Pripojili ste sa na verejnú wifi? Etický heker opisuje, ako vás teraz môžu napadnúť
Mirek TódaMirek Tóda
Vybavenie ruských agentov GRU, ktorí chceli napadnúť wifi sieť organizácie OPCW v Haagu. Foto - holandská polícia
Vybavenie ruských agentov GRU, ktorí chceli napadnúť wifi sieť organizácie OPCW v Haagu. Foto – holandská polícia

Prečo sa nepripájať na verejnú sieť? Čo robiť, keď nie je iná možnosť? A ako si nastaviť domácu wifi? Radí dobrý heker Tomáš Volný.

Sadli ste si do kaviarne, čakáte na lietadlo za check-inom alebo ste sa pripojili vo fastfoode na verejnú bezdrôtovú internetovú sieť. Nechcela od vás ani heslo.

Tak sa pripravte na to, že ste sa stali ľahkým terčom pre útočníka. V ére EÚ roamingu sa jednoznačne odporúča radšej pripojenie cez váš telefón. Už to nie je také drahé a hlavne, je to bezpečnejšie.

O tom, prečo je verejné pripojenie na wifi také rizikové, sme sa rozprávali s etickým hekerom Tomášom Volným.
Prečo sa báť wifi

„Dôvodov, prečo sa verejnej wifi báť, je viac. Prvý je ten, že tá wifi sieť nemusí byť vôbec od konkrétneho podniku. Môže ju prevádzkovať útočník,“ hovorí Volný zo spoločnosti Citadelo.

To, že sa wifi volá napríklad Malaga Café, nemusí znamenať, že patrí kaviarničke na pobreží andalúzskeho mestečka.

„Druhý dôvod je, že wifi, ktorá je bez hesla, nie je šifrovaná. Ktokoľvek teda môže sledovať, čo na tej wifi robíte,“ hovorí dobrý heker Volný.

Prirovnáva to k tomu, ako keď sa rozprávajú dvaja ľudia v MHD a ktokoľvek je okolo, môže počúvať ich rozhovor. „Úplne rovnaký princíp platí aj pri nezaheslovanej wifi. V neposlednom rade sa na verejných sieťach môžu diať rôzne útoky proti pripojeným zariadeniam,“ dodáva.

Ako taký útok prebieha?

„Prídete do kaviarne, váš telefón sa automaticky pripojí na wifi, pretože ste sa na ňu už kedysi pripojili. Tiež pre zlé nastavenie pripojenia na mailový server sa mobil snaží pripojiť nešifrovane. Toto útočník môže využiť, aby napríklad odchytil prihlasovacie údaje na mail. Následne si už vie v pohodlí čítať vaše maily,“ opisuje Volný počiatočnú fázu vašich ďalších malérov.

Zlý heker na také útoky nepotrebuje veľa.

„Stačí mu na to väčšinou iba počítač a wifi anténa, prípadne zariadenie, ktoré je prispôsobené na wifi útoky (napríklad wifi pineapple). Útočník potom vie útočiť na služby, ktoré bežia na počítači. Vie sa tiež dostať k nešifrovanej komunikácii – http (a za určitých podmienok aj k tej šifrovanej – https). No tam sa to nemusí skončiť a pokojne sa mu môže podariť preniknúť do samotného počítača,“ rozpráva.
Vybavenie ruských agentov GRU, ktorí chceli napadnúť wifi sieť organizácie OPCW v Haagu. Foto - holandská polícia
Prečítajte si tiež
Veľký sprievodca svetom hekerov: ako útočili ruskí špióni a čo nasleduje po prelomení WiFi

Modelový príklad takého útoku sa odohral vlani pred sídlom Organizácie pre zákaz chemických zbraní v Haagu. Holandská tajná služba však pri ňom ruských agentov vojenskej rozviedky GRU načapala priamo pri čine. A auto, kde mali svoje nástroje na útok, je dnes v múzeu.

Pri útoku použili drahšiu anténu, telefón na pripojenie internetu a počítač.

Wifi sieť organizácie, ktorá vyšetruje napríklad použitie chemických zbraní v Sýrii či zákerný chemický útok novičkom v Salisbury, kde sa zjavili dvaja zmätení „turisti“ z GRU, však bola určite zaheslovaná. Ako sa dá prelomiť?

„Záleží to na použitej metóde zabezpečenia. Niektorí ľudia stále používajú na prístup k wifi sieti „WEP“ prihlásenie, ktoré už nie je považované za bezpečné. V podstate je veľmi jednoduché v priebehu niekoľkých minút, maximálne hodín získať takéto heslo. Novšie routery už používajú tzv. WPA alebo WPA2 šifrovanie, kde si už používateľ vie nastaviť vlastné ľubovoľné heslo. Získanie takého hesla už je ťažšie a dá sa prirovnať k rýchlemu hádaniu hesiel. Existujú programy, ktoré toto automatizujú a hromadne skúšajú heslá,” vysvetľuje Volný.

Dajte si pozor na to, aby ste mali bezdrôtové šifrovanie nastavené na WPA2, ktoré je bezpečnejšie ako WPA. WEP je absolútne nepoužiteľné. „Používajte vždy ten najvyšší level šifrovania,“ radí bývalý heker Kevin Mitnick vo svojej knihe Umenie neviditeľnosti (The Art of Invisibility).
Keď musím, tak s VPN

Už vieme, že verejné wifi sú rizikové a odporúča sa pripojiť cez mobilný internet. Čo však, keď nemám inú možnosť a musím sa pripojiť cez verejnú sieť?

„Určite potom neodporúčam robiť žiadnu prácu s údajmi, ako napríklad otvárať internet banking a podobne. Tiež si treba dať veľký pozor na tzv. Captive portal. Je to portál, ktorý sa vám ukáže, keď sa pripojíte na nejakú wifi, a väčšinou musíte súhlasiť s podmienkami používania alebo zadať nejaké údaje, aby vás to pustilo ďalej. Nikdy nezadávajte svoje platobné údaje na takúto stránku,“ varuje Volný.

Ak potrebujete urobiť niečo citlivé – napríklad niekde poslať peniaze cez internet banking. V tom prípade sa pripojte na wifi sieť cez VPN (Virtuálna privátna sieť). Používa sa na bezpečné pripojenie k internetu a najmä v krajinách, ako je Rusko, Irán či Turecko, kde funguje cenzúra internetu, či máte obavy zo sledovania.

„Ak si chcem len pozrieť spoje MHD, tak VPN nepotrebujem. Ak však potrebujem zadávať svoje osobné údaje, tak tam už určite odporúčam použiť VPN,“ hovorí Volný. Aj heker Mitnick vraví: verejné wifi neboli vytvorené na to, aby sa cez ne robil online banking.

Ako pripojenie cez VPN funguje?

„Predstavme si to ako bezpečný tunel medzi mojím serverom a iným serverom, ktorý túto VPN službu poskytuje. Celá komunikácia potom ide cez tento bezpečný tunel, a aj keby bol v tej sieti útočník, ktorý by chcel moju komunikáciu odchytiť, nepodarilo by sa mu to, pretože všetko bude šifrované,“ hovorí Volný.

Služby poskytujúce VPN sú samozrejme spoplatnené. Dajú sa kúpiť na rok alebo len na mesiac. Ak napríklad idete do rizikových krajín s autokratickými režimami, určite sa vám do toho platí investovať pár eur. Tomáš Volný odporúča napríklad NordVPN.

„A tak, keď sedíte v kaviarni a používate VPN, ten típek v rohu s počítačom na stole akurát vidí, že ste sa pripojili na VPN a nič iné. Všetky vaše aktivity sú kompletne skryté ťažko prelomiteľným šifrovaním,“ píše Mitnick vo svojej knihe.
Domáca wifi: základné rady

Na bezpečné používanie wifi siete však treba myslieť aj doma. Ak ju máte zle zabezpečenú, stane sa z nej digitálny bod, cez ktorý sa dá vstúpiť do vášho domova.

„V prvom rade sa to začína výberom zariadenia. Ak si vyberiem staré zariadenie alebo zariadenie od menej známeho výrobcu, môže sa veľmi ľahko stať, že už nikdy nedostane môj router novú aktualizáciu,“ rozpráva Volný. A to je obrovská chyba.

Na internete sa dajú ľahko vyhľadať zraniteľnosti takých routerov. „Ak niekto takú chybu nájde, môže ju ľahko zneužiť proti vám,“ hovorí Volný. V minulom dieli o bezpečnosti na internete sme spomínali, aké je dôležité zmeniť pôvodné nastavené heslo na kvalitné vlastné heslo.
Prečítajte si tiež
Zobudil som sa a účet na Spotify už nebol môj. Etický heker radí, ako sa starať o heslá

Oplatí sa zmeniť aj názov siete. Napríklad vygenerované číslo siete UPC zmeňte napríklad na HP Inkjet, radí Kevin Mitnick, aby pre cudzincov nebolo zjavné, od koho to internetové pripojenie prichádza.

Tomáš Volný tiež odporúča nastaviť si vlastný a dlhší názov wifi.

„Často sa stretávam s tým, že je bezpečnejšie skryť názov wifi. Toto nie je pravda a má to skôr opačný efekt – je to ešte jednoduchšie,“ dodáva.

Radí tiež vypnúť funkciu WPS, ktorá pôvodne mala uľahčovať pripojenie na wifi. „No postupom času sa v nej našli viaceré chyby a preto je najlepšie nepoužívať to,“ hovorí etický heker.

Odporúča tiež mať dve separátne wifi siete – jednu domácu a druhú pre hostí. „Tieto dve siete by sa nemali vzájomne vidieť. Znamená to, že môžem komukoľvek dať prístup na wifi pre hostí a nemusím sa báť, že by tam spravil niečo, čo nechcem,“ rozpráva Tomáš Volný.

OK, a čo keď ma niekto už hekol? Najčastejšie sa to podľa Volného dá zistiť tak, že budú zmenené nastavenia routera. „Väčšinou útočníci menia nastavenia DNS servera,“ hovorí Volný. V takom prípade si zresetujte router, je na to fyzické tlačidlo, a nastavte si všetko odznova.

Sofistikovaní útočníci sa však vedia niekedy dostať tak hlboko, že je veľmi ťažké vôbec odhaliť ich prelomenie systému.

Sedem rýchlych rád, ako sa chrániť pred hekermi v roku 2020 (kompletný sprievodca kyberbezpečím)
Mirek TódaMirek Tóda
Ľudská pohodlnosť často uľahčuje hekerom prácu. Ilustračné foto - Mr. Robot
Ľudská pohodlnosť často uľahčuje hekerom prácu. Ilustračné foto – Mr. Robot

Etický heker a bezpečnostný odborník radia, aký email, správcu hesiel alebo čet používať a ako doma nastaviť wifi, aby ste ochránili svoje súkromie.

Mnohí ľudia si uvedomia, že svoju bezpečnosť podcenili, až keď je neskoro. Niekto sa im hekol do Facebooku, prečítal si ich emaily či správy vo WhatsAppe alebo ich vydiera ransomvérovým malvérom, ktorý im zašifroval celý disk, a ich súkromné fotky alebo podnikateľské plány sú stratené.

Takmer všetku svoju komunikáciu pritom nosíme skoro stále so sebou vo vrecku – vo svojom smartfóne. Stačí jeden úspešný „hack“ a prišli ste o svoje súkromie.

„Vianoce sú často obdobím, keď dostanete veľa nových elektronických zariadení ako telefóny, tablety, televízie či laptopy. Nové zariadenia bývajú často neaktualizované a môžu obsahovať viaceré neopravené zraniteľnosti, čo je pre útočníkov dobrá správa. Myslite na to,“ dáva etický heker Tomáš Volný hneď prvú radu, ako ostať v bezpečí aj na začiatku novej dekády.
Kyberzločin: zakrátko môžete prísť o všetko

Napriek každodenným hekerským útokom sa kyberbezpečnosť často podceňuje a útočníci to majú pomerne jednoduché. „Doba sa zmenila, ale my veľmi nie,“ rozpráva odborník na bezpečnosť Miroslav Lukáč, ktorý pripravuje pravidelný podcast o kyberbezpečnosti Incident.

„Zmena z analógu na digitál spôsobila rýchlejšie a lacnejšie spracovanie a skladovanie údajov. Viac informácií ako kedykoľvek predtým sa dá bleskovo ukradnúť,“ hovorí Lukáč.

Nie vždy je pritom chyba v nás. Stačí, aby hekeri napríklad v obľúbených softvéroch objavili dieru, ktorej sa hovorí zero day. Cez ňu potom vedia napadnúť milióny počítačov na celom svete.

„Vzhľadom na históriu internetu sa používa ‚legacy‘ technika a protokoly, ktoré spôsobujú bezpečnostné problémy. Zotrvačnosť a široké použitie neumožňujú jednoduchú zmenu na niečo bezpečnejšie. Kyberkriminalita preto prudko narastá a je radikálne iná ako tá klasická. Presahuje hranice, vie napáchať za krátky čas veľké škody a je ťažko postihnuteľná,“ vysvetľuje bezpečnostný expert Lukáč.

Latka na vstup do sveta kyberzločinu je pritom veľmi nízko. „Štáty a polícia reagujú na nárast kyberkriminality neskoro. Chýbajú im ľudia a peniaze. Celosvetová spolupráca nie je ideálna. Firmy sa vo fyzickom svete môžu obrátiť na políciu. V kyberpriestore však neexistuje univerzálna polícia – je to územie nikoho. Typická firma zabezpečuje hlavne chod biznisu, bezpečnosť znamená hlavne fyzickú (alarm, trezor na peniaze a podobne). To, že medzitým sa ich biznis stal závislý od počítačov, nevnímajú,“ upozorňuje Lukáč.

Týka sa to rovnako jednotlivcov a malých firiem, ako aj strategických štátnych inštitúcií.

Typický správca systémov v slovenských firmách, ako dodáva Lukáč, zodpovedá hlavne za to, aby počítače fungovali. Veľakrát ledva zvláda udržať systémy funkčné, bezpečnosť nie je čas riešiť. Ako sa to stalo napríklad v prípade počítačov slovenského štatistického úradu, ktoré – ako upozornil Denník N – fungovali na zraniteľnom systéme napadnuteľnom hekermi.
Prečítajte si tiež
Trvalo nám to len 12 hodín. Ako si Štatistický úrad konečne zabezpečil systém a zmenil heslá

Spolu s expertom na bezpečnosť Miroslavom Lukáčom z košickej firmy eMsec a etickým hekerom zo spoločnosti Citadelo Tomášom Volným sme preto spísali najdôležitejšie rady a tipy, ako si chrániť svoje súkromie v 21. storočí a ako najviac skomplikovať hekerom ich zlé úmysly.
1. Heslá, heslá, heslá – ako by mali vyzerať

„V roku 2020 budeme čeliť tomu istému ako minulý a predminulý rok. Je to možno neuveriteľné, ale najväčší problém je stále s heslami. Aj v súkromnom, aj vo firemnom sektore,“ rozpráva Lukáč.

Zásadnou chybou je, že ľudia majú rovnaké heslo všade. „Únik emailu a hesla z jednej služby umožňuje útočníkom skúšať tento pár na iných službách, kde má obeť účet. Hovorí sa tomu credential stuffing. Posledný prípad boli majitelia kamier Ring od Amazonu,“ hovorí Lukáč.

Ak niekto používa rovnaké heslo do súkromných a firemných účtov, je to problém navyše, dodáva. Riešenie je pomerne jednoduché, hoci pre mnohých nepohodlné: mať všade iné heslo.

Ďalším problémom je, že ľudia majú krátke a jednoduché heslá. „Aj keď uniknú heslá zahešované, teda nie v čitateľnej podobe, dnes už existujú zoznamy jednoduchých hesiel aj s príslušnými hešmi,“ hovorí Lukáč.

Etický heker Tomáš Volný radí, aby heslo malo aspoň 25 znakov, a pokojne to môže byť aj celá veta. „Vždy vravím, že na dĺžke najviac záleží. Ak máte heslo, ktoré má aspoň 20 znakov, je o dosť bezpečnejšie než 5-znakové nezmyselné heslo. Dĺžka 20 znakov vás však nemusí vystrašiť. Zvoľte si nejakú vetu, napríklad ‚Jožko Mrkvička išiel na ples‘. Spojte slová, dajte na začiatok každého slova veľké písmeno, pridajte aj číslo a máte heslo ‚JozkoMrkvickaIsielNaPles7‘, ktoré je 25 znakov dlhé, dostatočne silné a hlavne jednoducho zapamätateľné,“ hovorí Volný.

Treba meniť heslá často? Lukáč si to nemyslí.

„Vo firmách sa vyžaduje častá zmena hesla. Toto je už neodporúčaný postup – podľa pravidiel amerického NIST-u je zmena hesla nutná len po bezpečnostnom incidente. Ak je heslo dostatočne dlhé a náhodné, je zbytočné ho meniť. Výnimky existujú, ale to už je na iný článok o bizarnostiach rôznych prostredí.“
2. Nechce sa vám vymýšľať heslá? Používajte správcu hesiel

Ste príliš pohodlní a svoje heslá navyše často zabúdate? Riešenie je používať dlhé heslá vygenerované náhodne napríklad manažérom hesiel. Podľa výskumov ho pritom používa stále málo ľudí.

„Nový rok je čas, keď si dávame novoročné predsavzatia. Prečo si nedať jedno, ktoré vám pomôže mať väčšiu istotu vo vašom online svete? Vyberte si správcu hesiel a pridajte si doň všetky účty, ktoré máte,“ radí Volný.

„Hneď ako si ich budete pridávať, nechajte si od správcu hesiel vygenerovať heslo a rovno si ho zmeňte.“

Aký si vybrať?

V zásade existujú dva druhy správcov hesiel, hovorí Miroslav Lukáč. „A to buď s lokálnou databázou, alebo s databázou v cloude.“

Autor podcastov Incident používa ten s lokálnou databázou a podporou YubiKey, teda hardvérového kľúča. Ide o to, že cloudové riešenie je pre používateľa príjemnejšie z hľadiska ovládania a funkcií, ale ak niekto hekne firmu poskytujúcu toto riešenie, môže to byť veľký problém.

Tomáš Volný aj firma BONET, ktorá spolupracuje s Denníkom N, odporúčajú 1password. „Je platený, no je bezpečný a veľmi dobre sa používa medzi viacerými zariadeniami. Potom je dobrý ešte KeePass, ktorý je síce zadarmo, no veľmi ťažko sa používa medzi viacerými zariadeniami (počítač a telefón),“ vysvetľuje Volný.
3. Musíte používať email? Tak potom tento

Emaily? To je zastaraná, zdedená technika, ktorú ľudia považujú za ekvivalent fyzickej pošty. Na vlastnú škodu, hovorí Lukáč.

„Až príliš ľudia stále dôverujú obyčajnému nezašifrovanému emailu. Dôkazom je vlna BEC útokov, ktoré sú jednoduché na realizáciu a vedia priniesť útočníkom milióny. Trochu sociálneho inžinierstva a peniaze sú fuč. Typicky je cieľom napríklad finančné oddelenie,“ hovorí.

Ako to funguje?

„Emailom napríklad niekto oznámi zmenu účtu dodávateľa služieb (stavebná firma, dodávateľ kancelárskych vecí). Nikto neskontroluje legitimitu emailu, zmení účet v systéme a peniaze odídu na nesprávny účet. Alebo niekto hekne email jednej strany (napríklad stačí takzvaný credential stuffing) a pozmení údaje na fakturáciu.“

Ako investičná firma jednoduchým emailovým trikom prišla o milión dolárov, si môžete prečítať tu. Riešením je podľa Lukáča školiť zamestnancov, aby vedeli, čo im hrozí, a mať postupy na schvaľovanie zmien a prevodov.

Častým problémom je, že emailom chodia prílohy, čo je typický spôsob, ako sa ransomvér dostane do firemnej siete.

Okrem toho, že si zvolíte dobré heslo a budete dávať pozor na phishingové správy, môžete si vybrať bezpečnejší emailový program. Tomáš Volný odporúča napríklad ProtonMail. Ten, inak, práve spustil aj betaverziu zašifrovaného kalendára.

ProtonMail je považovaný za jedného z najbezpečnejších poskytovateľov emailových služieb a je mimoriadne obľúbený medzi investigatívnymi novinármi. Sídli v ženevskom kantóne, kde má uložené servery. Pomocou crowdfundingovej kampane ho založili výskumníci z CERN-u (Európskej organizácie jadrového výskumu).

Na rozdiel od poskytovateľov emailových služieb, akými sú Gmail alebo Outlook.com, sú jeho emailové správy zašifrované ešte predtým, ako sa dostanú na servery ProtonMailu. Medzitým sa stal takým populárnym, že sa objavil napríklad aj v obľúbenom seriáli o hekeroch Mr. Robot.

ProtonMail je dobrá voľba na emailovú komunikáciu aj podľa Lukáča, pridáva i nemeckého konkurenta tutanota.com. „Treba si uvedomiť, čo je cieľom. Ak potrebuješ komunikovať bezpečne a obidvaja máte konto ProtonMailu alebo Tutanoty, tak správcovia nevedia čítať vaše správy a emaily z jedného účtu ProtonMailu na iný účet ProtonMailu – tie nikdy neopustia ich servery. Samozrejme, ak pošleš z ProtonMailu email na obyčajný účet, strácaš výhody šifrovania end-to-end.“
4. Samozrejmosť, ktorá sa volá 2FA

Keď už si budete pridávať účty a heslá, prečo svoju bezpečnosť jednoducho neposunúť na vyššiu úroveň? „To môžete rýchlo dosiahnuť‘ dvojfaktorovou autentifikáciou (označovanou aj ako 2FA),“ hovorí Tomáš Volný.

Inak však predpokladáme, že ju všetci používate – je to už samozrejmá nevyhnutnosť, ako to, že neklikáte na čudné linky, nesťahujete si podivné prílohy a pravidelne aktualizujete svoje systémy a aplikácie (neodkladáte to na neskôr, však?).

Na tejto stránke nájdete, ktoré služby 2FA majú alebo nemajú. Ak dvoj- alebo viacfaktorovú autentifikáciu nemáte, stačí, aby vám niekto ukradol email a heslo, a máte veľmi veľký problém.

„Súkromné osoby si neuvedomujú, kde všade figuruje ich email ako resetovací kontakt. Prístup k ich emailu znamená prístup k ich digitálnemu životu, respektíve ku koncu ich digitálneho života. V súčasnosti je jednoznačne nutné poistiť si hlavný email pomocou 2FA (zaslaním esemesky, softvérom alebo hardvérovým kľúčom),“ hovorí Lukáč.

Týka sa to pritom aj firiem, ktoré majú firemnú VPN – stačí, aby heker získal meno a heslo. V takých prípadoch to útočníkovi komplikuje práve 2FA. „Načo hekovať bránu VPN, keď stačí vyskúšať meno a heslo z nejakej databázy hesiel? Firemný prístup do VPN musí v súčasnosti využívať 2FA,“ dodáva Lukáč.

Volný ďalej odporúča, aby ste si na telefón nainštalovali aplikáciu na generovanie jednorazových kódov (napríklad Google Authenticator). „Potom už si iba nastavte dodatočné overenie cez svoj facebookový alebo googlovský účet,“ hovorí Volný.
5. Radi si píšete a voláte? Používajte bezpečný čet

„Nie je pravda, že iba zlí ľudia používajú šifrované aplikácie, pretože ‚majú čo skrývať‘. Šifrované aplikácie by mali používať všetci, pretože nikto nemá právo čítať si naše súkromné konverzácie. Spýtajte sa sami seba: páčilo by sa vám, keby vám niekto stále pozeral cez rameno, čo si píšete?“ hovorí Volný.

Pritom riešenie je jednoduché – stačí používať dôveryhodný čet s komunikáciou zašifrovanou end-to-end. Odporúčame napríklad Signal, varujeme pred WhatsAppom či facebookovým Messengerom.

„Signal je zadarmo, je bezpečný a už teraz ho na bezpečné písanie a telefonovanie používa veľmi veľa ľudí,“ hovorí Volný.

Zlá nie je ani Threema, hoci na Slovensku jej urobilo zlé meno to, že ju používal mafián Marian Kočner obvinený z objednania vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice.

„Jednoznačne používajte čet šifrovaný end-to-end alebo email šifrovaný end-to-end,“ radí aj Lukáč.

Varuje však pred službami, ktoré tvrdia „vaše dáta šifrujeme“, ako napríklad Dropbox. „Ide o to, kto vlastní kľúč. V prípade Dropboxu vlastnia kľúč oni a môžu vidieť obsah cloudového úložiska. V prípade ProtonMailu a Tutanoty má kľúč len používateľ,“ dodáva.
6. Vylepšite si domácu wifi a nenechajte sa heknúť v kaviarni

„Tak ako raz ročne pred sviatkami robíme ‚generálne upratovanie‘, mohli by sme pár minút venovať aj vlastnej domácej wifi. Je dobré nastaviť si vlastný názov wifi a nenechávať si ten, ktorý tam dal výrobca,“ odporúča etický heker Tomáš Volný.

Ak bonus navrhuje profi tip: viaceré nové zariadenia majú možnosť vytvoriť ďalšiu (hosťovskú) wifi. „To vám umožňuje ponechať si bezpečie svojich zariadení a bez obavy nechať hostí pripojiť sa na vašu druhú wifi bez toho, aby mali prístup do zvyšku vašej siete.“

Verejným wifinám sa vyhýbajte; ak musíte, pripájajte sa na ne radšej cez VPN.

„Na verejnej wifi určite neodporúčam robiť žiadnu prácu s údajmi, ako napríklad otvárať internetbanking a podobne. Veľký pozor si treba dať aj na tzv. ‚captive portal‘. Je to portál, ktorý sa vám zobrazí, keď sa pripojíte na nejakú wifi, a väčšinou musíte súhlasiť s podmienkami používania alebo zadať nejaké údaje, aby vás pustil ďalej. Na takúto stránku nikdy nezadávajte svoje platobné údaje,“ varuje Volný.

Ak potrebujete urobiť niečo citlivé, napríklad poslať niekam peniaze cez internetbanking, pripojte sa na wifi-sieť cez VPN (virtuálnu súkromnú sieť). Používa sa na bezpečné pripojenie k internetu najmä v krajinách, ako je Rusko, Irán či Turecko, kde funguje cenzúra internetu alebo máte obavy zo sledovania. Volný odporúča napríklad NordVPN – aj tejto službe však v minulosti unikli kľúče.

Lukáč je pri komerčných službách VPN ostražitý. „Ak chcem, aby ma nikto nesledoval v kaviarni, mám VPN server na svojom firewalle doma. Prihlásim sa domov a odtiaľ idú moje pakety von. Ak by som chcel robiť niečo ‚iné‘, použijem TOR,“ hovorí.

Dôvod, prečo nepoužívať komerčné VPN, je podľa neho ten, že nikdy nebudeme vedieť, či si nevedú záznamy, či naozaj nepredávajú náš „traffic“ za peniaze a či sa vôbec dá veriť firmám v daňových rajoch, kde zväčša tieto služby sídlia.

„Ak si aktivista, ktorému ide o život, neodporúčam ti používať komerčné služby. Prvý problém je, že VPN prevádzkujú vlastnými programami typu closed source (neumožňujúcimi prístup k zdrojovému kódu), takže nemáš predstavu, čo všetko odosielajú. Druhá vec je, že ich servery im väčšinou nepatria – len si ich prenajímajú po celom svete. Keď nad nimi nemajú kontrolu, ako môžu garantovať bezpečnosť? Za peniaze, ktoré si účtujú, je vylúčené, aby garantovali to, čo tvrdia.“
7. Nedajte sa vydierať – zálohujte

Určite ste už počuli o vydieračských, teda „ransomvérových“ útokoch, ktoré vyradili z prevádzky nemocnice či veľké svetové firmy a spôsobujú obrovské straty.

Najlepšia obrana (okrem aktualizovania systémov) je prevencia v podobe zálohovania.

„Najväčší problém je, že na zálohovanie myslíme, až keď je neskoro. Až vtedy, keď nám náš počítač oznámi, že všetky súbory sú zašifrované, a ak ich chceme nazad, musíme zaplatiť výkupné,“ hovorí Volný.

Ak si nastavíte riešenie, ktoré v pravidelných intervaloch urobí všetko za vás, bude to skvelé. „V tomto majú majitelia počítačov od Applu výhodu – stačí im nastaviť si Time Machine). No zálohovanie môže byť jednoduché aj tým spôsobom, že si na externom disku vytvoríte priečinok, kde si budete kopírovať najdôležitejšie dokumenty, obrázky a podobne,“ hovorí Volný.

Magoni: Musím zistiť, či chce Petra glóbusy. Potom uvidím, či ostanem

Preview
Žreb
1. kolo
2. kolo
Vlhovej hlas
Vlhovci
Magoni (rozhovor)
Shiffrinovej foto
Pr. poradia

Prevažuje uňho sklamanie či radosť?

5. jan 2020 o 11:22 Juraj Berzedi, Záhreb

Petra Vlhová a Livio Magoni. (Zdroj: TASR/AP)
Písmo:A-|A+15109

Na recepcii hotela Westin v Záhrebe sa pozdraví s viacerými svojimi kolegami. Je vidieť, že v lyžiarskom svete je rešpektovaný a obľúbený. Potom sa pokojne usadí na sedačke, usmeje sa a povie, že sa už teší na rozhovor.

Taliansky tréner Petry Vlhovej je otvorený a často aj kritický. „Nie sme tam, kde by som chcel byť. Je to najťažšia sezóna, ktorú s Petrou prežívam,“ priznal LIVIO MAGONI pre SME.
Aj na tieto otázky odpovedal Livio Magoni pre SME:

V čom vidí najväčšie rozdiely medzi Talianmi a Slovákmi? A čo znamená talianska mentalita?
Ako vníma spory Vlhovcov s vedením Slovenskej lyžiarskej asociácie?
Ako prežíva aktuálnu sezónu? Prevyšuje uňho radosť alebo sklamanie?
V slalome ide o súboj Vlhová - Shiffrinová. Sú ostatné pretekárky príliš slabé?
V ktorej disciplíne má Vlhová najväčšiu šancu získať malý glóbus?
Čo mu v trénerskom životopise ešte chýba? A láka ho trénovať aj mužov?
Čo povedal o Vlhovej po pretekoch tréner Shiffrinovej?

Otec Petry Vlhovej často hovorí, že ste mág či kúzelník. Aké sú vaše tajomstvá?

Nie som žiadny mág. Som normálny človek. A moje tajomstvá sú prosté. Tvrdo pracovať každý deň. To znamená, že z dvadsiatich štyroch hodín pracujeme dvadsať. Nie je to iba práca na svahu, ale aj všetko okolo, aby puzzle do seba krásne zapadlo.

Kedy ste sa naučili tak tvrdo pracovať?

V mladosti. Mám päť súrodencov. Môj otec bol prísny a museli sme pracovať od rána do večera. Od neho mám túto vlastnosť.

Okrem pracovitosti o vás ľudia často hovoria, že ste pozitívny. Súhlasíte?

Nie tak celkom. Tvrdo pracujúci áno, ale pozitívny nie. Som skôr nepredvídateľný. Keď viem, že moji zverenci sú niečoho schopní, musia to tak spraviť. Nie sa k vrcholu iba priblížiť, ale ho aj dosiahnuť. Poznám Petru v každej situácii a viem, čoho je schopná. Tak chcem, aby skúsila všetky možnosti na dosiahnutie cieľa.
Petra Vlhová po suverénnom triumfe v slalome v chorvátskom Záhrebe 2020.
Ako Petra Vlhová vyhrala slalom v Záhrebe (30 fotografií)

Vlhovú trénujete už štvrtú sezónu. Ako sa za toto obdobie zmenila?

Veľa sa zmenilo. Prvý rok sme boli v prvej trinástke. Dosiahli sme veľký cieľ. Po druhom roku sme začali víťaziť a zdolávať Mikaelu Shiffrinovú. V minulej sezóne sme získali medaily na majstrovstvách sveta a Petra skončila druhá vo Svetovom pohári.

Po týchto víťazstvách sa zmenilo veľa vecí. Do tímu prišli noví ľudia, máme nové vzťahy. Viem, že stále môžeme veci zdokonaľovať a meniť systém, aby sme boli úplne na vrchole. Teraz tam nie sme. Mikaela je na top úrovni a my sa musíme stále učiť.

Vlhovú vyhlásili za najlepšiu športovkyňu Slovenska za rok 2019. Čo to pre vás znamená?

Som na ňu hrdý. Viem, že máte skutočne dobrých športovcov ako napríklad cyklistu Petra Sagana, futbalistov Mareka Hamšíka či Milana Škriniara. Je pre nás dôležité, aby sa aj náš šport dostal do povedomia. Tiež pre mladých. Nie je tu len hokej, futbal či cyklistika. Je pre mňa dôležité, že som to zmenil, že som niečo zanechal. Tam, kde žijete, je dôležité zanechať nejakú pečať.

Zmenila Petru popularita?

Je to normálne. Nemôže zostať rovnaká.

Snaží sa zostať normálna, ale nie je to ľahké. Má 24 rokov. Snažíme sa jej pomôcť, aby bola čo najlepším človekom.
Súvisiaci článok Vlhovci zdravia Shiffrinovcov. Medzi rodinami je rešpekt Čítajte

Na pretekoch sa často stretávate so slovenskými fanúšikmi. Akí sú?

Je to veľmi emocionálne, keď vidím toľko vlajok. Som hrdý. Cestujú na mnoho pretekov a mám pocit, že majú radi náš tím. Sú to skutoční fanúšikovia.

V čom vidíte najväčšie rozdiely medzi Slovákmi a Talianmi?

Taliani sú emotívni. Aj na Slovensku by sa ľudia chceli vymaniť zo starého politického systému, a tak prejavujú emócie. Športovci, ktorí sú silní, im ukazujú, že môžu niečo spraviť. Slovensko je krásna krajina. A som si istý, že sa ľudia stanú silnými a rýchlymi. Rozdiel je aj v tom, že kým Taliani čakajú, Slováci konajú.

Bývalá slovinská lyžiarka Tina Mazeová povedala pre SME, že Vlhovej pomáha talianska mentalita, ktorá pomáhala aj jej. Čo si o tom myslíte?

Sme viac otvorení. Hovoríme o problémoch, je to pre nás jednoduché. V krajine, odkiaľ pochádza Tina, ak sa vyskytol problém, boli tam bariéry a múry. My, Taliani za pár minút vyriešime situáciu. Sme optimisti a niekedy blázni. Nemáme strach niečo spraviť, sme presvedčení, že naša idea, myšlienka a názor sú správne. Bezproblémovo to zvládneme, aj keď to nejde v koľajach.
Súvisiaci článok Mazeová pre SME: Američania sú silný národ. Aj preto Vlhová trpí Čítajte

Slovenskú lyžiarsku asociáciu už niekoľko rokov riadi váš krajan Marino Mersich. Poznáte sa s ním?

Rozprávali sme sa viackrát, ale nepoznám ho príliš dôkladne. Viac-menej sa pozdravíme a prehodíme pár viet.

Na Slovensku je vnímaný kontroverzne. Dlhodobo s ním mali ťažkosti Zuzulovci a teraz aj Vlhovci. Viete o tom?

Poznám ten príbeh. Počul som niečo z každej strany - od Tima Zuzulu, Igora Vlhu aj Marina Mersicha. Nie je to však moja starosť, chcel by som zostať mimo toho, čo sa medzi nimi stalo pred viacerými rokmi. Mojou úlohou je teraz docieliť, aby bola Petra na vrchole. Starý príbeh federácie nie je mojou témou.

V lete mala Petra rôzne zdravotné ťažkosti. Zdalo sa, že na začiatku sezóny nie je pripravená fyzicky ani mentálne. Bolo náročné to zmeniť?

Bolo to ťažké leto a stále to nie je dokonalé. Musíme bojovať s viacerými zdravotnými problémami. Musíme často meniť plán. Aj teraz máme zranenie a ťažkosti. Bojujeme každý deň. Snažíme sa nájsť riešenia, pomáhajú nám priatelia, doktori, fyzioterapeut. Táto sezóna je skutočne náročná.

Teraz má Vlhová ťažkosti s holennou kosťou. Ako vás to ovplyvňuje?

Je to pre mňa veľký problém, pretože nemôžem príliš tlačiť na lyžiach, musíme si dávať neustále pozor. Mám strach. Keď Petra povie, že musí zastaviť, opäť musím meniť program. Pred týždňom sa nám to stalo tiež.

Ani neverím, že máme toľko problémov. Každú sezónu si musíme týmto prechádzať. Dôverujem svojmu asistentovi Matejovi Gemzovi, ktorý pomáha Petru udržiavať v správnom stave. Matej je skutočne dobrý človek.
Petra Vlhová s Liviom Magonim.
Petra Vlhová s Liviom Magonim. (zdroj: SME - Jozef Jakubčo)

Ako ste zatiaľ spokojný so sezónou? Prežili ste v nej viac sklamania alebo radosti?

Som spokojný na šesťdesiat percent, po víťazstve v Záhrebe to bude možno aj viac. Musím spomenúť aspekty ako zranenie, problémy v lete, stratili sme veľa dní, nemáme taký počet tréningov v porovnaní s minulým rokom.

Musíme si to uvedomiť a pokúšať sa byť najlepší. Nie sme tam, kde by som chcel byť. Je to najťažšia sezóna, ktorú s Petrou prežívam. Nie kvôli nej, ale preto, že nepokračuje v trénovaní tak, ako by chcela.

Slovenskí fanúšikovia často nechápu, prečo tréneri či novinári nie sú spokojní, keď Petra skončí na štvrtom mieste. Prečo to tak je?

Je to také isté, ako keď Sagan skončí druhý. Navonok môže pôsobiť šťastne, ale vo vnútri taký nie je. My sme tu pre Petru, aby vyhrávala, aby dosiahla vrchol, aby sme videli slovenskú vlajku najvyššie. Boli by sme radi, keby bola v prvej päťke vo Svetovom pohári celý čas.

Som hlavným trénerom a musím vedieť, ako motivovať tím. Môj tím musí pracovať na víťazstve. Keď sme na prvom mieste, sme šťastní, keď na druhom, sme šťastní. Vieme, že môžeme víťaziť. Sme športovci a v športe je dôležité, kto je prvý a nie to, kto príde ako tretí alebo štvrtý.

V slalome je to výlučne súboj medzi Shiffrinovou a Vlhovou. Sú ostatné lyžiarky výkonnostne nižšie?

Nie sú slabšie. Petra a Mikaela sú však na vrchole. Majú techniku ako muži a ich časy sa blížia k mužským. Pomáha nám aj to, že trénujeme s mužmi. Aj muži sa čudujú, ako môžu byť také rýchle v slalome. A potom je tu moment, keď máme dve skutočne silné lyžiarky - ostatné sú dobré, ale nie až natoľko.

Naopak, v obrovskom slalome je konkurencia oveľa väčšia ako v minulej sezóne. Má to vplyv na to, že Petra ešte nebola na stupni víťazov?

Ako som už spomínal, Petra nie je v takom stave ako v minulej sezóne. V lete sme netrénovali pravidelne. Začiatok bol veľmi dobrý a silný. Petra trénovala do júla. Potom sme mali prestávku. Prišla operácia a Sölden (prvé preteky sezóny - pozn. red.) prišiel príliš skoro. Neboli sme pripravení. Teraz máme dosť času, aby sme sa pripravili na ďalšie obrovské slalomy. A som presvedčený, že na konci sezóny bude rýchlejšia.
Súvisiaci článok Vlhová: V poslednom období som lyžovaniu obetovala všetko Čítajte

Veľkým cieľom je získať malý glóbus. Vidíte väčšiu šancu v paralelnom slalome alebo v alpskej kombinácii?

Paralelný slalom berieme ako hlavnú disciplínu, keďže v ňom v úvodných pretekoch Petra zvíťazila. Ešte nás čakajú dvoje preteky a pripravujeme sa zodpovedne, lebo vieme, že sme blízko k získaniu malého glóbusu. Takisto aj čo sa týka kombinácie.

Celkovo každé pódium je dôležité. Hlavným cieľom je však doniesť na Slovensko po prvýkrát glóbus. Nezáleží na disciplíne, hoci preferujem paralelný slalom. V tejto sezóne sa zaň prvýkrát rozdávajú glóbusy. A keby sme ho získali, zostaneme navždy tí, ktorí ho vyhrali ako prví.

Je reálne v tejto sezóne pomýšľať aj na veľký glóbus?

Závisí to od toho, ako na tom bude Mikaela. Ak bude pokračovať v tomto trende, bude to ťažké. V každých pretekoch stratí len málo bodov. Nie je to nemožné, ale musíme počkať pár mesiacov a uvidíme. Teraz je odstup 300 bodov pre Petrou priveľa. Ak však bude lyžovať tak ako v Záhrebe zakaždým, nie je to nereálne.

Hoci je vaša zverenka často v tieni Shiffrinovej, je pre vás motivujúce, že spolu môžu neustále súperiť?

Iste, je to dôležité. V každých pretekoch je naším cieľom zdolať Mikaelu. Nie je tam iná otázka, žiadne iné dôvody. Pre nás je to dôležité. Vieme, že Mikaela je pred nami a že je najlepšia. Aj preto počas tréningu máme len jeden fixný cieľ a prioritu - sústrediť sa na to, ako lyžuje Mikaela a ako lyžujeme my.

Dosiahli ste veľké úspechy s Mazeovou aj Vlhovou. Čo vám ešte chýba v trénerskom životopise?

Nemám žiadne medaily z olympijských hier. Neviem, či sa tam s Petrou dostanem, keďže kontrakt mám na jeden rok. Neviem, čo bude v marci alebo apríli. Ak by som však so svojím zverencom získal olympijskú medailu, budem mať všetko.

Po minulej sezóne mal o vás záujem nórsky lyžiar Henrik Kristoffersen. Je to pre trénera iná výzva trénovať jedného z najlepších mužov na svete?

Vŕtalo mi to hlavou, veľa som nad tým rozmýšľal. Už šestnásť rokov pracujem so ženami. Možno by bolo dobré to zmeniť. Ale rád by som zostal s Petrou. Zaujímajú ma glóbusy a pre ne by som tu chcel ostať. Musím však zistiť, či Petra chce získavať glóbusy alebo len vyhrať niektoré preteky. A podľa toho sa rozhodne, čo bude ďalší rok.

V čom je mužský lyžiarsky svet iný v porovnaní so ženským?

Muži majú viac sily, ženy majú lepšiu techniku. Muži sa dokážu pohybovať, skákať a zapojiť menej techniky, idú na to silou. Sú agresívnejší, viac riskujú. A to je rozdiel medzi Mikaelou, Petrou a mužmi. Čo sa dá hneď rozoznať na tréningoch, muži sú rýchlejší.
Reakcia z amerického táboru:

Mike Day, tréner Mikaely Shiffrinovej: "Je to výsledok skvelých jázd Petry Vlhovej v oboch kolách. Veľká chyba, ktorú urobila Mikaela v prvom kole, spôsobila istý rozdiel v čase, ale rozhodne nemôžem povedať, že preto prehrala o 1,31 sekundy. Petra bola v oboch kolách výborná, preto si zaslúžila vyhrať tento slalom. V konečnom dôsledku, aj druhé miesto je dobré.

Mikaela mala aj nejaké drobné zranenia, stálo nás to deň prípravy, ale to nie dôvod veľkého odstupu za Petrou. Záhreb nám ukázal, že táto zima v slalome môže byť ešte zaujímavá a každé ďalšie preteky budú pre Mikaelu veľká výzva.

Dopredu sa tlačia viaceré mladé pretekárky, je tam dosť talentu. Nedá sa povedať, že Mikaela sa koncentruje len na súboje proti Petre. Ona chce byť lepšia aj ako všetky ostatné konkurentky. Rivalita Petry a Mikaely nie je taká veľká na svahu ako skôr v médiách. Samozrejme, obe sú veľké šampiónky. A pre Mikaelu je len dobré, že je Petra pre ňu taká veľká výzva."

(zdroj: SITA)

Čítajte viac: https://sport.sme.sk/c/22295652/livio-m ... hrebe.html

Kočner chcel od Petra Tótha, aby zo SIS zohnal svedka, ktorý povie, že tajná služba vedela o zmenkách už v roku 2000. Tóth Kočnerove motáky odovzdal polícii, teraz sú súčasťou vyšetrovacieho spisu vo veci vraždy Jána Kuciaka.
Denník N získal kópie motákov, ktoré Marian Kočner posielal z väzby Petrovi Tóthovi. Sú na nich pokyny, ktoré mu dával od júna 2018, keď ho po kauze zmenky zadržala polícia a súd vzal do väzby, do septembra 2018, keď polícia zadržala podozrivých z vraždy Jána Kuciaka.
Tóth sa po tejto akcii NAKA rozhodol Kočnera zradiť. Začal spolupracovať s políciou a motáky odovzdal vyšetrovateľom. Kočner je za posielanie motákov z väzenia obvinený z marenia spravodlivosti; jeho právnik Andrej Šabík, ktorý ich podľa Tótha vynášal z väzby, zatiaľ nie.
Moták číslo 1: Pokyn spojiť sa so Zsuzsovou
[ TIP: Odoberajte nové články v rubrike Marian Kočner e-mailom. ]
Prvý pokyn Kočnera vydaný z väzby určil Tóthovi za úlohu spojiť sa s Alenou Zsuzsovou. Rozpísal mu to v dvanástich bodoch. „Zobrať od rodiny môj mobil, kód na spustenie je 15 12 17, spustiť mobil bez SIM karty, vyhľadať osobu ‚SIS Alino‘, to je Dušan Keméni,“ písal Kočner. Pod menom SIS Alino mal Kočner v mobile uloženú v skutočnosti Zsuzsovú. Dušan Keméni je bývalý príslušník SIS, ktorý mal za Ivana Lexu na starosti rozpracovanie novinárov alebo opozície. Tajná služba tvrdí, že Zsuzsová pre nich nikdy nepracovala.
„Vložiť si číslo do svojho tel., napísať cez WhatsApp odkaz ‚Pozdravujem vás, pán Andrej Horvát. Som Aveho posol. Spárujte si ma cez Threema,‘“ pokračoval Kočner. Potom sa mali navzájom overiť cez takzvaný QR kód v Threeme.
„Keď budete spárovaní, tak napíšeš nasledovné: ‚Ave ďakuje za dobré správy, všetko znáša pokojne a s rozvahou. Verí vo svoj osud a vie, že kocky sa nemýlia. Celý cirkus bude trvať cca 2 mesiace.“ Kočner si zrejme myslel, že sa po dvoch mesiacoch dostane na slobodu, keďže mu to odkázala veštica, ktorej veril.
„Teší sa, že šteniatko raz vyrastie na veľkého psíka. Ave odkazuje, že na výplatu treba použiť kartu. Keď bude chcieť čokoľvek odkázať, tak cez tento kanál to trvá cca 3 dni. Pokiaľ nie je nič súrne, tak nie je potrebné nič písať.“ Šteniatkom mohol Kočner myslieť Zsuzsovej dcéru, ktorú mesačne pravidelne finančne podporoval a ktorá ho volala krstný otec.

Moták č. 1: Marian Kočner dáva inštrukcie ako sa má Peter Tóth spojiť s Alenou Zsuzsovou
Kočner poslal Zsuzsovej aj odkaz týkajúci sa vraždy Jána Kuciaka a objednávok ďalších vrážd, ktorý bol pre Tótha zrejme vtedy nezrozumiteľný: „Ak budete potrebovať na tú chorú sánku zubára, tak sa objednajte, Ave to potom doplatí, keď vám spravia komplet celý nový úsmev (sem daj smejúceho sa smajlíka),“ písal Kočner na moták. Práve cez narážky o boľavých zuboch si Kočner a Zsuzsová dávali vedieť ešte pred jeho zadržaním o vražde novinára.
Kočner sa zrejme bál, že vrahovia si vypýtajú ešte viac peňazí, ako už vyplatil, keďže prípad bol vážnejší, ako pôvodne očakávali.

„Fero mal zistiť jedno meno, tak skús čeknúť, či ho už má,“ písal ďalej Kočner. Môže ísť o Tóthovho a Kočnerovho spoločného známeho. „Odpovede od Keméniho napíšeš doslovne Zuze do zošita, tam si ich prečítam. Alebo ak Zuza nebude k dispozícii, tak Parovi. S Keménim sa bav tak, že nevieš, kto to je,“ ukončil Kočner prvé pokyny.
Zuza je Zuzana Tománková, bývalá riaditeľka resocializačného zariadenia pre závislých Čistý deň. Ako Kočnerova právna zástupkyňa ho pravidelne navštevovala vo väzení. Čistý deň, v ktorom opakovane prišlo k sexuálnemu zneužívaniu klientiek, po odobratí akreditácie už nefunguje.
Moták č. 2: Prečo Dušan nevie pohnúť kostrou
V ďalšom motáku chce Kočner od Zsuzsovej počuť nové veštby. Tóthovi napísal: „Napísať Dušanovi, či Kočka nevie bližší termín ukončenia pionierskeho tábora.“ Tábor je narážka na väzbu, zjavne chcel zistiť, aké sú jeho šance dostať sa na slobodu. Kočka zasa podľa všetkého súvisí s vešticou, ktorú pred zadržaním pravidelne navštevoval, pod označením Dušan sa skrývala Zsuzsová.
Kočner ďalej od Tótha chce, aby kontaktoval nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra, pre ktorého mal prezývku „kamoš“: „Napísať cez signál ‚Kamošovi‘ (tel. č. je v mojom telefóne pod jeho priezviskom). Stretnúť sa s ním najneskôr dozajtra a zistiť, aká je situácia. Či nevie jeho Dušan pohnúť kostrou.“
Kamošov Dušan je špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Tóth to následne polícii vysvetľoval vo svojej výpovedi. Kováčik hovorí, že nemôže za to, čo si o ňom dvaja ľudia píšu, a tvrdí, že Bödöra stretával iba na kultúrno-športových podujatiach.

Moták č. 2: Marian Kočner inštruuje Petra Tótha, aby kontaktoval Norberta Bödöra
„Odkaz od Dušana aj od Kamoša doručiť cez Andreja (nie Mareka), ohľadom Dušana (nášho) sa nebaviť so mnou po telefóne,“ dodáva ešte Kočner. Andrej je Kočnerov právnik v civilnom spore o zmenky Andrej Šabík a Marek je jeho právnik v trestnom spore o zmenky aj vo veci vraždy Marek Para.
Tóthovo mobilné číslo bolo jedno z piatich, ktoré Kočner odovzdal vo väzbe Zboru väzenskej stráže ako kontakt, na ktorý chce raz za čas telefonovať z pevnej linky. Zrejme si uvedomoval, že tieto hovory môžu byť monitorované, preto Tóthovi písal, čo mu do telefónu nemohol povedať. A nechcel, aby vôbec existovalo nejaké spojenie medzi ním a Zsuzsovou, na ktoré by mohla prísť polícia.
Moták č. 3: Budeme musieť zobrať do partie niekoho silnejšieho
V treťom motáku Kočner píše, že bude stručný, išlo však o jeho najdlhší odkaz. „Marek sa bojí ‚vyrobených‘ svedkov, ale presvedčil som ho aspoň na jednu vec. Ak urobíš záznam (písomný) Romanovho príbehu, tak si ho prečíta a zváži, či je pre nás použiteľný. Tak sa prosím stretni s Romanom ešte raz, detailne zaznamenaj a spracuj to do písomnej podoby.“
O čo išlo? Kočner chcel, aby Peter Tóth presvedčil bývalého príslušníka SIS Romana Osuského, aby svedčil v Kočnerov prospech v kauze zmenky. Vypovedal o tom Tóth a zaznamenal to vyšetrovateľ v uznesení, v ktorom Kočnera za motáky obvinil: „Kočner sa stále pohrával s myšlienkou, ako vyrobiť dôkaz o tom, že spravodajská služba mala už v roku 2000 informácie o existencii takzvaných zmeniek Markíza.“
Tóth mal hľadať príslušníkov, ktorí by boli ochotní potvrdiť, že sa pri spravodajskej činnosti o zmenkách už vtedy dozvedeli. Podľa Kočnera by to bol dôkaz, že zmenky nie sú falošné, ako si myslí polícia aj prokurátor. Tóth vypovedal, že na túto Kočnerovu prosbu nereagoval, lebo mal obavy, že by potom nakoniec aj od neho chcel, aby vypovedal, že už v roku 2000 vedel o zmenkách, „čo by bolo klamstvo“.

Moták č. 3: Marian Kočner inštruuje Petra Tótha, aby dohodol falošného svedka v kauze zmenky.
„Z textu predmetného motáka vyplýva, že Kočner o tomto ‚nápade‘ musel hovoriť s Marekom Parom a Parovi sa nepáčilo ‚vyrábanie svedkov‘. Kočner vlastne od neho (Petra Tótha) chcel, aby vyfabulovanú Osuského verziu spísal a odovzdal ju Parovi, a ten mal potom ďalej posúdiť, či je vhodné, aby v tejto veci konal,“ opisuje vyšetrovateľ. Počínaním Paru vo vzťahu ku Kočnerovi sa zaoberá advokátska komora, zatiaľ bez výsledku.
Ďalší bod tohto motáka nazval Kočner Ivo. Vyšetrovatelia sa domnievajú, že ide o podnikateľa Ivana Kmotríka, ktorý vlastní aj televíziu TA3. „Takže zajtra sa s tebou stretne Marek, dá ti asi aj jeden materiál, ktorý by sme potrebovali odkomunikovať cez Iva. Prosím ťa, je to dosť urgentné a prioritné, popros v mojom mene Iva o pomoc.“
Nie je zrejmé, o aký materiál ide, ale Kočner ďalej píše: „Ponúkol sa nám Maťo Rehák na komunikáciu s Michalom T., ale zatiaľ z toho je veľké hovno. Rehák je u mňa táraj a trtko.“ Kočner písal o tom, že kamarát odsúdeného mafiána Ondrejčáka alias Piťa, právnik Martin Rehák, by mu mohol pomôcť vybaviť niečo u šéfa Špecializovaného trestného súdu Michala Trubana. Ten už na to v minulosti reagoval tak, že Reháka pozná, ale o Kočnerovi s ním nikdy nehovoril.

Moták č. 3, druhá časť: Marian Kočner chce od Petra Tótha vedieť, prečo zlyhal Mamojka alebo RF
Špecializovaný trestný súd v Pezinku minulý týždeň ustanovil Trubanovu dcéru Natáliu ako Kočnerovu náhradnú obhajkyňu. Vyžrebovali ju náhodným výberom.
„Časom asi príde k tomu, že budeme musieť zobrať niekoho do partie, tak ako kedysi Čongyho a spol. Budú v podstate len dve možnosti. Obočiarovci alebo Ivovi kamoši,“ písal ďalej Kočner. Prezývkou Obočiar označoval on aj Tóth generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára. Nie je však zrejmé, prečo ho prirovnáva k mafiánskej skupine, akou boli čongrádyovci.
V Threeme sa Kočner na Čižnára často sťažuje, že ho chce potopiť a že generálny prokurátor neposlúcha Fica, hoci je jeho spolužiak a dosadil ho do funkcie. Od Tótha zároveň chcel, aby Čižnára sledoval ako novinárov alebo politikov.

„To ukáže čas, kto je schopný a hlavne má gule na komplexné riešenie. Komplexnejšie to asi vie zvládnuť Obočiar, ale veď uvidíme, čo povie. Zatiaľ by sme od Iva potrebovali vyriešiť, čo ti Marek dá, a plus odpoveď od Mišovho kolegu, či ma nabudúce podporí… Podklady na to určite bude mať,“ písal Kočner.
Na mysli mal rozhodovanie Špecializovaného trestného súdu o jeho väzbe, no už vtedy mal obavy z toho, ako rozhodne odvolací súd, teda Najvyšší súd. „Samozrejme, že tam máme potom Kozu a spol., takže vždy je tam riziko… Ale keď to prvý stupeň dobre odôvodní, tak to kozovci budú mať ťažšie,“ písal Kočner. Kozom nazýval sudcu Najvyššieho súdu Juraja Klimenta, ktorého sa obával.
Posledný štvrtý bod je už dlhšie známy: „Chcel by som vedieť od Kamoša, prečo Mamojka zlyhal!!! Takže by som rád dostal odpoveď. Mal to RF vyriešiť! Chcem vedieť, prečo sa na to vyj…l. Bratm, už si mi zostal len ty a Marek. Ďakujem a budem čakať na pozitívne správy,“ ukončil Kočner.
Bývalý poslanec Smeru a teraz ústavný sudca Mojmír Mamojka bol členom senátu, ktorý rozhodoval o Kočnerovej ústavnej sťažnosti o väzbe. Kočnerov návrh senát Ústavného súdu zamietol. RF je bývalý premiér Robert Fico, od ktorého Kočner zrejme chcel, aby sa u Mamojku prihovoril.
Mamojka priznal, že Kočnera pozná, ale povedal, že nikto mu kvôli nemu netelefonoval ani ho nežiadal niečo vybaviť. Mamojka sa ani pri rozhodovaní o Kočnerovi necítil zaujatý.
Je to jednoznačne jeho písmo
Polícia vyšetrovala Kočnerove motáky niekoľko mesiacov. Objednala znalecký posudok, ktorý skúmal, či ide naozaj o jeho písmo. Na porovnanie odovzdala polícia znalcovi 29 kusov žiadaniek, ktoré Kočner vyplnil vo väzbe. Ide o žiadosti, v ktorých Kočner žiada, aby sa mohol zúčastniť na omši, zahrať si stolný tenis, zatelefonovať si alebo navštíviť lekára.

Kočnerovo písmo porovnávali so žiadankami, ktoré vypisoval vo väznici
Zo záveru posudku „jednoznačne vyplýva“, že motáky a Kočnerove žiadanky napísal ten istý človek, teda Kočner.
Pojednávanie v kauze zmeniek bude pokračovať už v stredu. Kočnerov obhajca Marek Para súdu sľúbil, že zabezpečí, aby ako svedok prišiel na Kočnerovu žiadosť vypovedať americký znalec Gerald M. La Porte. Ten skúmal vek atramentu, ktorým boli zmenky podpísané. Nie je však jasné, či príde, keďže Spojené štáty uvalili na Kočnera sankcie a tie každému americkému občanovi zakazujú s Kočnerom akokoľvek obchodovať alebo mu pomáhať. Para po poslednom pojednávaní povedal, že La Porteho cestu môže zaplatiť on z vlastných peňazí.
Samotný La Porteho posudok hovorí, že po dvoch rokoch nie je možné určiť vek atramentu, a podľa obžaloby nemá tento posudok vplyv na samotné konanie pred súdom.
Okrem La Porteho by mali vypovedať ešte ďalší dvaja znalci. Pojednávať sa bude iba jeden deň, lebo ďalší týždeň – od 13. januára – už čaká Kočnera trojdňový súd za vraždu Kuciaka.

Single život je drahý. Čo sa stane, keď svet preplnia slobodní päťdesiatnici?

13.01.2020, 09:30 | Adrián Berecz | © 2020 News and Media Holding

Žiadna éra neponúkala toľko možností spôsobu života a trávenia voľného času ako táto súčasná. Jedným z výsledkov je, že narastá množstvo ľudí, ktorí dobrovoľne (aj nedobrovoľne) žijú bez partnera, lebo sa zaoberajú veľkým množstvom aktivít a nemajú na romantické vzťahy čas. Svadby a rodinný život ľudia odkladajú, v mladom veku chcú stihnúť a užiť si všetko, čo sa dá, byť nezávislí a bez záväzkov. Aký ekonomický vplyv má táto sloboda na jednotlivcov a spoločnosť?
Osamelá žena Zdroj: Getty Images
Zdieľať

Tlačiť
Poslať e-mailom
Oznámiť chybu
4

Tagy

peniaze

Počet svadieb klesá globálne. Rastie však priemerný vek, v ktorom sa dvaja ľudia podujmú na sobáš. Stúpa aj počet rozvedených či jednočlenných domácností.

Správa OSN z roku 2018 tvrdí, že celosvetovo 4,3 percenta žien vo veku od 45 do 49 rokov sa nikdy nevydali. Najväčší percentuálny podiel z tohto čísla pritom tvoria ženy z Austrálie a Nového Zélandu, Latinskej Ameriky, Európy a Severnej Ameriky.
Armáda starých mládencov a dievok

Priemerný vek Európana, ktorý sa rozhodne oženiť, stúpol na takmer 30 rokov. Európanka sa vydáva v 27 rokoch. Slovenskí muži, ktorí sa ženili v roku 2009, mali takmer 32 rokov, u žien to bolo necelých 29 rokov. V roku 2018 už mali Slováci pri vstupe do manželstva v priemere viac ako 34 rokov (34,2) a ženy vyše 31 rokov (31,3), potvrdil Štatistický úrad.

Viac ako 50 percent domácností vo Švédsku, Dánsku či Litve tvorí jedna osoba, niečo medzi 40 až 50 percent jednočlenných domácností sa nachádza v Nemecku, Fínsku, Estónsku, Holandsku, Francúzsku či Rakúsku, píše portál Quartz.

Neprehliadnite

Vďaka, ale nebudem mať deti. Prečo je výhodné žiť život bez potomkov
Sloboda, ale aj ekonomické problémy stoja za dôležitým rozhodnutím mnohých rodín,...
Koľko stojíš, láska: Keď ľudia zostanú bez partnera, lebo naňho nemajú
Vzťahy si vyžadujú nemalé financie. Koľko sú ľudia ochotní maximálne minúť na...

Existujú náznaky, že počet celoživotne slobodných ľudí s nezáujmom, prípadne problémom nájsť si stabilného romantického partnera sa bude v nadchádzajúcich rokoch dramaticky zvyšovať. Trend sa prejaví najmä v rozvinutých ekonomikách.

Americká výskumná inštitúcia Pew Research Center odhaduje, že keď dosiahnu súčasní mladí Američania vek 50 rokov, približne štvrtina z nich bude stále slobodná. Armáda päťdesiatnikov, z ktorých každý štvrtý nebol nikdy ženatý, zmení sociálnu, politickú a ekonomickú stránku krajiny spôsobom, ktorý si zatiaľ nedokážeme úplne predstaviť, tvrdí psychologička Bella DePaulo. Zaoberá sa slobodnými ľuďmi.
Uhol pohľadu

Existujú stovky štúdií a názorov, ktoré analyzujú, prečo sa to deje a aké psychologické výhody či nevýhody takýto trend má. Jedna z novších naznačuje, že svet trpí príliš veľkým nedostatkom „ekonomicky atraktívnych“ mužov, teda tých, ktorí dosahujú dobrý finančný príjem a majú stabilné zamestnanie. „Ekonomická stabilita je kľúčom k stabilnému rodinnému životu,“ okomentoval výsledky štúdie profesor z Cornell University Daniel Lichter.

Národ, ktorého významnú časť štruktúry tvoria práve slobodní ľudia, môže byť na jednej strane flexibilnejší a podporovať dynamiku na trhu práce, ale zároveň ohroziť celé hospodárstvo. Viac slobodných ľudí predovšetkým znamená menej rodičov a menej domácností, poukazuje agentúra Bloomberg.

Slobodní ľudia disponujú väčším množstvom ekonomických príležitostí. Nemajú doma žiadne deti, z hľadiska mobility a sťahovaním sa za prácou sú prístupnejší. Z rovnakého dôvodu im nevznikajú nemenné náklady na život. Ak človek neživí a nestará sa o dieťa, dokáže svoje míňanie peňazí v prípade potreby ľahšie obmedziť.

Jednočlenné domácnosti sú však zraniteľnejšie z iného hľadiska. Ich existencia závisí iba od jedného zdroju príjmov. Sú preto oveľa citlivejšie na stratu zamestnania či choroby. Ak si človek v jednočlennej domácnosti napríklad zlomí ruku či nohu, bez partnera býva jednotlivec zväčša odkázaný na rodinu či priateľov.

Schopnosť slobodného človeka jednoduchšie obmedziť finančné výdavky a spotrebu síce môže prospieť jemu ako jednotlivcovi, takéto správanie vo veľkom však môže zvýšiť citlivosť ekonomiky.

Zásadnejším ekonomickým problémom však je, že čím viac ľudí sa rozhodne pre celoživotnú slobodu, tým menej detí sa narodí. V budúcnosti to znamená menej daňových poplatníkov, ktorí okrem iného financujú aj verejné služby či potreby určené pre slobodných jednotlivcov, podotýka Bloomberg.
Nákladnejší život

Za predpokladu, že zaľúbená dvojica neholduje opulentnému spôsobu života a nechystá svadbu za desiatky tisíc eur, vychádza existencia slobodného človeka všeobecne nákladnejšie. Nájsť si partnera nie je teda len o láske a vzájomnej podpore, ale oplatí sa to aj z čisto pragmatického dôvodu.

Ako ukázali oficiálne britské štatistiky v roku 2018, v Británii žije osamote 7,7 milióna ľudí. V porovnaní s jednotlivcami žijúcimi v pároch minú v priemere o 21 libier týždenne viac, píše portál BBC.

K podobným výsledkom dospela aj analýza Poštovej banky. Kým bezdetný pár minie mesačne priemerne 600 eur, čo predstavuje na jednotlivca 300 eur, človek žijúci bez partnera má výdavky necelých 400 eur.

Výskum britskej Loughborough University a think tanku Resolution Foundation analyzoval takzvanú „living wage“. Zjednodušene, je to mzda, ktorú musí človek zarobiť, aby z nej dokázal financovať svoj slušný životný štandard a uchovať si ho.

Vyplynulo z neho, že zatiaľ čo slobodní ľudia musia na dosiahnutie tohto štandardu zarobiť 9,5 libry za hodinu, človeku žijúcemu v páre bez detí stačí v dôsledku prerozdelenia niektorých nákladov s partnerom zarobiť 6,15 libry za hodinu.
Párová ústretovosť

Dôležitú úlohu tu zohráva viacero faktorov. Viacerí poukazujú na to, že slobodní ľudia znášajú finančnú ťarchu platieb za účty, hypotéku či spoločné jedlo sami. Tiež tvrdia, že nemalá časť spotrebiteľských produktov či služieb stojí menej, ak sa kúpia vo dvojici, vrátane dovoleniek či poistenia auta.

Niektoré poisťovne ponúkajú manželským párom výhodnejšie poistenie vozidla. Dôvodom je, že história poistných udalostí ukazuje, že ľudia s vysporiadaným partnerským životom jazdia v priemere obozretnejšie a bezpečnejšie ako ľudia, ktorí sú slobodní.

Kým niektoré náklady sa dajú zdieľať aj bez toho, aby sa človek musel s druhou osobou citovo angažovať – napríklad náklady na energie a nájomné pri spolubývaní – existuje veľa podobných príkladov ako poistenie vozidla, z ktorých pre manželské páry vyplývajú určité daňové úľavy, štátne podpory či iné výhody.
Vyššia spotreba, viac odpadu

Nažívanie vo dvojici považuje za finančne výhodnejšie osem z desiatich bezdetných dvojíc a tri štvrtiny slobodných ľudí, uvádza Poštová banka. Zároveň priznáva, že páry si na svoje plecia berú väčšie pôžičky a idú do vyššieho rizika ako slobodní ľudia, ale v prípade straty práce jedného z partnerov, chod domácnosti zabezpečuje príjem druhého.

Páry však majú tendenciu šetriť na iných veciach. Romantiku si často užívajú doma pri spoločnom varení, nakupovaní, prechádzkach či menej finančne náročných koníčkoch. Bary, diskotéky, kluby a obdobné spoločenské miesta a aktivity, kde osamelí ľudia očakávajú, že nájdu svojho budúceho partnera či partnerku, vyhľadávajú menej často.

Tieto výdavkové návyky značne zavážia. Slobodní ľudia majú vyššiu tendenciu tráviť dni mimo domova, ísť len tak do mesta alebo na iné miesta, kde existuje viacero pokušení, ako minúť peniaze.

V amerických domácnostiach bývajú hlavnými spotrebiteľmi ženy, pričom platí, že slobodné ženy míňajú viac peňazí ako vydaté ženy, vyplýva z prieskumu spoločnosti Morgan Stanley. Z nárastu počtu slobodných žien majú podľa spoločnosti profitovať najmä výrobcovia oblečenia, osobnej starostlivosti či automobilov. Odklon od rodinného modelu bude mať tiež podľa CNN za následok vyšší záujem o reštaurácie s rýchlym občerstvením.

Jednočlenné domácnosti slobodných sú zároveň podľa štúdie University College London potenciálnou environmentálnou časovou bombou. Ich spotreba energie je o polovicu vyššia na hlavu ako v prípade štvorčlennej rodiny. Spotrebujú tiež viac produktov a vyprodukujú viac odpadu.

Trendy automobiliek: začiatok úpadku SUV a autá sa začnú rozprávať

Rok 2020 bude z pohľadu mnohých automobiliek zlomový. TREND pre vás pripravil osem trendov, ktoré budú v nasledujúcej dekáde dominovať automobilovému priemyslu.

27.12.2019, 19:00 | Filip Kadlečík
Zdieľať

Tlačiť
Poslať e-mailom
Oznámiť chybu
8

Tvorba digitálnych ekosystémov

Nemecký Volkswagen už dnes začína ponúkať produkt We Connect, ktorý má vodičom uľahčiť život. Vďaka nemu budú môcť v navigácii do cieľa plynulo pokračovať aj po vystúpení z vozidla, sľubuje, že cezeň budú vedieť napríklad to, koľko majú zaplatiť za parkovné.

Súčasťou balíka We Connect by mala byť aj možnosť doručovania balíkov kuriérmi do kufra vozidla, vylepšené hlasové ovládanie, bezprostredná komunikácia so servismi či vyhodnocovanie jazdného štýlu aj s odporúčaniami, ako ušetriť palivo.

Neprehliadnite

BMW pridáva bezdrôtové pripojenie Android Auto
Menia sa aj poplatky za CarPlay
Šéfdizajnér Daimlera: Hľadám novú ikonu. A firme zarábam miliardy
Tvorca áut s hviezdou v logu pre TREND tvrdí, že aj dizajn áut je komodita, ktorá sa...

To všetko bude možné vďaka tomu, že mnohé autá už majú zabudované eSIM karty a môžu byť nonstop online. Svoje vozidlo vodič bude môcť kontrolovať či nastavovať prostredníctvom mobilného telefónu z ktoréhokoľvek miesta, na diaľku bude môcť dokonca odoslať prístupový kľúč.
Odomykanie výbavy vozidla

Rok 2020 bude pre mnohých motoristov nový aj v tom, že čiastočne sa zmení spôsob konfigurácie automobilov a nakupovania doplnkovej výbavy vozidla. Prvou lastovičkou v tomto smere bude nedávno predstavená ôsma generácia Volkswagenu Golf. Nemecký gigant o nej prezradil, že bude disponovať softvérom, vďaka ktorému si majiteľ za poplatok bude podľa potreby odomykať funkcie automobilu.

V praxi bude mať Golf štandardne zabudovanú techniku umožňujúcu prítomnosť adaptívneho tempomatu, automatického ovládania stretávacích a diaľkových svetiel či palubnej navigácie. Ak však budete chcieť k týmto prvkom výbavy pristúpiť, budete za ne musieť zaplatiť, podobne ako si napríklad dnes cez Apple App Store či Google Play kupujete aplikácie.

Zdroj: Volkswagen
Reklamy priamo v aute

In-car nákupy nebudú zďaleka jedinou možnosťou, ktorá automobilkám ponúkne nový zdroj príjmov. Prakticky sa čaká už iba na prvé lastovičky, ktoré prelomia tabu a na obrazovkách vo vozidle začnú zobrazovať platenú reklamu.

Tomuto trendu sa vodiči takmer s určitosťou nevyhnú. Neustále pripojenie na internet, relatívne veľká zobrazovacia plocha a milióny automobilov na cestách majú príliš veľký potenciál na to, aby skôr či neskôr nejakého výrobcu nezlomili. Náš tip je taký, že reklama bude v aute fungovať podobne ako v mobilných aplikáciách – zaplaťte si a nikto vás nebude otravovať.

Zdroj: Volkswagen
Autá sa budú rozprávať

V centre záujmu automobilových producentov stojí predovšetkým prechod na alternatívne zdroje energie. Hneď po ňom však nasleduje autonómne riadenie. K autonómii sa priemysel dostane postupnými krokmi. Dnes už majú pokročilé asistenčné systémy aj bežné vozidlá, očakáva sa, že ďalší progres by mohla priniesť komunikácia vehicle-to-vehicle.

Autá sa medzi sebou budú musieť nevyhnutne rozprávať a vzájomne sa informovať o podmienkach na ceste, prípadných obmedzeniach, zdržaniach či nebezpečenstve. Aj tento krok umožní predovšetkým to, že automobily budú nepretržite online.

Zdroj: Volkswagen
Začiatok úpadku SUV

Október roku 2019 bol pre väčšinu európskych automobiliek náplasťou za predchádzajúce slabšie mesiace. Hovorí to štúdia renomovanej inštitúcie JATO Dynamics, podľa ktorej v Európe počas októbra stúpol počet registrácií nových automobilov o osem percent, na 1,21 milióna kusov. Dobré správy pre priemysel, horšie pre ekológiu. SUV sa nikdy nedarilo viac ako uplynulú jeseň. V októbri ich trhový podiel dosiahol 40 percent, čo je alarmujúce číslo.

V období, keď vo svete zúri klimatická kríza, je toto trhové správanie nezodpovedné. SUV majú spravidla vyššiu hmotnosť i horšiu aerodynamiku než bežné osobné automobily. Pre väčšinu majiteľov sú iba zbytočným luxusom, ich všestranné jazdné vlastnosti aj mimo asfaltu totiž využíva iba časť z nich. Športovo-úžitkové vozidlá sú zlatými vajcami automobiliek, čoskoro sa ich však budú musieť vzdať. Čo bude ešte ťažšie? O tom, že nie sú potrebné, budú musieť výrobcovia presvedčiť spotrebiteľov, ktorí ich zbožňujú.

Zdroj: Volkswagen
Viac inteligentného komfortu

Čoraz viac domácností v súčasnosti využíva smart a inteligentné riešenia súvisiace napríklad s kúrením, osvetlením či drobnosťou, akou je otváranie garážovej brány. Okrem komunikácie vehicletovehicle sa očakáva rozmach výmeny dát zahrnutej pod termín vehicletoeverything.

Auto bude vedieť, že smerujete domov, automaticky dá príkaz kúreniu, aby zvýšilo teplotu, samo otvorí garážovú bránu či podá informáciu o tom, že práčka doprala.

Zdroj: Volkswagen
Zvýšenie cenovej hladiny

Nové generácie vozidiel musia spĺňať omnoho prísnejšie podmienky nielen z hľadiska emisných štandardov, ale aj čo sa týka aktívnej a pasívnej bezpečnosti. Mierne zvýšenie cien vozidiel môžu v strednodobom horizonte spôsobiť zvýšené investície do vývoja čistejších pohonných jednotiek, pokuty spojené s prekročením emisných limitov automobiliek či nekompromisné požiadavky na technologickú výbavu.

Modely homologizované od mája 2022 budú musieť mať v základnej výbave systém na varovanie pri opustení jazdného pruhu, adaptívny tempomat, pokročilý systém núdzového brzdenia, rozpoznávania dopravných značiek, sledovania pozornosti šoféra, sledovania priestoru za vozidlom či systém s presným meraním tlaku v pneumatikách. Do povinnej výbavy sa bude rátať i obdoba leteckej čiernej skrinky či príprava na integrovaný alkoholtester. Tieto prvky začnú mnohí výrobcovia do vozidiel montovať s predstihom a dá sa očakávať, že zo začiatku spôsobia predraženie automobilov. Na druhej strane však budú nepopierateľným prínosom pre bezpečnosť cestnej premávky.

Zdroj: Volkswagen
Čierny rok pre automobilky

Hviezdny október 2019 súvisí aj so slabým októbrom 2018. Vtedy museli automobilky začať dodržiavať prísnu normu WLTP, ktorá mnohým výrobcom spravila škrt cez rozpočet. Z predaja sa zrazu vytratili viaceré pohonné jednotky či dokonca modely, ktoré prísne nároky na efektivitu nespĺňali. Po januári 2020 budú musieť všetky nové typy vozidiel spĺňať normu Euro 6d, ktorá je z pohľadu emisií omnoho prísnejšia než aktuálne platná Euro 6d TEMP.

V praxi zmena znamená, že údaje o produkovaných emisiách NOx namerané v laboratóriu sa dnes od reálnych môžu líšiť o koeficient 2,1, od roku 2020 to však bude už iba o koeficient 1,43. Ak teda auto podľa merania automobilky má produkovať 80 mg emisií na kilometer, v súčasnosti v realite môže legálne vypúšťať až 168 mg/km. Pre nové typovo schválené vozidlá však už od budúceho roku bude hraničná hodnota 114,4 mg/km.

Očakáva sa, že táto prísna norma producentom áut spôsobí veľké problémy a na európskom trhu ukončí životný cyklus viacerých modelov či motorizácií. Aj v dôsledku tohto opatrenia sa bude ešte väčšmi tlačiť na elektromobilitu a vývoj alternatívnych pohonných jednotiek, ktoré budú automobilky stáť ďalšie miliardy eur.

Zaspaté KFC expanduje. Zatiaľ v Bratislave a v Trnave

Sieť na Slovensku ohlásila veľkú expanziu.

13. jan 2020 o 14:17 Tatiana Kapitánová

KFC chystá reštauráciu v Bory Mall.
KFC chystá reštauráciu v Bory Mall.(Zdroj: INDEX)
Písmo:A-|A+810

Dlhé roky o nej nebolo vôbec počuť. Kým konkurenčné reťazce rástli, KFC v tichosti fritovala kurčatá v štyroch reštauráciách, ktoré jej ešte ostali z kedysi hustejšej slovenskej mapy.

Najnovšie sa však sieť, ktorú prevádzkuje spoločnosť Queensway Restaurants Slovakia, rozširuje.
Roky stagnácie
Súvisiaci článok McDonald´s otvorí na Slovensku prvú reštauráciu pri diaľnici Čítajte

Keď KFC v roku 2006 prichádzalo na slovenský trh, ako vstupnú bránu si vybralo Trnavu.

„Slávnostné otvorenie budú sprevádzať počas celého dňa koncerty rôznych umelcov, pripravené sú aj súťaže pre návštevníkov,“ písali vtedy médiá.

O tri roky neskôr mala sieť už sedem prevádzok. K Trnave sa pridala Banská Bystrica, Bratislava i Nitra. V hlavnom meste reťazec prevádzkoval reštaurácie na Obchodnej ulici, Námestí SNP, v Auparku i na Einsteinovej ulici.

Čoskoro sa však značka začala s prevádzkami lúčiť. Reštauráciu na Obchodnej ulici zavrela v roku 2010, čo spoločnosť vysvetľovala strategickými dôvodmi, keďže dvojpodlažná prevádzka nevyhovovala jej konceptu. Zákazníkov v Starom meste odkázala na Námestie SNP.

Tam značka fungovala vedľa konkurenčného McDonald's. Keď v roku 2013 KFC zatváralo aj túto prevádzku, spoločnosť hovorila o nízkych tržbách i vysokom nájomnom. Nevýhodnú zmluvu údajne uzatvorili pred krízou. Napokon zavrela aj reštauráciu v Nitre.
Značka má veľké plány
Súvisiaci článok Fastfoody mieria aj do regiónov. Prešov dostane Burger King aj Subway Čítajte

V súčasnosti má KFC na mape štyri špendlíky - bratislavský Aupark, Einsteinovu ulicu a reštaurácie v Trnave a Banskej Bystrici. Už vlani sa však začali diať zmeny.

Značka sa v Auparku predstavila v nových a väčších priestoroch mimo foodcourtu. Pri otváraní zmodernizovanej prevádzky tiež ohlásila veľkú expanziu.

„Okrem otvorenia novej prevádzky sme v týchto dňoch urobili aj významné rozhodnutie investovať 10 – 15 miliónov eur do 11 nových prevádzok, ktoré na Slovensku vytvoria približne 300 nových pracovných miest,“ povedal vtedy pre Trend Andreas Schindl, country manažér Queensway Restaurants Slovakia.

Expanzia by mala trvať najbližšie tri až štyri roky a sieť plánuje aj rekonštrukciu súčasných reštaurácií. Prvú novú pobočku však otvorí už čoskoro. Polepy v obchodnom centre Bory Mall na okraji Bratislavy ohlasujú, že KFC tam otvorí 27. februára.

Samostatne stojacou reštauráciou posilní svoje postavenie v Trnave. Ako píše portál Trnava-live stavať ju spoločnosť začala na jeseň minulého roka na Novej ulici v obchodnej zóne The Mall vedľa obchvatu. „Oficiálne je projekt v stavebnom povolení označený ako KFC Drive Thru Trnava,“ uvádza portál a predikuje, že prevádzku by KFC mohlo otvárať na jar.

INDEX reťazec kontaktoval, ten však na otázky nereagoval.

Čítajte viac: https://index.sme.sk/c/22300758/zaspate ... rnave.html

Milenci z Osvienčimu prežili aj pochody smrti, stretli sa po 72 rokoch

Spojila ich vojna a rozdelil mier.

18. jan 2020 o 21:17 Nina Sobotovičová

Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau.
Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau.(Zdroj: SITA/AP)
Písmo:A-|A+1233

NEW YORK, BRATISLAVA. V koncentračnom tábore Osvienčim našlo smrť 1,1 milióna ľudí. Oni dvaja však patrili k tým, ktorí prežili.

Slovenku Helenu Spitzerovú zachránilo technické vzdelanie, bola nadanou grafičkou. Do Osvienčimu sa dostala v marci 1942 spolu s ďalšími dvomi tisíckami nevydatých židovských žien.
Súvisiaci článok Ale ste si zakopali do hrobov. Ani smrť im nedoprajete (píše Michal Havran) Čítajte

David Wisnia bol mladý poľský žid.

Keď sa prvýkrát stretli, David si uvedomil, že Helena, ktorú prezývali Zippi, nie je obyčajná väzenkyňa.

Bola čistá, upravená, mala na sebe kabát a voňala. Na Heleninu žiadosť ich zoznámil spoluväzeň, poznamenáva v reportáži denník New York Times.

Už to, že sa k Davidovi dostala, bolo nezvyčajné, pretože v nacistických koncentrákoch boli mužské baraky od ženských striktne oddelené.

Skôr, ako to David postrehol, ostatní spoluväzni sa vzdialili a oni dvaja zostali sami. Až neskôr si uvedomil, že to nebola náhoda. S Helenou sa stali milencami v tábore smrti. Stretávali sa niekoľko mesiacov.

Na poslednom stretnutí sa dohodli, že keď sa vojna skončí, stretnú sa v komunitnom centre vo Varšave. Sľúbili si to.

Hoci vďaka privilegovaným pozíciám v tábore a súhre náhod obaja prežili, nestretli sa po vojne vo Varšave, ale až o 72 rokov neskôr v New Yorku.
Naučila ma všetko

Keď sa spoznali, ona mala 25 rokov, on 17. Stretávali sa tajne. Helena spoluväzňom platila jedlom, aby vždy polhodinu či hodinu striehli, či sa neblíži nejaký esesák.

„Nevedel som, čo, kedy, kde,“ spomínal oveľa neskôr David Wisnia. „Naučila ma všetko.“

Medzi vecami, ktoré Helena Davida v Osvienčime naučila, bola aj maďarská pesnička. Obaja prežili so šťastím. Helena vďaka výbornej nemčine a grafickým schopnostiam dostala v tábore prácu, ktorá by sa dala nazvať kancelárskou.

Spočiatku nacisti jej zručnosti využívali len na to, aby miešala červenú práškovú farbu s lakom a na uniformy väzenkýň ňou kreslila zvislé pruhy.

Po čase začala robiť evidenciu a štatistiku, pričom registrovala všetky ženy prichádzajúce do tábora. Uviedla to v roku 1946 v rozhovore s psychológom Davidom Boderom, ktorý zaznamenal prvé rozhovory s preživšími po vojne.

Ako štatistka mohla rôzne manipulovať s dokumentmi, opätovne prideľovať ľudí na inú prácu a zachraňovať ich tak pred istou smrťou.

Davida najprv pridelili k „jednotke mŕtvol“. Jeho úlohou bolo zbierať telá väzňov, ktorí páchali samovraždu tým, že sa hodili na elektrinou nabitý ostatný drôt obklopujúci tábor.

Zakrátko však esesáci zistili, že David je talentovaný spevák a tak ho začali pozývať do budovy prezývanej sauna, kde mal vystupovať pre ich pobavenie. Zároveň dezinfikoval šatstvo nových väzňov. Robil to tým istým cyklónom B, ktorým nacisti zabíjali väzňov v plynových komorách.
Obaja zažili pochod smrti

V jedno popoludnie v roku 1944 si Helena a David uvedomili, že sa zrejme vidia naposledy. Nacisti búrali spaľovacie pece a ničili všetky dôkazy o svojich zločinoch, podotýkajú New York Times.

Začínalo sa šepkať o tom, že sa blížia osloboditelia a vojna sa čoskoro skončí. Nacisti cítili, že začínajú prehrávať, väzňov rýchlo presúvali do iných táborov, pričom ich často posielali na desiatky až stovky kilometrov dlhé pochody smrti v mraze a bez jedla. Toho, kto prestal vládať, esesáci na mieste zastrelili.
Súvisiaci článok Nechcel, aby jeho lásku poslali na istú smrť. A tak vymyslel plán, ktorým pomohol aj iným Čítajte

Davida Wisniu v decembri zaradili do jedného z prvých pochodov smrti. Podarilo sa mu však zmocniť sa lopaty, udrieť ňou dozorcu a utiecť.

Zmizol v lese, potom sa skrýval v stodole, až začul čosi, čo považoval za zvuky prichádzajúcich sovietskych vojakov. Ukázalo sa však, že sú to Američania, presnejšie 101. výsadková divízia americkej armády.

Vojaci mu dali najesť z konzervy, poskytli mu uniformu a zamestnali ho ako prekladateľa.

Helena Spitzerová, naopak, opustila Osvienčim medzi poslednými. Poslali ju do Ravensbrücku, odkiaľ aj ju nacisti vyhnali na pochod smrti. Prežila len preto, že sa jej podarilo odstrániť zo šiat červený pruh a primiešať sa k davu miestnych obyvateľov, ktorí zasa utekali pred Červenou armádou.

Na Boderovu otázku, ako sa jej to podarilo, rok po vojne odpovedala: „Ja osobne som na to ako maliarka bola pripravená. Pruh som si nenakreslila olejovou farbou, ale vodovou.“ Dodala tiež, že v momente, keď utiekla ona, nebolo ťažké sa dozorcom stratiť a zamiešať sa do iného davu, pretože na mieste bol chaos a esesáci boli nervózni. Utiekla spolu s kamarátkami.
Helena ho vo Varšave čakala

Helena sa nakrátko vrátila do Bratislavy. Jej jediný preživší príbuzný - brat, ktorý sa počas vojny pridal k partizánom, sa práve oženil. Rozhodla sa nebyť mu na príťaž a začať nový život.

Dočasné útočisko našla v tábore Feldafing v americkej zóne okupovaného Nemecka. Tábor bol určený židom, ktorí prežili holokaust. Do toho istého tábora David Wisnia do konca vojny dovážal zásoby.

“

Jej oči sa rozžiarili, akoby sa do nej opäť vrátil život. Úplne nás to vzalo.„

Davidov vnuk Avi Wisnia o stretnutí milencov z Osvienčimu po 72 rokoch

„Jazdieval som do Feldafingu, no netušil som, že (Helena) je tam,“ povedal po rokoch pre NYT.

Netušil však ešte jednu vec. Kým on plánované stretnutie vo Varšave pustil z hlavy, pretože chcel za Európou čo najskôr urobiť bodku, Helena ho v Poľsku najprv skutočne čakala.

Vo Feldafingu sa však neskôr zoznámila s Erwinom Tichauerom, ktorý bol šéfom bezpečnosti tábora. Vzali sa a svoj život zasvätili pomoci iným. V rámci humanitárnych misií precestovali Bolíviu, Peru, Indonéziu či Austráliu.

Aj oni sa napokon usadili v USA, najprv v texaskom Austine, neskôr v New Yorku.

Do konca vojny zostal David v americkej jednotke. Hoci sa potom dozvedel, že Helena prežila, rozhodol sa po vojne emigrovať do Ameriky. Oženil sa a usadil sa vo Philadelphii.
Mali sa stretnúť, neukázala sa

O niekoľko rokov sa David od priateľa, ktorý poznal aj Helenu, dozvedel, že jeho láska z Osvienčimu je nažive a býva v New Yorku. Povedal o nej svojej manželke a nádejal sa, že sa s Helenou opäť spojí.

Chcel ju vidieť a tiež sa jej opýtať, ako je možné, že sa mu podarilo prežiť Osvienčim. Mal totiž podozrenie, že na tom Helena môže mať zásluhu.

Ich spoločný priateľ zorganizoval stretnutie na newyorskom Manhattane.

„Neukázala sa. Neskôr som zistil, že to nepovažovala za múdre, bola vydatá,“ vysvetľoval David.

Prešli desiatky rokov, David s manželkou zatiaľ vychovali štyri deti, kým sa v roku 2016 opäť pokúsil stretnúť s Helenou.

O svoj príbeh sa podelil s rodinou. Jeho syn, ktorý pôsobil ako rabín, inicioval stretnutie a Helena konečne súhlasila.
Zaspieval jej pieseň, ktorú ho naučila v Osvienčime

V auguste 2016, po 72 rokoch, sa David s Helenou opäť stretol. Vzal so sebou aj svojich dvoch vnukov.

Helena ovdovela v roku 1996. Deti s manželom nemali, takže zostala sama. Postupne zostala pripútaná k lôžku, pričom sa o ňu, napoly hluchú a slepú, starala opatrovateľka.

Davida po príchode najprv nespoznala, a tak sa k nej naklonil bližšie.

„Jej oči sa rozžiarili, akoby sa do nej opäť vrátil život. Úplne nás to vzalo,“ opísal stretnutie tridsaťsedemročný Davidov vnuk Avi Wisnia.

„Pred vnukmi sa ma opýtala, či moja žena vie, čo sme spolu robili,“ povedal David. Dodal, že potláčajúc smiech jej odvetil: „No tak, Zippi!“

Dve hodiny sa rozprávali o tom, kam ich cesty zaviedli po vojne. Na Helenu robila dojem Davidova perfektná angličtina. Napokon sa jej predsa len spýtal: „Máš podiel na tom, že sa mi podarilo prežiť celý ten čas v Osvienčime?“

Zodvihla ruku, ukázala päť prstov a so stále počuteľným slovenským prízvukom povedala: „Päťkrát som ťa uchránila pred zlou cestou.“

Ohromený David vyhlásil, že to tušil.

Priznala sa mu tiež, že na neho čakala. Po tom, čo sa jej podarilo ujsť z pochodu smrti, čakala ho podľa dohodnutého plánu vo Varšave, no on sa neukázal.

Obaja si povedali, ako sa pred rokmi ľúbili. Bolo to ich posledné stretnutie. O dva roky neskôr Helena zomrela.

V to posledné popoludnie, ktoré spolu prežili, Helena Davida poprosila, aby jej zaspieval. On ju vzal za ruku a zanôtil tú istú maďarskú pesničku, ktorú ho naučila v tábore. Chcel jej ukázať, že si stále pamätá slová.

Čítajte viac: https://svet.sme.sk/c/22305166/milenci- ... ml?ref=trz