mám už sa sebou dlhší vzťah (5 rokov +), spolužitie, zdieľanie domácnosti (4 roky +). Po čase, kedy som si povedal, že skrátka nemám problém fungovať sám. A ako to poznáte, tak sa vyskytla osoba, na ktorej mi záleží a zamiloval som sa. Rovnako aj ona. U nej tiež skončil vzťah, no pred kratšou dobou - bola sama asi 4 mesiace.
Stretli sme sa v online priestore. Odvtedy sme sa párkrát videli počas víkendov. A tu nastáva problém. Obaja sme od seba vzdialení 500km. Komunikujeme len cez mobil/internet. Osobné stretnutie moc nevychádza, nakoľko víkendy buď trávime s rodinou, dobiehame zameškané v rámci práce alebo človek potrebuje trochu relaxu. Aby toho nebolo málo, tak onedlho odchádzam na 4 mesiace do zahraničia, kde je spojenie náročné.
S kopiacimi sa hádkami a neporozumením uvažujem nad tým, či to má význam. Fyzicky spolu, rozumej v jednom meste, môžeme byť až za nieľko mesiacov.
Vízia, spoločná budúcnosť, všetko je krásne. Rovnako, aj keď sme spolu, tak si rozumieme. Nemáme diametrálne odlišné názory, vieme pristúpiť ku kompromisu, osobne to funguje
Celý problém nastáva vtedy, ak sa nevidíme dlhšie ako 2 týždne.
// berte to ako múr nárekov, no rád si vypočujem nezávislý názor