ahojte,

takže pred pár dňami sa so mnou rozišla priateľka, boli sme spolu cca rok. Dôvod bol ten že to už tak necíti, že to nie je také ako to bolo na začiatku. Úprimne tomu nerozumiem, ešte pred rozchodom pár dni mi hovorila že pôjdeme tam a tam a že dúfa že nebude len spomienka keď sa vrátim zo zahraničia, večer pred tým ako som odletel sme mali najkrajšiu prechádzku za celý vzťah.
Ide o to že tento rok maturuje a tak to nejak začalo. Stále sa len učila. Áno učila, tomu aj verím pretože je taká, jej to nedá nebyť najlepšia. Často krát mi písala že ju to mrzí a vie že sa na ňu za to hnevám a že toto všetko mi vynahradí, hlavne aby sme to vydržali a že toto všetko pre ňu veľa znamená. Ja som tomu veril a rešpektoval som to, viem čo pre ňu škola znamená. Mala toho dosť, škola, práca, fitko, plus dlhotrvajúce problémy so zdravím (bohužiaľ aj psychické - extrémna honba za "dokonalou" postavou).
No čím boli bližšie matury tým to bolo horšie, niekedy som mal pocit že je na mňa nasratá, resp. že sa nahnevá za každú blbosť a to nemala na to žiadne dôvody.
Ja len nechápem ako mi môže povedať že ma miluje, hovoriť o našich spoločných deťoch, že nás čaká krásna budúcnosť, že som jej dal najčistejšiu lásku akú mohla dostať a na ktorú čakala tak dlho, no a potom toto. Ako sa to môže len tak stratiť?
Písal som jej že sa chcem porozprávať, odpísala že môžme keď trochu opadne napätie, chcem počkať keď zmaturuje, aj keď neviem či to do vtedy vydržím (to sú ešte 2 týždne) Strašne ma to trápi, neviem čo robiť.

prosím o rady a pomoc

úprimná vďaka

Kašli naňu, uživaj si hokej

Klasicky scenar. Je to ako cez kopirak z dalsich tem tu na hojku. Podstata je rovnaka.
Laska sa stratit nemoze, ale niektory ludia nevedia co to znamena niekoho milovat. Stratit sa moze iba prvotne poblaznenie.
Je to jednoduche, tvoja priatelka nepozna samu seba. Nevie odlisovat a racionalne ovladat svoje city. Je proste otrokom svojich emocii.

S tym nic bohuzial neurobis. Iba do buducna mas ponaucenie aby si sa takym ludom vyhybal.
Velky pozor si davaj najma na ludi s psychyckimi poruchami lebo u nich mozu prevladat velmi silne emocie zalozene prave na ich vnutornych problemoch. Pokial clovek nezapracuje na svojej osobnosti a nespozna sameho seba to nema sancu ovladat. Potom to vyusti do egoistickeho uspokojenia svojich potrieb a pocitov.

Vacsinou tymto ludom chyba empatia. Preto sa ti zda, ze tomu nerozumies. Lebo je empatia pre teba asi prirodzena vec. Ale empatia sa uci od okolia. Ak ju ona v sebe nema tak vobec nechape a neciti to co ty. Musis to brat s nadhladom lebo s tym nic nespravis.

Najlepsie co urobis bude, ak jej das uplne pokoj. Ak ju prestanes bombardovat, pisat jej a volat. Budes sa 2 tyzdne trapit a potom uvidis. Mozno sa ti sama ozve za 3 dni, ze jej je smutno, ze to bola chyba. Mozno az po maturite. Najdolezitejsie je urobit co sa tu velakrat omielalo - dat je pokoj, dat jej cas, ona sama musi zistit ako bola na teba naviazana a ze jei chybas.

btw zacali ste ked mala 18, teraz ma 19, takze reci o najcistejsej laske a deckach by som az tak nebral vazne. v takom veku clovek nebyva moc emocne vyzrety. o tom trocha vravi aj ta vecna nespokojnost telom a nahananie dokonalosti. kolko mas rokov ty?

27 rokov

nj, uz podla tvojho vyjadrovania som aj cakal, ze ten vekovy rozdiel bude vacsi. ja nechcem byt hned negativny, mozno sa to nejako utrasie a skonci to fajn, ale vy musite mat absolutne ine priority aj v zivote. ak sa tak snazi v skole, tak isto bude chciet ist aj na vs a tam ju caka uplne novy zivot. vikendove behanie za frajerom a zivot dospeleho cloveka v case, ked ten zivot zacina naberat na obratkach je tazke a mozno si to zacina uvedomovat. isto si jej dal viac ako ktokolvek iny, ved vo veku predtym jej ani nikto viac dat nemohol, ale mozno vidi co vsetko je este pred nou a prisla na to, ze dlhodoby silny zavazok nie je zrovna to, co potrebuje. viem, ze uz fabulujem, ale clovek v takom veku az na vynimky nema ucelene priority a casto krat sa len hlada.

ja osobne ti radit nebudem, kedze s takymto niecim nemam skusenosti, ale ak by to nahodou nakoniec nevyslo a budes hladat novu partnerku, tak isto lov aspon u dievcat po bc, ktore su uz dostatocne vyblaznene a hladaju stabilny vztah.

Tiez som si nieco podobne zazil. Chodili sme spolu cca rok, vsetko v pohode, nikdy sa nestazovala zeby jej nieco chybalo alebo zeby bola s niecim nespokojna. Obaja sme boli vtedy ale studenti VS, no v inych mestach. Jeden den mi vyznavala lasku a o par dni z nicoho nic mi povedala, ze uz to nie je take ako predtym, ze ona to uz tak neciti. Kedze som nevidel z mojej strany ziadny problem medzi nami, nechapal som to. Stale som jej potom este vypisoval, nedal som jej pokoj. Po par mesiacoch sme sa zacali znova stretavat, pisala mi ze jej chybam atd., az sme si dali druhu sancu. No hadaj ako to dopadlo. Rovnako ako prvykrat Ona proste sama chudatko nevedela co chce a uvedomoval som si to az potom s odstupom casu. Teraz po par rokoch mam uz snubenicu a vsetko je super. Ked to porovnam s tou predchadzajucou, tak vsetko je o 300% lepsie.
Nevravim, ze dopadnes rovnako, ja ta uplne chapem ze to chces este zachranit, a mozno sa to aj podari, len mi to tak pripomenulo tu moju byvalu, ked som si cital tvoj prispevok.

Ako tu bolo spomenuté, ženské, resp. ľudia do a okolo 20 ešte hovno vedia, čo chcú a tie reči o nekonečnej láske a nebodaj deťoch síce patria ku koloritu, ale stoja na vode. Len minimum takýchto vzťahov vydrží reálne aj do dospelosti. Kedysi to fungovalo viac preto, lebo nebola antika, tak sa v 18 už rodili deti a tie vzťahy už potom vydržali skrz ne, ale dnes to tak nie, takže tie vzťahy končia. Nájdi si staršiu, tak okolo 25 a vyššie a bude to už jasnejšie.

no takže sme sa už porozprávali a úprimne nebol to dobrý rozhovor, nič sa nevyriešilo, resp. ona už mala v hlave všetko usporiadané a bola rada že to skončila,
ja som potreboval povedať čo cítim, čo som v sebe dusil a trochu sa mi uľavilo, no ranilo ju keď zistila ako veľmi mi ublížila
povedala mi priamo do očí že ma už neľúbi, strašne to bolelo a ešte aj dlho bude
vo vnútri som ako keby mŕtvy a fakt neviem ako a kedy sa z tohoto dostanem

nenic si zivot s takouto osobou, je to zbytocne, sam som si presiel ako vacsina na fore podobnym pribehom, zeny su tusim naozaj uplne rovnake vo veku od 18 do 24 cca, rovnake bullshity pocuvam z kazdej strany, venuj sa sam sebe, zacni behat na vylety s nejakymi kamosmi, urcite sa niekto najde a bude ti casom lepsie, mozno zistis aj to, ze to bola ta najlepsia vec co sa ti stala, to neprehanam

No podľa toho ako píšeš by som ti veru 27 netipoval.

imho: len tak prestat lubit dokaze len niekto, kto zacal lubit niekoho ineho... (ale nic nie je ciernobiele, a nemusi to tu platit)

nebij nic, vzdy je to po rozchode tazke, myslis si ze si prisiel o tu pravu atd. ale cas vsetko vyriesi

najhoršie je že takmer každý týždeň ju stretnem aj keď sa tomu vyhýbam

Tomu nerozumiem, čo to je tvoja suseda, keď ju stretávaš každý týždeň?

Ak nie, tak sa jej v skutočnosti nesnažíš vyhýbať. Ak ju stretávaš niekde na zastávke, tak to sa dá ľahko preplánovať tak, že zmeníš čas, kedy chodíš do/z práce, aby si sa jej vyhol.

Inak ju budeš mať stále na očiach, čo ti rozhodne neprospeje k tomu, aby si sa cez to dostal.

dobre, vyhýbam sa jej v možnej miere
chodíme do rovnakého fitka, zmenil som čas kedy tam chodím ale niekdy tam príde aj vtedy, čo pred tým nezvykla
jasné, jednoduché riešenie je zmeniť fitko, lenže tu už mám dopredu zaplatenú permanentku a najdôležitejšie je že tam mám plno kamošov