M4jk1:-) napísal: tá nahrávka je vyrobený falzifikát to nie je jeho hlas on s ním nikdy netelefonoval a tak aj súd rozhodol v prospech Harabina.

Sudkyne Valéria Kleinová, Michaela Frimmelová a Ingrid Degmová Pospíšilová si myslia, že Trnka nemal vôbec pravosť telefonátu potvrdzovať, lebo je viazaný mlčanlivosťou. Tým, že ju nedodržal, vraj spôsobil Harabinovi ujmu hodnú finančnej náhrady. „Nielen porušil povinnosť mlčanlivosti o veciach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojej verejnej funkcie, pričom tejto povinnosti zbavený nebol“, ale porušil aj „povinnosť zdržania sa verejného vyslovovania svojho názoru na prípad neprávoplatne skončený“.

„Krajský súd sa vôbec nezaoberal dôležitým ustanovením paragrafu 6 Trestného poriadku.“ Na základe neho môže prokurátor informovať o trestnom konaní. „Prokurátor pri informovaní síce musí chrániť informácie o súkromí, ale keďže Štefan Harabin bol v tom čase ministrom spravodlivosti, a teda verejne činnou osobou, nešlo by ani o porušenie ochrany osobných alebo súkromných údajov. Verejní činitelia musia strpieť väčšiu pozornosť verejnosti a je vo verejnom záujme, aby sa mohli občania dozvedieť informáciu, ktorá by mohla spochybniť ich dôveryhodnosť.“ Európsky súd pre ľudské práva podľa Wilflinga v minulosti už rozhodol, že záujem, ktorý verejnosť môže mať o konkrétnu informáciu, môže byť niekedy taký silný, že preváži aj nad zákonom uloženou povinnosťou zachovávať dôvernosť.

Podľa novozverejneného rozsudku sa prokuratúra bránila aj tým, že rozhovor existuje a je súčasťou dohľadového spisu. Napísala presné číslo rozhodnutia súdu, ktorým bolo odpočúvanie povolené. Rozhovor uschovali, pretože chceli proti Harabinovi podať námietku zaujatosti, keď mal o Sadikim v minulosti rozhodovať. Harabin sa nakoniec namietol sám, lebo poznal Sadikiho manželku. Rozhovor sa nachádza v dohľadovom spise, ktorý si prokurátori vedú a ktorý nie je totožný s trestným spisom. Prokuratúra súdu vysvetľovala, že to bolo v súlade so zákonom „a nie z dôvodu diskreditácie, keďže bol rok 1995 a v tom čase prokuratúra ani nemala možnosť predpokladať ďalšiu politickú a profesionálnu kariéru Harabina“.

. Harabin zastával funkciu ministra spravodlivosti v prvej vláde Roberta Fica. Verejnosť vtedy mala právo vedieť a byť informovaná, či člen kabinetu mal priateľský vzťah so zločincom. Minister v tom čase totiž tvrdil, že Sadikiho vôbec nepozná, že pozná iba „manželku dotyčného človeka, ktorý nikdy nebol právoplatne odsúdený“. Bola to lož, a to dvojnásobná.

V osemdesiatych rokoch žil B. Sadiki neďaleko Popradu a Š. Harabin tam pôsobil ako sudca. Ako sudca musel vedieť, kto je B. Sadiki, lebo ten bol v rokoch 1979 až 1987 trikrát právoplatne odsúdený. V roku 1993 sa stal slávny, lebo konkurenčný gang sa ho pokúsil zavraždiť – jeho auto bolo zasiahnuté pätnástimi strelami. Telefón aktívneho recidivistu polícia odpočúvala a v septembri 1994 zachytila, že sa zločinec priatelí so sudcom Najvyššieho súdu Š. Harabinom. Z ich rozhovoru vyplynulo, že sa pravidelne stretávajú a navštevujú, lebo Sadiki Harabinovi povedal: „Keď prídeš do Popradu alebo skôr, zavolaj a prídem po teba na stanicu.“

1. Harabin nič nevysúdil. Rozhodnutie súdu nie je právoplatné. Súd sa vôbec nezaoberal tým, či je nahrávka rozhovoru Harabina a Sadikiho pravá alebo nie. Harabin nežaluje generálnu prokuratúru kvôli tomu, že by si to vymysleli, ale kvôli tomu, že generálny prokurátor porušil mlčanlivosť a nemal hovoriť na verejnosti o nahrávke.

2. Pravosť nahrávky potvrdila generálna prokuratúra. Sadikiho, viackrát súdne trestaného človeka, odpočúvala polícia. Nahrávka je súčasťou spisu v trestnom konaní voči Sadikimu.

3. Harabin súdil na okresnom súde v PP, kde Sadikiho viackrát súdne trestali. Ale Sadikiho nepozná. Harabin pozná Sadikiho ženu, ale Sadikiho nepozná. Harabin sám voči sebe vznesie námietku zaujatosti, aby nemusel súdiť Sadikiho. Ale stále podľa vlastnych slov Sadikiho nepozná... Totálny výsmech verejnosti.

M4jk1:-) napísal:2. Na prvom stupňovom súde prokuratúra nepredložila žiaden dôkaz o nahravke. Prvostupňový súd prisúdil odškodné Harabinovi za to, že ho roky špinili.

ephramko napísal:Súd sa vôbec nezaoberal tým, či je nahrávka rozhovoru Harabina a Sadikiho pravá alebo nie. Harabin nežaluje generálnu prokuratúru kvôli tomu, že by si to vymysleli, ale kvôli tomu, že generálny prokurátor porušil mlčanlivosť a nemal hovoriť na verejnosti o nahrávke.

Podľa novozverejneného rozsudku sa prokuratúra bránila aj tým, že rozhovor existuje a je súčasťou dohľadového spisu. Napísala presné číslo rozhodnutia súdu, ktorým bolo odpočúvanie povolené. Rozhovor uschovali, pretože chceli proti Harabinovi podať námietku zaujatosti, keď mal o Sadikim v minulosti rozhodovať. Harabin sa nakoniec namietol sám, lebo poznal Sadikiho manželku. Rozhovor sa nachádza v dohľadovom spise, ktorý si prokurátori vedú a ktorý nie je totožný s trestným spisom. Prokuratúra súdu vysvetľovala, že to bolo v súlade so zákonom „a nie z dôvodu diskreditácie, keďže bol rok 1995 a v tom čase prokuratúra ani nemala možnosť predpokladať ďalšiu politickú a profesionálnu kariéru Harabina“.

Harabin zažaloval generálnu prokuratúru a žiadal predložiť odpočúvací spis s nahrávkou, z ktorej mal byť prepis vyhotovený. Zástupca generálnej prokuratúry tvrdil, že takýto odpočúvací spis ani nahrávka neexistujú preto ich nemôže predložiť a generálna prokuratúra bola súdom právoplatne zaviazaná Harabinovi zaplatiť odškodné 150 tisíc eur.

ephramko napísal:Zrazu chodí na kresťanské púte, aj keď v minulosti posielal františkánov do basy.

-AA- napísal:...jeho miestni kritici ale zďaleka nie sú vzorom objektívnosti..

-AA- napísal:"Hlavné správy" sú pre mňa protipól, extrémna reakcia, na manipulácie v bežných médiách. Nečítam ani jedno.

Lepšie diskutovať o konkrétnych argumentoch a proti-argumentoch.