wow dik +
a to je len jedna na svete ak tomu spravne chapem?

prave som sa vratil z Mexika. ono to bola skor kombinacia svadby spoluziaka (okrem spoluziakov z Afriky a Azie som mal aj spoluziaka Mexicana) s vyletom po krajine.
od pondeloka az stvrtoka v Mexico City s celodenym vyletom na archeologicke nalezisko Tenotihuacan cez AirBnB Experience. po meste cez den metrom. za 5 pesos sa da hrat "Praha", orientacia v nom v pohode vdaka piktogramom stanic. nikto nas troch neokradol, no v case spicky ked bolo v metre privela ludi to nebolo prijemnejsie. v noci nas rozvazal zenich, ale ani pesie hladanie si restiky na nie najlepsie osvetlenej ulici nedopadlo zle.
Puebla - "nedaleko" (120km) od miesta svadby. tam sme sa v sobotu pred svadbou odviezli pozriet "objemovo najvacsiu pyramidu" na predmesti Chulula a potom do samotneho Puebla sme prisli v nedelu podvecer miestnym busom. tam bolo zazerajucich ludi viac, ale tiez sa nic zle nestalo. Puebla je krasne farebne mesto s mnozstvom barokovych kostolov. urcite stoji za to stravit tam viac casu.
Yucatan - v pondelok skoro rano sme leteli z Puebla do Cancunu, kde sme si pozicali auto, lebo byvanie sme mali v Tulume, za co nas pochvalil kazdy ci uz v CDMX alebo na svadbe. tam ale ceny vsetkeho vystupali solidne a miestni ukazali, ze z turistov ziju a otravnost dosahovala urovne Marakesu: otravovat bielu tvar az kym si tu predrazenu sluzbu ci vec nekupi. vynimkou bol vylet na bicykloch po cenotes - jaskyniach vyplnenych vodou, tiez cez AirbnB Experience. sprevadza to chlapik menom Siegfried, no jeho meno je jedine co ho spaja s Nemeckom. zobral nas do cenote, kde nechodia turisti a to bolo super. boli sme sa previezt aj na nalezisko Chichen Itza, ale bolo obrovska chyba logistiky a dohody, ze sme tam dorazili okolo poludnia, ked su tam tisice turistov a stovky stankarov. sprievodca nam za nemalo dollarov ukazal len tretinu naleziska a v zmesi navstevnikov a predajcov sme jednoducho nenasli cesticky ku zvysku ruin. o to viac bola sranda vcera v Tulume, kde su tiez ruiny a moznost ist zaroven lodkou odfotit si ich z mora a snorchlovat sa na utese alebo plavat s korytnackami.
pocasie bolo znesitelne. CDMX a Puebla su realtivne vysoko, preto tam nie je neznesitelne teplo. plus kazdy vecer prsalo a tym padom sa to dalo zniest. v Tulume bolo vedro, lebo je to primorska dzungla, ale od utorka tiez kazdy den zaprsalo a nebolo to tak zle.

Čaute, onedlho odchádzam na dovolenku do Turecka a nie som si istý, či si mám eurá rozmeniť na líry alebo nie. A keď áno, stačí v Turecku, niekde v centre keďže počítam že na letisku je o ničom kurz.
Dik

Zdravím, vie mi niekto povedať ako je momentálne vnímaný Egypt z bezpečnostného hľadiska? Chceli by sme klasicky do nejakého rezortu cez cestovku.

normalne, nic sa tam nedeje

V nejakom rezorte myslim v Hurghade maju prave velku infekcnu aferu/minuly rok ten isty problem/, ale vseobecne je to ok.

Tak to ešte radšej zvážime keďže polovička je trochu náchylnejšia na tieto problémy (raz skončila na infúzkach)
Ďakujem

ludia teraz chodia hufne do maroka, to je asi podobne ci?

tu k tomu egyptu https://metro.co.uk/2019/08/21/brits-wa ... -10609803/

na bezpečnosť v Egypte tu je odborník Baldorex

Tak, tak, ma tam kamaratov

//autoeditácia príspevku (20 Sep 2019, 1:05)
Pozna niekto cesku FB stranku alebo web na sposob slovenskej Flying banana? Teda ludi, ktori organizuju poznavacie zajazdy za rozumne peniaze a su vhodne aj pre jednotlivcov. Lebo ked si pozriem Flying Banana a napriklad bubo.sk, tak Bubo ponuka luxus v 4 a 5* hoteloch za dvojnasobne peniaze.

Novy Zeland

PS: Fotene mobilom.

Tiež sa chystám na NZ.
Ak môžem, pár otázok mám na teba. Ako dlho si tam bol? Ubytovanie si mal cez čo poriešené? Severný, či južný ostrov si bol?
Btw akým mobilom si fotil?

Ja som bol v Australii a na Novy Zeland som isiel len na 5 dni, aby som si splnil detsky sen. Bol som na juznom ostrove v malickom mestecku Queenstown, je to vsak jedno z najznamejsich miest Noveho Zeland, ktore je oblubene najma u mladych ludi z dovodu moznosti adrenalinovych sportov. Na Novom Zelande som bol uplne sam, v Queenstowne je drahe ubytovanie, hotel vychadza tak 100 eur na noc a kedze som vedel, ze budem minimum na izbe, tak som zvolil hostel cez booking.com. Ten ma vysiel 88 eur na 5 dni. Co sa tyka cien, je to lacnejsie ako Australia, ale tiez treba ratat s cenami 3-5 dolarov za kavu, 2-3 dolare za vodu, 10-15 dolarov za hamburger s hranolkami, 15-20 dolarov za steak (niekde bol aj lacnejsi). Ranajky tiez nie su lacne, ale ja som volil croissant so syrom a sunkou, co bolo okolo 6 dolarov. Kolace drahe ako aj v Australii, cize od 6 dolarov vyssie. Uber z letiska podla dopytu, kedze ich je tam par, tak okolo 20-35 dolarov za tych 5 ci 7km jazdu do centra, shared shuttle bus bol 18 dolarov (15 dolarov pri platbe online). Bol som nad riekou Nevis skakat bungee, tzv AJ Hackett Nevis Bungy a to bolo 275 dolarov za skok + 80 dolarov za video - sranda na 8 sekund z vysky 134 metrov. Milford sound bol tusim 175 dolarov (to je tych prvych 5 ci 6 fotiek v prispevku, tie dalsie dve su z Queenstownu). Cize treba pocitat, ze kazda sranda nieco stoji, let lietadlom bol tusim 400 dolarov. Alkohol tiez nebol lacny, nalievaju tam tusim 0,3dl, cize ked som si dal dvojity Jameson, tak som dostal 0,6dl co mas o trosku viac ako klasicky slovensky poldecak. A cena bola vari 10 dolarov, teda asi 6 eur. Pivo stalo 10 dolarov. Je to tam proste drahe, mozno porovnatelne s Australiou alebo USA. Ak by si chcel prejst naprikalad cely juzny ostrov Zelandu, tak pocitaj s tym, ze poterbujes tak 3-4 tyzdne casu, auto, cestovat velke vzdialenosti mensou rychlostou kvoli infrastrukture, no a vdaka cenam za auto, benzin/naftu, ubytovania, stravy a atrakcii sa dostanes na sumu az 10 tisic dolarov. Tam to moc lowcostovo nedokazes spravit.

100 NZD = 58 eur

Zdravím, nebol niekdo v poslednej dobe na letisku v Niš? potreboval by som kupit tam pri prilete kupit prepaid simku, ale nie som si isty ci sa tam da priamo zohnat, resp. ci neuctuju za nu 5x nasobok ceny ako je bezne napr na letisku v Belehrade...
dakujem

Cau,
my sme boli asi 2 mesiace dozadu a nepodarilo sa mi ani zistit, ci je vobec mozne na letisku kupit kartu, takze sme to riesili az v meste.
V hale sme videli len par pobociek autopozicovni a po karte sme uz ani nepatrali.
Ak chces, tak ti mozem pohladat cez koho sme brali, ale na predlzeny vikend to bolo idealne - 3x 24 hodinove neobmedzene internetove sessions za asi 5e.

konyk87

to by bolo super a z letiska ste ako isli busom ci taxikom?

Mali sme auto, co vyslo cca 80e na 4 dni s plnou poistkou cez Sixt. Ked som to zistoval, tak busy stali cca 50 centov, ale asi je potrebne mat miestnu menu, co na letisku nemusi byt najvyhodnejsie. Co ma trochu prekvapilo bolo, ze skoro cely Nis ma spoplatnene parkovanie, ale nastastie sme mali ubytko, kde bol parking vo dvore.

SIM kartu sme brali od MTS v obchodnom centre Forum a viem, ze som ju platil v hotovosti, ale fakt si nespomeniem, ze ci preto, ze som chcel rozmenit bankovku alebo nemali terminal.
https://mts.rs/

Celkom zaujimavy popis, ma to nieco do seba
https://www.facebook.com/cestujposvete.sk/

Mám 30
Nemám deti, nemám vlastný byt, nemám dokonca ani izbu v podnájme a konkrétne miesto, ktoré by som nazýval domov. Na účte mám pár desiatok eur a navyše som tento rok predal aj auto, takže okrem notebooku a pár vecí v batohu nevlastním už nič. Niekto by povedal, že som nezodpovedný kkt a nedospelý lúzer. Ale vieš čo? Som neuveriteľne šťastný a spokojný človek. Pretože som si túto cestu vybral. Cestu maximálnej slobody, cestu prežitia mladosti naplno a využitia mojich najlepších rokov na to, aby som objavoval svet, zažil nepoznané a utiekol pre rutinou, ktorá by ma pomaly a isto zabíjala. A keď už mám tú 30-ku na krku, je načase malé zhrnutie toho, ako sa mi na tejto ceste zatiaľ darilo:

- Vždy som mal problém nasledovať autority a robiť to, čo ma nebaví. Aj preto som sa vykašlal na výšku po prvom semestri a namiesto bifľovania na skúšky som išiel na koncert do Prahy.
- Na úrade práce som v živote strávil 15 sekúnd. Nebavilo ma čakať v rade, tak som si išiel založiť živnosť ako grafik a dúfal, že ma moje hobby uživí.
- V klasickej práci som strávil len 8 mesiacov života. Aj to ma prestalo baviť. Preto dnes pracujem na cestách ako dizajnér na voľnej nohe a bez vstávania na budík a nenávidenia pondelkov fungujem už okolo 8 - 9 rokov. Aké je to rátať s 20 dňami dovolenky na rok som už dávno zabudol.
- Skúšal som sa usadiť a mať klasický vzťah. Bolo to fajn 5 rokov, ale vyhralo spoznávanie sveta a láska k cestovaniu, namiesto lásky k usadeniu a rutine.
- Navštívil som 55 krajín, v mnohých som strávil niekoľko mesiacov (Malajzia, Filipíny, Kolumbia, Thajsko), na Taiwane dokonca viac ako rok.
- Po zemi (autom, busom, vlakom, loďou, pešo) som precestoval 80 000 km, teda dvojnásobok obvodu zeme.
- Aktívnym cestovaním a backpackovaním som strávil viac ako 2 roky života.
- Pol roka som žil tak zhýralo (ženy, párty, cigarety, chlast), že som po tom všetkom radšej išiel na lekárske testy a bol som rád, že dopadli dobre.
- Zaľúbil som sa do Taiwanky, s ktorou už takmer 2 roky striedavo žijeme normálne, občas vo vzťahu na diaľku a občas na cestách.
- Zažil som viac ako 300 koncertov a desiatky festivalov po celej Európe, vrátane gigantov ako Glastonbury Festival. Na svoje obľúbené skupiny (Prodigy) som zašiel aj 10 krát. Aj vďaka tomu si myslím, že dnes nepočujem najlepšie.
- 4 krát som odbehol preteky Spartan race (najdlhší v Tatrách, ktorý mal viac ako 30 km). Bral som ich ako prípravu k oveľa extrémnejším výkonom.
- Na kajaku som oboplával thajský ostrov Koh Phi Phi a mal som pocit, že zomriem od vyčerpania. Prešiel som na jeden záťah kopcami 105 km diaľkový pochod z Handlovej do Nitry. V Indonézii som za 19 hodín šľapania a behu pokoril sopku Rinjani, čo je trek, ktorý sa robí za 3 dni. Niečo podobné som spravil v Kolumbii, kde som na otočku vybehol do 4000 m.n.m. Zdolal som osamote niekoľko trojtisícoviek a najvyššie vrchy viacerých krajín.
- Na cestách ma okradol ladyboy, ležal som v kambožskej nemocnici s exotickou horúčkou nakazený od komára a mlel z posledného a v izraelskej púšti som zažil beznádej, keď sa na aute vybila baterka.
- Vyskúšal som si super hotely s vírivkou a bohatými večerami, ale aj to, aké je to spať v parku na bezďáka a jesť zvyšky jedla po druhých.
- Prežil som rôzne vrtochy prírody, napríklad dve ničivé zemetrasenia.
- Plakal som v depke, keď som sa po mnohých cestách vrátil do starého života. A neraz som mal naopak v očiach slzy šťastia, ako keď som sledoval východy slnka v Mjanmarsku, alebo som zdolal sám seba na niektorej hore a videl tie nekonečné výhľady.
- Túlal som po džungliach na Borneu, pozoroval polárnu žiaru na Islande, hral na gitare na indonézskych ostrovoch, miloval sa s dievčatami na plážach pod hviezdami, skákal z vysokých vodopádov, šnorchloval so žralokmi a rajami, tancoval do rána na piesku, kúpal sa nahý na desiatkach ľudoprázdnych a zabudnutých miest a bol na neobývanom ostrove.

Mohol by som pokračovať, ale bol by to až priveľmi dlhý príspevok. Mám pocit, že v 30-ke mám zažitkov za 5 životov. A na druhú stranu sa na tých 30 vôbec necítim. Spanie na milión posteliach (karimatkách, lavičkách a sedadlách v autobusoch) a to pravidelné skúšanie fyzických a psychických extrémov ma tak nejak zocelilo, až sú mi problémy niektorých mojich rovesníkov úplne cudzie.

Tento príspevok nie je o chvastaní sa. Je to len malá ukážka zo života človeka, ktorý sa rozhodol žiť tak trochu inak. Nie správne, ani nesprávne - len tak, ako chcel sám. Slobodne, naplno a podľa seba. Aké to šťastie, že žijeme v dobe, keď máme túto možnosť. Za seba môžem povedať, že som ju využil na 100% a že som svoje najlepšie roky mladosti prežil najlepšie ako som vedel. Svoje sny som si už dávno splnil a stále ich žijem. Prajem si, aby si to mohlo povedať čo najviac ľudí.

Možno sa raz moje priority zmenia a budem mať dom, strom a 8 detí. Nikdy nehovor nikdy, že? A tiež nie je vždy veselé, ak má človek chuť na pivo s kamošmi, kávu s rodinou alebo prechádzku so psom, ale všetci sú 10 000 km ďaleko. No zatiaľ pokračujem v nastolenom tempe. Budúcnosť je otvorená, pracovné víza na rok do Kanady pripravené a chuť spoznávať svet a zažívať nové dobrodružstvá je stále prítomná A navyše som stále kur*a mladý a verím, že to najlepšie mám ešte len pred sebou

PS: A keď už mám tých 30 rokov, prikladám mojich obľúbených 30 fotiek z ciest po svete.

Viac fotiek aj na IG: https://www.instagram.com/adventure.traveler.peter/

ak ho to bavi, preco nie