Zdravim, aky mate nazor na to ze clovek si urcuje svoje hranice sam? Ze je mozne sa do nekonecna zlepsovat alebo mame vsetci nejaky limit? Ci uz po fyzickej stranke alebo psychickej, kedy clovek vie ze dosiahol svoje maximum? Ci uz ide o rychlost silu a ine?

no skus porozmyslat a napisat svoj nazor.

Pozorujem to na sebe a samozrejme na situaciach, kde by si uz clovek davno povedal, ze viac nezvladne a pritom maka dalej.
Takze ao hranice sa daju posuvat mozno donekonecna, ale cim dalej sa ich budes snazit posunut, tym aj vacsie rozne rizika.

Tento rok som zvladol nejake tie turistiky, kde mi priharalo. Na jednej pocasie a menej energie, co viedlo k psychike, ze asi tu zahyniem. A na druhej som kracal 10,5h skoro vkuse a zacal som pocas toho zaspavat od unavy Brutalne som na oboch posunul svoje hranice v co som ani nedufal

No podla mojich uvah napr. nieje dovod preco by clovek nemohol fyzicky vzdy napredovat, co sa tyka psychickej schopnosti inteligencne vzdy napredovat tiez v tom nevidim preco by mal byt clovek mat hranicu

Podľa mňa je úplne samozrejmé, že fyzické aj psychické limity existujú.

Najľahší príklad sa dá uviesť s fyzickými limitmi.

Myslíš si, že človek, ktorý by chodil do posilky celý život, by získaval stále väčšiu a väčšiu silu? Ak áno, prečo nikde nevidíme 100-ročných Hulkov - nabúchancov, ktorý sa stále len zlepšujú? No jednoducho preto, lebo v istom momente dosiahli svoj limit a po ňom napriek ich snahe stále cvičiť starnutie už neoklamú. Vedia možno len spomaliť celý proces starnutia, tzn. dožijú sa vyššieho veku, budú vyzerať lepšie, ale takýto človek určite nebude mať väčšiu silu a výdrž v 80-ke ako v 30-ke.

Takisto športovci dosahujú svoj vrchol okolo 30-ky (samozrejme záleží od športu), prečo je teda veľmi výnimočné vidieť nejakého profesionála, ktorý má 40+? Napriek tomu, že títo ľudia trénujú stále rovnako, tak svoje vrcholové výkony nedokážu podávať donekonečna. Proste ho už dosiahli maximum svojho potenciálu a ďalej im ich fyzické možnosti nedovoľujú sa posunúť.

Psychické limity sa myslím dajú posúvať o trochu viac, ale pochybujem, že od istého bodu nezačína človek viac osprostievať, čo môže byť spôsobené rôznymi chorobami a obyčajnou stareckou demenciou.

Telo samozrejme ma iste fyzicke a psychicke limity.
Psychicke limity mozno nie su tak jasne a tak lahko testovatelne, ale pri fyzickych je to zjavne.

Kazde telo je geneticky dimenzovane iba na urcitu zataz, ktoru je schopne zniest a ako velmi sa vie este zlepsit