To znamená, že u nás je v určitom stupni ochrany až 784 tis. ha. lesa. Vzhľadom na to, že máme okolo 2 milióny ha, to robí okolo 39% z celkovej výmery.

Tak to uznávam, že ide o značnú rozlohu. Preto je teda zrejme vytvoriť tie zonácie, akurát som nedávno čítal rozhovor o tomto pokiaľ ide o Vysoké Tatry. Len to ťahá ako sopel, pretože skrátka tie jednotlivé skupiny majú vlastné záujmy. Ťažko skĺbiť postoje aktivistov a developerov, ktorí chcú rozširovať lyžiarske strediská.

Takto vyzerá Tichá dolina 15 rokov po kalamite. Balážovci si vtedy vydupali, že sa kalamita nemôže spracovať, nemôže sa zalesňovať a prakticky všetko má ostať také, ako to padlo.
Ja len že keby nedošlo k týmto "opatreniam", dnes by tam tie sucháre neboli a namiesto holých grúňov by sme tam videli 12ročnú zelenú mladinu.

Lenže čo je 15 rokov pre prírodu? Odfoť to po 50 rokoch. To je zase ten ľudský pohľad, že pomaly na druhý rok by tam chcel človek vidieť vysoké stromy. Ako keď si opravíš hradby v strategickej PC hre pár klikmi.

A z akého dôvodu máme čakať 50 a viac rokov na les, keď ho vieme vysadiť? Lebo to je "prirodzené?" Aj vykadiť sa na lúke a utrieť si zadnicu lopúchom je prirodzené a nemyslím, že to niekto dobrovoľne robieva.

no ved to je presne ta otazka, ktoru si polozili aj v tom clanku co si tu postol, a ktora nie je zodpovedana. osobne by som bol za to aby fungovali ako prirodzene lesy, tak aj hospodarske. ale to nie je o mojom alebo tvojom nazore, ale je to fakt na verejnu diskusiu.

btw ta dolina z bielej vody na zelene pleso patri tiez do bezzasahovej zony?

(inac ja som si az teraz vsimol, ze si mi odpovedal este 12 augusta, ked bude cas, tak na to odpoviem)

Muffi napísal:A z akého dôvodu máme čakať 50 a viac rokov na les, keď ho vieme vysadiť? Lebo to je "prirodzené?" Aj vykadiť sa na lúke a utrieť si zadnicu lopúchom je prirodzené a nemyslím, že to niekto dobrovoľne robieva.

To nebol argument aby sme čakali 50 rokov, to bol poukaz na demagógiu.

No chcelo by to mozno vysvetlit zakladne pojmy. Cize co je obhospodarovanie lesa. V skratke sa jedna o cinnosti, ktore sa vykonavaju za ucelom dopestovania stromov do tzv. rubnej doby v zodpovedajucej kvalite a mnozstve. Rubna doba je doba, kedy je drevinu najvyhodnejsie tazit ci uz s prihliadnutim na technicku, hodnotovu a ekonomicku zrelost. Napr. smrek ma rubnu dobu 80 az 100 rokov. Buk ma rubnu dobu okolo 140 a dub okolo 170 rokov. Zalezi od stanovistnych a inych podmienok. Ked vsak zacnem s tazbou smreka po uplynuti tych 100 rokov, tak sa mi zvysuje podiel hniloby a celkovy pokles kvality dreva. Cize vznika strata. Keď ťazim stromy v ich rubnej dobe, tak takej tazbe sa hovori obnovná ťažba. Laicky povedane, je to práve to, o coho sa snazim po cely cas ako obhospodarovatel lesa docielit a je to vlastne odmena za usilie, ktore som tomu venoval ja a predchadzajuce generacie mojich predkov a predchodcov. Dalsim druhom tazby je asi znamejsia náhodná alebo kalamitna tazba. Tu asi netreba vysvetlovat o co ide. Kalamita ako taka zvacsa znamena stratu, pretoze taketo drevo nema potrebnu kvalitu a pokial pride vyrazne pred dosiahnutim rubnej doby a ma vacsi rozsah tak je to pre obhospodarovatela lesa katastrofa. Kalamit ako takych pozna lesne hospodarstvo niekolko druhov a delia sa na bioticke a abioticke. Zo zakona je povinny ich obhospodarovatel lesa nahlasit na lesny urad a do 6 mesiacov odstranit. Abioticke su sposobene skodlivymi cinitelmi ako vietor ci sneh. Ich vysledkom je cista strata a navyse, ak sa rychlo nespracuju su casto ako podklad pre vznik tzv. sekundarnych biotickych kalamit, ktore sposobuje hmyz. Najznamejsia je asi celad podkornikovite. Kalamita sposobena biotickymi skodlivymi cinitelmi ma oproti kalamite sposobenymi abiotickymi cinitelmi nenapadnejsi a pozvolnejsi nastup a aspon na zaciatku nema na kvalitu dreva vyraznejsi vplyv, preto ak sa vcas podchyti tak nevznikaju vyraznejsie skody. Dalsia zaludnost napr. pri silnom napdanuti stromu lykozrutom spociva v tom, ze strom sa pomerne dlhu dobu javi zdialky ako zdravy a zeleny. Ale skusejsi pozorovatel uz si vsimne v korune stromu jasne znamky chradnutia. Takyto strom sa vola tzv. aktivny chrobaciar a v ramci porastovej hygieny je priorita jeho co najrychlejsie odstranenie, lebo chrobak z neho zatial este nieje vyleteny.
Obhospodarovatel lesa je osoba, ktora, znova v skratke napisane, zastresuje hospodarenie ako take a je plne zodpovedna za dodrziavanie predpisov. Obhospodarovatelom moze byt bud priamo vlastnik lesneho pozemku alebo nim splnomocnena osoba. Odborny lesny hospodar (lesnik) je osoba s lesnickym vzdelanim a vykonanymi skuskami OLH prostrednictvom, ktoreho obhospodarovatel lesa vo svojich lesoch zo zakona hospodari. OLH je garantom odborneho obhospodarovania lesov v zmysle platneheho planu starostlivosti o les. Cize je akoby nejaka predlzena ruka statu. Odborneho lesneho hospodara si obhospodarovatel lesa vybera podla vlastneho uvazenia. Nasledne s nim spise zmluvu, cize sa OLH stava akoby jeho zamestnancom.
Plan starostlivosti o les je skratke povedane dokument, v ktorom su na zaklade predchadzajuceho prieskumu a ktory vykonavaju tzv. taxatori, zapisane ulohy a predpisy, ktore sa v danom lese musia vykonat. Obnovuje sa kazdych 10 rokov. Je v nom napriklad stanovene v ktorych dielcoch je mozne vykonat obnovnu tazbu a kolko je v nich mozne vytazit (tzv. etat) za tych 10 rokov, pocas ktorych plati plan. Napr. mam v plane predpisane, ze mozem vytazit 1000 m3. Tak teoreticky by som mohol kazdy rok tazit 100 m3. Ale kludne ich mozem vytazit hned v prvom roku, s tym, ze 9 rokov uz tazit nic moct nebudem,ale potom budem mat naraz velke plochy co musim do 2. rokov zalesnit. Samozrejme okrem kalamity, ktora sa do uvedeneho etatu nerata, kedze velkost kalamity sa neda naplanovat a navyse som ju zo zakona i tak povinny odstranit.
Dielec ako cast lesnej plochy je zakladna priestorova jednotka rozdelenia lesa, pre ktoru sa vyhotovuje plan starostlivosti o les. Spodna hranica jeho rozlohy ma 0,5 ha a horna hranica je
obmedzena len jeho hospodarskou zvladnutelnostou. Dielec sa moze skladat z jedneho alebo viacerych pozemkov, alebo inak povedane parciel v drzbe jedneho alebo viacerych spoluvlastnikov.
V minulosti, cize koncom 19.stor. a zaciatkom 20. stor. klesla lesnatost Slovenska z 90% uzemia, od zaciatku prichodu cloveka, na nejakych 25% a menej. V sucasnosti sa pohybuje na zhruba 40%.
Kategorizacia lesov z hladiska ich prioritnych funkcii:
Hospodarske lesy: ich hlavnou funkciou je produkcia dreva. V sucasnosti je okolo 72% z rozlohy slovenskych lesov hospodarskych.
Lesy ochranne: ich hlavnou ulohou je plnenie tzv. ochrannych funkcii ako protierozna ci napr. proti lavinova funkcia. Oproti hospodarskym lesom je produkcna funkcia vyrazne utlmena, ale to neznamena, ze sa aj v nich nevykonavaju tazbove zasahy pokial na to vznikne patricny dovod. Ich rozloha je zhruba 17%.
Lesy osobitneho urcenia ich ulohou je plnenie spolocenskych potrieb ako su napr. lesoparky ci lesy v chranenych uzemiach. Aj v tomto pripade je produkcna funkcia podriadena spolocenskym zaujmom co vsak neznamena uplne vylucenie tazby. Ich rozloha je zhruba 11%.
Treba uviest, ze v minulosti boli vsetky lesy hospodarske a k ich dalsej ich kategorizacii sa pristupilo az omnoho neskor. Preto sa aj v Narodnych Parkoch moze vykonavat a aj vykonava tazba, lebo ich znacnu cast tvoria prave historicke hospodarske lesy.
Na zaklade historickeho vyvoja su vlastnicke vztahy usporiadane tak, ze je len necelych 40% lesov v statnom vlastnictve a 60% v nestatnom vlastnictve( urbare, sukromni vlastnici, cirkev, mesta a obce)
Ked sa pristavim pri vlastnickych vztahoch tak to je zrejme jeden z najvyssich trecich ploch co si mozno ani laicka spolocnost celkom neuvedomuje. Ona vidi lesne plochy ale neberie ohlad ci sa jedna o statne ci nestatne vlastnictvo a lesnikov co tazia a tlacia na stat az sa to zastavi.
Ale to nieje az taka pravda. Kym na statnych pozemkoch moze stat sam sebe zakazat ci aspon obmedzit vysku tazbu. Tak na nestatnych ci sukromnych pozemkoch to ziadat nemoze, pokial je tazba v sulade s planom. Totiz v tomto pripade sice suhlas na tazbu vydava OLH (lesnik), ale obhospodarovatel lesa je ten, co tu tazbu iniciuje. Cize lesnik ako taky mu nemoze odopriet tu tazbu povolit. A ak by aj lesnik mal nejaky vnutorny moralny problem s povolenim tazby, tak pre obhospodarovatela lesa nieje problem si najst takeho co tu tazbu povoli.
Z tohto taktiez pramenia problemy pri tazbe ci zonaciach v Narodnych Parkoch. Historia vyhlasovania narodnych parkov je kapitola sama o sebe, resp. je poplatna obdobiu, ktore neuznavalo vlastnicke vztahy. Z toho taktiez dnes pramenia situacie, ked NP Mala Fatra je z 90% na pozemkoch sukromnych vlastnikov, Tanap je zhruba na 60%, Napant je z 30% na pozemkoch sukromnch vlastnikov. Pre stat je toto velmi tazka az patova situacia, da sa povedat az toxicke dedicstvo minulosti a trpi tym aj ochrana prirody na tych miestach, ktore by si tu ochranu skutocne zasluzila z dovodu vysokej hodnoty.
Co sa tyka vysky tazby, tak je skutocne vyssia oproti minulosti. Ale to vsetko prameni z dovodov co som napisal. Cize v minulosti, bol nizky podiel lesov v rubnej dobe, dalsim dolezitym faktorom bola zmena spolocenskeho zriadenia, ked sa prebiehala tzv. socializacia majetkov a monopol na obhospodarovanie lesa a tazbu mal len stat, dalej samotna planovana ekonomika mohla spracovat len urcite mnozstvo dreva, takze sa vytazilo len tolko kolko bola schopna absorbovat. A kedze je vseobecne zname, ze ako planovana ekonomika bola neefektivna, tak sa tazilo pod vtedajsie moznosti produkcie lesa.
Z pohladu ochranarov, teda hlavne tych v nestatnom sektore je samozrejme vsetko co som napisal irelevantne, nakolko oni les chapu ako zlozitu symbiozu vsetkych organizmov, ktore sa v lese vyskytuju. Nielen stromov ako takych. A ziadaju uplnu bezzasahovost. Ako spravnost principov, ktore vyznavaju uvadzaju fakt, ze lesy su na zemy 350 mil. rokov a uplne bez zasahu cloveka. To su vsetko sice nespochybnitelne fakty, hoci moderne lesy mame len 10 tis. rokov od skoncenia poslednej doby ladovej, dovtedy tu bola len tundra, a dovolujem si tvrdit, ze mozno 90% ploch, na ktorych dnes rastu lesy bolo za poslednych 500 rokov minimalne raz clovekom vytazenych, ale na druhej strane ide o to, ako je to zlucitelne s fungovanim nasej civilizacie. Napr. na Slovensku mame oficialne 7 NP z rohlohou 220 tis. ha co predstavuje cca 6%, uzemia Slovenska. Take Rakusko ma tiez tusim 7 NP s taktiez podobnou rozlohou. Len s tym rozdielom, ze ono je raz tak velke ako Slovensko, cize tie parky zaberaju 3%. Svajciarsko, o rovnakej velkosti ako Slovensko, ma len jeden NP (17200 ha)Dalsie vyspele staty ako Nemecko, Francuzsko ci Taliansko maju len 1% uzemia v Narodnych Parkoch, Spanielko dokonca len 0,5%. Nasim ochranarom je vsak aj tych 6 % bezzasahoveho uzemia malo, a pozaduju dokonca 10% co je az 500 tis. ha a pritom oni tomu hovoria "len 10%". Ale zrejme si neuvedomuju, ze sa jedna o tak velke uzemie, ze by tam muselo byt zahrnuta aj znacna cast uzemia vo vlastnictve sukromnych vlastnikov, ktorym by sa tym padom museli platit velke nahrady za obmedzenie vlaatnickych prav pricom uz v sucasnom stave ich stat nieje schopny vyplacat. Podobne je to aj zo selmami. Kym na Slovensku mame 1500 medvedov, tak tolko nema dokopy cela Zapadna Europa. Staci si pozriet, ze ako tam reaguje verejnost, ked sa tam snazia len o mierne zvysenie ich populacie v pocte niekolko desiatok: Starostovia z Pyrenejí chcú odstrániť všetky medvede
Ide o to, ze nasi ochranari sa akoby utrhli z retaze a snazia sa z nas urobit skanzen a zoologicku zahradu, kde sa budu chodit pozerat zahranicni turisti, ktori by to vsak nechceli vo svojej krajine akceptovat. Nehovorim, ze netreba pristupovat k ochrane prirody zodpovedne a netreba chranit tie prirodne hodnoty, ktore si to zasluzia, ale fundamentalizmus co su vyskytuje tu Slovensku som sa inde nestretol.

Viem, ze sa jedna sice o dlhy prispevok, ale kedze som tu dlhsie nebol, tak som sa mal chut vyjadrit k viacerim veciam co tu padli a aj tak je tu toho viac k comu sa mi nepodarilo.

Najhodnotnejší les som tu ja.

Na moju chuť trochu agresívne napísaný, ale presný článok k tomu, ako sú na tom hospodárske lesy v porovnaní s prirodzenými lesmi v otázke odbúravania CO2 z ovzdušia.
http://www.lesmedium.sk/o-com-sa-pise/r ... A4W5zeHBLk
Komu sa nechce čítať - píše sa tam a je tam vysvetlené, že hospodársky (umelý) les má lepšie účinky na stav uhlíka v ovzduší než prirodzený les (prales), lebo produkuje viac dreva na rovnakú plochu a drevo potrebuje pre rast na seba naviazať uhlík (teda viac dreva = viac uhlíka preč z atmosféry).
Samozrejme tam nie sú spomínané rôzne iné nevýhody hospodárskych lesov, napr. účinky na pôdu atď., ale hospodárske lesy každopádne nie sú ani zďaleka také zlo, za aké ich vydávajú aktivisti.

Muffi napísal:Na moju chuť trochu agresívne napísaný, ale presný článok k tomu, ako sú na tom hospodárske lesy v porovnaní s prirodzenými lesmi v otázke odbúravania CO2 z ovzdušia.
http://www.lesmedium.sk/o-com-sa-pise/r ... A4W5zeHBLk
Komu sa nechce čítať - píše sa tam a je tam vysvetlené, že hospodársky (umelý) les má lepšie účinky na stav uhlíka v ovzduší než prirodzený les (prales), lebo produkuje viac dreva na rovnakú plochu a drevo potrebuje pre rast na seba naviazať uhlík (teda viac dreva = viac uhlíka preč z atmosféry).
Samozrejme tam nie sú spomínané rôzne iné nevýhody hospodárskych lesov, napr. účinky na pôdu atď., ale hospodárske lesy každopádne nie sú ani zďaleka také zlo, za aké ich vydávajú aktivisti.

Vtip je v tom, ze pred rokom 1948 boli vsetky lesy hospodarske. Teda aj tie, ktore su v NP a podla ochranarov mimoriadne cenne, a za ktore tak urciti ekoaktivisti intenzivne bojuju. Hoci v skutocnosti rozdiel medzi lesom v NP a mimo neho spociva v tom, ze uzemie NP je na mape ohranicene zelenou paspulov. Ale historiu vyvoja v podobe toho ako dnes vyzeraju im dal clovek. To potvdzuje aj fakt, ze sa doteraz na roznych miestach na Slovensku podarilo identifikovat len cca 10 tis. ha tzv. pralesovitych zvyskov, ktore clovek zasadnym sposobom nepozmenil. Keby boli komunisti v roku 1948 vyhlasili Tanap o polovicu mensi, tak by dnes ziaden ochranar ani nehlesol a ani by mu to neprislo divne a toboz by nepozadoval zvysenie rozlohy na taku ktoru mame dnes, kedze ani v sucasnosti nepride nikomu na rozum, aby sa uzemie parkov rozsirovalo mimo aktualne hranice, kedze nezodpoveda principom a kriteriam NP.

Až na výnimky. Zájsť napríklad do Dobročského pralesa bolo impozantné. Už sa žiaľ nesmie.

Možno kohosi zaujme - článok rieši otázku, prečo je lepšie lesy zničené kalamitou zalesniť a nenechať to všetko na prírodu po vyhlásení bezzásahového územia, ako to chcú ekoaktivisti a Baláž.

http://www.lesmedium.sk/aktualne/koment ... w68cOQO4Dg