Socializmus alebo demokracia?
Re: Socializmus alebo demokracia?
Pri tejto fotke musel hurvínek nažhaviť svoj nástroj a ostriekať monitor 
Re: Socializmus alebo demokracia?
to urcite nebol on a ak aj ano, tak si to urcite zasluzili
Re: Socializmus alebo demokracia?
a zdroj tej fotografie? ci kazdy chlapik s baretkou je che? lebo ten improvizovany dymostroj vpravo mi velmi autenticky nepripada 
Re: Socializmus alebo demokracia?
Smutné je, že on to myslel hádam aj vážne.eMPiko napísal:a zdroj tej fotografie? ci kazdy chlapik s baretkou je che? lebo ten improvizovany dymostroj vpravo mi velmi autenticky nepripada
Re: Socializmus alebo demokracia?
ved pisem, ze je to urcite imperialisticky spion, ktory sa obliekol ako argentinsky zubar, aby mu robil negativne PR
fotku som stahoval v juli, ked sa sudruh poslanec rozpakoval z toho, ze mu "deti hamburgerov" na Pohode odkazali prostredniky. z knihy, ktore vraj sam napisal urobil srdce na pozadi so Zubarom a dal si selfie. preto som hladal Zubara a snad som ho sem Hugovi aj dal.
pan doktor teda rad zabijal, ale dievcata nie. cool, mozme to nechat na "revolucnu euforiu", ked komunisit povazuju za normalne, ze ozrati armadni pohonici zabiju svojho generala, vyvrhnu ho ako jelena, trenuju na nom strelbu a potom behaju s jeho odrezanou hlavou... takze strielanie za dezerciu ci zradu z revolucie je vlastne uplne humanne pocinanie a kazdy by mal mat aspon zubarovu fotku v penazenke.I have yet to find a single credible source pointing to a case where Che executed "an innocent". Those persons executed by Guevara or on his orders were condemned for the usual crimes punishable by death at times of war or in its aftermath: desertion, treason or crimes such as rape, torture or murder. I should add that my research spanned five years, and included anti-Castro Cubans among the Cuban-American exile community in Miami and elsewhere.
— Jon Lee Anderson, author of Che Guevara: A Revolutionary Life, PBS forum
fotku som stahoval v juli, ked sa sudruh poslanec rozpakoval z toho, ze mu "deti hamburgerov" na Pohode odkazali prostredniky. z knihy, ktore vraj sam napisal urobil srdce na pozadi so Zubarom a dal si selfie. preto som hladal Zubara a snad som ho sem Hugovi aj dal.
Re: Socializmus alebo demokracia?
Nič k veci. Na tvojom mieste by som sa nejakým papierom veľmi nechválil.hughito napísal:Zase len chabé pokusy o mútenie vody.. nič neposkytuješ, len dobovú propagandu - buď takto ako si predviedol (Ley), alebo v inej téme cez ľudáckych historikov, ktorých jednostranné výklady seriózna historiografia vyvrátila už dávno.
Snažíš sa to zahrať na komunistov.Lenže tebe vadia všetci ostatní historici, ktorí píšu realitu. Napr. minule si tu odmietal Kershawa. To je komunista? Neblúzni.
A inak neviem, aká je tvoja erudícia v téme, ja som si naposledy kupoval túto publikáciu:
https://www.amazon.de/dp/3888644372/ref ... CE_3p_dp_1
to len tak, že Slovensko je plné historikov a hokejových trénerov. Akým právom? Ja tiež nekecám do jadrovej fyziky. Čo si vyštudoval?
Dosť vtipná otázka pri niekom kto viedol inštitúcie a oddiely, kde sa popravovalo na základe "revolučných" kritérií. “If in doubt, kill him”hughito napísal:Koho zavraždil CheGuevara?
http://www.independent.org/news/article.asp?id=1535
Re: Socializmus alebo demokracia?
Čiže tvoj erudícia na to, aby sa si vyjadroval k historickým otázkam je nulová. Inak by som to nevyťahoval, chápem, že história nie je exaktná veda, ale keď tu niekto namyslene vypisuje nezmysly, treba sa popýtať. Takýchto wannabe historikov ako ty sú plné internety a krčmy, podobne ako s tými hokejovými trénermi. Nič nevyštudovali, nemajú poňatia o tom, ako funguje historická veda, nemajú prehľad o historiografických trendoch, neriešia metodológiu, nepoznajú najnovšie výskumy, nikdy neboli v archíve, nečítajú aktuálnu zahraničnú literatúru... ale o to viac vedia. Čím väčšia blbosť a neznalosť, tým väčšia sebaistota. Poznáme. Ty si krásny príklad.
"Nič k veci" tu neustále predvádzaš ty, lebo jediné, na čo sa zmôžeš, je nekritické preberanie dobovej propagandy, prípadne ešte nejaký odkaz na anonymný blog či video na youtube.
Čiže ešte raz sa pýtam, čo si vyštudoval? (ak teda vôbec niečo)
__
Nacistický režim vôbec nesledoval emancipáciu pracujúcej triedy, naopak, snažil sa o pacifikáciu ich kolektívnych záujmov všetkými možnými spôsobmi. Ak sa aj udiali na sociálnom poli nejaké "úspechy," išlo o vedľajšejšie efekty tejto snahy, základom bolo uchovať sociálny zmier. Nízka nezamestnanosť nebola spôsobená nejakou sociálnosťou nacistov, ale vojnovou konjunktúrou, ktorá ale dospela kam? K vojne. Potom prišli potravinové prídely, strádanie a maximalizácia vyťaženosť pracovnej sily (najmä od rokov 42/43, tzv. totálna vojna) . To nacisti vedeli, vyžmýkať až do morku kostí, existovali na to celé vedecké inštitúcie. Nevraviac o nútených prácach zajatcov a zahraničných pracovníkov. Momentálne ide o oblasť, ktorej sa aktuálne venuje veľká pozornosť aj v nemeckom prostredí, ale o tom ty netušíš.
A ako som tu už spomínal viackrát: historici ako Kershaw, Mason a iní poukazujú na to, že hoci mali nacisti v názve účelovo slovo robotnícka, práve robotnícka trieda bola tá, ktorá sa s režimom nikdy úplne nestotožnila a robila najväčšie problémy.
"Nič k veci" tu neustále predvádzaš ty, lebo jediné, na čo sa zmôžeš, je nekritické preberanie dobovej propagandy, prípadne ešte nejaký odkaz na anonymný blog či video na youtube.
Čiže ešte raz sa pýtam, čo si vyštudoval? (ak teda vôbec niečo)
__
Nacistický režim vôbec nesledoval emancipáciu pracujúcej triedy, naopak, snažil sa o pacifikáciu ich kolektívnych záujmov všetkými možnými spôsobmi. Ak sa aj udiali na sociálnom poli nejaké "úspechy," išlo o vedľajšejšie efekty tejto snahy, základom bolo uchovať sociálny zmier. Nízka nezamestnanosť nebola spôsobená nejakou sociálnosťou nacistov, ale vojnovou konjunktúrou, ktorá ale dospela kam? K vojne. Potom prišli potravinové prídely, strádanie a maximalizácia vyťaženosť pracovnej sily (najmä od rokov 42/43, tzv. totálna vojna) . To nacisti vedeli, vyžmýkať až do morku kostí, existovali na to celé vedecké inštitúcie. Nevraviac o nútených prácach zajatcov a zahraničných pracovníkov. Momentálne ide o oblasť, ktorej sa aktuálne venuje veľká pozornosť aj v nemeckom prostredí, ale o tom ty netušíš.
A ako som tu už spomínal viackrát: historici ako Kershaw, Mason a iní poukazujú na to, že hoci mali nacisti v názve účelovo slovo robotnícka, práve robotnícka trieda bola tá, ktorá sa s režimom nikdy úplne nestotožnila a robila najväčšie problémy.
Re: Socializmus alebo demokracia?
Nemam velmi nastudovanu historiu robotnickej triedy za Hitlera, ale v kazdom pripade aspon okrajovo viem ze tam prebiehali aj socialne programy na ich podporu aj v Rakusku. Hitler zvysoval zamestnanost na macimum a zaroven a dalsie programy typu vystavba lacnych domov a pod. Ale urcite ze je to na hlbsie studium..
Re: Socializmus alebo demokracia?
Tú zamestnanosť som vysvetľoval. Išlo najmä o vojnovú konjunktúru, proste režim sa pripravoval na vojnu a išlo sa naplno, o tom niet pochýb.
K tým ďalším sociálnym programom. Ako som napísal, čo to sa porobilo. Existuje malý prúd autorov, ktorí v tom vidia dokonca nejakú "revolúciu" (Schoenbaumova kniha "Hitler's Social Revolution") a tvrdia, že sa tým ovplyvnili aj západné štáty, ktoré na to museli zareagovať (Jula Moses). Tak to však nevidím, ale bolo by to na hlbší rozbor. Dodal by som zatiaľ len toľko, že vieme aj účelovo a mimo kontextu vybrať "sociálne programy" v Protektoráte za Heydricha. Čo povedať k tomu? České krajiny boli priemyselným (zbrojárskym) srdcom ríše, muselo sa vyrábať pre potreby vojny a musel sa udržiavať pokoj vo fabrikách. Čisto len represiou by to nešlo, čiže išlo to tým legendárnym heslom "cukor a bič." V Protektoráte takisto došlo k vykastrovaniu odborov, keď sa z nich stali len poddajné a kolaborantské kolaborácie, ktoré pôsobili na pracujúcich v duchu záujmov nacistického režimu.
K tým ďalším sociálnym programom. Ako som napísal, čo to sa porobilo. Existuje malý prúd autorov, ktorí v tom vidia dokonca nejakú "revolúciu" (Schoenbaumova kniha "Hitler's Social Revolution") a tvrdia, že sa tým ovplyvnili aj západné štáty, ktoré na to museli zareagovať (Jula Moses). Tak to však nevidím, ale bolo by to na hlbší rozbor. Dodal by som zatiaľ len toľko, že vieme aj účelovo a mimo kontextu vybrať "sociálne programy" v Protektoráte za Heydricha. Čo povedať k tomu? České krajiny boli priemyselným (zbrojárskym) srdcom ríše, muselo sa vyrábať pre potreby vojny a musel sa udržiavať pokoj vo fabrikách. Čisto len represiou by to nešlo, čiže išlo to tým legendárnym heslom "cukor a bič." V Protektoráte takisto došlo k vykastrovaniu odborov, keď sa z nich stali len poddajné a kolaborantské kolaborácie, ktoré pôsobili na pracujúcich v duchu záujmov nacistického režimu.
Re: Socializmus alebo demokracia?
To zvysovanie zamestnanosti v Nemecku prebiehalo uz minimalne od polovice 30rokov a nebolo spojene iba s vojenskou vyrobou ale hlavne stavebnictvom. To nic nemeni na to ze sustem bol totalitny. Keby bol Hitler inteligentny tak sa uspokoji so Sudetmi a z dlhodobeho hladiska by bol vitaz on. Takto Nemci ale prisli skoro o vsetko, nechali sa opit vlastnymi lahkymi uspechmi..
Re: Socializmus alebo demokracia?
hughito napísal:Čiže tvoj erudícia na to, aby sa si vyjadroval k historickým otázkam je nulová.
Hovoriť o erudicii v tvojom prípade je dosť na smiech, lebo si obyčajny komunistický fanatik ktorý o objektivite len kecá pričom si učelovo vyberaš takú interpretaciu dejin ktorá ti vyhovuje.
Nacistický režim vôbec nesledoval emancipáciu pracujúcej triedy, naopak, snažil sa o pacifikáciu ich kolektívnych záujmov všetkými možnými spôsobmi.
NS režim v prvom rade toto nezmyselne delenie na triedy neuznával a vnímal to ako prostriedok na rozoštvávanie národa.
Zakladom bolo prežitie a rozvoj národa bezohladu na triedu...Ak sa aj udiali na sociálnom poli nejaké "úspechy," išlo o vedľajšejšie efekty tejto snahy, základom bolo uchovať sociálny zmier.
Okrem toho že sa nevyjadruješ k jadrovej fyzike by si sa nemal ani k ekonomickým otázkam ty erudicia. Toto je na dlhú debatu ale organizacaie ako FAD dobrovoľnícka pracovná služba a neskôr RAD ríšska pracovná služba a aj dielo zimnej pomoci tento mýtus o vojnovej konjunkture vyvracia.Nízka nezamestnanosť nebola spôsobená nejakou sociálnosťou nacistov, ale vojnovou konjunktúrou, ktorá ale dospela kam?
Potom prišli potravinové prídely, strádanie a maximalizácia vyťaženosť pracovnej sily (najmä od rokov 42/43, tzv. totálna vojna)
V čase vojny, v období nedostatku a obvzlvašť keď jeden národ bojuje takmer proti celému svetu celkom bežná a logická vec.
S režimom sa nestotožnili komunisti a priživníci ako ty, ktorých názory a ideologie rozdelovali nemecký ľud medzi sebou. Rovnako ako to robíš ty a to tvoje retardované delenie na triedy, čo vždy nakoniec vyusti k zabijaniu. Komunistické režimi naprieč svetom sú toho jasným dôkazom...A ako som tu už spomínal viackrát: historici ako Kershaw, Mason a iní poukazujú na to, že hoci mali nacisti v názve účelovo slovo robotnícka, práve robotnícka trieda bola tá, ktorá sa s režimom nikdy úplne nestotožnila a robila najväčšie problémy.
Re: Socializmus alebo demokracia?
A Hitler sa už od polovice 30. rokoch nepripravoval na vojnu?
Ale inak áno, stavebníctvo sa tiež rozprúdilo, najznámejší príklad sú legendárne nemecké diaľnice.
Menej známe je napr. to, že za Hitlera krátko pred vojnou vznikol aj Volkswagen vo Wolfsburgu, osobné auto malo byť finančne dostupné bežnému robotníkovi. Vtip je v tom, že kvôli vojne k masovej výrobne takýchto áut už nedošlo, až v 1946-om.
Čiže, objektívna historiografia sa musí zaujímať aj o tieto veci, nezamlčovať ich, ale vysvetľovať kontext.
To nazi wannabe historik AryanAngel neurobí, on len vyberá hrozienka, ktoré mu sedia a papúškuje dobovú propagandu.
Menej známe je napr. to, že za Hitlera krátko pred vojnou vznikol aj Volkswagen vo Wolfsburgu, osobné auto malo byť finančne dostupné bežnému robotníkovi. Vtip je v tom, že kvôli vojne k masovej výrobne takýchto áut už nedošlo, až v 1946-om.
Čiže, objektívna historiografia sa musí zaujímať aj o tieto veci, nezamlčovať ich, ale vysvetľovať kontext.
To nazi wannabe historik AryanAngel neurobí, on len vyberá hrozienka, ktoré mu sedia a papúškuje dobovú propagandu.
Re: Socializmus alebo demokracia?
https://www.aktuality.sk/clanok/628689/ ... s-nenasla/
\\
Janosik okradal bohatych, no ci niekedy pomohol chudobnym je na viere v pravdivost povesti a hagiografie.
este upozornim, ze tento tvor je predseda Vyboru NRSR pre europske zalezitosti. Za svojho rezimu by mal za protisovietske kecy slucku. tak nech si slobodienku, ktoru vybojovali antikomunisti pre 29 rokmi tichucko uziva.
obhajuje socializmus za to, ze ludi mucil a zabojal ich parada.
ako prebieha "boj voci arogancii milionarskych prasiat", ked je za ne poslanec?
skoda, ze taky pacifista nebojuje proti ruskym vojnam. to by musel mat poriadok v dejinach a vediet, kde vsade ich Moskva minimalne poslednych 30 rokov viedla.
obe komunisticke strany naposledy volilo zopar tisic ludi. chcelo by to citat tie statistiky bez emocii.
na zaver nesmrtelna citacia: "plany revacsistu zhati, nasi vepri boubelati". a ja sa tesim ako sa o to idu pokusat.
\\
opat potvrdzuje, ze Ivan Miklos mal o nom pravdu. je to sice daky akademik, ale v dejinach Vychodnej Europy v prvej polovici minuleho storocia ma salat. Zazrak na Visle, Katyn, sucinnost s nacistami, posuvanie hranic Polska na zapad a utecenecka kriza. a v tej druhej polovici o.i. Stanne pravo z dielne komunistov. a to je len jedno storocie, ktore dava polisakom dovod nenavidiet vsetko ruske. do roku 1918 je tam toho omnoho viac.komunisticky brav napísal:Aj v susedných krajinách sa rozmáha primitívny antikomunizmus. Pred pár rokmi v Maďarsku odsúdili ľavicového politika za to, že použil symbol červenej hviezdy - až súd v Štrasburgu toto absurdné rozhodnutie zvrátil a prikázal Maďarsku politika odškodniť za to, že bola ohrozená jeho sloboda.
V Poľsku rúcajú pomníky sovietskych osloboditeľov, čo je nielen prejav stupídneho antikomunizmu, ale aj chorobnej nenávisti voči Rusku, ktorú musíme ako civilizovaní ľudia tvrdo odmietnuť.
oslobodil zbedacenim ludi. good idea, revolucia. take komunisticke. skoda, ze NAKA v tychto kecoch nevidela podporu terorizmu.komunisticky brav napísal:V Česku najnovšie kriminalizujú mladého človeka za to, že niesol transparent s Che Guevarom. Policajt si tam dokonca dovolil vysloviť nebetyčnú ideologickú hlúposť, že Che Guevara bol "masový vrah". Takto nazve latinskoamerického partizána, ktorý oslobodzoval Kubu od krvavej diktatúry, nejaký obmedzený neoliberálny fízel. Hanba!
podla tohto nema poriadok ani v dejinach krajiny, ktorej je zvolenym zastupcov v Parlamente. Golian a Viest boli prozapadni, ak nie neutralni povstalci. neboli partizani ale profesionalni vojaci. tak vymlety hlupak v tom ale rozdiel nemoze chapat. skoda.komunisticky brav napísal:A čo príde ďalej? Bude sa kriminalizovať oslava iných partizánov a povstalcov, ako bol Jan Golian či Rudolf Viest v SNP? Alebo sa bude kriminalizovať aj Nelson Mandela - veď aj ten zabíjal ľudí v boji za slobodu... A možno zakážeme aj Jánošíka - veď aj ten bránil chudobných a bral preto bohatým - komunista jeden! Zavrime každého, kto si na neho spomenie a zlikvidujme sochu v Terchovej! Toto tu chceme? Fašizmus?!
Janosik okradal bohatych, no ci niekedy pomohol chudobnym je na viere v pravdivost povesti a hagiografie.
ano, musime si davat pozor, aby sa historia neopakovala a cervena luza nezarezavala slusnych ludi na uliciach.komunisticky brav napísal:Vyjadrujem solidaritu českým ľavičiarom a všetkým tým, ktorí si chránia svoju slobodu. Na Slovensku antikomunisti práve dostali po prstoch - myslia si, že nám môžu vziať slobodu a že každý, kto nie je liberál, patrí do basy. Postavme sa proti tomuto teroru, priatelia. Ľudia ako Marec a ďalší aparátčici liberalizmu nesmú prejsť.
Dnes idú po komunistoch, po ľavičiaroch, po priateľoch Ruska. Zajtra si prídu po vás. Takto to robia fašisti, keď obmedzujú slobodu. A my si na nich musíme dávať pozor, aby sa história neopakovala.
este upozornim, ze tento tvor je predseda Vyboru NRSR pre europske zalezitosti. Za svojho rezimu by mal za protisovietske kecy slucku. tak nech si slobodienku, ktoru vybojovali antikomunisti pre 29 rokmi tichucko uziva.
neobhajuje pracujuci lud, lebo v zivote nepracoval a je od neho na mile daleko.komunisticky brav napísal:A za čo ma vlastne chceli potrestať? Na rozveselenie to pripomeniem. Za to, že som povedal, že za socializmu sa stavali byty, ľudia mali prácu, skôr odchádzali do dôchodku a nebolo oligarchov ani mafiánov. Ak je toto zločin komunizmu, že dal ľuďom sociálne istoty, bezpečnosť a viac rovnosti, tak sa slovenskí liberáli museli dočista zblázniť.
Vždy budem obhajovať pracujúcich ľudí - ak je to extrémizmus, tak žijeme vo fašistickej spoločnosti.
Vždy budem obhajovať socializmus v tom, čo robil pre ľudí - ak je to extrémizmus, tak žijeme vo fašistickej spoločnosti.
Vždy budem bojovať proti arogancií milionárskych prasiat, ktoré zneužívajú svoju ekonomickú moc - ak je toto extrémizmus, tak žijeme vo fašistickej spoločnosti.
Vždy budem bojovať proti rusofóbii, proti americkým vojnám a proti neoliberálnemu režimu - ak je toto extrémizmus, tak žijeme vo fašistickej spoločnosti.
Našťastie, nežijeme vo fašizme a trestné oznámenie Marca bolo zamietnuté. Ale boj pokračuje. Fašisti, pardon, liberáli sú stále agresívnejší a naďalej budú útočiť.
A ja sa na tento zápas mimoriadne teším - spolu ich porazíme, priatelia, nemajte strach
obhajuje socializmus za to, ze ludi mucil a zabojal ich parada.
ako prebieha "boj voci arogancii milionarskych prasiat", ked je za ne poslanec?
skoda, ze taky pacifista nebojuje proti ruskym vojnam. to by musel mat poriadok v dejinach a vediet, kde vsade ich Moskva minimalne poslednych 30 rokov viedla.
obe komunisticke strany naposledy volilo zopar tisic ludi. chcelo by to citat tie statistiky bez emocii.
na zaver nesmrtelna citacia: "plany revacsistu zhati, nasi vepri boubelati". a ja sa tesim ako sa o to idu pokusat.
Re: Socializmus alebo demokracia?
Ale ale, toľko elitárstva a nadutosti od niekoho kto si myslí, že reprezentuje proletariát. Zrejme si si vybral zlú triedu.hughito napísal:Čiže tvoj erudícia na to, aby sa si vyjadroval k historickým otázkam je nulová. Inak by som to nevyťahoval, chápem, že história nie je exaktná veda, ale keď tu niekto namyslene vypisuje nezmysly, treba sa popýtať. Takýchto wannabe historikov ako ty sú plné internety a krčmy, podobne ako s tými hokejovými trénermi. Nič nevyštudovali, nemajú poňatia o tom, ako funguje historická veda, nemajú prehľad o historiografických trendoch, neriešia metodológiu, nepoznajú najnovšie výskumy, nikdy neboli v archíve, nečítajú aktuálnu zahraničnú literatúru... ale o to viac vedia. Čím väčšia blbosť a neznalosť, tým väčšia sebaistota. Poznáme. Ty si krásny príklad.
"Nič k veci" tu neustále predvádzaš ty, lebo jediné, na čo sa zmôžeš, je nekritické preberanie dobovej propagandy, prípadne ešte nejaký odkaz na anonymný blog či video na youtube.
Čiže ešte raz sa pýtam, čo si vyštudoval? (ak teda vôbec niečo)
"Sociálny zmier" je nejaké škaredé slovné spojenie v komunistickom slovníku, predpokladám.hughito napísal:Ak sa aj udiali na sociálnom poli nejaké "úspechy," išlo o vedľajšejšie efekty tejto snahy, základom bolo uchovať sociálny zmier.
Lži, nezamestnanosť nesúvisela len s prípravou na vojnu, naopak v tomto ohľade Nemecko zaostávalo.hughito napísal:Nízka nezamestnanosť nebola spôsobená nejakou sociálnosťou nacistov, ale vojnovou konjunktúrou, ktorá ale dospela kam? K vojne.
Nepísal som o vojnovom stave, ale sociálnej politike v mierovom období. A zahraniční pracovníci chodili do Nemecka vo veľkom aj dobrovoľne, kvôli zárobku alebo lepším podmienkam.hughito napísal:To nacisti vedeli, vyžmýkať až do morku kostí, existovali na to celé vedecké inštitúcie. Nevraviac o nútených prácach zajatcov a zahraničných pracovníkov.
Môžeš si opäť zatlieskať.hughito napísal:Momentálne ide o oblasť, ktorej sa aktuálne venuje veľká pozornosť aj v nemeckom prostredí, ale o tom ty netušíš.
"Robotnícka trieda". Niečo ako ty?hughito napísal:práve robotnícka trieda bola tá, ktorá sa s režimom nikdy úplne nestotožnila a robila najväčšie problémy.
Re: Socializmus alebo demokracia?
Edit bol rýchlejší, ale díky.DEVZYO1G napísal:práve
Re: Socializmus alebo demokracia?
-AA- práve si ukázal, že nedokážeš vecne zareagovať. 
Re: Socializmus alebo demokracia?
Niečo o hnusných socialistoch z Viedne a nájomnom bývaní. (zdroj karmina)
ČERVENÁ VIEDENSKÁ UHORKA
Vo Viedni dnes až 500 000 ľudí žije v nájomných bytoch vo vlastníctve mesta. To je viac ako štvrtina zo súčasných 1,9 milióna obyvateľov. Bývanie až 60 % Viedenčanov je nejakým spôsobom dotované a regulované. Aj po niekoľkých rokoch vysokej miery imigrácie sa tak ceny nájomného bývania pohybujú na pomerne nízkej úrovni. Kontrast s neďalekou Bratislavou, kde všetci skúšajú šťastie na donekonečna sa prehrievajúcom voľnom trhu s nehnuteľnosťami (ak sa vôbec dostanú k hypotéke), alebo sa brodia prekérnou zónou neregulovaných a predražených podnájmov, bije do očí.
Historické korene viedenského modelu siahajú do obdobia po prvej svetovej vojne. V republike Nemecké Rakúsko, ktorá vznikla po neúspešnom pokuse o komunistickú revolúciu, bola pre viac ako tretinu obyvateľstva domovom Viedeň. V tom čase išlo o jednu z najväčších svetových metropol s viac ako dvoma miliónmi obyvateľov. Luxus a okázalosť centrálnej Ringstraße však mali aj svoju odvrátenú stránku. Masy proletárov a proletárok, ktoré tvorili väčšinu populácie mesta, žili v preplnených činžiakoch bez základnej hygienickej výbavy. Tí a tie, ktoré si nemohli dovoliť ani to, sa museli uspokojiť s plesnivými pivnicami, krátkodobým prenájmom všivavých postelí na niekoľko hodín (striedalo sa v nich viacero ľudí), alebo chatrčami na predmestí. Tristotisíc ľudí nemalo žiadny normálny domov. Nespokojnosť v posledných rokoch vojny čoraz častejšie prerastala do otvorených nepokojov.
Práve Viedeň sa stala baštou Socialistickej strany Rakúska, ktorá vyhrala prvé voľby po prvej svetovej vojne. V mestských voľbách vo Viedni získala absolútnu väčšinu. Po obsadení radnice začala s programom radikálnych reforiem, ktorých cieľom bolo výrazne zlepšiť životné podmienky robotníctva – v oblasti bývania a hygieny, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania i kultúry. Vízia počítala s tým, že reformy nasmerujú spoločnosť k socializmu bez nevyhnutnosti násilnej revolúcie. Zrodil sa legendárny program „červenej Viedne“.
Do nástupu rakúskeho fašizmu v roku 1934 sa postavilo spolu 60-tisíc bytov. Nová výstavba bola napojená na existujúcu infraštruktúru a sieť ulíc. Nevznikla teda žiadna nová mestská časť. Novým obytným komplexom postaveným na pozemkoch, ktoré zakúpilo a spojilo mesto, hovoria urbanisti „superblok“, miestni najčastejšie „Hof“ (dvor). Dvory sú spravidla pomenované podľa osobností socialistického a robotníckeho hnutia. Sú rozmiestnené po celom meste. Pre chudobné obyvateľstvo v tej dobe boli byty s vlastným hygienickým zariadením, dostatkom svetla, balkónmi, zeleným dvorom a integrovanými škôlkami a družinami pre deti, prípadne aj práčovňami či plavárňami, dovtedy nevídaným luxusom. Telesnú a duchovnú kultúru rozvíjali ľudové vysoké školy (Volkshochschulen) a športové kluby blízke socialistickej strane a radnici. V roku 1931 Viedeň hostila Robotnícku olympiádu.
Architektonicky sa výstavba vyhýbala nastupujúcemu modernizmu. Domy sa zámerne stavali tradičnou tehlovou metódou, ktorá umožnila využiť výrobné kapacity z čias monarchie a podporovala zamestnanosť. Formálne napodobňovali buď vidiecku idylu (napr. George-Washington-Hof, Sandleitenhof), alebo sa prikláňali k dekoratívnemu monumentalizmu (napr. Karl-Marx-Hof, Karl-Seitz-Hof, Matteotti-Hof, či plaváreň a kúpele Amalienbad), ktorý demonštroval moc robotníckej triedy (či, presnejšie, socialistickej strany).
Finančný základ na realizáciu celého programu poskytla reforma, ktorá preniesla daňové zaťaženie na plecia buržoázie. Zvýšené miestne dane z automobilov, domácich psov, služobníctva, pozemkov, šampanského a luxusných tovarov však znamenali vyhlásenie triednej vojny. Spolková vláda kontrolovaná kresťanskými demokratmi (volebne silnými najmä vo vidieckych oblastiach) od začiatku tridsiatych rokov prišla s odpoveďou. Začala podnikať kroky smerujúce k rozkladu „červenej Viedne“, napríklad obmedzovaním príspevkov mestu zo spolkových daní. Politická reakcia sa pod vplyvom medzinárodného vývoja čoraz viac radikalizovala. Fašistické polovojenské spolky domobrany (Heimschutz) sa začali otvorene pripravovať na obsadenie Viedne a likvidáciu demokracie. Socialistická strana sa za každú cenu snažila vyhnúť násilnej konfrontácii a demobilizovala svoju radikálnejšiu členskú základňu, ktorá bola šokovaná a rozčúlená stupňujúcim sa fašistickým násilím, provokáciami a vraždami. Po tom, čo v roku 1934 situácia napokon prerástla do krátkej občianskej vojny, sa Karl-Marx-Hof a Sandleitenhof stali smutnými dejiskami posledného zúfalého odporu proti domobrane či vojenským a policajným silám v službách vlády, ktorá zaviedla autokratický stavovský režim. Snahám o prekonanie kapitalizmu pokojnou cestou pragmatických reforiem a zušľachťovaním bežného človeka odzvonilo.
Po druhej svetovej vojne sa sociálni demokrati vrátili na viedenskú radnicu a obnovili program výstavby nájomných bytových domov, hoci viac prispôsobený vtedy dominantnému modelu satelitných panelových sídlisk.
Ak si chcete pozrieť to, čo z pôvodnej červenej Viedne zostalo, urobte si niektorú z prechádzok: http://www.dasrotewien.at/spaziergaenge
https://www.geschichtewiki.wien.gv.at/index.php…
https://www.geschichtewiki.wien.gv.at/A ... -Olympiade
https://en.wikipedia.org/…/Internationa ... 27_Olympia…
https://en.wikipedia.org/wiki/Red_Vienna
ČERVENÁ VIEDENSKÁ UHORKA
Vo Viedni dnes až 500 000 ľudí žije v nájomných bytoch vo vlastníctve mesta. To je viac ako štvrtina zo súčasných 1,9 milióna obyvateľov. Bývanie až 60 % Viedenčanov je nejakým spôsobom dotované a regulované. Aj po niekoľkých rokoch vysokej miery imigrácie sa tak ceny nájomného bývania pohybujú na pomerne nízkej úrovni. Kontrast s neďalekou Bratislavou, kde všetci skúšajú šťastie na donekonečna sa prehrievajúcom voľnom trhu s nehnuteľnosťami (ak sa vôbec dostanú k hypotéke), alebo sa brodia prekérnou zónou neregulovaných a predražených podnájmov, bije do očí.
Historické korene viedenského modelu siahajú do obdobia po prvej svetovej vojne. V republike Nemecké Rakúsko, ktorá vznikla po neúspešnom pokuse o komunistickú revolúciu, bola pre viac ako tretinu obyvateľstva domovom Viedeň. V tom čase išlo o jednu z najväčších svetových metropol s viac ako dvoma miliónmi obyvateľov. Luxus a okázalosť centrálnej Ringstraße však mali aj svoju odvrátenú stránku. Masy proletárov a proletárok, ktoré tvorili väčšinu populácie mesta, žili v preplnených činžiakoch bez základnej hygienickej výbavy. Tí a tie, ktoré si nemohli dovoliť ani to, sa museli uspokojiť s plesnivými pivnicami, krátkodobým prenájmom všivavých postelí na niekoľko hodín (striedalo sa v nich viacero ľudí), alebo chatrčami na predmestí. Tristotisíc ľudí nemalo žiadny normálny domov. Nespokojnosť v posledných rokoch vojny čoraz častejšie prerastala do otvorených nepokojov.
Práve Viedeň sa stala baštou Socialistickej strany Rakúska, ktorá vyhrala prvé voľby po prvej svetovej vojne. V mestských voľbách vo Viedni získala absolútnu väčšinu. Po obsadení radnice začala s programom radikálnych reforiem, ktorých cieľom bolo výrazne zlepšiť životné podmienky robotníctva – v oblasti bývania a hygieny, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania i kultúry. Vízia počítala s tým, že reformy nasmerujú spoločnosť k socializmu bez nevyhnutnosti násilnej revolúcie. Zrodil sa legendárny program „červenej Viedne“.
Do nástupu rakúskeho fašizmu v roku 1934 sa postavilo spolu 60-tisíc bytov. Nová výstavba bola napojená na existujúcu infraštruktúru a sieť ulíc. Nevznikla teda žiadna nová mestská časť. Novým obytným komplexom postaveným na pozemkoch, ktoré zakúpilo a spojilo mesto, hovoria urbanisti „superblok“, miestni najčastejšie „Hof“ (dvor). Dvory sú spravidla pomenované podľa osobností socialistického a robotníckeho hnutia. Sú rozmiestnené po celom meste. Pre chudobné obyvateľstvo v tej dobe boli byty s vlastným hygienickým zariadením, dostatkom svetla, balkónmi, zeleným dvorom a integrovanými škôlkami a družinami pre deti, prípadne aj práčovňami či plavárňami, dovtedy nevídaným luxusom. Telesnú a duchovnú kultúru rozvíjali ľudové vysoké školy (Volkshochschulen) a športové kluby blízke socialistickej strane a radnici. V roku 1931 Viedeň hostila Robotnícku olympiádu.
Architektonicky sa výstavba vyhýbala nastupujúcemu modernizmu. Domy sa zámerne stavali tradičnou tehlovou metódou, ktorá umožnila využiť výrobné kapacity z čias monarchie a podporovala zamestnanosť. Formálne napodobňovali buď vidiecku idylu (napr. George-Washington-Hof, Sandleitenhof), alebo sa prikláňali k dekoratívnemu monumentalizmu (napr. Karl-Marx-Hof, Karl-Seitz-Hof, Matteotti-Hof, či plaváreň a kúpele Amalienbad), ktorý demonštroval moc robotníckej triedy (či, presnejšie, socialistickej strany).
Finančný základ na realizáciu celého programu poskytla reforma, ktorá preniesla daňové zaťaženie na plecia buržoázie. Zvýšené miestne dane z automobilov, domácich psov, služobníctva, pozemkov, šampanského a luxusných tovarov však znamenali vyhlásenie triednej vojny. Spolková vláda kontrolovaná kresťanskými demokratmi (volebne silnými najmä vo vidieckych oblastiach) od začiatku tridsiatych rokov prišla s odpoveďou. Začala podnikať kroky smerujúce k rozkladu „červenej Viedne“, napríklad obmedzovaním príspevkov mestu zo spolkových daní. Politická reakcia sa pod vplyvom medzinárodného vývoja čoraz viac radikalizovala. Fašistické polovojenské spolky domobrany (Heimschutz) sa začali otvorene pripravovať na obsadenie Viedne a likvidáciu demokracie. Socialistická strana sa za každú cenu snažila vyhnúť násilnej konfrontácii a demobilizovala svoju radikálnejšiu členskú základňu, ktorá bola šokovaná a rozčúlená stupňujúcim sa fašistickým násilím, provokáciami a vraždami. Po tom, čo v roku 1934 situácia napokon prerástla do krátkej občianskej vojny, sa Karl-Marx-Hof a Sandleitenhof stali smutnými dejiskami posledného zúfalého odporu proti domobrane či vojenským a policajným silám v službách vlády, ktorá zaviedla autokratický stavovský režim. Snahám o prekonanie kapitalizmu pokojnou cestou pragmatických reforiem a zušľachťovaním bežného človeka odzvonilo.
Po druhej svetovej vojne sa sociálni demokrati vrátili na viedenskú radnicu a obnovili program výstavby nájomných bytových domov, hoci viac prispôsobený vtedy dominantnému modelu satelitných panelových sídlisk.
Ak si chcete pozrieť to, čo z pôvodnej červenej Viedne zostalo, urobte si niektorú z prechádzok: http://www.dasrotewien.at/spaziergaenge
https://www.geschichtewiki.wien.gv.at/index.php…
https://www.geschichtewiki.wien.gv.at/A ... -Olympiade
https://en.wikipedia.org/…/Internationa ... 27_Olympia…
https://en.wikipedia.org/wiki/Red_Vienna
Re: Socializmus alebo demokracia?
Pretože iba socialisti stávajú byty, že ano
Zbytok kapitalistickeho sveta žije v zemlankach
Zbytok kapitalistickeho sveta žije v zemlankach