Mám 17 rokov , pochádzam z malej dediny , v ktorej dokopy nič nieje. Hrám na gitaru a som na nej celkom dobrý
Ale k veci. Som taký samotár. Ak sa niekam ide , tak na mňa spolužiačky/dievčatá kašlú , volajú iných spolužiakov/chlapcov. Snažím sa aj niekam "dotlačiť" no keď sa mi to podarí , nikto o mňa nejaví záujem. Určite robím chybu ja , no neviem kde.
Ďalšia vec je , že každý sa v mojom veku "párikuje". Každý deň musím počúvať môjho spolusediaceho , jak sa ona má , čo robili. Spolužiačky z celej triedy taktiež. Najnovšie ich zaujimajú spolužiaci , ktorí majú už vodičáky. No ja si ho žiaľ nemôžem momentálne dovoliť. Už som skúšal nejakým dievčatám písať , aj som si s nimi písal , no však poslali ma do pče (normálne takýmto výrazom) bolo ich okolo 8. Jediní , kto ma má rád sú moje psy
Prídem do triedy prvý. Sadnem si. Príde prvé dievča , pozdravím sa , ona odzdraví a nič. Príde ďalšia to isté. Ak príde nejaký druhý spolužiak tak normálne vidno , ako s ním chce konverzovať. To isté platí aj pri ostatních. Zhrne sa celá trieda , každý pri každom no a ja so spolužiakom vzadu. No ale on sem tam odíde.
Ďalšia vec je tá že ma nikto nevie pochopiť. Počúvam metal , hrám na el.gitare. No a akoby som nezapadal do dnešného štýlu. Chodím poväčšine v čiernom (nič otrhane) a s malou retiazkou okolo vrecák. Minule som šiel po meste a už dve také dievčatá - pozri na toho metlaka , neviem čo oni vidia na tom škriekaní. Pritom zainteresovaný vedia že metal/rock nieje len o tomto. Iron Maiden , Metallica , AC/DC ... to všetko sú dosť ťažké kapely na spev.
Ach jáj , čo si ja počnem , cítim sa ako vlk samotár.
Viem že som to napísal tak trošku retardovane , no písal som , to čo ma napadlo.