku vyššie a teda aby sa pretli tie dve čiary, čiara náboja a čiara mojho videnia, tak ten náboj tak letí sám od seba, kvôli sile ktorá do neho narazila? Alebo preto, že hlaveň je vnútri pištole jemne naklopená nahor?

Taktiež mám otázku, je železné mieritko/muška zadné aj predné v rovnakej výške? alebo jedno je vyššie a druhé nižšie? Je hlaveň pištole úplne rovná ? Alebo je jemne nadvihnutá nahor?

A vysvetlite mi to ako sa pretne moje videnie so strelou a teda trafím presne tam kam chcem. Najlepšie mi nakreslite aj obrázok. lebo som z toho zmetený a rád by som to pochopil. Ďakujem

Heh.. pekný obrázok na túto tému sme mali niekedy v príručke mladého pioniera.

V podstate si uvedom, že na vystrelený náboj vplýva niekoľko faktorov.. napr. gravitácia, vietor, aj váha samotného náboja. Gravitácia ťahá guľku nadol, vietor ťahá guľku v smere vetra. Čiže v podstate málokedy vystrelíš naozaj tam, kde mieriš s muškou.

Skús pozrieť balistickú krivku... opisuje dráhu náboja. Niečo máš aj tu:
http://www.takticka-malorazka.cz/teorie ... balistiky/

Ta krivka (obluk) ktory vykona strela sa nazyva balistická krivka. Vplyva na nu hlavne odpor vzduchu, gravitacia a smer vetra.
Muška je to co je na hlavni v predu a cieľnik vzadu, mieridla (muška a cielnik) su mechanicky nastavitelne. Na presnost sa takato zbran dava nastavovat zbrojarovi pomocou tzv. nastrelnych striel(ran).
Poprípade si taketo nastrelne strely(rany) urobis po urcitych skúsenostiach aj sam.
Mieridla su nastavitelne vyskovo a aj stranovo. Kazda zbran ma svoju odchylku, nakolko nic sa neda vyrobit identicky presne.
A zaroven ani ludske oko nie je u kazdeho jedinca rovnake.
Co sa tyka roviny hlavne tak ta je nemenna no casom a pouzivanim sa jej poloha moze menit, hlavne pri zbraniach s pohyblivym záverom. Vyvrt je dany presnostou pri vyrobe a mal by sa menit minimalne ale nic nie je nemozne.
Vzhladom k vyrobnym odchylkam sa zbran musi korigovat "doladit" a na to sluzia prave tie spomenute nastrelne strely a pohyblive mieridla.
Idealny stav je vtedy ak mušku vidis presne v strede cielnika cize vo vyreze a mieridla mas v rovine. Ak strely smeruju presne na stred terča a netreba strelbu korigovat akokolvek tak vravime ,ze zbran je spravne "zastrelena"
Pokial nemas mieridla spravne "zastrelene" tak sa korekcia robi pomocou nastrelnych striel, upravy mieridiel a vizuálneho vyhodnotenia terča.
Korekcia sa da robit aj s ne-zastrelenou zbranou.
Ak strely lietaju prilis nizko tak sa zbranou mieri viac nahor blizsie k hornemu okraju terča a naopak ak lietaju prilis vysoko tak viac nadol alebo k spodnemu okraju terča.
Zmyslom tohto cielenia je nastrielat co najviac striel do stredu terča, teda s co najvacsou presnostou.
Toto je idelny stav na krytej, chranenej strelnici kde nemaju vplyv na strelbu poveternostne podmienky.
Pokial ma na smer strely vyrazny vplyv poryv vetra tak sa strelba koriguje do stran a to vzdy oproti smeru vetra.
Cize ak vietor fuka z pravej strany tak aj zbran a jej mieridla musai smerovat k pravemu okraju terča a obdobne je je to aj v pripade fukajuceho vetra z lavej strany tam mierime viac vlavo alebo k lavemu okraju terca.
Cize ak zbran striela prilis nizko do spodnej casti terca a vietor fuka z prava tak sa strelba koriguje k pravemu hornemu okraju terca.
Z krátkych zbrani sa vacsinou striela na uzavretých strelniciach cize tam vietor az taky vplyv mat nebude. A striela sa vacsinou na kratsie vzdialenosti. Cize ani korekcia nie je tak zlozita.
Z dlhych gulovych zbrani ako je samopal sa striela na otvorenom priestranstve a tam je uz zastrelenie a korekcia zbrane ovela preciznejsia.
No asi najvacsia veda je v pripade ostrelovacich pusiek kde je potrebne aby strielajuci mal ozaj dobre znalosti na to aby presnost strelby bola co najucinnejsia.

Ale viete mi to vysvletiť v rámci pištole ktorú mam namierenú vodorovne a nie sniperky, ktorá ma 4x optiku a je natočená nahor? Sniperku chápem, ale problém mi robí pištol bez optiky, len s obyčajnou železnou muškou.


Ja sa teraz nepýtam na ostrelovacie pušky, ale na obyčajné pištole s kovovou muškou, teda bez akejkoľvek prídavnej optiky. A tam nechápem ako je možné, že ten náboj trafí tam kam som si zamieril cez mušku, keď predsta tá hlaveň je nižšie o pár cm alebo mm.

Ostrelovacia puska bola ako priklad,
A vsetko ostatne mas popisane v osrtatnych riadkoch. Staci iba pozorne citat a mat trochu predstavivost.

//autoeditácia príspevku (03 Sep 2016, 9:26)
dalsie informacie mozes hladat tu
https://www.google.sk/search?q=mierenie ... 2M3nwuHeFY

Prečo sa trafíš do cieľa aj keď je hlaveň o kus nižšie? To je jednoduché.... jednoduchá geometria... Vysvetlím na obrázku.

Cieľnik (C) vzadu a muška (M) vpredu ti určujú pri pri pohľade cez cieľnik zámernú rovinu (zelená čiara). Rovina hlavne (červená) je pevne daná konštrukciou zbrane a nič s ňou nevieš robiť. Ide o to, aby si tieto dve roviny dostal do priesečníka = to ti zároveň určuje vzdialenosť, na ktorú by si sa mal presne trafiť. Ako sa to rieši? Jednoducho... zmenou uhla β, ktorý zviera zámerná rovina a rovina hlavne. Čím je tento uhol väčší, tým kratšia je vzdialenosť, na ktorú strieľaš. Na zbraniach sa to nastavuje tak, že je buď cieľnik výmenný (mení sa výška výrezu, cez ktorý sa pozeráš na mušku) alebo je cieľnik pohyblivý a opäť meníš jeho výšku. Čím je cieľnik vyššie, tým kratšia je vzdialenosť na ktorú mieriš, naopak čím je cieľnik nižšie, tým dlhšia je táto vzdialenosť.

ja este pridam, ze cervena ciara miernym sposobom sa zataca dole po spominanej balistickej krivke, co je ale pri znamom strelive (stale tom istom) stalym sposobom. cize k tej oprave na uhol beta este pridas trosku na pokles gulky.