Ahojte
Rad by som vedel vas nazor alebo radu na vec ktora ma dlho drzi, rad by som si to vyriesil v hlave natrvalo... povedal som si ze ked ma to este chyti tak vas poprosim o nazor ...

Pred rokom som sa namotal na jedu babu, z mojej strany som nic neriesil, vzdy sa mi pacila ale bola zadana a mal som svoje zasady - aspon som si myslel,poznal som ju uz dlho a boli sme len kolegovia.
No potom sme si zacali pisat coraz viac az sme sa jedneho dna dali dokopy - ak sa to tak da nazvat v tej situacii ...
Proste bol som s nou/nebol som s nou, ona mi davala kaleraby ako ma ma rada, ja som sa namotal a chcel byt len s nou a podobne blbosti a tak nejak som veril ze bude so mnou hoci bola zadana ...
Tak to islo mesiace a mesiace az ma jedneho dna odkopla, dost ma to polozilo, nie to ze ma odkopla ale sposob ako sa zachovala ... vedela o mne vsetko, vedela aky som a ze neverim ludom po tom co mi spravili.
Kedze "bola" moja prva a tak som sa trapil, mesiace a mesiace, asi za to mohlo to ze som ju este stale stretaval, prestal som robit sport ktory ma drzal a v ktorom som sa zlepsoval, mal som brutalne depky.
Tazko odmakane mesiace som pustil a naberal stare zlozvyky ...
Dostal som sa z toho, donutil som sa odist z tej roboty a do inej krajiny, z casti preto aby som nestretaval ju alebo toho s kym bola/je.

A teraz kamen urazu ...
Mam super robotu, som stastny, sportujem, vzdelavam sa , spolocnost sice nevyhladavam ale nemam problem bavit sa s ludmi. Stretol som za ten cas vela dobrych bab, 100x lepsich ako bola ona, len proste sposobila to ze uz nejak neverim a neviem sa otvorit.
Problem je ze ju mam stale nalinkovanu na niektore veci a niekedy sa vynori z hlavy, behavam ultramaratony kde ked nemam hlavu v pohode tak mi je forma na prd ... Proste sa mi niekedy stane ze vidim auto ktore mala, vidim sport ktory robila alebo si spomeniem ked mam ist pozriet kolegov do starej firmy a prve co mi napadne je ona ... a ked som ju po mesiacoch omylom stretol tak som to rozdychaval moc dlho ... a viem ze keby ju stretnem znova tak sa opat rozsypem.
Naucil som sa byt pozitivny, milujem to co robim, vidim vysledky svojho snazenia, len keby som ju uz nemal niekde tam niekde v hlave, nevystrelovala von a vypol ju natrvalo... uvedomil som si kde som spravil chybu, smejem sa na tom aky som bol blby ....

Serie ma to a 2x mi to nepomaha ... moj problem je ze si pamatam vsetko, myslel som ze cas to vyriesi ale uz to je moc dlho na to aby ma to tak bolelo a trapilo ...
Priznam sa ze som v tomto dost mimo standart, proste mam svoj sport, trenujem hodiny a hodiny a nemam cas/nechcem mat zatial cas na zeny, priority som si urcil a idem si za svojim cielom, posledna vec do skladacky je dostat ju z hlavy navzdy ...

Dakujem

mas prakticky iba dve moznosti ak chces problem riesit:

1 - podla popisu si myslim, ze ide o dost silny psychicky blok, ktory by ti mohol pomoct vyriesit psycholog
2 - risknut to a ist do dalsej baby, ktora ti tutu vymetie z hlavy

Ak nevieš hodiť za hlavu neúspech u svojej prvej baby, tak by som to prebral s kamošmi, príp. psychológom.

Najlepšie však funguje nájdenie novej baby, ktorá by ti pomohla zabudnúť na tú predchádzajúcu úplne. Zároveň z nejakého rande alebo aj na začiatku potenciálneho vzťahu nesmieš mať prehnané očakávania. Je dosť pravdepodobné, že pokým nájdeš tú svoju vysnívanú polovičku, tak párkrát ešte zažiješ sklamania, ale nie je to žiadna katastrofa. Veď aj keď zbabreš pohovor do práce a nezoberú ťa, tak to nie je dôvod na zosypanie!

Moja rada znie - neber svoje zlyhania ako koniec sveta a zbytočne sa kvôli tomu netráp!, a.k.a. mať pi*i voči niektorým veciam. Keď som sa naučil toto heslo aplikovať aj v mojom živote, hneď som bol šťastnejší!

A teraz si predstav, ze zomrela a vyrovnaj sa s tym. Mozno to znie kruto ale vzdy to tak robim ked mam pocit, ze sa na niekoho moc viazem.

ako tu vsetci radia psychologa, som zvedavy kolki z vas s nim naozaj problemy riesia ...

ser na to ze sa nevies znova otvorit, dobre robis, najdi si zensku a otvor sa jej len tolko kolko chces . . .

Preco? ak sa to znova poserie, nebude ta to tak mrziet. (nerozhadze ta to tak brutalne) Proste musis si drzat stale odstup, nepisem ze je to moj najlepsi napad, ale je to set sakra ucinne.

Rok moze byt este kratka doba na to, aby clovek zabudol na to, ako mu ublizili.
Je tu este jedna moznost. Skus to s nou nejako urovnat. Ospravedlnit sa, ked si nieco spravil zle (vacisnou to treba aj ked o nicom konkretnom nevies* ) a skus jej odpustit, to ako ti ublizila. Hlavne sa nehraj cisto len na obet tej mrchy zenskej. Zober za to zodpovednost, postav sa k tomu ako chlap.

* keby si spravil vsetko dobre, tento problem neriesis

Klin sa klinom vybija. Zober novu aj ked jej neveris a na tuto prestanes rychlo pomyslat A hlavu hore a neries somariny.

qwerty-xyz napísal: ako tu vsetci radia psychologa, som zvedavy kolki z vas s nim naozaj problemy riesia ...

No ja som ešte nemal také veľké psychické problémy, že by som si ich nevedel vyriešiť sám so sebou vo vlastnej hlave.

Ak to už ale autor témy skúšal a sám sa nevie nikam dostať, tak aj toto je možnosť. Najhoršie, čo sa môže stať, je to, že po jednom alebo dvoch sedeniach zistí, že je to zbytočné a skúsi to dostať zo seba práve tým ďalším klinom

No, mám pocit že sme prešli veľmi podobnou situáciou z hladiska princípu, akurát ja pred asi šiestimi rokmi, takže ti len poviem ako som to vnímal ja, čo som sa naučil a ako som na tom teraz Nechcem ti dávať rady do života, každý situácie znáša inak, každý je iná povaha a ja nie som kvalifikovaný na to aby som niekomu hĺbil do duše

Takže...my story:
Spoznal som babu, ktorá sa stala mojou frajerkou. Mal som 18 rokov a bola to láska tak veľká, akú si málokto dokáže predstaviť. Boli sme spolu 8 mesiacov ale bola to jediná baba, s ktoro som plánoval život, ktorá ma poznala lepšie ako ja sám. Bola ale moja prvá, s ktorou som spal a keďže som bol mladý nerozvážny a hlúpy, rozišiel som sa s ňou aby som mohol naháňať iné. A to som aj robil. Prvé dva roky mi strašne chýbala, aj keď som spával s inými a užíval si život, nemohol som na ňu prestať myslieť a po večeroch ma naháňali depresie zo straty toho najcennejšieho čo som kedy mal. Po dvoch rokoch sa mi podarilo zaľúbiť ale nebolo to ono. Ten vzťah sa už nedokázal vytvoriť tak silný. Následne som sa s babou skontaktoval, ona má už síce chalapa s ktorým žije ale sme kamaráti, (spočiatku ma tiež ničilo každé jedno stretnutie) ale teraz sa bavíme normálne, občas mi chýba a asi by som jej nepovedal nie a hoc som stále sám bez frajerky a mám problem si niekoho k sebe pustiť, už sa aspoň tak netrápim. Aj keď občas sú aj pocity samoty svinské

No a teraz k problému a riešeniu:
Proste ide o to, že som sa naučil veci akceptovať také aké sú. Keď som ju chcel naspäť, trápil som sa. Keď som ju nechcel naspäť aby bola šťastná ona, trápil som sa. Keď som ju videl a premýšľal nad tým aké by bolo keby sa to vŠetko vrátilo..trápil som sa. Proste jediné čo mi ostalo bolo naučiť sa akceptovať že je to tak ako to je a možno sa to zmení možno nie. Nemám žiadne očakávanie že by sme mohli byť znova spolu. Beriem život s nadhľadom a proste čo sa má stať to sa stane. Čím viacej som okolo toho niečo chcel/nechcel tým to bolo horšie. Jasné, je to beh na dlhé trate, aj po piatich rokoch mám studené srdce a občas po nociach depkárčim že budem celý život sám atď. ale nie je to také hrozné lebo sa to deje len občas a môj bežný život to už nijak neovplyvňuje. Vieš možno s ňou ešte niekedy budem, možno nie. Nemyslím si ani jedno ani druhé proste akceptujem situáciu a rozhodnutia...thats all

Každopádne mne trvalo dva roky kým som to dostal do normálu a kým mi každá jedna vec nepripomínala ju a nevyvolávala depky

Nuž, ako sa hovorí - človek si neváži to, čo má, až kým to nestratí

Ja môžem z vlastnej skúsenosti potvrdiť, že ak sa už raz dvojica rozíde, už si môžu byť obe strany na 99% isté, že sa k sebe nevrátia. Bývalka sa so mnou rozišla, po mesiaci sa dala dokopy s jej spolubývajúcim, potom sa rozišli a chcela sa vrátiť naspäť ku mne. Aj keď som bol v tom čase stále single, tak som mal a mám dostatok sebaúcty na to, aby som to nespravil. Proste s niekým, kto ma už raz odmietol, som nemal ani najmenšiu chuť skúšať to ešte raz.

A napriek tomu, že to už sú 2 roky od rozchodu, tak na mňa podľa všetkého myslí stále. Prednedávnom som totiž narazil na fotku s jej 2 kamoškami, ktorú dávala na Instagram v deň nášho prvého rande a pred 2 mesiacmi ju znovu okomentovala, že sa aj momentálne cíti stále tak ako presne v ten deň. Takže mne to trošku zdvihlo ego, ale zároveň to na mojom postoji k nej nezmenilo vôbec nič. V podstate dosť podobný prípad ako ten tvoj, akurát z opačnej strany...

Poučenie do budúcnosti - ak vám na niekom záleží a máte ho radi, kašlite na skúšanie v nových vodách, pretože vás to môže mrzieť viac, ako si v daný moment myslíte.

Pilifo napísal:ak vám na niekom záleží a máte ho radi, kašlite na skúšanie v nových vodách, pretože vás to môže mrzieť viac, ako si v daný moment myslíte.

BIG TRUE!!!! Toto je najväčšie ponaučenie v živote, aké som sa naučil a jediná vec, ktorú ľutujem že som spravil

Veru.... Skoda, ze si tym vsetkym clovek musi najprv prejst, aby sa dostal do tohto stadia myslenia. Vo vacsine pripadov (aj v tom mojom) sa dostane do stadia "co ak..."
Co ak je niekde ina, s ktorou mi bude lepsie/viac spolocnych zaujmov/rovnakych nazorov/lepsi sex/bla bla bla...
A skusa a skusa.

Ja mám ten istý problém. Spoznal som super dievča, krásne, múdre a tak. Stretávali sme sa zo začiatku častejšie. Lenže časom prišiel z jej strany nejaký problém. Zisťoval som čo sa deje. Má dosť dôležitú funkciu vo firme a nemá na mňa toľko času koľko by chcela. Akonáhle si nájde čas na mňa tak myslí na prácu a je unavená. Nevie si zaradiť pracovný život s súkromným. Som na ňu moc dobrý a podobne a nechce aby som zbytočne čakal kedy si nájde na mňa čas. Tak sme sa dohodli že asi s toho nič nebude. Lenže akonáhle idem ráno do práce tak ku vidím. Píše mi, myslí na mňa vraj a takéto reči. Neviem sa odtrhnúť. Poviem si že všetko je v hlave a snažím sa nemyslieť, ale nejde to. Potom jedného krásneho dňa sme boli na oslave a pohadali sme sa. No a teraz som sa jej vyhýbal ako sa len dalo, ale vyčíta mi že prečo sa nevidíme a píše mi. A už som zase tam kde som bol.

Písal som to cez mobil v práci, tak dúfam že mi odpustite chyby.


Čo mám robiť.

Ona ťa namotáva, vypisuje ti, že na teba myslí, že ťa chce vidieť, ale pritom si nevie/nechce zariadiť svoj život tak, aby na teba reálne mala čas. Aspoň tak som to pochopil. Na takú sa radšej vykašli, prežíval som to isté cca 2 mesiace dozadu a trvalo mi tiež dlhšiu dobu, kým som prišiel na to, že to nemá zmysel. Kto naozaj chce, ten si na teba čas nájde. Tiež tam boli vypisovačky, ako jej chýbam a podobné bullshity, ale reálny výsledok som z toho nevidel, či už som vyvíjal iniciatívu alebo som to nechal na ňu, výsledok rovnaký. Od takých čím skôr ruky preč.

bboy_BIOS - a druhe poucenie - pis radsej po slovensky

mate sice pravdu, ale na autorov problem to velmi nereflektuje

Filip87 napísal:...

Typicky ženské... na jednej strane si nedokáže zosúladiť život a urobiť si čas a priestor na vzťah no na druhej strane ťa nedokáže nechať teda na pokoji, keď nemá čas, ale bude sa ti srať do života a dávať najavo: Áno, ja som tu a poď ma riešiť.

Ja by som to v podstate riešil asi rovnako ako ty, keď si nevie nájsť čas na mňa, tak proste nemáme o čom. Aspoň ja to mám tak, nemôžem jej predsa veriť, že som pre ňu dôležitý, keď si nedokáže urobiť čas na mňa.

Čo by som robil, keby sa mi začne ozývať, tak to je komplikovaná otázka... Záleží na tom, ako veľmi sa mi páči a ako veľmi chce, aby sme boli spolu. Ak by sa mi páčila a bola by to v pohode kočka do života, tak by som to skúsil. Skúsil by som jej dať možnosť, aby mohlo medzi nami vzniknúť niečo vážnejšie. Avšak nebral by som to zo začiatku až tak vážne, nestaval by som si ju na ten pomyselný stupienok víťazov, že tak toto je ona, tá jediná, úžasná. Nie... Bral by som to tak, že tak toto je fajn baba, má o mňa záujem, avšak po skúsenostiach s ňou viem, že to nebude tak jednoduché, aby sme spolu fungovali a preto musím byť opatrný a nezaľúbiť sa hneď bezhlavo do nej. Počkať si nejaký ten mesiac, dva, tri, štyri a postupne si ju púšťať k telu podľa toho, aký má prístup k nášmu vzťahu. A hlavne vyzbrojiť sa veľko dávkou trpezlivosti, pretože to, čo sa dialo v minulosti sa bude diať aj teraz, možno v menšom merítku, avšak stále to bude prítomné. Preto je dôležité naučiť sa zvládať tieto veci s nadhľadom a v klídku, ak teda chcem niečo riešiť.

bboy_BIOS napísal:...

Úplne chápem, o čom píšeš... veľmi podobnou situáciou som prechádzal 4 roky dozadu. Bola to moja prvá veľká láska s ktorou sme sa dali dokopy ešte keď som mal 17. Chodili sme spolu 2 roky, až kým sme nešli na výšku. Tam som sa veľmi zmenil, aspoň čo sa vzťahov a lásky týka. Neviem, či to bolo prostredím, že sme mali s chalanmi tendenciu súperiť medzi sebou, že kto oprcal viac báb alebo to skrátka bol len môj prirodzený vývoj, neviem. Jak som nastúpil na výšku, tak do 2 mesiacov sme sa rozišli. Takisto, ako ty, som si vravel: Kámo, ešte by to chcelo skúsiť nejaké baby, máš 19, celý život pred sebou, zatiaľ si mal koľko, 2 baby?! To je nič... Rozíď sa a poď naháňať sukne. A tak som aj urobil, rozišiel som sa a šiel som naháňať sukne. Spočiatku to bola paráda, to áno, furt s holkami, každý týždeň nová baba, ťahali ma po akciách, bytoch, bola to zábava. Bola to zábava asi do momentu, keď som si uvedomil, že mi chýba láska. Ten bohémsky spôsob života sa akosi nedá skĺbiť s láskou som zistil. Áno, užívaš si, bavíš sa, pochytáš si zadky a kozy... Ale zrazu tu nie je nikto, kto by ťa pohladkal večer v posteli po celom dni, zrazu tu nie je nikto, kto ti napíše cez deň smsku: Ľúbim ťa zlato, chýbaš mi. Zrazu tu nie je nikto, kto dával tvojmu životu predtým ten zmysel, tú silu urobiť a dokázať čokoľvek. Povedať kdekoľvek čokoľvek a mať tú istotu, že sa máš kam vrátiť. Zrazu už nemáš ten pocit, že si pre niekoho dôležitý. Aj som skúšal to s ňou dať potom dokopy, potom, ako som zistil, aký som bol plytký čurák a že som obetoval tak veľa pre tak málo. Nešlo to už, zrazu som už nebol ten chalan, ako vtedy, keď sme boli ešte spolu, bol som už niekým úplne iným a ona stále tá istá, tá, ktorá by mi bola schopná odpustiť, no ja som sa jej už nemohol po tom všetkom ani pozrieť do očí.

Od rozchodu prešli už roky a sem tam si napíšeme... možno raz za mesiac, za dva, na narodky, na meniny... Pokecáme, povieme si, čo je nové, či sa nám darí a ako ide život. Ten jej šlape jak hodinky... fajn chalan, za chvíľku inžinierka, je šťastná. A ja som s ňou, aj keď kdesi vnútri mňa ma to trochu škrie, že som bol tak hlúpy a nedokázal som sa správať tak, aby sme boli šťastní spolu. Nemám sa zle, to nie... A prežil som od toho rozchodu vzostupy a pády, aké som si predtým ani len nedokázal predstaviť. A vlastne som za to všetko vďačný, za každý jeden večer, ktorý sme sa stretli po rozchode a jak som ako decko reval v aute, keď odišla domov a ja som vedel, že už nikdy nebude moja. Je to ako keby zomrieš, zomrie časť z teba, ktorú si mal tak veľmi rád... No čas, moja hlava a iné ženy to postupne zahojili. Dnes sa nad tým už netrápim, spomeniem si, to áno, no len sa pousmejem, že hah, to bolo krásne obdobie môjho života, ja a Jane . Nechcem to už vracať späť, som vďačný za všetko, čo mi dala, za lásku, ktorá bola v tých časoch pre mňa jak svetlo. Ďakujem jej za to, že z chlapca urobila chlapa a je mi ľúto, že to dopadlo takto. Avšak nebyť mojich chýb, nebol by som dnes tam, kde som, nepísal by som tento príspevok, neskúsil by som to, čo som chcel skúsiť a nenaučil by som sa všetko to, čo dnes viem a čo môžem predať ďalej. A tak ďakujem aj sebe za svoju k*k*tnosť, lebo koniec koncov chyby robia zo mňa lepšieho človeka a verím tomu, že to, čo dala ona vtedy mne dokážem ja dať tej súčasnej. A dúfam, že už neurobím rovnakú chybu, pretože tieto životné lekcie sa platia tou najvyššou cenou...

guess.whoo napísal:mate sice pravdu, ale na autorov problem to velmi nereflektuje

Ako sa to vezme... recept v jeho prípade je jednoduchý: Prijať to, čo sa stalo, vyrovnať sa s tým, poučiť sa, pomaly zabúdať a nezabudnúť pri tom ľúbiť ženy. Ovšem jednoduché je to takto napísané čierne na bielom, v realite sa tieto veci aplikujú kur*vsky ťažko. Ale, ale... Ide to a dá sa to...

Mne skôr ako najväčší problém dr. H príde to, že tej babe dal až moc veľkú hodnotu vo svojom živote. Akoby s jej odchodom odišiel a veľký kus jeho... Samozrejme, vždy, keď sa doj*be vzťah s babou, ktorú si ľúbil, vždy kus teba zomrie a zrazu si tam prázdny a pochybuješ, čo bude ďalej. A ja hovorím, že všetko! Všetko to, čo si mal raz, môžeš mať zas... Len kámo druhý krát už neurob tú chybu, čo si spravil prvý raz. Maj ju rád, ľúb ju, no nevlož do nej celého seba. Lebo keď to padne, tak budeš opäť tam, kde si teraz...

Ja som spravil dosť závažnú chybu že som sa namotal a celé dni som len sledoval mobil a čakal. A doplatil som na to. Rozmýšľam či sa jej aspoň neospravedlním za tú hádku na oslave, lebo sa jej teraz neviem ani pozrieť do očí. A potom to už nebudem riešiť. Kua, ale každý deň mi písala, keď išla do práce, keď odchádzala, keď bola doma a podobne. Vôbec by ma nenapadlo že by to takto mohlo skončiť.

Ospravedlnenie je na mieste a najmä, ak si povedal niečo vulgárne alebo niečo, čím si ju neprávom urazil. Za to nedáš nič a je to správne. Asi to tak, ako píšeš, bude aj najlepšie... Ja by som to urobil tak isto, ospravedlnil by som sa a nechal to celé plávať, nesilil to, pokiaľ sa nevieme zosúladiť. Zobrať to nejak tak po chlapsky, ospravedlniť sa a ísť ďalej, nezaujate. Možno, že ľady sa pohnú, čo ty vieš... Takéto situácie dokážu veci dosť posunúť a je jedno, akým smerom, podstatné je, že veci sa pohnú.

Tak uvidíme čo bude ďalej. Budem informovať.

bindo011 napísal: veľmi podobnou situáciou som prechádzal 4 roky dozadu.

Presne tak, ako píšeš Je prostým faktom, že aj chyby nás robia lepšími ľuďmi. Konkrétne v tomto pripáde myslím že tie roky trpenia, smútku, depresie a vyčítania si najhoršieho rozhodnutia v živote....nie je možnosť aby sa človek nepoučil Mimochodom je super vedieť že nie som sám, čo si niečim takým prešiel. Teda, teraz už je to v podstate jedno ale vedieť to pár rokov dozadu, nemusel som sa tváriť ako najhoršia obäť života Ale aj teraz ma to celkom upokojuje Krásne si to celé napísal, aj som si trochu pri čítaní zaspomínal na pocity aké som vtedy mal Najviac ten moment kedy si proste obklopený ženami, užívaš si to, striedaš...a zrazu ti to všetko príde tak malicherné a zbytočné. Pamätám si ako som sa dostal do bodu, kedy som mohol mať nejakú babu ale odmietol som ju pretože som proste nechcel. Dokonca ma začalo len také bezduché randenie zo ženami ktoré nepoznám nudiť Vždy som potom spal s babou až keď som ju lepšie spoznal a keď už tam mohol byť aj nejaký cit alebo vzťah. Heh, človek proste dospieva, chybuje, učí sa. Menia sa priority a uvedomujeme si čo je pre nás skutočne dôležité ja by som za lásku kľudne vymenil aj všetky baby sveta, keby som ich mohol mať

Malá perlička: moje prvé auto sa volalo JANE a mal som ho strašne rád a plakal som keď šlo do lisu

//autoeditácia príspevku (07 Okt 2016, 2:21)

guess.whoo napísal:bboy_BIOS - a druhe poucenie - pis radsej po slovensky

mate sice pravdu, ale na autorov problem to velmi nereflektuje

Píšem po slovensky. Nezdá sa gramatika alebo občasné anglické slovíčko? Za gramatiku sa ospravedlňujem, nikdy som nepatril medzi gramaticky vzdelaných ale stále sa snažím na tom pracovať. Ak sa jedná o anglické slovíčka - Je to proste môj prejav, pracujem s mládežou, žijem hiphopom a učím hiphopový tanec od pondelka do piatku Tak proste rozprávam ako pubertiak

Či reflektuje...no...chcel som hlavne povedať že aj ja som bol v tej fáze kedy som prišiel o najväčšiu lásku v živote a všade som ju videl, všetko mi ju pripomínalo, stále som bol smutný až depresívny atď... a naučil som sa časom nad to povzniesť, napraviť si život a akceptovať situáciu takú aká je