Mi pri čítaní príspevkov v téme napadlo toto:
beardie napísal:ak sa hodis pod Sinkansen v Japonsku, tak su od rodiny vsetky naklady vymahane
Aj u nas sa ZSSK hlasi do dedicskeho konania a domaha sa nahrady skody. Plus moze to vyzerat tak, ze samovrazda sposobom "skocim pod vlak" je na Slovensku momentalne najpopularnejsia, pretoze najma take reportaze prinasa vecerne spravodajstvo na Slovensku, ale tie top sposoby samovrazdy su u nas ine. Okrem toho, ked si date do googla "vlak amputoval koncatinu", tak vam to vyhodi plno linkov na spravodajske weby, ktore hovoria o neuspesnych pokusoch samovrazd skokom pod vlak, kedy dana osoba prezila. Aka toho cloveka caka buducnost? Na Slovensku je pokus o samovrazdu stale trestny cin, za ktory je sadzba cca. 2 roky. Je to kvoli tomu, aby sa nemuseli viest zdlhave konania, pisat posudky atd. atd., aby sa rozhodlo, ci clovek je svojpravny alebo nie a aky je jeho psychicky stav. Takto moze byt hned hospitalizovany, pretoze to dostane prikazom zo sudu. Takze po 2 rokoch sa dostanes zo psychiatrie, kedze nemas nohy, tak dostanes uzasny invalidny dochodok 300 euro a zaroven sa ti ohlasia poskodeni, napr. ta zeleznicna spolocnost, ktora od teba zacne vymahat skodu par desiatoktisic euro.
(Su aj pripady neuspesnych samovrazd, ktore naplnaju skutkovu podstatu aj dalsich trestnych cinov, ako vseobecne ohrozenie a podobne, takze si clovek moze zarobit na problemy aj este viac.)
aacid napísal:velmi sa mi paci ako vsetci riesite nezanechat po sebe bordel, nerobit nervy policajtom ci netraumatizovat pribuznych... ja keby som sa chcel zabit tak by mi bolo asi uplne fuk co bude po tom, sak sa idem zabit, potom uz nebude pre mna.
Si vnimavy.
Lebo prave toto moze byt jeden z takych indikatorov, ze to clovek nemysli vazne. Casto sa tema kontroly "co so mnou bude po smrti" objavuje v psychoterapii zomierajucich ludi. Je to pravdepodobne prejav pudu sebazachovy, ze ludia sa len velmi tazko zmieruju s myslienkou, ze v okamihu smrti prestava existovat akekolvek "ja" a preto otazka "co so mnou bude po smrti" je uplne iracionalna.
Spravne si upozornil na to, ze ludom s hlbokou klinickou tendenciou je uplne jedno, co bude s ich telom. Oni vidia v smrti jedine vychodisko z tej (z ich pohladu) neriesitelnej situacie. Vacsina z nich vnima svoju smrt tak, ze svojej rodine ale aj spolocnosti, urobia dobru sluzbu a konecne spravia nieco uzitocne. Focus takto zmyslajuceho cloveka je dlho zamerany na seba, na svoje vlastne vnutorne prezivanie. Ziju v takej svojej vlastnej malej bublinke, z ktorej je velmi tazke zaujat nejaku inu perspektivu, ako napriklad perspektivu inej osoby...ako sa asi bude citit rusnovodic, ktory ma zrazi? ako sa budu citit moji rodicia, ktori ma maju radi, ked budu pochovavat rozsekane casti mojho tela po zrazke s vlakom? atd.
Inak moj osobny top sposob samovrazdy je sediet na atomovej bombe v case vybuchu. V KLDR mam asi teraz sancu.
Sposob, akym by som nechcel rozhodne zomriet je utopenie, pad z vysky alebo nejaky hlupy sposob umrtia, kedy by sa potom nielen ludia, co ma poznali pytali, ci je to naozaj pravda.
Jeden znamy nedavno zomrel tak, ze pred vchodom do bytovky maju take 3 male schodiky. Isiel v noci z baru, pravdepodobne sa snazil si otvorit vchodove dvere tym magnetom, ale neudrzal rovnovahu a spadol dozadu bud na tie male schodiky alebo na chodnik. Telo nasli skoro rano hned tam pri vchodovych dverach. Zlomeny vaz, okamzita smrt.
Na strednej, ked sme v tretiaku chodili tancovat a pripravovat sa na vencek, tak sa jedna spoluziacka u seba doma v kupelni smykla alebo odpadla, to sa uz asi nedozvieme. Hasici museli vyrazit dvere. Tiez si chúďa zlomila vaz.
dik. 
nemam nic proti sebevrazdam, ale casto sa problemy daju vyriesit aj menej finalnym sposobom.
