TROCHU Z EKONÓMIE:
Zákon o dopyte a ponuke hovorí, že ak po nejakom statku stúpne dopyt, tak pri nezmenenej ponuke stúpne jeho cena. Ak teda stúpne dopyt po pracovnej sile, tak pri nezmenenej ponuke stúpne cena pracovnej sily, teda mzda. To je presne to, čo my v SaS dlhodobo chceme, lebo vyššie mzdy znamenajú vyššiu životnú úroveň pre pracujúcich a ich rodiny.
Ak ale pri rastúcom dopyte zvýšime aj ponuku (napríklad tým, že dovezieme na Slovensko množstvo pracovnej sily, ešte aj ochotnej pracovať za nízke mzdy), tak cena statku, v tomto prípade cena pracovnej sily nestúpne. Nestúpne ani životná úroveň, stúpnu len zisky majiteľov firiem.
Pýtam sa, aký zmysel má celé naše snaženie, mňa a mojich kolegov, ak výsledok nemá byť rastúca životná úroveň (a samozrejme rastúca sloboda) občanov Slovenska?
Že aj Fico je proti dovozu lacnej pracovnej sily? Že naši ľudia chodili na sezónne práce do Talianska? No a?
Ďakujem autorovi newsfiltra, že na môj včerajší článok reagoval.

Kapitál prerastá všetkými sférami modernej spoločnosti: osobne alebo prostredníctvom svojich zástupcov je prítomný na každom pracovisku, v obchode, v meste a na dedine, v domácnosti, v škole i v nemocnici, v súdnej sieni a v parlamente, na policajnej stanici, v zajtrajšom vydaní novín, v azylovom dome, na hraniciach dvoch štátov. Každú sféru, do ktorej vstúpi, dokáže pretvoriť podľa svojich potrieb, takže sa preň stáva funkčnou. Existuje však oblasť, z ktorej kapitál vyrastá a ktorá je vždy jeho Achillovou pätou – sféra výroby, v ktorej sa kapitál zhodnocuje tým, že vykorisťuje pracovnú silu.

V tejto oblasti prebieha neustály konflikt, ktorého predmetom sú základné podmienky vykorisťovania: výška odmeny, náplň práce, dĺžka pracovného času, pracovná disciplína a tak ďalej. Tento konflikt je raz viac, raz menej intenzívny; nadobúda rozmanité formy, od živelných až po inštitucionálne a právne. V konečnom dôsledku však vždy ide o stret medzi ľudskými potrebami na jednej strane a potrebou kapitálu zhodnocovať sa na druhej strane. Tento rozpor sa nedá odmyslieť ani prekryť. Päť storočí doterajšieho rozvoja kapitalizmu zahŕňalo experimenty s otroctvom či militarizáciou práce, export najbrutálnejších foriem vykorisťovania do kolónií, rozdeľovanie pracovnej sily do skupín podľa etnicity či rodu s odstupňovanou intenzitou vykorisťovania, neustály technický pokrok a cesty kapitálu naprieč celým svetom, ústupky vo forme sociálneho štátu či všemožné pokusy o vedecké riadenie alebo, naopak, humanizáciu práce – no predsa si s ním nedokázali poradiť. Vždy sa vrátil, často tam, kde ho nikto nečakal.

gogo956 napísal:hughito

ale si sa nam ako bojovnik proti kapitalizmu a za svetovu revoluciu vyfarbil, Slovaci v ramci EU pracovat mozu ale Bulhari u nas uz nie..