SUNDERLAND. Keď 23. júna 2016 neskoro večer zverejnila agentúra Reuters prvé sčítané hlasy zo Sunderlandu, bola to pre všetkých, ktorí dúfali v britské zotrvanie v Únii, zlá správa.

Už počas predbrexitových prieskumov verejnej mienky sa ukázalo, že severoanglické mesto patrí k tým, ktoré určujú odstredivý trend. A výsledky to len potvrdili: takmer 62 percent miestnych hlasovalo pre brexit, len 38 percent za zotrvanie v Európskej únii.

Aj preto tu Nigel Farage, jeden z lídrov brexitovej kampane, začal minulý týždeň pochod na Londýn pod heslom Chceme istotu, že odídeme. „Sunderland má symbolický význam. Keď práve odtiaľlto prišli výsledky, povedali sme si: Ono sa to nakoniec stane!“ vyhlásil Farage, v čase referenda predseda Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP).

Sunderland bol vôbec prvým mestom, prvým volebným okrskom, kde zástancovia brexitu zvíťazili. Preto je pre nich bezmála kultovou lokalitou.

Ani Farageovi, ani iným politikom, tu ale zatiaľ pomníky nik nestavia. Kvety a sviečky obklopujú sochu úplne iného muža, na ktorého v severoanglickom Sunderlande nemôžu zabudnúť. Socha stojí pred futbalovou arénou Stadium of Light, nablýskaným moderným športovým chrámom pre 46-tisíc divákov.

Znázorňuje trénera Roberta Stokoea, ktorý sa roku 1973 – zhodou okolností v tom istom roku, kedy sa Veľká Británia stala členom Európskych spoločenstiev, predchodcu EÚ – postaral o jednu z najväčších senzácií v dejinách anglického futbalu: vo Wembley s miestnym druholigovým Sunderlandom porazil vo finále Anglického pohára vtedy špičkový tím Leeds United 1: 0.
Pre obyvateľov Sunderlandu je futbal stále dôležitý. Lenže zatiaľ čo štadión je stále prvotriedny, s miestnym klubom to ide z kopca. Jeho hráči, známi červenobielymi pruhovanými dresy a čiernymi kraťasami, bojujú až v tretej najvyššej súťaži. Predvlani spadli z elitnej Premier League a vlani dokonca aj z druhej divízie.

Športový úpadok ako keby nasledoval aj ten ekonomický. Sunderland patrí do oblasti, ktorá sa označuje ako "brexit heartland". Pás na severe a východe Anglicka, kde výrazná väčšina obyvateľov v referende pred tromi rokmi hlasovala za odchod z Európskej únie.

Sunderland rovnako ako mnohé ďalšie mestá v tejto oblasti výrazne postihla globalizácia a útlm priemyslu na ostrovoch. Tunajšie uhoľné bane sú zatvorené, skončila aj tradičná výroba lodí. V prístave a dokoch ostali len malé žeriavy, majáky a rybári.

Odstrčení a zabudnutí
V klubovom obchode priamo na štadióne okukujú dvaja fanúšikovia okolo päťdesiatky suveníry. „Nečakám, že by sa niečo veľmi zmenilo. Hlasoval som za brexit, pretože sa mi nepáči, že dávame toľko peňazí do Európskej únie. Pritom ich potrebujeme tu doma. Pozrite sa, ako je centrum zanedbané,“ hovorí jeden z nich.

Ako náhle ďalší začuje, že sa bavíme o brexite, zapojí sa do debaty: „Brusel nám len hovorí, čo máme a nemáme robiť. Život nám to nezlepšilo, preto sa ľudia rozhodli, že máme odísť,“ vraví.

Mladá predavačka za pultom tak vyhranený názor nemá. „Ja som v referende nehlasovala. Jediné, o čo mám strach, sú pracovné miesta. Dúfam, že nezmiznú, až odídeme.“

Mesto už na prvý pohľad príliš neprosperuje. Mnoho obchodov a reštaurácií má stiahnuté rolety s nápisom Na predaj alebo Na prenájom. Sedemtisíc ľuďom tu dáva prácu japonská automobilka Nissan, najväčšia továreň na autá vo Veľkej Británii a jedna z najväčších v Európe. Zatiaľ.
Nedávno automobilka oznámila, že nový model X-Trail už nebude vyrábať tu, pretože sa jej to neoplatí. Výrobu vozidla Infiniti plánuje presunúť do Ázie a Severnej Ameriky. „Pozrite sa, koľko francúzskych alebo nemeckých áut tu jazdí. Kde sú anglické autá? Čím skôr odídeme, tým lepšie,“ hovorí rybár stojaci pri udici na móle na pobreží v štvrti Rokker.

Podobne skeptický je aj taxikár, ktorý jazdí hlavne v Sunderlande, aj keď býva v neďalekom Newcastli.

„Británia je ostrov a je príliš malá na to, koľko sem prichádza ľudí. Veď už máme skoro 70 miliónov obyvateľov! Skrachovali tu bane a lodenice, pretože sa všetka výroba presunula inam. Do Číny, Indie, čo ja viem. Potrebujeme pracovné miesta, nie aby sa všetko vyrábalo inde a tu žiadna práca nebola. Mnoho ľudí zo sveta chce žiť v Británii, lenže tu proste práca ani miesto pre všetkých nie je. A ja chcem, aby aj moje deti a ich deti mali slušný dôchodok,“ gestikuluje vzrušene za volantom.

Konfederácia britského priemyslu (CBI) pritom vo svojej nedávnej štúdii uviedla, že paradoxne práve severovýchodu Anglicka, ktorý bol výrazne za brexit, hrozia v jeho dôsledku najväčšie straty: 50 percent tunajšej priemyselnej a poľnohospodárskej produkcie sa vyváža do krajín EÚ.

„Najviac ohrození sú z hľadiska pracovných miest robotníci v automobilovom a vôbec priemyselnom sektore na severovýchode Anglicka,“ uvádza sa v štúdii CBI.

„Bola to veľmi priemyselná oblasť. Sunderlanďania existenčne záviseli na výrobe, montovali tu lode. V 80. rokoch začal útlm, hlavne za vlády Margaret Thatcherovej,“ hovorí sociológ Andrew Dalton z univerzity v Sunderlande, ktorý sa zaoberá analýzami tohto regiónu a jeho špecifík.

„Ľudia to ale berú tak, že to je vina nášho členstva v Európskej únii. Mnoho budov a infraštruktúry tú postavili firmy z európskych peňazí, lenže ľudia sa tu nepovažujú za súčasť Európy. Tiež preto, že tu je vysoká nezamestnanosť.“

Podľa neho existuje v Anglicku jasné rozdelenie na prosperujúci juh s Londýnom a sever, ktorému sa ekonomicky toľko nedarí. To sa prejavilo aj na výsledkoch referenda o brexite: kde sú ľudia viac sklamaní, volili zmenu.

„Londýn ako by na severovýchod zabudol,“ hovorí Dalton. „Uvediem vám príklad: vláda schválila projekt vysokorýchlostnej železnice, ktorá ale končí v Birminghame. Takže ľudia tu na severovýchode si pochopiteľne hovorili: No a čo my?“

Jeho kolega z mediálnych štúdií Neil Macfarlane upozorňuje, že britské médiá roky informovali o EÚ len negatívne a pohŕdavo, čo sa na názoroch mnohých Britov muselo prejaviť.

Podľa neho vlastne v krajine nikdy ani nevznikla poriadna diskusia o prínosoch a negatívach Únie.

„Severovýchod Anglicka desiatky rokov ignorovali všetci, ktorí vládli z Londýna. Či to boli ľavicoví labouristi alebo pravicoví konzervatívci. V Londýne je politická elita, médiá, biznis, banky, ekonomický rast a prosperita – a tu úpadok," pomenúva Macfarlane dôvody určitého odcudzenia Angličanov v oblastiach, ktorým sa prosperita vyhla.

„Ľudia tu majú pocit, že sú opustení a ignorovaní, že za nich nikto nehovorí. Brexit je tak svojim spôsobom zdvihnutým prostredníkom proti politikom, proti elitám, proti mocným.“

Kto sa bojí imigrantov
Hoci je na severe Anglicka menej imigrantov nielen z Európskej únie, ale aj z iných krajín ako na juhu alebo v Londýne, práve tu zohrala obava z nich veľkú úlohu. Trochu to pripomína iné európske krajiny, napríklad Nemecko.

Protiimigrantská a protimoslimská strana Alternatíva pre Nemecko je najsilnejšia v takzvaných nových spolkových krajinách, teda na území bývalej komunistickej NDR. Pritom je tam utečencov a moslimov v porovnaní so západom Nemecka relatívne málo.
Podobná situácia je napokon aj v Českej republike, kde sa podľa minuloročného prieskumu islamu obávajú dve tretiny obyvateľov, hoci miestna moslimská komunita patrí medzi najmenšie v Európe.

„Severovýchod Anglicka je prevažne takzvane biely. Viac ako iné oblasti. Krajne pravicové skupiny a médiá pomáhajú šíriť strach z imigrantov. Ľudia majú obavy, že im niekto vezme prácu. Poliaci, moslimovia, títo, tamtí. Cítia sa vynechaní,“ upozorňuje sociológ Andrew Dalton, ale zároveň pripomína jeden miestny paradox: „Pritom jedným z mála miest severu, kde väčšina obyvateľov chcela zostať v Únii, je Newcastle. A to je najviac multirasové, multikultúrne mesto severného Anglicka.“

Štvrťmiliónový Newcastle sa ako jedno z mála miest v oblasti vyrovnal s úpadkom ťažkého priemyslu a denník Guardian ho označuje za „poster child“ (vzorové dieťa) pre celý sever. Dvestotisícový Sunderland žije trochu v jeho tieni. Pritom sa dá považovať v podstate aj za chudobnejšie predmestie Newcastlu - obe mestá totiž spája jedna trasa metra.

„Imigrácia je hlavný problém a tvorcovia kampane za brexit na tom stavali. Pritom severovýchod nie je tak multikultúrny ako iné časti Anglicka,“ usudzuje Neil Macfarlane.

„Rastie rasizmus a neznášanlivosť. Došlo aj k tomu, že fanatici na ulici napádali a urážali moslimské študentky, pretože mali šatku. To tu predtým nebolo. K brexitu prispel aj fakt, že počas niekoľkých mesiacov pred ním sa odohralo v Británii niekoľko teroristických útokov islamistov. Vznikol dojem, že situácia sa vymyká kontrole,“ pripomína Macfarlane.

S kolegom sociológom sa ale líšia v názore, či by sa malo opakovať referendum o brexite. Podľa sociológa Daltona áno, pretože ľudia teraz vedia o fungovaní Európskej únie viac ako pred tromi rokmi.

Macfarlane má naopak z nového hlasovania strach. „Raz sa rozhodlo a to je demokracia. Ak by druhé referendum rozhodlo inak a z Európskej únie by sme neodišli, prepukli by nepokoje a násilie,“ domnieva sa.

Nečaká nás ľahká doba
Výbuchy emócií už má Veľká Británia za sebou. Panika pominula a rozptýlili sa fámy, že brexit prinesie nedostatok jedla, liekov, benzínu a ďalších základných potrieb. Či už pôjde o odchod s dohodou, či bez dohody, je zrejmé, že lietadlá budú lietať a že nie je nutné uchovávať si zásoby potravín.

V obchodoch však môže ubudnúť zeleniny a čerstvého ovocia kvôli zdržaniu kamiónovej dopravy na hraniciach. A ceny niektorých tovarov sa zvýšia, ak by Európska únia zaviedla obchodné clá.

Guvernér britskej centrálnej banky Mark Carney predpovedá dočasný pokles HDP, strmý rast inflácie až na 6,5 ​​percenta, nezamestnanosti až na 7,5 percenta a prepad v cenách nehnuteľností až o tridsať percent. V londýnskej finančnej štvrti City je ale situácia pokojnejšia, než mnohí očakávali.

Exodus firiem sa nekoná, aspoň zatiaľ. Podľa agentúry Reuters sa z Londýna na kontinent presunulo zatiaľ asi len dvetisíc pracovných miest, tretina odhadu z vlaňajšieho septembra. Britský finančný sektor, sústredený predovšetkým v Londýne, ale zamestnáva 2,2 milióna ľudí a k rastu hrubého domáceho produktu (HDP) prispieva 12,5 percentami.

To sa však severného Anglicka ani Sunderlandu príliš netýka. „Zmena k lepšiemu to asi nebude, problémy zostanú, pracovných miest nepribudne,“ hovorí Andrew Dalton. „Mám strach o miestnych ľudí, ako sa s tým vysporiadajú. Sú skvelí, v minulosti mnoho dokázali. Nečaká nás ľahká doba.“

Miestni sa na to ale väčšinou pozerajú inak. „Politici iba podvádzajú a zastrašujú,“ hovorí sunderlandský taxikár k informáciám, že odchod z Únie bude mať negatívne dopady na ekonomiku.

A prieskum miestneho denníka Sunderland Echo nedávno ukázal, že opustiť Európsku úniu chce teraz dokonca sedemdesiat percent obyvateľov Sunderlandu, a to dokonca aj bez dohody medzi Londýnom a Bruselom.