heker napísal:Skusil si, snazil si sa pre to urobit co sa dalo, lenze tentokrat to nebolo o tebe, ale o nej. Mozno to vyznie hlupo, ale zivot ide dalej. Ked jeden chce a druhy nechce, tak to nemoze fungovat. V konecnom vysledku aj tak prehra dieta.
Je to ako hovoríš, ja už som sa cez to všetko asi preniesol, ale mrzí ma to kvôli synovi, lebo ako hovoríš prehral najviac on.
Blastbit napísal:Zrejme ta chcela len nato aby stebou mala decko a potom aby si platil alimenty a ona si najde finančne lepsie zarabajuceho chlapa. Decko bude mať ona, peniaze tiež a vyhrala to celé ona. Drž sa chlape a ak sa ti otocí aj rodina a priatelia chrbtom tak nech si naserú.
Na to koľko mám rokov, som s mojim platom veľmi spokojný, na to že to nie je IT miesto a nemám VŠ.
Ja to nemám problém uplatiť všetko aj keby nič od štátu nedostala. Problém je, že budem musieť opäť začať míňať peniaze na benzín a taktiež opäť musím pomaličky začať žiť a to stojí všetko peniaze.
Nech si niekoho nájde, nech je šťastná, to mi je jedno - hlavne nech to nie je nejaký pi****, ktorý ublíži môjmu synovi - toho sa iba bojím.
Už som nemohol moc počúvať aká super je a podobne, tak som to pred pár dňami povedal mame, ale iba som jej povedal, že to nevyšlo. Takže ja sa vôbec nebojím, že pri mne nebudú stáť.
A kamaráti sa len zasmejú a srandu si zo mňa budú robiť a život pôjde ďalej...
A potom najhoršie je, že my sme aj momentálne bývalí kolegovia
. Takže ešte aj tam sa to bude rozoberať a predpokladám, že sa tam vráti po materskej.
Dúfam, že nejak začneme spolu vychádzať, kvôli malému, tj najpodstatnejšie.
//autoeditácia príspevku (12 Nov 2018, 18:56)
Len sa tu tak po dlhom case vyspovedam..., snáď niekto niečo bude mať k vecí. Ja moc nemam ľudí pri sebe čo niečo taketo zažili.
Nakoniec sa odsťahovala naspäť ku mame. Ja som na chvíľu tiež išiel mimo a pred chvíľou som sa vrátil do môjho bytu. Je to iba kvôli malému, lebo inam nechcela chodiť.
Vydavam ho iba pri kocikovani. Hodinku, dve. Dva krát do týždňa... Bolo to častejšie, ale teraz je skorej tma a ja nie vždy by som stihal. A že keď pôjdeme neskôr, tak mu pokazime rezim.
Tento víkend ma prvý krát prísť ku mne. Že si to neviem predstaviť, je zvedavá čo s ním budem robiť. Zas ze mu pokazime režim... že ho čakám pripraveného, najedeneho, vyspateho.
Sama mi o malom nič nenapise, tak sa teda aspoň opytam raz denne na niečo. Dnes mi vyčítala, že prečo nenapisem viac krat za deň, že neviem aký ma režim koľko spava. Že sa furt pýtam to isté. Že ked sme sme s ním, tak naňho nerozprávam.
Ja mám taký blok, že keď som niekomu ukradnutý, ako mi povedala. Tak proste sa s tým človekom neviem rozpravat keď nechce.
Proste si myslí, že mam v pi*i. Niekde citim, že ju potrebujem nevidieť dlhšiu dobu. Ale bez syna, aj keď tj krátko čo som s ním to nedám.
Neviem čo ďalej, neviem to dat do poriadku. Mám pocit, že ma pravdu vo veľa veciach. Nebudem vedieť čo teraz s malým mám robít, nemam tréning, neviem skoro vôbec ako sa chová. Bude samozrejme tam, lebo mi ho samému nenecha.
Mám sa chuť aj s ňou hádať, oponovať jej, ale viem, že keď budem zlý, tak to bude este horsie. Lebo pár vecí zlých som jej povedal(ja som to tak nebral, ona áno) a ze ona si pamätá a neodpúšťa... že nie ako ja čo je na druhý deň v pohode.
Určite ma vo veľa veciach pravdu, len ja to píšem z môjho pohľadu.
Neviem ako premôcť tu nedoveru ku nej. Neviem začať s ňou komunikovať, keď nechce. Ale popravde som aspoň rad, že ma dnes zjebala, lebo aspoň to nedrží v sebe ako vždy a nie je len zduta celú prechádzku.
Bojím sa či budem dobrý otec, či som vôbec otec. Že nebudeme mať kontakt, nebude vedieť kto som.
Snáď keď ma s ním uvidí cez víkend, že nieco pochopí. Bojím sa, že to pokazím.
Neviem čo odo mna čaká, vidím, že sa tiež trápi, že to nemá ľahké. Že to nie je ako si predstavovala. Či čaká, chce, aby som sa aj o ňu zaujimal, ak ano ako, keď sa mi uz rok neotvorila.
. Všetko je v poriadku. Bol som aj pri pôrode a mám pocit, že bola rada, že som tam bol celý čas pri nej. Začala už aj so mnou komunikovať. Ohľadom malého rieši veci prioritne so mnou a nespovedá sa inde. Snáď to vydrží, keď zajtra príde z nemocnice a uvidí, že mi na nich záleží.
