Sedím asi 4 metre od Kočnera a pozerám sa, ako klame. Ešte som nevidel nikoho takto klamať. Vždy znova zabúdam, že zlo nikdy nevyzerá tak, ako si ho predstavujeme - škaredé, vulgárne, očividné. Je oveľa... ľudskejšie.

Kočner vyzerá úplne normálne a jeho mentálny svet spoza fasády vykukne, iba keď sa pozabudne: „Keby zmenky boli falošné, tak by som ich nevymáhal pod svojím menom a svojou firmou." citujú ho v novinách. Mne sa ale zdá zaujímavejšie, čo dodá potom, akoby pre seba: "Našiel by som si nejakého afričana, ktorého meno nikto nepozná a vymáhal to cez neho."

Kočner je sebavedomý a inteligentný, viac ako som predpokladal. Ak z mediálneho obrazu čakáte spoteného výčapného s bruchom mastným od langošu, budete prekvapení. Vyzerá ako sebavedomý chytrý chlapík, ktorý je vo väzbe neprávom. Prekvapuje ma, ako dôveryhodne pôsobí.

Zrazu si uvedomím, že dostať sa tam, kde bol Kočner - na vrchol - nie je také jednoduché. Neocitol sa tam náhodou, ani ho tam nikto nenominoval za zásluhy. Aby sa vypracoval, potreboval tie isté vlastnosti, ktoré potrebuje bežný, nekontroverzný podnikateľ. A k tomu kopec ďalších - manipulátorstvo, bezohľadnosť, prefíkanosť. Riziko pre neho nepredstavoval bankrot či dlžoby. Bolo to väzenie či smrť v rukách konkurencie. Túto jeho schopnosť riskovať a prežiť musíme brať do úvahy a považovať ju za veľmi nebezpečnú.

Kočner je totiž v tomto ohľade elitou národa. Veľmi často zabúdame, že okrem dobrých hrdinov a vzorov máme aj antihrdinov. A na vrchole sa stretnú vždy len tí najlepší.

Dôkazom Kočnerovej intelektuálnej prevahy je vypočúvanie vedené prokurátorom. Otázky, ktoré v ňom majú vzbudiť neistotu, alebo objaviť rozpory v jeho rozprávaní, ho ani neškrabnú. Kočner a jeho obhajcovia si totiž domácu úlohu spravili poctivo. Ich naratív o zmenkách má vnútornú logiku, nepopiera nič, čo je overiteľné z dokumentov a zmlúv.
A všetko to neoveriteľné ohýba v ich prospech. Odvoláva sa na viacero zdrojov, ktoré by mohli potvrdiť Kočnerovu verziu, akurát - nanešťastie, sú všetky po smrti.

Po skončení vypočúvania prokurátorom sa Kočner na znak triumfu pýta sudcu, či si môže vyzliecť sako: "Ale nie preto, že by som sa zapotil z tých otázok, len že je v miestnosti veľa ľudí." A je to pravda, jeho bledomodrá košeľa je úplne suchá.
Vtedy začína výsluch Daniel Lipšic.

Na Kočnerovi vidno, že dostal súpera, ktorý mu stačí. Podobne nadaní ľudia, akurát každý na inej strane zákona. Keď ho Lipšic prvýkrát dostane do úzkych, Kočnerovi obhajcovia ihneď vznášajú námietku proti otázke. Ani úplne nevedia v akej veci, skôr aby Kočnerovi získali pár sekúnd na vymyslenie obrany. A stratégia sa podarí.

Keď sa vypočúvanie znovu rozbehne, začínam chápať pravidlá hry. Lipšic sa Kočnera snaží čiastočne unaviť, čiastočne rozčúliť, ale aspoň raz nachytať. Sledujem naživo súboj dvoch kapacít a s úžasom si spomínam, že jeden z nich si objednal vraždu toho druhého. Rozmýšľam, aký musí byť pocit vypočúvať svojho potenciálneho vraha. Či by sa mi netriasli kolená len stáť v jednej miestnosti. A vtedy ho Lipšic dostane druhýkrát.

Je to celkom očividné. Zmenky vraj pre Kočnera pripravoval zosnulý Ernest Valko. Lipšic vyťahuje Kočnerovu výpoveď z roku 2011, kde stojí, že Kočner Valkove právnické služby nikdy nevyužíval. To je celé a stačí to.
Kočner zmení stratégiu a od tohto momentu na viaceré otázky odpovedať nechce. Nezlomí sa, nerozplače, ani sa neprizná, ale všetci vidíme, že jeho výpoveď dostala prvú malú trhlinku.

Vypočúvanie ďalšími advokátmi a obhajobou už prebieha pokojne. Je oveľa nudnejšie, ako by ste si predstavovali v nejakom filme. Poteší ma však ešte jedna vec. Kočner spomína ďalšieho znalca, ktorý by mohol potvrdiť jeho verziu a dovolí si pri tom aj žart: "Dúfam, že daný znalec je ešte medzi živými, lebo potom by to pre mňa vyzeralo už naozaj zle."

"Pre vás to už ale vyzerá zle, pán Kočner." odvetí mu Daniel Lipšic.
https://www.facebook.com/teodor.kuhn/po ... 2836451180