Načrtnem situáciu.

Ja som o 4 roky starší, pracujem, ona študuje v rovnakom meste. Obaja sme introvertné povahy, tento zárodok vzťahu vznikal pomerne dlho a komplikovane, napokon ale vznikol. Lenže už v počiatkoch zápasí s ťažkosťami a hlavným problémom je asi to, že ona nemá čas.

Ono to začalo veľmi občasnými stretkami, potom prišli aj nejaké pusy, smerovalo to už kamsi, ale akoby to zamrzlo. Stretneme sa len 2-3x do mesiaca a keď ja tlačím, že to je málo a chcem s ňou niekam ísť, tak použije ako obhajobu to, že sme sa predsa videli lentýždeň dozadu.

Keďže študuje, tak je ešte i naviazaná na rodičov a často cestuje domov. Býva ďaleko, tie víkendy sú potom celkom škrtnuté zo spoločného trávenia času. Cez týždeň má zas dlho školu, ja tiež pracujem a hoci by som sa po práci rád niekedy stretol, málokedy sa podarí, väčšinou nemá čas, ale je pravda, že to som aj ja neraz príliš unavený.

Cez skúškové a zápočtové teraz som bol celkom na druhej koľaji, nepodarilo sa mi s ňou stretnúť vôbec. A tak som to už neraz chcel skončiť, ale potom prídu zas nejaké pekné chvíle, ktoré ma odradia od takého kroku. Minule som napr. letel na služobku z ktorej som bol dosť nervózny, tak za mnou prišla ma povzbudiť, mali sme ozaj pekný večer, to sú proste momenty, keď mi je jasné, že jej na mne záleží a nechcem to vzdávať.
No ona akoby mala iné priority a proste vzťahy nekladie v rebíčku nejako vysoko. Ja ju mám veľmi rád a viem, že keby som to celé sekol úplne, ublížil by som jej. A neviem sa rozhodnúť, čo ďalej. Totižto ja to ani seknúť nechcem, radšej by som chcel dosiahnuť, aby sa mi trochu viac venovala. Skúšal som to už dohovormi, argumentoval som presne takto, ako to píšem aj tu, ona sama uznala, že mám pravdu, ale v praxi to skoro nič nezmenilo, len povedala, že sa bude snažiť nájsť si viac času, ale nenachádza ho.

Dnes sme mali ísť von, ale bolo jej zle a tak sedím doma a vypisujem tu tieto riadky.

Ak sa niekto dočítal až sem - k otázke: myslíte, že má nejaký zmysel v tom pokračovať? Ono isté pokroky v tomto vzťahu sú, ale nastávali dlho a rodili sa obtiažne. Ona je ešte viac introvertná povaha než ja a nemala so vzťahmi skúsenosti, niekedy sa mi zdá, že proste netuší, ako sa správať a čo robiť. Ja sa aj preto snažím byť trpezlivý a zhovievavý, ale nuž, prestáva sa mi v tom dariť. Neviem vlastne, čo čakám - možno len povzbudenie od niekoho, kto zažil čosi podobné a tak. Hoci tuším, že skôr dostanem rady vykašľať sa na ňu.

Ďakujem za prípadné názory, že ako ďalej.

Nema to vyznam, nema zaujem. Radsej sa uci alebo travi cas s niekym inym nez s tebou. A ked ide von s tebou, tak asi len zo sucigu, z nudy, musis ju prosit. Zbytocne stracas cas a trapis sa. Daj jej pokoj, nepis jej, nevolaj. Mozno si sama po tyzdni v hlave urovna, ze sa nieco stalo, ze jej chybas. Ked nie, tak je jasne, ze ta v hlave nema a mozes to zabalit.

Dam ti priklad od kamarata - asi rok a pol ci dva slobodny. Spoznal slecnu, pisali si, volavali, chodili von. Smerovalo to do vztahu. Zrazu prestala odpisovat alebo jej dlho trvalo kym odpise. Telefonaty ojedinele, aj to len ked dvihla. Von uz ani nechodili, iba ked nieco potrebovala ako napriklad odviest, on ako somar chodil rozvazat. Co sa stalo? Nechapal. Potom zistil, ze si pise s inym, vola s inym, von chodi s inym. Trvalo mu dlho, kym pochopil co sa udialo, preco je to tak a co sa s noi dialo.

Zdá sa že ona má nateraz naozaj iné priority.
Čím viac aktivity prejavuješ ty, tým menej ona.

Tiež si myslím, že Heker ti radí dobre.

Skús jej menej často písať a nechaj nech stretnutie navrhuje ona. Buď jej začneš chýbať a začne sa ti venovať viac, prípadne aspoň z vlastnej aktivity, alebo sa ukáže že váš vzťah nemá budúcnosť.

Nie menej pisat, ale vobec nepisat.

"Zarodok vztahu prebiehal dlho a komplikovane, nakoniec ale vznikol"
"Ono isté pokroky v tomto vzťahu sú, ale nastávali dlho a rodili sa obtiažne"
"Stretneme sa len 2-3x do mesiaca a keď ja tlačím, že to je málo a chcem s ňou niekam ísť, tak použije ako obhajobu to, že sme sa predsa videli len týždeň dozadu."
"Skúšal som to už dohovormi, argumentoval som presne takto, ako to píšem aj tu, ona sama uznala, že mám pravdu, ale v praxi to skoro nič nezmenilo, len povedala, že sa bude snažiť nájsť si viac času, ale nenachádza ho."

A teraz napíšem co si o tomto myslím. Tento vztah od začiatku nestojí na dobrých základoch podla tohto opisu ,kedze sa rodil dlho a komplikovane. Podla intenzity vašich stretnutí 2-3x do mesiaca, mi to pripadá ako vztah na dialku. Presne takto nejako funguju vztahy na dialku, ze pár sa takto zriedka stretáva a nakoniec to aj tak skončí, lebo to uz nikomu takto nevyhovuje( česť ojedinelým výnimkám). Je proste rozdiel sa vidiet 2-3 do týzdna a je rozdiel sa vidiet 2-3 krat do mesiaca. Takze skus urobit to co navrhol Heker a Thovt. Cize nepísať jej vobec a nevolať ju von. A bud zacne rozmyslat ze preco sa jej neozívaš a zacne ta volať von, alebo sa neozve vobec. Daj si mesiac casu nato a teda bud sa ti ozve a bude ta tahat von, alebo ostane nadalej pasívna. A ak by to takto dopadlo,tak uz ju nerieš.
Este jedna otázka..od zaciatku to takto máte ze sa stretávate len 2-3 do mesiaca?, či odkedy to takto u vás je?