tehla napísal:Kali a to co si poslal ma akoze dokazovat opak? Citujem :
Radšej si tú knihu prečitaj a necituj mi tu nejaké politicky korektné anotacie.
K teme
Aby potlačil účinky medzinárodného židovského bojkotu na Nemecko, vrátane obmedzenia prísunu financií, Hitler jednoducho obišiel medzinárodných bankárov tak, že vytvoril novú nemeckú menu vydávanú nemeckou vládou namiesto toho, aby si požičiaval u židovskej centrálnej banky. (Ríšska banka bola súkromnou bankou, podobne ako je dnes FED alebo ECB – pozn. prekl.) Táto nová mena nebola podložená zlatom, ale dôveryhodnosťou nemeckej vlády. Nová marka bola v podstate potvrdením o materiáli a práci dodanej vláde. Hitler povedal:
„Za každú vydanú marku sme požadovali ekvivalent hodnoty vo vykonanej práci alebo vyrobenom tovare.“
Vláda platila robotníkov novými markami a tí ich vynaložili na nákup ďalších tovarov a služieb, čím vytvorili viac pracovných miest pre viac ľudí. Týmto spôsobom sa nemecký národ vymanil z drvivého dlhu, ktorý na nich uvalili medzinárodní bankári (čítaj, židovskí bankári). Za dva roky sa Nemecko postavilo na nohy. Malo pevnú a stabilnú menu bez dlhov a bez inflácie.
Nemecku sa dokonca podarilo obnoviť zahraničný obchod napriek tomu, že medzinárodní bankári odmietali poskytovať Nemecku úvery a napriek globálnemu bojkotu zo strany židovských priemyselníkov a lodných dopravcov. Nemecko obišlo bojkot a nedostatok kapitálu tak, že menilo stroje, zariadenia a ďalšie komodity priamo s inými krajinami barterovým systémom, ktorý bankárov úplne vynechal. Židom sa bojkot vrátil ako bumerang. Zatiaľ čo sa Nemecku darilo – pretože barter odstraňoval štátne zadlžovanie, úroky z dlhu a obchodný deficit – židovskí finančníci prichádzali o peniaze, ktoré by z toho získali. To samozrejme len posilnilo odhodlanie medzinárodného židovstva rozvrátiť a zničiť nacistický režim.
„Vďaka nezávislej menovej politike a plnej zamestnanosti cez program verejných prác dokázala Tretia Ríša zmeniť bankrotujúce Nemecko, okradnuté o zámorské kolónie, na najsilnejšiu ekonomiku v Európe počas štyroch rokov – ešte predtým, ako začali výdavky na zbrojenie.“ (Henry C.K. Liu, „Nacizmus a nemecký ekonomický zázrak,“ Asia Times – 24. máj 2005)
Hitler sa stal najpopulárnejším vodcom v Európe
Nemecký ekonomický zázrak neunikol pozornosti zahraničných pohlavárov, ktorí pri každej príležitosti hromadne vychvaľovali Hitlera. David Lloyd George, predseda vlády Veľkej Británie, napísal:
„Mal som teraz možnosť vidieť skvelého nemeckého vodcu a tiež niečo z veľkých zmien, ktoré vykonal. Bez ohľadu na to, čo si môže niekto myslieť o jeho metódach – a určite to nie sú metódy parlamentnej krajiny, nemôže byť pochýb o tom, že dosiahol ohromnú zmenu v duchu národa, vo vzájomnom postoji a v sociálnych a ekonomických výhľadoch.“
„V Norimbergu mal pravdu, keď tvrdil, že za štyri roky jeho hnutie vybuduje nové Nemecko.“
„To už nie je Nemecko prvého povojnového desaťročia – zlomené, skľúčené, vystrašené a nemohúce. Teraz je plné nádeje a dôvery, s obnoveným odhodlaním riadiť svoj život bez zásahov a vplyvov spoza hraníc.“
„Od konca vojny konečne po prvý krát zavládol pocit bezpečia. Celý národ je spokojný. Po celej zemi prevláda radostný duch. Je to šťastnejšie Nemecko. Videl som to po celej zemi a Angličania, s ktorými som sa stretol počas návštevy, a ktorí Nemecko poznali, boli zmenami veľmi ohromení.“
„Tento zázrak vykonal jeden muž. [Hitler] Je rodeným vodcom národa. Atraktívna a dynamická osobnosť s jediným cieľom, rezolútnou vôľou a nebojácnym srdcom.“
„Vodcom národa nie je iba podľa mena, ale aj v skutočnosti. Ochránil ho pred potencionálnymi nepriateľmi, ktorými je obkolesený. Ochránil ho pred neustálym strachom z hladu, ktorý je jednou z najpálčivejších spomienok posledných rokov vojny a prvých rokov mieru. V tých temných časoch zomrelo viac ako 700 tisíc ľudí hladom. Stále môžete vidieť následky hladu na fyzickom vzhľade tých, ktorí sa narodili do toho bezútešného sveta.“
„Skutočnosť, že Hitler zachránil svoju krajinu pred opakovaním tohto obdobia zúfalstva, chudoby a ponižovania, mu v súčasnom Nemecku dala nespornú autoritu.“
„Nedá sa pochybovať o jeho popularite, najmä medzi nemeckou mládežou. Starí mu dôverujú, mladí si z neho robia idol. Nie je to iba obdiv voči populárnemu vodcovi. Je to uctievanie národného hrdinu, ktorý zachránil svoju krajinu pred úplným zúfalstvom a degradáciou.“
„Pre tých, ktorí skutočne vidia a cítia spôsob, akým Hitler vládne srdcom a mysľou Nemecka, sa môže zdať tento opis extravagantný. Je to však holá pravda. Tento veľký národ bude pracovať lepšie, obetavejšie, a v prípade potreby aj bojovať s väčším odhodlaním, pretože to od nich žiada Hitler. Tí, ktorí tento hlavný fakt nepochopia, nemôžu ani posúdiť súčasné možnosti moderného Nemecka.“
„Moje dojmy boli silnejšie než čokoľvek, čo som videl počas krátkej návštevy nového Nemecka. Vládla tam atmosféra oživenia. Má mimoriadny účinok na zjednotenie národa.“
„Katolíci a protestanti, Prusi a Bavori, zamestnávatelia a robotníci, bohatí a chudobní, všetci sa zoskupili do jedného národa. Náboženský, provinčný a triedny pôvod už nerozdeľuje národ. Vládne tam jednota, ktorá sa zrodila z nevyhnutnosti.“
„Rozklad, ktorý nasledoval po kolapse v roku 1918, urobil Nemecko neschopným čeliť problémom – ako vnútorným, tak vonkajším. To je dôvod, prečo je vzájomné súperenie odsudzované, ale aj dočasne potláčané.“
„Všade som sa stretal s ostrým a nekompromisným nepriateľstvom voči ruskému boľševizmu, taktiež aj so skutočným obdivom ku britskému ľudu a hlbokou túžbou po lepšom a priateľskom porozumení. Nemecká myseľ sa rozhodne nechce s nami škriepiť, ani v nej nie je žiadna pomstychtivosť voči Francúzom. Všetci odmietajú akékoľvek snahy o vrátenie Alsaska – Lotrinska.“
„Existuje však skutočná nenávisť a strach z ruského boľševizmu, ktorého intenzita sa bohužiaľ zvyšuje. Je hnacou silou ich medzinárodnej a vojenskej politiky. Súkromné aj verejné rozhovory sú toho plné. Kamkoľvek idete, nemusíte čakať dlho, než začujete slovo „boľševizmus“, opakuje sa to stále a stále do omrzenia.“
„Ich zrak sa sústreďuje na Východ, akoby pozorne vyhliadali zlomový deň hnevu. Na ten sa pripravujú s nemeckou dôkladnosťou.“
„Tento strach nie je bezdôvodný. Celý národ je presvedčený, že je dôvod na obavy. Majú strach z veľkej armády, ktorá bola v posledných rokoch vybudovaná v Rusku.“
„Výnimočne hrubá protinemecká kampaň vedená ruskou oficiálnou tlačou a moskovským rozhlasom živí v Nemecku podozrenia, že sovietska vláda chce vyvolať rozbroje.“
– David Lloyd George, Daily Express, 17.9.1936
Winston Churchill, ktorý sa neskôr stal najtvrdším nepriateľom Hitlera, keď nemecké hospodárstvo začalo konkurovať Veľkej Británii, povedal v roku 1935 (predtým, ako sa stal frontmanom židovskej skupiny Focus):
„Len pätnásť rokov po rozuzlení [Hitler] uspel pri obnove Nemecka na najsilnejšiu pozíciu v Európe. Nielenže obnovil postavenie svojej krajiny, ale urobil to vo veľkom štýle, a obrátil tak výsledok Veľkej vojny. … porazení sa stali víťazmi a víťazi porazenými … čokoľvek si o tom môžeme myslieť, patrí to určite medzi najvýznamnejšie udalosti svetovej histórie.“
„… a tento úspech, kedy sa strany obrátili, si zaslúži byť považovaný za zázrak v ľudských dejinách, ktorý nie je možné oddeliť od osobnej driny a námahy jediného muža …“
„Tí, ktorí stretli Hitlera tvárou v tvár na verejnosti, pri obchodoch, alebo sociálnych jednaniach, našli veľmi kompetentného, príjemného, a dobre informovaného štátnika s príjemnými spôsobmi a bystrým úsmevom. Len málo z nich nebolo ovplyvnených jeho osobným magnetizmom.“
„Tento dojem nie je iba vďaka jeho moci. Jednal tak so svojimi spoločníkmi počas celej doby svojho boja, aj vo chvíľach keď jeho šťastie bolo úplne na dne …“
„Niekto nemusí mať rád Hitlerov systém, ale stále môže obdivovať jeho vlastenecké činy. Ak by naša krajina bola porazená, dúfam, že nájdeme šampióna rovnako nezlomného, ktorý by obnovil našu odvahu a priviedol nás späť na naše miesto medzi národmi.“
– Winston Churchill, 1935
Britský novinár, dramatik, spisovateľ a autor mnohých kníh o Európe medzi vojnami a po Druhej svetovej vojne Douglas Reed, poskytol nasledujúce postrehy o ekonomickej transformácii Nemecka pod Hitlerom:
„Nemci vo svojej krajine nie sú o nič menej starostliví, než Angličania vo svojej, skôr viac. Stojíte pred nesmierne ozbrojenou a nesmierne bohatou krajinou. Bohatou skutočným bohatstvom – nie zlatými prútmi v trezoroch národnej banky, ale priemyslom, poľnohospodárstvom, šetrnosťou, energiou pracujúcich ľudí a podmienkami na život, ktorým sa tešia.“
„V Nemecku teraz majú silnú organizáciu vybavenú plnými mocami na zlepšenie života pracujúcich v továrňach a dielňach. Ich inžinieri, sociálni pracovníci a umelci chodia po továrňach a sledujú, čo je potrebné urobiť. Ak povedia, že sú potrebné sprchy, odpočinková miestnosť, reštaurácia, lekárska klinika, zubná ambulancia, tak sú zriadené. Majú občianske cítenie, sociálne vedomie, zmysel pre nemeckú súdržnosť – a to aj napriek koncentračným táborom.“
Redaktor londýnskeho nedeľníka „The Observer“ John L Garvin napísal:
„Minulého mája som sa vrátil a po dvoch rokoch strávených v iných európskych krajinách doviedol aj svoju rodinu. Našiel som Nemecko, ktoré od roku 1933 zaznamenalo úžasný pokrok. Našiel som politickú súdržnosť, usporiadaný štýl života obyvateľov miest aj celej krajiny.“
„Zistil som, že náklady na život výrazne klesajú a z každej strany žiari zjavný optimizmus. Na každom rohu som dostával rovnakú odpoveď na svoje otázky: hlboké presvedčenie o vodcovej genialite, lásku a obdiv k jeho osobe. Moje postrehy sa týkajú širokej škály sociálnych vrstiev.“
„Hovoril som s tými najnižšími robotníkmi, s obchodníkmi, s profesionálmi. V otázke lojality voči Vodcovi musím ešte hľadať hlasy, ktoré s ním nesúhlasia. Moje dve dcéry navštevujú nemecké štátne školy a dostávajú vzdelanie, ktorému sa môže vyrovnať iba niekoľko krajín.“
Lord Lothian, britský veľvyslanec vo Washingtone, napísal 29. júna 1937:
„Musíme pripustiť, že národný socializmus urobil pre Nemecko veľmi veľa. Nepochybne očistil Nemecko v bežnom, morálnom zmysle slova. Defétizmus a korupcia, také bežné v dobe po skončení vojny, z verejnosti vymizla. Nastúpila disciplína, poriadok a cieľavedomosť, ktorá dala zmysel veľkej väčšine mladých ľudí, ktorí v predošlej dobe nevedeli kam ísť, alebo pre čo žiť.“
V článku, ktorý sa objavil v New York Times dňa 12. júla 1935, napísal pastor John H. Holmes:
„Pohľad na súčasné Nemecko je úžasný zážitok. Pätnásť rokov po vojne, po ktorej si spojenecké mocnosti mysleli, že Nemecko zničili, je opäť na nohách. V porovnaní s rokmi 1922 a 1931, keď som navštívil Nemecko, je zmena priam zázračná. Ľudia sú presvedčení, nadšení a odvážni. Obnovili svoju morálku. V roku 1931 sa nemecký národ rozpadal. Ale dnes sú opäť sami sebou, o tom niet pochybností! Masy ľudí stoja stále viac za Hitlerom. Celý čas som sa klamal, že to tak nie je. Ale teraz viem, že to tak je.“
V knihe Obrana Nemecka napísal britský učenec G.E.O. Knight:
„V júli som mal pocit, že naša tlač úmyselne klame a prebieha v nej politická kampaň proti Nemecku. Rozhodol som sa ísť do Berlína a urobiť slobodný a nezávislý prieskum. Bol som odhodlaný tak urobiť a bol som spokojný, že nikto nezasahoval do mojich postupov.
Našiel som Nemecko slobodné, oveľa slobodnejšie, ako boli niektorí z jeho susedov. Moje názory neboli vždy prijateľné pre mnohých mojich priateľov, medzi ktorými sú Židia aj nežidia, nacisti aj komunisti, demokrati aj socialisti. Čoskoro som zistil, že názory nacistov sa príliš nelíšia od názorov niektorých labouristov v našej krajine, ktoré si trúfali vysloviť niektorým ‘súdruhom’ z národnej Labouristickej strany.“
) Aspon, ze je sranda
a potom sa ešte čudovať, že sa na to iné národy pozerajú bez rešpektu, z hora. Samotný spor s Maďarskom vznikol aj ako dôsledok umelo vytvorených hraníc toho úžasného Československa, keď mu pripadli aj väčšinovo maďarské oblasti .. a vôbec, prečo ho Slováci, spolu s Čechmi nebránili, ak to bola tak skvelá krajina a neskôr české ozbrojené zložky dostali od vlastnej vlády rozkaz nezasahovať?
