Ahojte. Stalo sa Vam uz niekedy, ze ste si v duchu zacali nahovarat, ze dana osoba s ktorou ste momentalne nie je osoba, s ktorou si viete dalej predstavit spolocny zivot? Je to naznak prichodu konca, alebo len moja rozkos a neucta voci danej osobe? Sme spolu 3 roky, ale niekedy mam chvile, kedy si sam pre seba poviem, ze bez nej by mi bolo lepsie. Pride mi ako moja brzda v zivote a mavam pocit, ze vztah mi dava menej ako je moja obeta. Taketo chvilky mavam bezne, potom ale pride chvila kedy je znova vsetko ok a poviem si len, ze premyslam nad somarinami. Po nejakom case zasa kolotoc dookola...

No ked mas taketo myslienky po 3 rokoch, tak je najlepsie sa s nou otvorene porozpravat ako to ona vidi do buducnosti atd. Ked si s nou vsak nevies buducnost predstavit, tak to podla mna nema zmysel natahovat

Nekaz jej Vianoce, bud ludsky Radsej az po Vianociach

presne tak, až po darčekoch

zaujimalo by ma teda, ci je taketo nieco bezne v dlhsich vztahoch a ludia sa s podobnym pocitom stretavaju bezne, bojuju s nim, prekonavaju to a podobne.

Podľa mňa každý občas zapochybuje, to sa inak nedá. Treba tam vedieť rozlíšiť podstatné veci a nekonať impulzívne. Popremýšľaj o tom s chladnou hlavou a pred tým, než by si učinil rozhodnutie, tak sa skús s partnerkou pozhovárať o dôvodoch, ktoré ťa privádzajú k myšlienkam na rozchod.

bezne veci o ktorych sa stale rozpravame, ale zmenit povahu a vychovu cloveka nejde a ak ano, to je to len kratkodobe. Proste mame ine ocakavania od zivota. Taktiez ja by som skor uvital viac zenu v domacnosti, ktorej nemusim vraviet kedy a ako ma upratat. Aby bola viacej samostatna a nespoliehala sa vo vsetkom nato, ze je tu chlap. Viacej ambiciozna. Viac chapala to, ze pokial mam auto ja, ale vyuzivame ho spolocne, tak vydavky by nemali ist len z mojej penazenky. Ja osobne preferujem dedinu o 10km dalej od mesta kde pozemky su o 60% lacnejsie, ale ona nesuhlasi, lebo sa na dedine bude nudit a podobne.

phatres1994: A na toto vsetko si prisiel az po troch rokoch??? Az po troch rokoch vztahu si zistil, ze ma ine predstavy a ocakavania od zivota ako mas ty, ze je bordelarka, ze sa spolieha vzdy na chlapa a je bez ambicii??? Myslim si, ze kopa veci sa da vyriesit spolocnym rozhovorom, ako napriklad upratovanie, tak aj spolocne byvanie mesto/dedina.

Alebo naopak, že je úspech že si na to prišiel iba po 3 rokoch, lepšie než po 10tich

phatres1994 napísal:Ahojte. Stalo sa Vam uz niekedy, ze ste si v duchu zacali nahovarat, ze dana osoba s ktorou ste momentalne nie je osoba, s ktorou si viete dalej predstavit spolocny zivot? Je to naznak prichodu konca, alebo len moja rozkos a neucta voci danej osobe? Sme spolu 3 roky, ale niekedy mam chvile, kedy si sam pre seba poviem, ze bez nej by mi bolo lepsie. Pride mi ako moja brzda v zivote a mavam pocit, ze vztah mi dava menej ako je moja obeta. Taketo chvilky mavam bezne, potom ale pride chvila kedy je znova vsetko ok a poviem si len, ze premyslam nad somarinami. Po nejakom case zasa kolotoc dookola...

cim skor tym lepsie. ja som bol vo vztahu ostat neostat roky.. a rozchod vysiel na valentina.. hold co uz.. sviatky nesviatky..

Valentin nie je sviatok

plusminus, takže spätne to asi neľutuješ, čo?

Resp. ľutuješ maximálne to, že si to neukončil skôr?

Podla toho, co tu pises: utekaj, kym nie je tehotna.

rozisli sme sa. Nakoniec bola nespokojna cely cas ona, nedaval som jej co chcela a nevazil som si ju. Ona mi obetovala vsetko co mohla a ja jej nic

hojko napísal:phatres1994: A na toto vsetko si prisiel az po troch rokoch??? Az po troch rokoch vztahu si zistil, ze ma ine predstavy a ocakavania od zivota ako mas ty, ze je bordelarka, ze sa spolieha vzdy na chlapa a je bez ambicii??? Myslim si, ze kopa veci sa da vyriesit spolocnym rozhovorom, ako napriklad upratovanie, tak aj spolocne byvanie mesto/dedina.

ja sa inac vobec necudujem. dali sa dokopy zjavne niekedy pocas bakalarskeho studia. co vtedy potrebujes? fajn zensku, s ktorou sa nenudis, nie je sprosta a bavi ta s nou sex. zrazu si na konci studia, mas popri skole pracu, dospely zivot zacina naberat realnejsie kontury, chces niekam smerovat a zistis, ze tvoj partner je stale zaseknuty tam kde bol. to sa stava celkom casto.

phatres1994 napísal:rozisli sme sa. Nakoniec bola nespokojna cely cas ona, nedaval som jej co chcela a nevazil som si ju. Ona mi obetovala vsetko co mohla a ja jej nic

no fajn ze to tak vidi, lepsie ako by ju to zlomilo

skoda, ze az potom, ako vyfasovala lyziarsku vybavu

Podla toho co pises, ako keby som to sam pisal s upravovaním atd. potom si ale uvedomím aj tie dobré vlastnosti; ktoré má a poviem si, že kde mám istotu, že nájdem niekoho lepšieho. No hádam každý deň ma následne dačo rozhodí v tom, že priateľka je jednoducho nezodpovedná, nad ničím sa nezamýslí a všetko sa samo dajak vyrieši a nič nie je jej chyba (doslova je schopná tvrdiť, že budova sa premiestnila než by priznala, že si zle pamätá). Tiež neviem či je to normálne alebo nie keďže až takto dlhý vzťah som nikdy nemal.
Či som na to neprišiel skor? Jasne ze videl ale v zmysle toho, ze vztahy su o komunikácii sa predsa snazim danú vec najprv odkomunikovať a vyriešiť tak. Ono k nejakej tej zmene určite prišlo, napr o dost viac upratuje (upratujem samozrejme tiez, no kedysi som upratoval len ja) no stale to nie je to, na co som z domu zvyknutý a nevraviac o tom, že často musím vysvetľovať ako úplne banálne veci v živote fungujú.

Takže ja som na tom tak isto ako ty, no či je to normálne, to neviem.

kamarat, citas mi z duse. O mna to skoncilo. My sme o tom debatovali no stale to k nicomu neviedlo. Niekomu nevadi chodit po chrumkach 3 dni po sebe a niekomu ano. Je to o tom kto je ako nauceny a nakolko vies vyjst v ustrety. Ja ju lubim, nekonci to preto, ze by sme k sebe nic necitili, ale mozog je v tomto pripade prednejsi a uvedomil som si, ze toto zazivat a riesit cely zivot nechcem. Ci si uz najdem niekoho lepsieho to neviem, ale kvoli tomu teraz zotrvat dalej nemienim. Stale som mlady a casu na zasnuby dost. Presne o tom som pisal, ze 3 dni su super, ale dalsie 2 dni premyslam o ukonceni. Teraz viem, zeby to takto byt nemalo.

Asi by to tak byt nemalo. Ono hlavne keď sa zamyslím nad tým že tie veci ti neskôr budú vadiť čím ďalej viac, tak skôr či neskôr ťa to dožerie. Aj takto nad tým premýšľam. Už som uvažoval aj nad tým, že veď keď mi také veci vadia, tak nemusím vyžadovať zmenu ja od nej ale môžem zmeniť svoje uvažovanie ja. Lenže zasa čo mi má prestať prekážať bordel? Mám mať na všetko prístup, že to sa dajako samo spraví a stále sa sťažovať ako nič nestíham a mám toho strašne veľa (aj keby som v realite nemal na starosti nič iné ako prácu na polovičný úväzok a nemal by som ani žiadne hobby, ktoré by mi bralo čas)? To by bola katastrofálna zmena k horšiemu a aj nechcel by som ani aby moje deti boli vychované s takým prístupom. Je to ťažké rozhodnutie ale v princípe tomu rozhodnutiu nechať to tak, nám bráni to, že sme si viac menej do určitej miery zvykli a potom ešte city. Asi tak to bude

prechadzam si uplne tym istym. Mozem uplne zmenit svoj pristup, ale nevydrzim to takto cely zivot a co ma najviac desi je to, ze ked som teraz nespokojny, co bude ked bude rodina a deti? Ked sa nevie postarat o nasu spolocnu domacnost, o mna, co bude s detmi? Hodi mi vsetko na krk? Skor ci neskor sa tomuto rozhodnutiu asi nevyhnes, tak ako ja. Mrzi ma to a velmi, boli to, ale je to to najracionalnejsie rozhodnutie ake vieme spravit. Ona si musi najst niekoho, kto je nastaveny ako ona. Na obed a vecer restiky a cez vikendy vyletiky a wellnesiky. Obcasne si doma upratat a zit v byte v centre mesta. Pre mna to nie je zivot, ktory chcem zit a pokial by sme v tom dalej chceli pokracovat jeden z nas dvoch by sa musel uplne zmenit a cely zivot zit to co zit nechcel.