Ceny akcii svetovych automobiliek dlhodobo klesaju, v najlepsom pripade stagnuju. Pritom aktualne fundamenty maju vyborne,ceny su podhodnotene, napriek tomu sa do nich investory nehrnu. Preco? Svoje robi Trump, ci dieselgate, ale hlavnym dovodom je neistota ohladom buducnosti automotive prave pre autonomne riadenie.

Montovne na Svk maju svoj zmysel a je dobre ze su tu aspon ony. Ale z dlhodobeho hladiska ich podiel na generovani HDP bude klesat a bude zamestnavat menej ludi.

v takejto situacii je ulohou statu zmenit marketing krajiny z montovne na nieco ine, kde sa uplatni jej komparativna vyhoda a prisun investicii sa nezastavi, aj ked to bude to uplne inej oblasti hospodarstva

Nalejme si čistého vína. Na čo konkrétne by sa malo Slovensko z montovne transformovať? Nijakú inú možnosť v krátkodobom horizonte nemáme.

Nie je ziadna moznost ako v takom kratkom case vytvorit take mnozstvo novych pracovnych miest urcenych pre vzdelanostny segment hodiaci sa na robotnicke profesie. A k tomu este nezabudat na zvysovanie podielu robotickej a automatizovanej prace na ukor ludskej. Vyhladovo nic moc.

ja sa na to pozeram tak, ako cesky politik/ekonom, ktory rozporoval hugove a ine cervene predstavy o Priemyselnej revolucii 4.0: nenastane z vecera na rano a aj tie roboty zatial musi namontovat clovek. preto je stale casovy usek na pripravu na zmenu.

Ale je otazka co tym robotnikom miesto tejto prace ponuknes aby boli spokojni a zaroven aby si na seba aj zarobili. Podla mna Svk dnes dosahuje plusminus svoj ekonomicky vrchol a neskor uz bude v lepsom pripade iba stagnovat.. Ale uvidime.

gogo956 napísal:le je otazka co tym robotnikom miesto tejto prace ponuknes aby boli spokojni a zaroven aby si na seba aj zarobili.

regionalnemu rozvoju, hlavne jeho celostanej urovni, sa uz 5 rokov nevenujem. no zacal by som zostavenim SWOT analyzi, aby som vedel s akym druhom ludi dnes pracujem. a to pojde tazko, lebo urcit vzdelanie ludi a hlavne kolko ich este neemigrovalo pomoze len scitanie obyvatelov. no a to posledne bolo pred 7 rokmi, vysledky zacali prichadzat pred 6... a do dalsich mame este 4 roky cas. takze asi najhorsie obdobie snazit sa pouzit statistiky na co najblizsie vysledky.

Celkom sila.

https://www.facebook.com/labhist/posts/286094208629913

Daimler obdrzal dnes povolenie testovat self driving vehicles v realnej premavke v takom velkom meste ako je Beijing. To znamena ze autonomne systemy uz musia byt vo velmi pokrocilom stadiu vyvoja.

gogo956 napísal:Ceny akcii svetovych automobiliek dlhodobo klesaju, v najlepsom pripade stagnuju. Pritom aktualne fundamenty maju vyborne,ceny su podhodnotene, napriek tomu sa do nich investory nehrnu. Preco? Svoje robi Trump, ci dieselgate, ale hlavnym dovodom je neistota ohladom buducnosti automotive prave pre autonomne riadenie.

Montovne na Svk maju svoj zmysel a je dobre ze su tu aspon ony. Ale z dlhodobeho hladiska ich podiel na generovani HDP bude klesat a bude zamestnavat menej ludi.

Daj odkaz ze ich akcie dlhodobo klesaju.
Mam otazku:ako je mozne, ze odbory mozu pozastavit vyrobu v tovarnach? Ako to moze dovolit zakon?
Ak si niekto zalozi firmu,zamestna napr. 10 ludi a ti hned po tyzdni zacnu strajkovat a pozastavia vyrobu,je to pravne mozne?
AKy postih potom caka odbory a zamestnancov? Je mozne od odborarov a zamestnancov vymahat usli zisk?

Je to možné tak, že sa zorganizujú a hája svoj kolektívny záujem. Samozrejme, existujú aj legislatívne obmedzenia, vyšla aj niekoľko sto stranová publikácia Právo na štrajk, môžeš si prečítať. Niektoré štrajky boli aj súdne zrušené, spravidla za pravicových vlád.

Son-Goku

odkaz? Staci sa pozriet na akciovy graf danej automobilky za poslednych 5 rokov.
Kia
https://www.google.sk/search?q=kia+stoc ... e&ie=UTF-8
Hyundai
https://www.google.sk/search?ei=mGRCW6_ ... FxCbqMcNME
Daimler
https://www.google.sk/search?ei=oGRCW-- ... vsJGCRECzo
VW
https://www.bloomberg.com/quote/VOW:GR
Ford
https://www.google.sk/search?ei=EGVCW7v ... nuvUgk5HBs


tu mas na porovnanie index S&P 500 Index za 5rokov- obrovsky narast z 1700 na 2800 bodov, pritom automobilky ako vidis klesali ci isli do strany
https://www.google.sk/search?ei=amVCW9S ... jzMR4Zv6hM
Niektore z automobliek na svete samozrejme na cene stupli, ale automobilky ako celok po zapocitani inflacie klesali a to v case ekonomickeho boomu co je jasny signal.

aky koletivny zaujem haji ten pubertalny fagan v Landroveri, ktory este nevyraba?

Mat na Svk kopec automotive tovarni nie je z dlhodobeho hladiska az taka vyhra, ale uznavam ze je to urcite lepsie ako nic. Ostatne krajiny ale vedeli preco az tak velmi ich nechcu..

ako dedicstvo na dobu pred '89 ostalo po divokych 90tych rokoch ostalo na Slovensku privela strojarov bez prace. a rychlejsie ako ich rekvalifovat na ine profesie asi bolo im dotiahnut tovarne na auta, kde preskolenie bolo menej narocne, ako z nich robit elektrotechnikov ci casnikov a kucharov

No ono za pasom tych strojarov predpokladam ze vela nepracuje. Ostatnych pozicii montovna az tak vela negeneruje. Ale opakujem ze nekritizujem- len upozornujem ze to vyhladovo velka vyhra nie je..

hughito napísal:Je to možné tak, že sa zorganizujú a hája svoj kolektívny záujem. Samozrejme, existujú aj legislatívne obmedzenia, vyšla aj niekoľko sto stranová publikácia Právo na štrajk, môžeš si prečítať. Niektoré štrajky boli aj súdne zrušené, spravidla za pravicových vlád.

Ja som skor myslel tak,preco taketo nieco ma oporu v zakone? Na zaklade coho je vlastne tolerovane vo svete strajkovat u niekoho kde pracuju cudzi ludia, ktori firmu/podnik ani nevlastnia a domahaju sa prava zvysit mzdu o 10-20% a vydierat majite tak, ze mu tyzden nikto nepracuje? Urcite sa teda na strajk viazu ine zakony,ale ked napriklad niekto nepride 2-3 dni do prace po sebea nenahlasi to,ma vypoved. ALebo ked nesplna normy a nejako cielavedome sabotuje chod firmy.

Je to rokmi bojov a doslova krvou vybojované právo, ktoré vyplýva z triedneho charakteru kapitalistickej spoločnosti rozdelenej na triedu kapitalistov a triedu pracujúcich. Štrajk je základné právo pracujúcich na presadzovanie vlastných požiadavok. Dodal by som aj to, že samozrejme, ani dnes nie je všade právo na štrajk tolerované. Ďalej by som dodal aj to, že všetky diktatúry 20. st. právo na štrajk okamžite zrušili, pretože chceli pracujúcu triedu oslabiť a následne často využiť pre svoje vlastné ciele.

Je naozaj škoda, že vyučovane dejepisu na ZŠ a SŠ má okrem veľa iných nedostatkov aj ten, že sa úplne obchádzajú sociálne dejiny. Celé dejiny sa interpretujú ako záležitosť kráľov, ministrov a elít, pričom realita je oveľa komplexnejšia. Hlavne sociálne dejiny 19. a 20. st. sú veľmi dôležité pre pochopenie spoločnosti, v ktorej žijeme aj dnes. Takéto triviálne otázky, že odkiaľ sa vzali nielen práva na štrajk, ale aj právo voliť, právo organizovať sa, združovať atď., by sa tým zodpovedali. Všetky tieto veci nepadali z neba, ale sú výsledkom práve aktivít ľudí (a rôznych organizácií a spolkov či strán, ktoré ale zase tvorili len ľudia) a ich boja. Môžem ti odporučiť jednu FB stránku, ktorá približuje aj ľuďom na Slovensku oblasti dejín pracujúcich a práce: https://www.facebook.com/labhist/

Dnešní liberáli majú plno rečí o slobode, ale stále platí, že sloboda sa končí za bránami tovární (alebo, moderne, za preskleným vstupom do budovy korporácie). Tam sa demokracia a sloboda skončila. Právo na súkromné vlastníctvo je sväté. Je už už zbytočné nadhadzovať to, že v koho záujem a v koho prospech je ustanovené takéto (ekonomické) usporiadane a celá tzv. "nadstavba" nad ním.

hughito napísal:Môžem ti odporučiť jednu FB stránku, ktorá približuje aj ľuďom na Slovensku oblasti dejín pracujúcich a práce: https://www.facebook.com/labhist/

otvorim stranku, vpravo bakalar Perny, ktory svoju bakalarsku pracu vydal ako knihu, napisal svoje vlastne stranky na wiki a povazuje sam seba za najlepsieho hudobnika na planete. zatvorim stranku.

Son-Goku: Toto je publikácia, o ktorej som písal.

Úvod 5
I. Právo na štrajk – teoretické východiská 7
1.1 Kritéria práva na štrajk 22
1.2 Vzťah práva na štrajk a práva na výluku 28
1.3 Vzťah práva na štrajk a štátneho zriadenia 30
II. Právo na štrajk v európskom práve
a práve Medzinárodnej organizácie práce 34
2.1 Právo na štrajk v normotvorbe Rady Európy 34
2.2 Právo na štrajk a právna úprava kolektívnych akcií
v práve Európskej únie 35
2.3 Právo na štrajk v aktuálnej legislatívnej normotvorbe
Európskej únie v kontexte judikatúry Súdneho dvora
Európskej únie (Monti II) 37
2.4 Právo na štrajk v práve Medzinárodnej organizácie práce 49
2.5 Primeranosť a proporcionalita
slovenskej pracovnoprávnej úpravy práva na štrajk 58
III. Druhy a formy štrajku 65
Formy štrajku 67
3.1 Štrajková pohotovosť 72
IV. Realizácia štrajkového práva v praxi 74
V. Taktika a marketing štrajku 90
VI. Štrajk a jeho vplyv na pracovnoprávne nároky
a nároky zo sociálneho poistenia a zdravotného poistenia 104
6.1 Pracovnoprávne aspekty účasti zamestnanca na štrajku 104
6.2 Sociálnoprávny aspekt účasti zamestnanca na štrajku 107
6.3 Právo na štrajk a systém sociálneho a zdravotného poistenia 111
VII. Štatistický rozmer práva na štrajk 128
VIII. Komparačné súvislosti práva na štrajk v Českej republike 137
Záver 163
Zoznam použitej literatúry 164
O autoroch 170

http://www.laborlaw.sk/wp-content/uploa ... strajk.pdf