Denník N
Moje konto
3. apríla 2020
Poučenie zo sovietskeho nakupovania
EDWARD LUCAS

Prázdny regál vo švajčiarskom obchode. Foto - TASR/AP
Prázdny regál vo švajčiarskom obchode. Foto – TASR/AP
Vďaka mojim skúsenostiam z komunizmu sa nedostatok z posledných niekoľkých týždňov našej domácnosti takmer nedotkol.

Pre mnohých ľudí na Západe sú nedostatok a nepríjemnosti spôsobené pandémiou niečím, čo nikdy v živote nezažili. Ale pre tých z nás, ktorí sme aspoň nejaký čas žili za železnou oponou, sú až nepríjemne povedomé.

Ako preniesť vajcia
„Prosím si obaly na vajcia.“ To bola moja prosba ľuďom, ktorí ma chodili navštíviť, keď som žil v krajinách, ktoré sme volali východná Európa. Veľmi radi mi vyhoveli, hoci to považovali za zvláštne. Veď až na fanatických recyklovačov boli obaly na vajcia vecou určenou do odpadu.

[ TIP: Každé ráno zhrnutie dôležitých správ z Minúty po minúte na váš e-mail. Aktivujte si jedným kliknutím. ]
Ale pre mňa, ktorý som žil na miestach, ako boli Sovietmi okupované pobaltské štáty, nedostatkom zasiahnuté komunistické Poľsko alebo bývalá Juhoslávia, šlo o nedostatkové a úžasné predmety. V takzvanom robotníckom raji boli vajcia často nedostatkovým tovarom. Čo však bolo ešte horšie, nikde v komunistickom svete človek nemohol prísť na bezpečný spôsob, ako ich prenášať. Zvyčajne spôsobom, ako to urobiť, bolo urobiť si doma papierový kornút. No mne sa často stalo, že kým som prišiel domov, tento krehký tovar sa mi rozbil.

Obaly na vajcia neboli len kľúčovou súčasťou mojej domácnosti, ale boli tiež dôležitým spôsobom, ako si získať priateľov. Susedia a známi si ich požičiavali na nákup a potom mi ich vracali. A samozrejme, bol to tiež perfektný darček. Keď sa potrhali alebo stlačili, opravoval som ich lepidlom a papierom, až kým mi zo Západu neprišli nové.

Na čo je dobrá Pravda
Až do minulého mesiaca mohli takéto spomienky na život za železnou oponou pôsobiť ako staroveké báje. Príbehy o prázdnych regáloch, nekonečných šórach, zavretých reštauráciách a nespoľahlivej doprave boli modernej Británii také vzdialené ako príbehy mojich rodičov o prídelovom systéme počas druhej svetovej vojny.

Keď som svojim deťom vysvetľoval, ako som žil celé mesiace bez toaletného papiera, počúvali to so zmesou strachu a zábavy. No rovnakému účelu dobre slúžili aj natrhané stránky komunistických propagandistických novín ako Pravda či Izvestija, ktorých nebol nikdy nedostatok. Užíval som si, že môžem zlepšovať svoju ruštinu na zvlášť hroznom type ideologického odpadu a potom ho použiť na ten najsprávnejší účel.

Keď si človek pamätá nedostatok
Keď som sa vrátil na Západ, moji príbuzní ma vždy kritizovali za môj hlboko zakorenený sklon hromadiť zásoby. Roky som kupoval všetky potreby do domácnosti vo veľkých množstvách nielen preto, že to bolo lacnejšie, ale aj preto, že som vďaka tomu lepšie spal.

„A čo ak sa niečo stane?“ vysvetľoval som im počas toho, ako sme sa snažili nájsť miesto na uskladnenie v policiach, ktoré boli už pred nákupom plné múky, ryže a cestovín, zaváranín v plechoviciach a kartónov čistiacich prostriedkov.

Počas svojich výletov do Ameriky som kupoval lacné súčasti prvej pomoci a veľké balenia paracetamolu a ibuprofenu, čím som šokoval svojich priateľov zaujímajúcich sa o bezpečnosť medicínskych výrobkov, ktorí si mysleli, že tieto potenciálne smrteľné lieky by sa mali z bezpečnostných dôvodov predávať len v malých baleniach. No ja som si, skrátka, pamätal, aké to bolo žiť na miestach, kde boli aj takéto jednoduché lieky nedostatkovým tovarom.

Návrat starých inštinktov
Dnes to uťahovanie si zo mňa prestalo. Nedostatok z posledných niekoľkých týždňov, ktorý spôsobila nákupná panika, sa našej domácnosti takmer nedotkol. V skutočnosti šlo o dobrú príležitosť, ako skonzumovať niektoré z tovarov, ktoré sme nakúpili a ktoré sa blížili alebo už prekročili dátum spotreby. Tu však musím priznať, že knedle vylepšené vrecúškom staršieho loja boli na chuťové poháriky mojej dcéry už príliš veľa. Ale náš pes Panda ich dojedol veľmi rád.

Ak by bola naša miniatúrna londýnska záhrada väčšia, urobil by som to, čo robili moji východoeurópski priatelia za komunizmu: pestoval by som svoje vlastné jedlo. Čokoľvek, čo sa dalo zavariť, naložiť alebo vysušiť, až žiarlivo zberali a uchovávali. Mne z toho zostala len výroba marmelády, ktorú vyrábam v priemyselných množstvách a používam na ňu sklenené poháre, ktoré nahonobím za celý rok. Lenže pandémia a s ňou súvisiaci zlom vo mne prebudili staré inštinkty.

Čo fungovalo na čašníkov
Komunizmus robil z ľudí sebcov, ale nutnosť prežiť v upadajúcej štátom plánovanej ekonomike taktiež posilňovala altruizmus a spoluprácu. Roky som piekol chlieb preto, aby som pri tom relaxoval, lenže dnes je z toho sociálna služba. Susedia mi nosia múku a ja im dávam späť čerstvý bochník. Nie je problém napiecť niečo extra.

To mi pripomína mojich priateľov v Prahe, ktorí ma štedro hostili, i keď riskovali pozornosť tajnej polície. Všetko, čo za to chceli, bola šanca precvičiť si angličtinu. Jedlo v reštauráciách bolo oveľa menej atraktívne. A problémom bolo už len dostať sa cez dvere.

Najhoršie fyzické zranenie, ktoré som utrpel pri pokrývaní kolapsu Sovietskeho zväzu, bol mocný kop do holene od jedného lotyšského čašníka, keď som sa pokúsil zastaviť ho, aby mi pred dverami nezabuchol dvere reštaurácie. No aj keď sa človek do reštaurácie dostal, musel mať šťastie, aby našiel niečo viac než len chlieb a vodku – aspoň dovtedy, kým z vrecka nevytiahol tvrdú menu. Mojím trikom bolo, že som dal na začiatku čašníkovi pár dolárov a sľúbil som mu, že to urobím znovu, ak bude jedlo stráviteľné a dostanem ho rýchlo. To ma nikdy nesklamalo.

Rady z minulosti
Už navždy si zapamätám scénu, keď McDonalds otvoril v Moskve svoju prvú reštauráciu. Rad, v ktorom sa tiesnili tisícky zvedavých Rusov, sa tiahol niekoľko sto metrov. Myšlienka na chutné a výživné jedlo podávané priateľskou obsluhou v čistom prostredí bola úžasná! Jeden môj priateľ kvôli tejto skúsenosti pricestoval do Moskvy až z ukrajinského hlavného mesta Kyjev, čo znamená, že prešiel tam aj späť 1400 míľ. Fastfoodový reťazec so svojím excelentným manažmentom a efektívnym systémom dodávok sa stal predzvesťou prichádzajúcej kapitalistickej revolúcie.

No v posledných týždňoch sa skúsenosti z týchto dní opäť stávajú užitočnými. Niekoľko rád:

Vždy si so sebou berte nákupnú tašku, pretože nikdy neviete, čo a kde bude práve dostať.

Využitie naplno svoje osobné kontakty.

Berte to s pokojom, veď život môže byť ešte horší.

Nedajte na fámy.

Naučte sa variť z čohokoľvek, čo máte práve v kuchyni.

Na čiernom trhu
Tu sa však musím priznať, že sa musím odstrihnúť od používania niektorých svojich starých trikov. Napokon, zatiaľ tu ešte stále nemáme žiadny čierny trh. Keď som však bol študentom v komunistickom Poľsku v polovici osemdesiatych rokov, šlo o životne dôležitú vec.

Moje pokusy o nákup boli úplne nezmyselné. Obchody mali obrovské výklady a v nich vystavený tovar, lenže šlo o Potemkinove dediny tvorené plagátmi a prázdnymi škatuľami. Ak ste sa aj pokúsili tento tovar kúpiť, personál sa na vás pozeral ako na námesačného. Základné životné potreby ako chlieb v obchode mali, ale len ráno a pre tých, ktorí boli ochotní vystáť si rad. Zdalo sa mi, že ja som sa nikdy neocitol v správnom rade v správnom čase.

Zistil som však, že malý úplatok pre upratovačku na našej univerzite nakoniec na nákup stačil. Neviem, ako to robila, ani som to nepotreboval vedieť.

Keď som so svojím bratom navštívil v rovnakom čase komunistickú Juhosláviu, nedostatok, ktorý ju vtedy postihol, nás zaskočil tak, že sme sa čierneho trhu rozhodli zúčastniť osobne. Vo Viedni sme nakúpili kávu a práci prášok, natlačili sme ich do ruksakov a predávali sme ich na pouličnom trhu v Dubrovníku.

Biznis šiel najprv pomaly. Juhoslovania vtedy ešte nepoznali vákuovo balenú kávu, ktorú sme priniesli. Boli zvyknutí len na zrnkovú. No môj brat vytiahol malý nožík, otvoril balíček a povedal zákazníkom, aby si privoňali. V priebehu pár minút sme vypredali všetko.

Kent nad zlato
V komunistickom Rumunsku bola oficiálna mena lei takmer bez ceny. Namiesto mastných bankoviek obyvatelia dávali prednosť cigaretám, ktoré slúžili ako prostriedok výmeny i spôsob uchovania hodnoty. Hoci som bol tvrdým nefajčiarom, predtým, ako som sa vybral do Rumunska, som kúpil niekoľko stoviek balíčkov v bezcolnom obchode na letisku. Akoby zázrakom to v reštauráciách viedlo k tomu, že mi ponúkli niečo jedlé. V taxíkoch sa objavili ochotní taxikári a zohnať hotelovú izbu či lístok na vlak zrazu nebol žiadny problém.

Tu nešlo o hocijaké cigarety. Jedinou hodnotnou bola značka Kent. Nikto nevedel, prečo je to tak. Ekonómovia si nad tým dlho lámali hlavu. Tieto cigarety v skutočnosti nikto nefajčil, boli totiž príliš cenné.

Tvrdo skúšaný personál v mojom miestnom supermarkete by sa právom urazil, keby som sa týmto spôsobom pokúšal získať nejakú výhodu. Dokonca sa snažím nepripomínať im ani to, že meškajú s objednávkou. Iní ľudia potrebujú múku, fazuľu a cestoviny oveľa viac ako ja. Nakoniec, mám svoje bezpečnostné zásoby.

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte prosím na [email protected].


Zobraziť komentáre
Komentáre
Katarína Kubošiová
Ak cítite hnev a bojíte sa, nie ste sami, píše Katarzia
Ľudovít Ódor
Už je čas pripraviť bezpečný plán na postupné znovuspustenie ekonomiky a škôl
Klára Jurštáková
Hranica ľudskosti bude tam, kde si ju sami nastavíme
Pavol FričVladimír Benáček
Dokedy budú iracionálni performeri racionálnou politickou voľbou?
Teraz najčítanejšie
1.Minúta po minúte: Vláda oznámi, či pred Veľkou nocou sprísni opatrenia
2.Prosím, pomoc! Rodičia nevedia vyriešiť úlohy s deťmi a na Facebooku prosia o radu. Skúste si ich vyriešiť
3.Na Vargu zo Špirkovho prípadu podali obžalobu pre ďalšie daňové podvody
4.Pripomína to Búrku. Nie je tu Kočner, ale „Veľký Fero“, ktorý ovládol žilinské súdy
5.Už je čas pripraviť bezpečný plán na postupné znovuspustenie ekonomiky a škôl
6.Prezidentka: Pri 13. dôchodkoch vládna koalícia hrubo zneužila legislatívny proces
7.Youtuber Rudolf Vaský sa nepoučil. Ide späť do väzby
8.Newsfilter: Matovičove vypínacie hrozby narazili na krízový štáb
9.Kazda: Zálohovanie PET fliaš a plechoviek škodí životnému prostrediu, negatíva prevažujú
10.Veľká noc v čase koronavírusu: Matovič hovorí aj o zákaze vychádzania, rozhodne sa v nedeľu
11.Scenáre pre Bratislavu: od odvrátenia pandémie cez stovky obetí až po kolaps
12.Toto celé je ako basa pre ľudí, ktorí chcú robiť (ľudia píšu o svojej práci)
13.Matoviča by v médiách kritizovali, aj keby čítal Bibliu. Čo si o vypnutí Slovenska myslia poslanci OĽaNO
14.Pre karanténu stratili to, čo si najviac na svojej práci cenia. Ako dnes fungujú malí kníhkupci a antikvariátnik
15.Stačila jedna pesnička a všetci sme šaleli. Videl som Pearl Jam ako začínajúcu kapelu v roku 1991
O Denníku N
Redakcia
Knižný obchod
Inzercia
Financovanie
VOP
Kontakt
[email protected]
Facebook
Messenger
Twitter
Youtube
Instagram
RSS
Techbox
Historyweb
Medzi knihami
Kinečko
Copyright © N Press s.r.o.