Nateraz..

https://dennikn.sk/minuta/797748/

Za socializmu sa na ekológiu nehľadelo.. rovnako tragické však je, že ani dnes, pomaly 30 rokov po revolúcii, sa s týmto problémom nič neurobilo.

zaruceny sposob ako este zhorsit situaciu
https://ekonomika.sme.sk/c/20573423/ven ... z4lwSynYzr

zdravím, vie niekto vysvetliť prečo s porovnaním z minulým režimom tak prudko narástol počet rozvodov? ďakujem

Pretože za minulého režimu sa veľmi riešilo, čo na akúkoľvek situáciu povedia ľudia, susedia, dedina, panelák atď... Kvôli vtedajšej dusnej atmosfére, keď si nevedel kto na koho bonzuje na výbore či ŠTB.

Dnes je väčšine jedno čo si kto o nich myslí, lebo do niektorých súkromných vecí nikoho nič nie je... Aj rozvod do toho patrí, kedysi to tak nebolo..

TK1991 napísal:zdravím, vie niekto vysvetliť prečo s porovnaním z minulým režimom tak prudko narástol počet rozvodov? ďakujem

Je to celkový trend západných liberálnych demokracií. Veľa rozvodov nebolo ani pred socializmom, spoločnosť bola v tomto konzervatívnejšia, rovnako vplyv náboženstva bol v danej dobe väčší.

Za socializmu zase neexistovali, resp. boli minimalizované mnohé stresové faktory (problémy v práci/s prácou, nezamestnanosť, málo spoločného času, problémy s bývaním, dochádzanie za prácou do zahraničia atď.), ktoré dnes vedú k rozvodovým situáciám.

Sudy za sociku neboli prilis naklonene rozvodom a snazili sa rodiny udrzat pohromade aj ked uz neplnili svoju funkciu- bol za tym ciastocne aj politicky tlak strany.

Ozaj, na komisie, ktoré rozhodovali o tom či niekoho rozvedú, na to som zabudol... Nebolo to veru nič príjemné teda.

hughito napísal:Za socializmu zase neexistovali, resp. boli minimalizované mnohé stresové faktory (problémy v práci/s prácou...

Uz by si si mohol zlozit tie ruzove okuliare. Si myslis, ze ludia pocas socializmu mali pracu, ktoru milovali, tesili sa do nej a nechodili tam len kvoli peniazom ci blahu ceskoslovenskej socialistickej republiky? Si myslis, ze pocas socializmu si nemohol mat v praci je*** sefa alebo kolegov? Ziadne stresy? Ziadna sikana? Ziadna zavist a naschvaly? Ziadny karierizmus? Ziadny syndrom vyhorenia uz pri 30 rocnych ludoch?

Nemusíš mi vkladať do úst niečo, čo som netvrdil, ale stačí sa spýtať "našich starých rodičov," resp. generáciu, ktorá minulý režim zažila. Moja babka napr. stále tvrdí, že slovo "stres" ani nepoznali. A z čoho by ho mali? Takmer celé mesto robilo v obrovskom závode, ráno na 6, poobede o pol tretej boli už všetci doma. To nie sú žiadne ružové okuliare, ale prevládajúca realita. Ty ako psychológ by si mohol mať prehľad aj v tom, ako obrovsky narástol počet rôznych psychických porúch a problémov za poslední desaťročia. U nás od 90 rokov, v západných krajinách to koreluje s nástupom neoliberalizmu v 70. rokoch. Predchádzajúca éra bola obdobím tzv. zlatej éry povojnového sociálneho štátu, keď sa predsa len tieto neduhy kapitalizmu až tak nedostávali na povrch. Dnes sa už otvorene hovorí o tom, že "stres" je jedna z najhlavnejších príčin rôznych chorôb, vrátane tých psychických (depresie atď.).

Plnenie plánu na 120% si už tvoja babka nepamätá?

Stres tu samozrejme bol, len ty si zase mimo ako vždy...

a stres z toho, ze ked povies, co sa ti nepaci, tak pojdes sediet?

čo sa týka toho stresu tak v tom má hughito určite aj pravdu keďže veľa ľuďom podobný štýl života vyhovuje čiže odrobiť si svoje trebars za pásom a isť domov mať pokoj a o nič sa nestarať..
čo sa týka toho nárastu tých psychických porúch tak za tým môže stáť aj to že sa v minulosti na veľa psychických porúch nepozeralo ako na diagnózu ale ako nato že ten je proste magor atď. ľudia moc povedomie o chorobách tohto typu nemali

jackb napísal:a stres z toho, ze ked povies, co sa ti nepaci, tak pojdes sediet?

Zas tu vyťahuješ "aspekt," ktorý neplatil pre 90% populácie? A ani nebol taký "automatický"? Zase dedko z druhej strany, si v 80. rokoch zažil aj isté trable s ŠTB-ákmi, vzoprel sa im a.. nič sa mu nestalo.

1. Selektivna pamat ti nieco hovori? Jasna vec, ze si babka po 50 rokoch pamata to, ako mala poobede pokoj a aka bola pohodicka, ked nebola v praci, ako keby sa mala dnes trapit tym, ze ju v praci sikanovala nejaka kolegyna, ktorej sa nechcelo robit, vymyslala len zakernosti na dalsie kolegyne a cez kontakty nezasluzene dostala nakoniec poziciu, o ktoru mala tvoja babka zaujem. Keby si kazdy z nas pamatal do detailov negativne udalosti aj desiatky rokov stare, ktore by emocne prezival tak, ako keby sa to odohravalo prave teraz. Tak by sa ludia snad ani 40ky nedozili...

2. Hovoris o dobe, kedy ku psychologom a psychiatrom nechodili normalni ludia. Odbornu pomoc vyhladavali iba "blazni" a tato nalepka im uz zostala do konca zivota. Ludia s klinickou depresiou boli lenivi prizivnici, ktorym sa nechce vstat z postele a ist robit. Deti s poruchami ucenia boli retardovane alebo naopak nevychovane a vsetko mal vyriesit poriadny vyprask doma alebo aj nejaka ta vychovna v skole. Z Americanov sa robili zarty, ze bez rady "cvokarov" si nevedia dojst ani na toaletu. A v tejto dobe neboli stigmatizovani iba psychiatricki pacienti, ale aj samotni lekari ci psychologovia. "Zart", ze ako rozlisis blazna od psychiatra pochadza prave z tejto doby...

Takze mi tu prosim ta nehovor o tom, ze ja ako psycholog by som mal mat o niecom prehlad. Ty ako nepsycholog si neuvedomujes to, co si my psychologovia uvedomujeme. Pracujeme s ludmi a tomu zodpovedaju aj nase vedecke vysledky. Za statistickymi datami v psychologii nie su nejake ekonomicke ukazovatele, ani chemicke latky a fyzikalne data, vsetko su to ludia, ktori maju nejake vlastne prezivanie, vztahy s inymi ludmi a to vsetko prebieha v istom stave spolocnosti, s istymi normami a postojmi. Co znacne moze skreslit data...

Selektívna pamäť, resp. "vykresľovanie minulosti v ružových farbách" sa typicky dotýka detstva každého človeka. To boli naozaj bezstarostné časy pre väčšinu z nás, ak teda nerátame stres pred písomkou matiky a pod. katastrofálne udalosti. Ale tak som rád, že vieš lepšie ako moja babka to, ako prežila takmer celý svoj produktívny vek. ;!

Fajn, že si elegantne vynechal reakciu na koreláciu v náraste po psychických chorôb po nástupe neoliberalizmu. Odbil si to frázami a "vtipmi" z minulého režimu. Aký vedecký prístup. Vlastne neviem, aké je tvoje tvrdenie: že za minulého režimu to bolo v podstate také isté ako dnes? Alebo?

Osobne si myslim, ze stresu bolo skutocne znacne menej ako je tomu dnes, to by som dal Hughitovi objektivne za pravdu. Zaujimavejsi je ale dovod preco tomu tak bolo: pricina je jednak ze znama a to ze bolo viacej socialnych istot. Ale dalsi dolezity fenomen bola skutocnost, ze bezny clovek mal oproti dnesku okresané reálne práva a možnosti. Jedinec nemhol prakticky nic ovplyvnit pretoze vsetko sa odvijalo od sily kolektivu a ten bol "usmernovany" priamo ci nepriamo zo strany-takze nemalo zmysel sa stresovat. Dnes je to ine, pretoze sa jasne profiluje kto je pracovity a sikovny a kto nie. Jozko už nemoze pred manzelkou donekonecna tvrdit ze za to ze je nezamestnany alebo zivori na nejakej slabo platenej pozicii je kvoli "komunistom", ale v konfrontacii uspesneho suseda vidi ze je to iba jeho osobny problem a z toho vychadza prirodzene stres a frustracia. Predtym boli vsetcia chudaci,nezavideli si prilis, pretoze ina moznost prakticky nebola, dnes su chudaci iba ti co jednoducho na to nemaju schopnosti alebo aspon volu sa zmenit. Som uz dost stary na to, aby som za svoj zivot zistil, ze uspech vobec nie je prvotne o nejakej vynimocnej inteligencii-aj ked urcite ze to je vecsinou k prospechu: je to o cielavedomej praci na sebe, ked chce clovek nieco dosiahnut a maka na sebe-uspech vtedy nemoze minut. Poznam uplne priemernych ludi, s priemernym IQ, ktori na zaciatku nemali nic alebo skoto nic,ktori sa maju teraz materialne fantasticky a bez toho aby prekracovali zakon ci neodvadzali dane. Rozdiel je v tom, ze ked iny sa skrabali na bruchu a "uzivali si" tak oni na sebe pracovali.

dobre, tak babka nemala stres z StB, a vlastne to boli laskavi chlapici...
a co neustale "slubovanie vojny" alebo paranoja z toho, ze kazdy "cudzak" chce sabotovat tu tovaren, ktora dava pracu a vlastne aj byvanie celemu mestu? z toho stres nebol?

jackb

to strasenie vojnou to bol taky folklor. Ludia v ostbloku dobre vedeli, ze westblok nema dovod aby zautocil, pretoze "socialistickemu raju " nebolo velmi co zobrat. Skor sa ludia na Zapade bali ze po nejakej typickej ruskej pitke buchne v debne nejakemu politrukovi a odpali jadrovu strelu co by malo za nasledok koniec civlizacie ako ju pozname. Obranne systemy boli automatizovane a nastavene na nepriatelske ciele-jedna hlavica by spustila vzajomny armagedon. Ten skutocny strach z vojny medzi ludmi existoval tak do konca 70tych rokov, potom uz bolo jasne ze ani jedna strana nema skutocny zaujem na niecom takom, hlavne ked Zapad sa technologicky Vychodu zacal prilis rychlo vzdalovat.

Chalani vy ste si zažili socializmus, alebo teória ako hugo?

Lebo ten stres tam skutočne bol vo všetkých smeroch... Pozrite si občas to čo dávajú na STV noc v archíve či ako sa to volá. Častokrát sú tam aj ankety s ľuďmi, neraz tam redaktor začína otázkou "v tejto uponáhľanej dobe"atď.... Všade si sa ponáhľal aby niečo nevypredali a potom si stál hodiny v rade. V sobotu ráno o šiestej budík, lebo o siedmej ráno už rohlíky neboli, žiadne také že pečivo a chlieb bol počas celej otváracej doby atď...

jasne ze s potravinami a spotrebnym tovarom bol chronicky problem, nikdy som netvrdil opak.
Ale stres v zamestnani bol mensi, to je bez debaty, vykon sa velmi neriesil, ulieval sa kto mohol.
Ale opisujem povedzme druhu polovicu 80tych rokov a neskor, to uz som vnimal, vsetcia tusili ze system neodvratne smeruje k pádu otazkou bolo iba kedy. Nepochybujem ze 50-70roky boli uplne ine a nepomerne drastickejsie.