30. září v Praze na Václavském náměstí proběhla akce s názvem "Přízrak Mnichova se vrací" s podtitulem "shromáždění k připomenutí zrady v roce 1938". Kromě jiných se akce zúčastnil i Jaroslav Bašta.
Tomáš Krystlík známý svým odmítavým postojem k výkladu - interpretaci Mnichovské dohody vyzval Jaroslava Baštu ke společné debatě.

-AA- napísal:
Už to tu bolo viackrát, Československo bol umelo vytvorený štát s niekoľko miliónovými "menšinami" a de facto protektorát Francúzka, ktorý neskôr v roku 1935 ešte uzavrel zmluvu aj o "vzájomnej pomoci" s boľševickým Sovietskym Zväzom.

Politika československej vlády voči menšinám, hlavne nemeckej, bola diskriminačného charakteru a s ohľadom na politickú situáciu v Európe a záujem nemeckej vlády o ochranu a pričlenenie zahraničných Nemcov, bol rozpad Československa otázkou času. Po vojne si to zrejme Beneš a spol. uvedomovali a preto novovytvorené Československo etnicky vyčistili.

Ale tak ako platí, že sa slovenský národ musel raz vo všetkých ohľadoch emancipovať a dotvoriť, tak je pravdou, že mu k tomu v medzivojnovom období výrazne dopomohli práve Česi.

jackb napísal:gogo, mohol by si specifikovat v com bola Prva republika malo demokraticka?

ad 1.) Masaryk bol zvoleny za prezidenta do kazdeho jedneho obdobia.

prva Benesova vlada bola "polouradica", takze na menovani prezidentom nie je nic zle.

revolucne Narodne zhromazdenie bolo zostavene podla vysledkov volby do Risskej rady v roku 1911, po 1920 bolo NZ volene

okrem toho, uz po volbach 1920 bola nemecka strana so ziskom 16,17% druhou najsilnejsou v krajine a mala 15 mandatov v NZ

gogo956 napísal:S tym vychvalovanim I. CSR ako "ekonomickej velmoci" a "bašty demokracie" a pod. glorifikacie treba byt pomerne opatrny, pretoze su pravdive iba ciastocne.
Za prve, ekonomicka sila CSR sa neobjektivne precenuje a to iste plati aj pre politicky system.
Cechy a niektore casti Moravy boli dobre priemyselne vybavene a preto aj pomerne bohate. Slovensko bolo chudobne a agrarne a Podkarpatska Ukrajina na tom bola este horsie. A stou demokraciou to nebolo ovlea ruzovejsie, kludnemozme ist do konkr detailov.

30. októbra zvolala Slovenská národná rada poradu slovenských politických
predstaviteľov do Turčianskeho Sv. Martina. Na zasadnutí bola oficiálne ustanovená
Slovenská národná rada, ktorá prijala Deklaráciu slovenského národa, ktorou sa Slovensko
pripojilo k samostatnému československému štátu.Podpísanie Clevelandskej dohody 22. októbra 1915 medzi Čechmi a Slovákmi v USA bolo veľmi dôlezité. Ide o prvý dokument o spoločnom postupe Čechov a Slovákov v boji za národné oslobodenie. Pittsburgska dohoda - Schvaľovala spojenie Slovákov a Čechov v samostatnom štáte, v ktorom malo mať Slovensko vlastnú administratívu a snem širokú samosprávu a slovenčinu ako úradný jazyk na školách, v úradoch a vo verejnom zivote.
Washingtonska deklaracia - Odmietla snahy o obnovu a federalizáciu Rakúsko Uhorska a vyhlasovala samostatný česko slovenský štát, zalozeny na ideáloch modernej demokracie. Načrtla vznikajúci štát ako republiku zaručujúcu úplnú slobodu svedomia, vyznania, slova, tlače, zhromaţďovania a petičného práva. Deklarácia zaručovala rovné volebné právo obom pohlaviam, pomerné zastúpenie menšín na riadení štátu, definuje zásady parlamentnej demokracie, nahradenie stáleho vojska milíciou, a deklaruje plán podniknúť prenikavé sociálne a hospodárske reformy, včítane zrušenia šľachtických titulov.Ak by sme vychádzali zo stavu pred rokom 1918, bol tento vzostup pre Slovensko závratný. Vznik Československej republiky znamenal, ze Slovensko sa po prvý krát vo svojich dejinách stalo samostatnou jednotkou s vlastnou administratívou a medzinárodne akceptovanými hranicami. Rozmach zaznamenalo Slovensko v oblasti školstva a kultúry. V pomerne krátkom čase sa na vybudovali školy s vyučovacím jazykom slovenským od ľudových škôl aţ po univerzitu. Slovenčina sa stala úradným a vyučovacím jazykom. Oficiálne podľa ústavy bol z roku 1920 bol úradným jazykom jazyk československý no uznávali sa jeho dve znenia české a slovenské Tento vzostup by Slovensko nebolo mohlo dosiahnuť bez výraznej pomoci z Čiech. To si Slováci uvedomovali. 29. februára 1920 bola schválená ústava Československej republiky a s malými doplnkami platila do konca republiky.
V podstate bola demokratická, aj keď nespĺňala mnohé z prísľubov z obdobia národnooslobodzovacieho obdobia. Vypracovaná bola na základe francúzskej ústavy z roku 1875 a preberala aj prvky iných ústav, napríklad americkej. Bola v nej uplatnená zásada rozdelenia moci na zákonodarnú, výkonnú, a súdnu. Parlament bol volený vo všeobecných, priamych, tajných a rovných voľbách. Voľby do snemu sa konali v rokoch 1920, 1925, 1929 a 1935. Skladal sa z dvoch komôr a to poslaneckej snemovne a senátu. Činnosť parlamentu podliehala kontrole ústavného súdu, ktorý mal právo rozhodovať o ústavnosti prijatých zákonov. Vdôlezitých politických a hospodárskych zálezitostiach sa mohli prijať opatrenia iba zákonom. Parlament volil prezidenta. Vládu vymenúval prezident, musela však mať nadpolovičnú väčšinu v parlamente. S výnimkou krátkych období tzv. „úradníckych vlád“ boli v Československu az po Mníchov koaličné vlády. Vláda bola podriadená poslaneckej snemovni, ktorá jej mohla vysloviť nedôveru. Ak sa by sa stalo, ze Národné zhromazdenie nedôveru vyhlásilo, musela vláda podať demisiu do rúk prezidenta. Súdna moc bola upravená v štvrtej hlave ústavy. Obsahovala demokratické zásady nezávislosti a činnosti súdov. Ak prirátame roky obnovy vojnou vyčerpaného hospodárstva, sotva polovicu z celého dvadsaťročia mozno označiť za normálnu. Najplodnejšou hospodárskou investíciou a ziskom medzivojnového obdobia bol rozvoj hlavného hýbateľa ekonomiky - človeka. Bola uzákonená osemhodinová pracovná doba, podpory v nezamestnanosti, nemocenské a starobné poistenie. Sociálne zákonodarstvo znieslo aj v európskom meradle najprísnejšie zrovnávanie. Vzdelávanie v materinskom jazyku umoznilo otvoriť aspoň obmedzene prístup k vzdelaniu aj menej majetným vrstvám Počet ziakov stredných škôl z rodín roľníkov, remeselníkov, robotníkov oproti predvojnovým rokom podstatne vzrástol. Dôlezité bolo, ze na rozdiel od pomerov pred rokom 1918 pre Slováka odhodlanie stať sa zivnostníkom alebo lekárom uz neznamenalo voľbu medzi odnárodnením a pomaďarčením. Slováci sa stali ministrami, profesormi alebo zupanmi bez toho, aby museli tajiť svoj pôvod. Z obyvateľov Československa sa stávali čoraz zreteľnejšie občania. Stým museli počítať všetci, ktorí vstupovali v medzivojnovom období do politiky Ďalším krokom v hospodárskej oblasti bolo prevedenie pozemkovej reformy. Táto reforma predstavovala výrazný zásah do pozemkového vlastníctva ľudí. Reforma smerovala k presunu vlastníctva veľkej časti pôdy do rúk domácich, teda českých a slovenských vlastníkov (cim utrpeli hlavne madarski velkostatkari)