NEW YORK, BRATISLAVA. V koncentračnom tábore Osvienčim našlo smrť 1,1 milióna ľudí. Oni dvaja však patrili k tým, ktorí prežili.

Slovenku Helenu Spitzerovú zachránilo technické vzdelanie, bola nadanou grafičkou. Do Osvienčimu sa dostala v marci 1942 spolu s ďalšími dvomi tisíckami nevydatých židovských žien.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Ale ste si zakopali do hrobov. Ani smrť im nedoprajete (píše Michal Havran)
Čítajte 
David Wisnia bol mladý poľský žid.

Keď sa prvýkrát stretli, David si uvedomil, že Helena, ktorú prezývali Zippi, nie je obyčajná väzenkyňa.

Bola čistá, upravená, mala na sebe kabát a voňala. Na Heleninu žiadosť ich zoznámil spoluväzeň, poznamenáva v reportáži denník New York Times.

VYPNÚŤ REKLAMU

Už to, že sa k Davidovi dostala, bolo nezvyčajné, pretože v nacistických koncentrákoch boli mužské baraky od ženských striktne oddelené.

Skôr, ako to David postrehol, ostatní spoluväzni sa vzdialili a oni dvaja zostali sami. Až neskôr si uvedomil, že to nebola náhoda. S Helenou sa stali milencami v tábore smrti. Schádzali sa niekoľko mesiacov.

Na poslednom stretnutí sa dohodli, že keď sa vojna skončí, zídu sa v komunitnom centre vo Varšave. Sľúbili si to.

Hoci vďaka privilegovaným pozíciám v tábore a súhre náhod obaja prežili, nestretli sa po vojne vo Varšave, ale až o 72 rokov neskôr v New Yorku.

Naučila ma všetko
Keď sa spoznali, ona mala 25 rokov, on 17. Stretávali sa tajne. Helena spoluväzňom platila jedlom, aby vždy polhodinu či hodinu striehli, či sa neblíži nejaký esesák.

VYPNÚŤ REKLAMU

„Nevedel som, čo, kedy, kde,“ spomínal oveľa neskôr David Wisnia. „Naučila ma všetko.“

Medzi všetkým, čo Helena Davida v Osvienčime naučila, bola aj maďarská pesnička. Obaja prežili so šťastím. Helena vďaka výbornej nemčine a grafickým schopnostiam dostala v tábore prácu, ktorá by sa dala nazvať kancelárskou.

Spočiatku nacisti jej zručnosti využívali len na to, aby miešala červenú práškovú farbu s lakom a na uniformy väzenkýň ňou kreslila zvislé pruhy.

Po čase začala robiť evidenciu a štatistiku, pričom registrovala všetky ženy prichádzajúce do tábora. Uviedla to v roku 1946 v rozhovore s psychológom Davidom Boderom, ktorý zaznamenával prvé rozhovory s preživšími po vojne.

Ako štatistka mohla rôzne manipulovať s dokumentmi, opätovne prideľovať ľudí na inú prácu a zachraňovať ich tak pred istou smrťou.

VYPNÚŤ REKLAMU

Davida najprv pridelili k „jednotke mŕtvol“. Jeho úlohou bolo zbierať telá väzňov, ktorí páchali samovraždu tým, že sa hodili na elektrinou nabitý ostatný drôt obklopujúci tábor.

Zakrátko však esesáci zistili, že David je talentovaný spevák a tak ho začali pozývať do budovy prezývanej sauna, kde mal vystupovať pre ich pobavenie. Zároveň dezinfikoval šatstvo nových väzňov. Robil to tým istým cyklónom B, ktorým nacisti zabíjali väzňov v plynových komorách.

Obaja zažili pochod smrti
V jedno popoludnie v roku 1944 si Helena a David uvedomili, že sa zrejme vidia naposledy. Nacisti búrali spaľovacie pece a ničili všetky dôkazy o svojich zločinoch, podotýkajú New York Times.

Začínalo sa šepkať o tom, že sa blížia osloboditelia a vojna sa čoskoro skončí. Nacisti cítili, že začínajú prehrávať, väzňov rýchlo presúvali do iných táborov, pričom ich často posielali na desiatky až stovky kilometrov dlhé pochody smrti v mraze a bez jedla. Toho, kto prestal vládať, esesáci na mieste zastrelili.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Nechcel, aby jeho lásku poslali na istú smrť. A tak vymyslel plán, ktorým pomohol aj iným
Čítajte 
Davida Wisniu v decembri zaradili do jedného z prvých pochodov smrti. Podarilo sa mu však zmocniť sa lopaty, udrieť ňou dozorcu a utiecť.

Zmizol v lese, potom sa skrýval v stodole, až začul čosi, čo považoval za zvuky prichádzajúcich sovietskych vojakov. Ukázalo sa však, že sú to Američania, presnejšie 101. výsadková divízia americkej armády.

Vojaci mu dali najesť z konzervy, poskytli mu uniformu a zamestnali ho ako prekladateľa.

Helena Spitzerová, naopak, opustila Osvienčim medzi poslednými. Poslali ju do Ravensbrücku, odkiaľ aj ju nacisti vyhnali na pochod smrti. Prežila len preto, že sa jej podarilo odstrániť zo šiat červený pruh a primiešať sa k davu miestnych obyvateľov, ktorí zasa utekali pred Červenou armádou.

Na Boderovu otázku, ako sa jej to podarilo, rok po vojne odpovedala: „Ja osobne som na to ako maliarka bola pripravená. Pruh som si nenakreslila olejovou farbou, ale vodovou.“ Dodala tiež, že v momente, keď utiekla ona, nebolo ťažké sa dozorcom stratiť a zamiešať sa do iného davu, pretože na mieste bol chaos a esesáci boli nervózni. Utiekla spolu s kamarátkami.

Helena ho vo Varšave čakala
Helena sa nakrátko vrátila do Bratislavy. Jej jediný preživší príbuzný - brat, ktorý sa počas vojny pridal k partizánom, sa práve oženil. Rozhodla sa nebyť mu na príťaž a začať nový život.

Dočasné útočisko našla v tábore Feldafing v americkej zóne okupovaného Nemecka. Tábor bol určený židom, ktorí prežili holokaust. Do toho istého tábora David Wisnia do konca vojny dovážal zásoby.

“Jej oči sa rozžiarili, akoby sa do nej opäť vrátil život. Úplne nás to vzalo.„
DAVIDOV VNUK AVI WISNIA O STRETNUTÍ MILENCOV Z OSVIENČIMU PO 72 ROKOCH

„Jazdieval som do Feldafingu, no netušil som, že (Helena) je tam,“ povedal po rokoch pre NYT.

Netušil však ešte jednu vec. Kým on plánované stretnutie vo Varšave pustil z hlavy, pretože chcel za Európou čo najskôr urobiť bodku, Helena ho v Poľsku najprv skutočne čakala.

Vo Feldafingu sa však neskôr zoznámila s Erwinom Tichauerom, ktorý bol šéfom bezpečnosti v tábore. Vzali sa a svoj život zasvätili pomoci iným. V rámci humanitárnych misií precestovali Bolíviu, Peru, Indonéziu či Austráliu.

Aj oni sa napokon usadili v USA, najprv v texaskom Austine, neskôr v New Yorku.

Do konca vojny zostal David v americkej jednotke. Hoci sa potom dozvedel, že Helena prežila, rozhodol sa po vojne emigrovať do Ameriky. Oženil sa a usadil sa vo Philadelphii.

Mali sa stretnúť, neukázala sa
O niekoľko rokov sa David od priateľa, ktorý poznal aj Helenu, dozvedel, že jeho láska z Osvienčimu je nažive a býva v New Yorku. Povedal o nej svojej manželke a nádejal sa, že sa s Helenou opäť spojí.

Chcel ju vidieť a tiež sa jej opýtať, ako je možné, že sa mu podarilo prežiť Osvienčim. Mal totiž podozrenie, že na tom Helena môže mať zásluhu.

Ich spoločný priateľ zorganizoval stretnutie na newyorskom Manhattane.

„Neukázala sa. Neskôr som zistil, že to nepovažovala za múdre, bola vydatá,“ vysvetľoval David.

Prešli desiatky rokov, David s manželkou zatiaľ vychovali štyri deti, kým sa v roku 2016 opäť pokúsil stretnúť s Helenou.

O svoj príbeh sa podelil s rodinou. Jeho syn, ktorý pôsobil ako rabín, inicioval stretnutie a Helena konečne súhlasila.

Zaspieval jej pieseň, ktorú ho naučila v Osvienčime
V auguste 2016, po 72 rokoch, sa David s Helenou opäť stretol. Vzal so sebou aj svojich dvoch vnukov.

Helena ovdovela v roku 1996. Deti s manželom nemali, takže zostala sama. Postupne zostala pripútaná k lôžku, pričom sa o ňu, napoly hluchú a slepú, starala opatrovateľka.

Davida po príchode najprv nespoznala, a tak sa k nej naklonil bližšie.

„Jej oči sa rozžiarili, akoby sa do nej opäť vrátil život. Úplne nás to vzalo,“ opísal stretnutie tridsaťsedemročný Davidov vnuk Avi Wisnia.

„Pred vnukmi sa ma opýtala, či moja žena vie, čo sme spolu robili,“ povedal David. Dodal, že potláčajúc smiech jej odvetil: „No tak, Zippi!“

Dve hodiny sa rozprávali o tom, kam ich cesty zaviedli po vojne. Na Helenu robila dojem Davidova perfektná angličtina. Napokon sa jej predsa len spýtal: „Máš podiel na tom, že sa mi podarilo prežiť celý ten čas v Osvienčime?“

Zodvihla ruku, ukázala päť prstov a so stále počuteľným slovenským prízvukom povedala: „Päťkrát som ťa uchránila pred zlou cestou.“

Ohromený David vyhlásil, že to tušil.

Priznala sa mu tiež, že na neho čakala. Po tom, čo sa jej podarilo ujsť z pochodu smrti, čakala ho podľa dohodnutého plánu vo Varšave, no on sa neukázal.

Obaja si povedali, ako sa pred rokmi ľúbili. Bolo to ich posledné stretnutie. O dva roky neskôr Helena zomrela.

V to posledné popoludnie, ktoré spolu prežili, Helena Davida poprosila, aby jej zaspieval. On ju vzal za ruku a zanôtil tú istú maďarskú pesničku, ktorú ho naučila v tábore. Chcel jej ukázať, že si stále pamätá slová.

Čítajte viac: https://svet.sme.sk/c/22305166/milenci- ... ml?ref=trz

Axa končí, bitku vyhrala Uniqa. Čo môžu čakať klienti?

Hodnota obchodu by mala dosiahnuť miliardu eur.

8. feb 2020 o 21:28 Jozef Tvardzík Odoberať autora na email

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. (Zdroj: Gabriel Kuchta/SME)
Písmo:A-|A+2175

Rakúska spoločnosť Uniqa zvíťazila v súboji o stredoeurópske pobočky francúzskej finančnej skupiny Axa v Česku, Poľsku a na Slovensku. Transakcia za približne miliardu eur bude ešte podliehať schváleniu regulačných úradov, ale zrejme ide len o formalitu.

Očakáva sa, že zlúčenie oboch poisťovní bude dokončené do konca tohto roka. Do portfólia skupiny Axa v regióne patrí životné aj neživotné poistenie i dôchodková správcovská spoločnosť (DSS).

Uniqa prevezme aj časť Axy, ktorá tu pôsobila ako pobočka českej investičnej spoločnosti, ktorá ponúka celkovo deväť podielových fondov a dva programy pravidelného investovania.
Záujemcov bolo viacero
Súvisiaci článok AXA uvažuje o odchode zo strednej Európy Čítajte

O biznis Axy prejavili záujem aj talianska Generali, rakúska Vienna Insurance Group a v hre bol aj nemecký Allianz.

Zvesti o tom, že Axa uvažuje o odpredaji svojich aktív v regióne V4 vyplávali na povrch už na jeseň minulého roka.

Francúzska Axa je druhou najväčšou poisťovacou skupinou v Európe podľa objemu aktív. Rozhodla sa opustiť tie trhy, na ktorých nemala významný podiel.

Jej rozhodnutie je súčasťou hlbokej reštrukturalizácie, ktorá jej má pomôcť vyrovnať sa s prostredím negatívnych úrokových sadzieb a posilniť skupinu v oblasti zdravotného a majetkového poistenia.

Po minuloročnej akvizícii poisťovne XL so sídlom na Bermudách za 15 miliárd dolárov sa Axa začala viac orientovať na ázijský a severoamerický trh, kde už pôsobí prostredníctvom väčšinového podielu v jednej z najstarších amerických životných poisťovní Equitable.
Najväčší obchod histórie

Pre samotnú Uniqu je fúzia najväčším obchodom v jej histórii. Východná Európa pre rakúsku skupinu predstavuje nový motor rastu.

Zatiaľ čo rakúsky poistný trh by mal podľa nemeckého denníka Handelsblatt v tomto roku rásť o 1,5 percenta, trh V4 má väčší potenciál. Uniqa odhaduje, že poľský poistný trh bude rásť až o 6,2 percenta, český o 6,8 percenta a ten náš o 2,7 percenta.

Koncern si od kúpy dcérskych spoločností Axy sľubuje posilnenie svojej trhovej pozície.

“Touto transakciou získavame privátnych aj firemných klientov na troch rastúcich trhoch, na ktorých už aj doteraz hospodárime vysoko profitabilne,” povedal šéf Uniqa Andreas Brandstetter.

Uniqa pôsobí okrem Rakúska aj v Lichtenštajnsku, Švajčiarsku a v 15 východoeurópskych krajinách. Má viac ako 17 miliónov zákazníkov, no po zlúčení s Axou ich počet narastie o štvrtinu.

Z poľského trhu získa cez Axu 3,2 milióna nových klientov. V Česku a cez pobočku na Slovensku má Axa spolu 1,5 milióna klientov, 523 zamestnancov a spravuje aktíva vo výške 5,3 miliardy eur.

Uniqe sa na Slovensku darí. V roku 2018 sa jej podarilo dosiahnuť predpísané poistné na úrovni 137,9 milióna eur, čo bol medziročný nárast o vyše šesť percent.

V oblasti životného i neživotného poistenia mala na trhu podiel šesť percent, čím si udržala pozíciu päťky (po zlúčení NN a Aegonu minulý rok sa posunula Uniqa na šiestu pozíciu). Zisk po zdanení za rok 2018 dosiahol konečných 3,65 milióna eur, čo bolo o 200-tisíc eur viac než rok predtým.

Axe sa na Slovensku darí tiež, no jej veľkosť v oblasti životného a neživostného poistenia je podstatne menšia. Predpísané poistné sa pohybovalo oproti Uniqe na polovičnej úrovni (75 miliónov eur) a aktuálne je na deviatej pozícii.

Axa má ale na Slovensku silnú pozíciu v oblasti dôchodkového sporenia. Spomedzi piatich dôchodkových správcovských spoločností má Axa až 27-percentný podiel a je dvojkou na trhu (jednotkou je Allianz). Uniqa tak prevezme dôchodkové portfólio v sume 2,6 miliardy eur a približne 385-tisíc sporiteľov.

Tretiemu pilieru sa Axa venuje od roku 2006. Jej doplnková dôchodková spoločnosť (DDS) v súčasnosti spravuje 290 miliónov eur a na trhu má 14-percentný podiel.
Flourish logoA Flourish data visualisation
Pre klienta sa nič podstatné nezmení

Axa a Uniqa budú fungovať tak ako doteraz. Potom sa obe spoločnosti zlúčia a zostane iba Uniqa. Malo by sa tak stať v priebehu štvrtého štvrťroka. Spoločnosti budú čakať na súhlas Národnej banky Slovenska a Protimonopolného úradu.

Obavy by preto klienti mať nemali, nič podstatné sa pre nich nemusí zmeniť ani po predaji. Aspoň v prvej fáze určite nie.

Produkty, ktoré si zákazníci vybrali v spoločnostiach Axa sa nezmenia – ceny a podmienky by mali ostať rovnaké. V blízkej budúcnosti sa môže zmeniť napríklad názov produktu. Klienti si nebudú musieť aktívne meniť zmluvy ani vybavovať nové dokumenty.

Zároveň platí, že poisťovňa si je vedomá, že Axu preberá hlavne kvôli klientom. Je si vedomá svojich záväzkov a keď niečo urobí proti klientom, tak hrozí ich odchod.

Klientom teda dohodnuté podmienky s najväčšou pravdepodobnosťou ostanú aj po predaji Axy. Po čase je možné, že nová poisťovňa bude uvažovať nad ich zmenou, ak ich bude považovať za nevýhodné.

Poisťovňa si totiž nechce nechať všetky produkty starej poisťovne a bude sa snažiť presvedčiť klientov, aby začali využívať jej produkty.

Po skúsenostiach so zlučovaním napríklad bánk v minulosti (napríklad, keď Prima banka preberala Sberbank) sa dá predpokladať, že po vymazaní jednej značky dôjde aj k optimalizácii pobočkovej siete.

Je pravdepodobné, že Uniqa pobočkovú sieť Axy prehodnotí. Najmä v mestách, kde viac pobočiek nepotrebuje, zachová len tie, ktoré dosahujú lepšie výsledky a sú v zaujímavejšej lokalite.

To, že prechod prebehne hladko, naznačuje aj skúsenosť so zlúčením poisťovní NN a Aegon z augusta 2018. NBS dala zelenú fúzii v októbri minulého roka a NN sa tak stala vlani treťou najväčšou poisťovňou na Slovensku za Kooperativou a Allianzom.

V prípade zlúčenia NN a Aegonu sa dokonca nezmenili ani pobočky, ani finanční sprostredkovatelia.

Thriller podľa kubickej rovnice. V jednej z hlavných úloh zjazvený i zajakavý

O matematických mýtoch.

14. feb 2020 o 20:56 Ela Rybárová

Zbyněk Kubáček (57) absolvoval matematickú analýzu na Matematicko-fyzikálnej fakulte (dnes Fakulta matematiky, fyziky a informatiky) Univerzity Komenského v Bratislave. Od ukončenia štúdia v roku 1985 pôsobí na tej istej fakulte. Je docentom a vedúcim katedry matematickej analýzy a numerickej matematiky a venuje sa didaktike matematiky. Takisto vedie Cisársky a kráľovský dychový komorný orchester, ktorý sa špecializuje na hudbu z čias Rakúsko-Uhorska a vystupuje v dobových uniformách. (Zdroj: SME - Marko Erd)
Písmo:A-|A+482

V histórii poznáme matematikov, ktorí mali vypočítať dátum vlastnej smrti, aj takých, ktorých príbeh by sa dal sfilmovať ako thriller.

Docent matematiky ZBYNĚK KUBÁČEK vie nielen o nich, ale aj o iných netušených zákutiach tejto prírodnej vedy rozprávať pútavo ako málokto.

V rozhovore hovorí aj o matematikovi, ktorý prispel k ukončeniu náboženských vojen vo Francúzsku, dodnes nevyriešených problémoch matematiky, či o tom, ako matematika pomohla tomu, aby hudba dobre znela vo všetkých tóninách.

Čo hovoríte na výrok "nemám bunky na matematiku”? Rodíme sa už ako dobrí alebo slabí v matematike?

Podobne sa hovorí aj o bunkách na jazyky, ale keď sa človek presťahuje do Španielska, žije tam dvadsať rokov a neuzavrie sa do česko-slovenského prostredia, tá španielčina sa naňho nakoniec nalepí, či chce, alebo nechce.

Je to 99 percent driny a jedno percento nadania. A podobné je to podľa mňa s čímkoľvek iným, teda aj s matematikou. No musí vás to zaujímať.

Stále sa hovorí, aj keď je to často zosmiešňované, že je dobré, aby deti vyučovanie bavilo. No to neznamená, že to má byť zábava.

Keby to bola zábava, a popritom sa niečo naučili, bolo by to úplne perfektné, ale to "bavenie" znamená, aby to deti robili so zaujatím. Vtedy sú ochotné do toho investovať energiu. Keď vás niečo zaujíma, často je nádej, že v tom budete dobrý.
Slávni matematici a matematičky v obrazoch (11 fotografií)

Aké sú mýty o učení sa matematiky?

Jeden z mýtov je, že častým opakovaním niečoho, drilom, dokážete nejakú vec pochopiť. Vnútorne som presvedčený, že to nie je pravda. Naučíte sa len postup.

Aj keď budem opakovane používať holiaci strojček, neprídem na to, ako je skonštruovaný.

Ako to teda robiť lepšie? Traduje sa, že matematika patrí medzi najnenávidenejšie predmety na základnej škole.

Teraz mi niekto zo Štátneho pedagogického ústavu hovoril, že to nedávno v prieskume vyšlo úplne naopak. Že telocvik a matematika sú úplne najobľúbenejšie predmety.

Matematika v očiach detí nie je taká nenávidená, ako sa traduje. No potrebujeme dosiahnuť, aby sa jej deti boli ochotné venovať.

Ak zvolíte metódy, ktoré nie sú dobré, deti majú pocit, že sú do toho nútené a nebaví ich to. Ak niečo robíte z donútenia, pamätáte si to ako zlú vec a získate presvedčenie, že matematika je ťažká, lebo to všetci robili z donútenia a asi sa to ani inak nedá.

Čo dráždi niektorých pedagógov na Hejného metóde, pri ktorej je učiteľ len akýmsi moderátorom procesu, kde deti v triede spoločne hľadajú riešenia matematických problémov?

Jedným z argumentov proti Hejného metóde v debatách, ktoré sa teraz vedú, je skutočnosť, keď to zjednoduším, že to nemôže byť v poriadku, keď to deti baví, lebo matematika je predsa ťažká. A keď je ťažká, predsa ich nemôže baviť.

Keď pri vašej metóde deti matematika baví, znamená to, že to nie je tá správna matematika. To sa mi zdá ako bludný kruh.
Súvisiaci článok Príklady riešia naboso, diktát cez podzemný telefón. Ako fungujú učiace záhrady Čítajte

Hľadanie toho, čo deti k matematike pritiahne, je ťažké. No časť ľudí akoby už vzdala hľadanie a verila, že sa to musí robiť iba násilím. Ja si myslím, že sme ešte nevyskúšali všetko.

Hejného metóda sa však propaguje spôsobom, ktorý nechtiac veľmi dráždi druhú stranu.

Čím?

Jedna vec, ktorá vzbudzuje pobúrenie všetkých matematikov, je, že učiteľ v tejto metóde podľa Hejného matematiku vlastne ani nemusí vedieť. To je ako červené súkno pre býka.

Myslím si, že je to metóda, ktorá vznikla pre učiteľov na prvom stupni. Učiteľky na prvom stupni sú podľa štatistík väčšinou dievčatá, ktoré s matematikou nemali dobré skúsenosti. Tá veta mieri podľa mňa k nim.

Hovorí: nemusíte sa báť učiť matematiku týmto spôsobom. Aj keď sa v nej necítite istí, môže fungovať.

“

Hľadanie toho, čo deti k matematike pritiahne, je ťažké. No časť ľudí akoby už vzdala hľadanie a verila, že sa to musí robiť iba násilím.„

Myslím si tiež, že sa málo zdôrazňuje, že Hejného metóda je vedome robená ako skupinová. Teda nie „každý žiak sám objaví“, ale „v skupine spolu objavia a povedia si to medzi sebou“.

Často si deti svojím jazykom vedia oveľa lepšie povedať nejakú informáciu, než im ju my vieme povedať "matematičtinou", ktorá je síce presná, ale ony ju ešte nevedia čítať.

Existuje nejaký dôkaz, že muži majú lepšie predpoklady na matematiku ako ženy?

O žiadnom neviem. Keď som učil informatikov matematickú analýzu, bývalo tam sto študentov, a hoci medzi nimi bolo veľmi málo dievčat, vždy niektoré z nich patrilo medzi najlepších v ročníku.

Takže mi to nevychádza, že by muži mali lepšie predpoklady. Pravdou však asi je, že medzi profesionálnymi matematikmi je viac mužov ako žien.

Aká bola najznámejšia matematička v histórii?

Každá oblasť matematiky má tú svoju. V matematickej analýze mi prichádzajú na um dve mená – zhodou okolností sú to dve ruské matematičky – Soňa Kovalevská a Oľga Ladyženská.

Kovalevská nemohla študovať, lebo v 19. storočí ženy ešte nemali prístup na univerzity. Jeden z významných matematikov tej doby, Karl Weierstrass ju však bol ochotný učiť. Dosiahla významné výsledky. Jej meno nesie Cauchyho-Kovalevskej veta.

Čítal som, že bola prvou ženou, ktorá dostala doktorát z matematiky aj prvou profesorkou v severnej Európe.

Ladyženská zas dosiahla významné výsledky pri riešení takzvaných Navierových-Stokesových rovníc.

Prvá veľká matematička v histórii bola Hypatia, ktorú zavraždili. Paradoxne práve to prispelo k jej známosti. Podľa niektorých historikov sa z jej zavraždenia kresťanmi kvôli politickým rozporom úplným prekrútením toho príbehu stala kresťanská mučeníčka svätá Katarína.

Akými ďalšími legendami sú opradené matematické postavy z histórie?

Keby ste rôznych význačných duchov v histórii mali ako susedov, asi by vám dosť liezli na nervy. Romantizmus 19. storočia priniesol snahu tváriť sa, že keď niekto podáva veľké umelecké alebo vedecké výkony, znamená to, že je nositeľom veľkých cností. Nie je to tak.

Napríklad v rode slávnych matematikov Bernoulliovcov boli vzájomné vzťahy príšerné.

Daniel Bernoulli napísal knihu o hydrodynamike, ale jeho otec Johann antedatoval svoju knihu s tým istým názvom. So starším bratom Jacobom mal Johann veľmi napäté vzťahy.

Keď Jacob vyriešil matematický problém, ktorý v časopise zadal Johann, zadal na oplátku problém Jacob. Johann ho vyriešil, ale zle.

Jacob sa niekoľkokrát uistil, či si je Johann istý riešením, a potom ho verejne skritizoval s poznámkou, že si nikdy nemyslel, že by to jeho brat vedel vyriešiť.

Špeciálnym prípadom takejto romantickej legendy je aj francúzsky matematik Évariste Galois.

Prečo?

Už keď som ako dieťa čítal jeho životopis, rozčuľoval ma štýl, v akom to bolo napísané, akože "tu ide veľký človek a všetci z toho musíte ísť do kolien”.

Bola tam scénka, ako hodí kriedu po skúšajúcom pri prijímacom pohovore na prestížnej parížskej univerzite École Normale, lebo sa ho pýtal elementárne veci.

Odkiaľ mal ten skúšajúci vedieť, že to je taký geniálny duch? Od geniálneho ducha by som skôr očakával, že mu odpovie, a ak je skúšajúci dobrý matematik, asi by pochopil, že Galois niečo vie.

Neskôr si niekto dal námahu a šiel po kľúčových okamihoch v Galoisovom životopise a dokazoval podľa dokumentov, že sú to zväčša romantické výmysly.
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Nebolo to tak, že mu v akadémii článok pohŕdavo zamietli a ani ho nečítali. Veľký matematik Augustin Louis Cauchy ocenil, že je to dobré, len je potrebné niektoré veci doplniť. Ale to sa do Galoisovho životopisu nehodilo.

Čo sa týka súboja, v ktorom zomrel ako mladík, kým v životopise tvrdili, že ho naňho nastražila tajná polícia, zrejme bol vyprovokovaný len pre nešťastnú lásku.

Zomierali geniálni matematici zväčša mladí?

Nepoznám štatistiku, ale nemyslím si to. Existujú aj veľmi dlhovekí matematici. Napríklad rakúsky matematik Leopold Vietoris zomrel v roku 2002 vo veku 110 rokov.

No keď niekto zomrie mladý, genialita sa musela prejaviť pomerne skoro, tak je vzrušujúce uvažovať, čo všetko ešte mohol urobiť.

Traduje sa mýtus, že veľké veci má matematik tendenciu vymyslieť v mladom veku, do štyridsať rokov. Dokonca sa niekedy hovorilo, že to je aj dôvod, prečo sa Fieldsova medaila, významné matematické ocenenie, udeľuje iba ľuďom do tohto veku.

Dvaja matematici si vraj vypočítali dátum svojej smrti. Môžete priblížiť tieto dve legendy?

Viem dokonca o troch. Sú to dobré historky na osvieženie vyučovania bez záruky, že hovoria čokoľvek, čo by súviselo s pravdou.

Gerolamo Cardano bol jedným z nich. Je zaujímavé, že o ňom nevznikol žiadny životopisný film. Živil sa všetkým možným vrátane hazardných hier, ale napísal niečo aj o lekárstve.

Cardano tvrdil, že zomrie v určitý deň, a zlé jazyky tvrdili, že keď mu to nevyšlo, spáchal samovraždu.

Druhá historka je o Abrahamovi de Moivre, ktorý tvrdil, že každý deň spí o pätnásť minút viac, takže keď bude spať 24 hodín, mal by zomrieť. Hovorí sa, že mu to vyšlo, no je to, samozrejme, legenda.
Zbyněk Kubáček.
Zbyněk Kubáček. (zdroj: SME - Marko Erd)

Ten tretí nebol taký slávny. Giovanni Battista Benedetti na základe astrologických výpočtov určil dátum svojej smrti, a keď to nevyšlo, tak ešte na smrteľnej posteli našiel chybu vo svojom výpočte.

Je to dobrá výchovná historka pre študentov, aby si po sebe kontrolovali výpočty.

Aká je vaša obľúbená historka spojená s matematickým objavom?

Cardanove vzorce na riešenie kubických rovníc. To sú rovnice, kde sú iba mocniny až do tretej. Cardano vzorce síce nevymyslel, ale dokázal ich.

V tej dobe matematici svoje postupy, ktoré iní nepoznali, často neprezrádzali, pretože to bola konkurenčná výhoda napríklad pri konkurzoch na miesto v škole.

Cardano musel "ukecať" talianskeho matematika Niccola Fontanu Tartagliu, ktorý tie vzorce vedel, aby mu ich prezradil, a sľúbiť mu, že ich nikdy nepublikuje.

Potom však zistil, že existuje ešte niekto iný, kto tie vzorce poznal už predtým, a tak považoval za oprávnené ich publikovať. Tartaglia sa naštval. Išli do matematického súboja, ktorý však Tartaglia vzdal.
Súvisiaci článok Nobelova cena, za ktorú by sa mali Slováci hanbiť Čítajte

Vzorce pre rovnice tretieho stupňa boli zaujímavé aj tým, že to bol prvý európsky objav v matematike po dlhom čase.

V antike dominovali v matematike Gréci, potom prišiel temný stredovek, keď sa rozvíjala u Arabov. Cardanov objav v algebre zverejnený v roku 1545 bol prvou vecou, ktorú Európania vymysleli sami.

Ktorý národ najviac prispel k rozvoju matematiky? V jednej prednáške ste spomínali, že napríklad Rimania prispeli len tým, že objavili náhrobok gréckeho matematika Archimeda...

Čechov vraj povedal: „Neexistuje národná veda, tak ako neexistuje národná násobilka.“

Gréci prví začali rozmýšľať o matematike v súvislostiach. Existuje mnoho vecí, ktoré vymysleli a ktoré dnes nevie štandardný študent matematiky na vysokej škole.

No jedna vec je objavovanie všeobecných abstraktných tvrdení, teda čistá matematika, a druhá používanie matematiky na riešenie problémov iných disciplín, napríklad v biológii, medicíne, hudbe, teda aplikovaná matematika.

Tá sa občas považuje za menej dôležitú, no vedieť správne použiť matematiku v konkrétnej situácii je rovnako ťažká práca ako niečo vymyslieť.

Nie je známy žiadny významný príspevok k dnešnému korpusu matematiky, ktorý by pochádzal od Rimanov, ale postaviť vodovod, ktorý má niekoľko desiatok kilometrov a má predpísaný sklon, či postaviť cesty po celej Európe, ktoré by dodnes boli použiteľné, to Rimania zvládli.

Boli praktickí, vďaka čomu vybudovali ríšu, ktorej sa snažila podobať celá stredoveká Európa.

Existovali nejaké národnostné spory v tejto disciplíne?

Iste. Je známa napríklad historka o francúzskom matematikovi Françoisovi Viètovi. Holandský veľvyslanec sa pred francúzskym kráľom Henrichom IV. vyjadril pohŕdavo o francúzskych matematikoch.

Tvrdil, že by nevedeli vyriešiť úlohu, ktorú vtedy ako výzvu zverejnil Flám Adriaan van Roomen. Išlo o rovnicu 45. stupňa. Henrich IV. vyzval na riešenie Vièta a ten ju vyriešil hneď.

Bol v tom, samozrejme, kus šťastia. Van Roomen sa zhodou okolností trafil do oblasti, v ktorej Viète intenzívne bádal.

Viète rozlúštil aj kód, ktorý používali Španieli, vďaka čomu Španieli začali veriť, že má nadprirodzené schopnosti. Prispel tým vraj k ukončeniu náboženských vojen vo Francúzsku.

Ktorý príbeh matematika by sa dal úspešne sfilmovať ako thriller?

Objavenie vyššie spomínaného vzorca pre riešenie kubickej rovnice. Hlavná postava proti Cardanovi - ten, čo vzorec vedel, bol Tartaglia - v preklade zajakavý. Volal sa tak preto, že ako dieťa pri prepade dostal úder šabľou cez ústa.

Nosil bradu, aby to nebolo vidieť, a celý život veľmi zle rozprával. Bol tiež dosť prchký. To by bola výborná postava do filmu.

Ďalšou líniou príbehu by mohlo byť, ako Cardano prijme ako sirotu do svojho domu chlapca Lodovica Ferrariho, ktorý potom dokáže vyriešiť rovnicu štvrtého stupňa a spolu napíšu jedno z veľkých matematických diel knihu Ars Magna (Veľké umenie).

Ferrariho potom pravdepodobne otrávila jeho sestra. Po jeho smrti sa vydala a na manžela previedla všetok majetok od brata. Manžel ju však opustil a ona zomrela chudobná. To by bol výborný záver filmu.

A čo detektívka alebo romantický film? Našiel by sa taký príbeh?

Výborným námetom pre detektívku by mohlo byť vyšetrovanie smrti astronóma Tycha Braheho. Populárna verzia tvrdí, že mu praskol močový mechúr.

V 20. storočí sa objavili domnienky, že mohol byť zavraždený a ako možný páchateľ sa uvádzal jeho spolupracovník a významný matematik Johannes Kepler. Táto domnienka bola neskôr odmietnutá, ale ako námet detektívky by to nemuselo byť zlé.

Romantický životopisný príbeh mi teraz žiaden nenapadá, ale prišlo mi na um niečo iné – príbeh, ktorý vraj rozprával nositeľ Nobelovej ceny za fyziku Igor Tamm.

Toho počas občianskej vojny v Rusku zajala jedna z bojujúcich strán a chystala sa ho ako špióna zastreliť. On protestoval, že nie je špión, že učí matematiku na univerzite.

A vtedy sa ho šéf tej skupiny spýtal: „Ak učíš matematiku, napíš vzorec pre zvyšok Taylorovho polynómu.“ Tamm ho celý rozklepaný napísal a oni ho skutočne pustili. Toto je dobrá historka ako odpoveď na otázku „načo sa to učíme?“.

Existujú ešte dnes také matematické súboje ako v histórii?

Existujú napríklad takzvané miléniové problémy, ktoré vypísala významná americká inštitúcia Clayov matematický ústav v roku 2000.

Jedným z nich bola Poincarého veta, ktorú vyriešil ruský matematik Grigorij Pereľman. Bola za to odmena milión dolárov a on ju odmietol, lebo mu nešlo o peniaze.

Ostatných šesť miléniových problémov dodnes nie je vyriešených. Jeden z nich súvisí napríklad s Navierovými-Stokesovými rovnicami. Je to otázka, ako popísať prúdenie tekutín.

Kde v bežnom živote sa môžu stretnúť s krásou matematiky aj tí, ktorí ju nemajú radi?

Známe sú fraktály, ktoré vytvárajú oku lahodiace štruktúry. Mnohé z nich sú zakreslenia množín či riešenia rovníc.

Existujú aj umelci, ktorí sú inšpirovaní matematickými tvrdeniami, napríklad Pytagorovou vetou alebo geometriou a robia podľa toho obrazy – robil to napríklad Američan Crockett Johnson.

Veľké prepojenie matematiky s umením je celá gotika, ktorá bola o rysovaní iba z kružníc a priamok. Tam je veľké množstvo dobrých námetov na školské úlohy.

Zaujímavá matematika je aj v konštrukcii hudobnej stupnice, teda správnejšie ladenia. Ladení je niekoľko typov a to, ktoré používame dnes, je temperované ladenie, v ktorom sa dá hrať dobre vo všetkých tóninách.

To, že to dobre znie, je výsledok matematického prístupu, ktorý to umožnil riešiť.
Zbyněk Kubáček (57)

Absolvoval matematickú analýzu na Matematicko-fyzikálnej fakulte (dnes Fakulta matematiky, fyziky a informatiky) Univerzity Komenského v Bratislave. Od ukončenia štúdia v roku 1985 pôsobí na tej istej fakulte. Je docentom a vedúcim katedry matematickej analýzy a numerickej matematiky, venuje sa didaktike matematiky. Takisto vedie Cisársky a kráľovský dychový komorný orchester, ktorý sa špecializuje na hudbu z čias Rakúsko-Uhorska a vystupuje v dobových uniformách.

Čítajte viac: https://plus.sme.sk/c/22317934/zbynek-k ... aduje.html

Pokrivené video a päť informácií o spore Andreja Kisku
Ján MazákJán Mazák
Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Bývalý prezident Kiska nebol ani náhodnou súčasťou nejakých machinácií s pozemkami; iba bol, ako solventná osoba, zneužitý.

Autor je bývalý predseda Ústavného súdu,
bývalý poradca prezidenta Andreja Kisku
a jeho právny zástupca v spore o pozemok

Video o rozhovore dvoch ľudí, ktorí sa v súkromí rozprávajú o udalostiach z roku 1999, keď Andrej Kiska kupoval pozemky vo Vysokých Tatrách, mi dvihlo žalúdok. Donútilo ma preto napísať niekoľko slov a chronológiu celého sporu o pozemok, ktorý Andrej Kiska napokon vrátil jeho vlastníkovi, hoci sám na tom škodoval.

Najprv však musím zdôrazniť, že ma vôbec nezaujíma herecký výkon oboch aktérov, z ktorých jeden (Šuliga) svedčil na Okresnom súde v Poprade v prospech Andreja Kisku. Ani obsah a forma ich „pokecu“, zjavne ťarbavého a pripraveného asi tak na úrovni človeka, ktorý diaľkovo skončil po 10 rokoch základnú školu. Až na jednu výnimku, ktorú uvediem neskôr.
[ Aktivujte si Newsfilter, hlavný newsletter Denníka N. Nové vydania môžete čítať priamo v e-maili každý večer o 20:00. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

V tejto vymyslenej pozemkovej kauze je niekoľko ťažiskových momentov, ktoré by som ako právnik zastupujúci prezidenta na prvom pojednávaní chcel uviesť len kvôli tomu, aby ten, kto chce, si utvoril celkový a objektívny obraz o celej anabáze.
MUDr. Ján Franc píše prezidentovi

Prezident dostal od pána Franca list začiatkom marca 2016. Žiadal vrátiť sporný pozemok. Tvrdil, že Andrej Kiska sa zrejme stal obeťou podvodu. Vety, ktoré sú dôkazom, že Kiska konal v dobrej viere. Bývalý vlastník bol presvedčený, že došlo k podvodu aj na exprezidentovi. Napriek tomu žiadal, aby mu nehnuteľnosť vrátil Andrej Kiska.

Chybou tohto listu bolo to, že došiel po takmer 17 rokoch vlastníctva sporného pozemku Andrejom Kiskom. Ruku na srdce: kto by bol ochotný sa vzdať vlastníctva k nehnuteľnosti po 17 rokoch len na základe obyčajného listu? A aj keby bol, z akých dôvodov by sa mal taký vlastník zbaviť nároku na náhradu škody od toho, od koho sporný pozemok kúpil?

Len z týchto dôvodov (17 rokov a náhrada škody od toho, kto sporný pozemok predal Andrejovi Kiskovi) došlo k súdu. Ak by sa Ján Franc ozval v roku 2000, nevznikli by žiadne súdne ťahanice. Andrej Kiska jednoducho chcel vedieť, kto po toľkých rokoch zodpovedá za vzniknutú situáciu, a vôbec nevylúčil, že by Ján Franc mohol byť v práve.
Žiadnych šesť dní, viac ako sedem mesiacov!

Po ponuke na kúpu sporného pozemku a jej akceptovaní bola uzavretá kúpna zmluva medzi Andrejom Kiskom a predávajúcim Júliusom Sirockým. Došlo k tomu 28. júla 1999 a bolo pravdou, že Sirocký ich kúpil od predošlého vlastníka sotva pred týždňom. Kiska túto skutočnosť nemal ako zistiť a niet žiadneho dôkazu, že o tom vedel. Predávajúceho nepoznal, kupoval po ponuke súvisiacej s predajom iných pozemkov. Predávajúci Sirocký to potvrdil, keď do zápisnice pred vyšetrovateľkou polície uviedol, že Kisku poznal len z videnia.
Prečítajte si tiež
Na súde tvrdil Šuliga to, čo Kiska, vo videu ho podráža. Svedok z videa to bude vysvetľovať na polícii

Lenže táto kúpna zmluva bola vložená do katastra nehnuteľnosti až rozhodnutím zo 17. februára 2000; až týmto dňom sa stal Andrej Kiska vlastníkom pozemku. Teda po siedmich mesiacoch.

Nemýľte sa, že to nemá žiaden význam. Má, a rozhodujúci. Takmer sedem mesiacov kataster nehnuteľností skúmal, či sú splnené zákonné predpoklady na to, aby sa Kiska stal vlastníkom pozemku, ktorý kúpil od Sirockého. Záver:

Orgán špecializovanej štátnej správy nezistil žiadnu skutkovú a právnu prekážku na to, aby zapísal exprezidenta ako vlastníka. List vlastníctva, ktorý predložil Sirocký ku kúpnej zmluve, neobsahoval žiadne právne ani faktické nedostatky.

Opäť otázky. Kto by po toľkom preverovaní nedôveroval rozhodnutiu orgánu štátnej správy? A ak, tak z akého dôvodu? List vlastníctva neobsahoval žiadnu pochybnosť, že Sirocký bol vlastník sporného pozemku.
Rozsudok Okresného súdu v Poprade je viac ako výrečný

Okresný súd vyhovel žalobe. Nie je podstatné, že by sa proti nemu dalo účinne brániť. Oveľa väčší význam má to, že súd uznal, že Kiska konal v dobrej viere. Tak ako to tvrdil a aj dokázal v priebehu celého sporu.

Nič iné bývalý prezident ani nepotreboval. Také odôvodnenie rozsudku ho razantne oddelilo od možno protiprávnych predchádzajúcich prevodov sporného pozemku a osôb, ktoré sa ich dopustili. Súčasne mu vytvoril predpolie na to, aby uplatnil voči predávajúcemu Sirockému náhradu škody vo výške kúpnej ceny.

Dobrá viera pri kupovaní sporného pozemku „okolkovaná“ právoplatným rozsudkom súdu potvrdzuje, že bývalý prezident Kiska nebol ani náhodnou súčasťou nejakých machinácií s pozemkami; iba bol, ako solventná osoba, zneužitý.
Elektrotechnický inžinier rozumie právu ako hus pivu

Svedok Šuliga na hanebnom videu tvrdí, že Kiska o podvodnom vydržaní pozemkov vedel. „Kiska kúpil osvedčené pozemky. On dobre vedel, že sú osvedčené a ukradnuté.“

Ani v roku 1999, ani počas sporu s Jánom Francom, ba tvrdím, že ani dnes elektrotechnický inžinier Kiska nemá dostatok vedomostí (a načo by ich mal mať?) o pojmoch vydržanie pozemkov, osvedčené pozemky a ukradnuté pozemky. Sú to pojmy, ktoré by ťažko vysvetľovali aj právnici, ktorí sa nešpecializujú na pozemkové právo, a nieto technicky vzdelaný inžinier.

Táto výhrada však platila aj v roku 1999. Andrej Kiska nemal ozaj žiadnu možnosť, ako zistiť, že platný list vlastníctva má históriu, ktorá by mohla spochybniť jeho kúpu. Rozumel tomu ako hus pivu. Navyše, na sofistikované podvody s pozemkami v tej dobe naleteli aj skúsení právnici, prípadne sa nechali presvedčiť, že všetko je v poriadku.
Záverečné slovo o dobrej viere a slušnosti Andreja Kisku

Nikto nespochybní (okrem úplných hlupákov), že bývalá hlava štátu je inteligentný človek. Uspel v podnikaní aj v politickom živote. Mimoriadne. Nebol a nie je odkázaný na vlastníctvo pozemku, ktorý nemá ani dnes žiadnu hodnotu, ktorá by sa mohla vôbec priblížiť napríklad k sume, ktorú rozdal ako svoj päťročný plat núdznym a odkázaným.

Z akých dôvodov by potom Andrej Kiska, teda ak by vskutku vedel o podvodnom vydržaní spornej nehnuteľností, od roku 2000 neurobil také úkony, ktoré by jeho kúpu sporného pozemku nejakým spôsobom legalizovali alebo aspoň zahalili závojom neprehľadných prevodov na iné osoby alebo podnikateľov?

Odpoveď je viac ako jednoduchá. Do doručenia listu od Jána Franca nemal ani tušenia, že je vlastníkom pozemku, ktorý má taký „pohnutý“ osud, aký vyšiel najavo v súdnom konaní.

A napriek silnej právnej pozícii (po viac ako 16 rokoch vlastníctva) po prvom rozsudku v prospech Jána Franca „opravil“ pokazenú situáciu nepodaním odvolania. Opravného prostriedku, ktorý by bol takmer isto úspešný. Slušnosť, ktorá sa hneď tak nevidí. Ľudský odpad, za ktorý považujem video spomenuté v úvode, na tom nič nezmení.

Danko poskytuje rozhovory dezinformačným médiám, Istanbulský dohovor kombinuje s diaľničnými známkami, nič z toho však zatiaľ nepomohlo.

V polovici januára absolvoval Andrej Danko debatu Sobotné dialógy s Miroslavom Beblavým z PS/Spolu. Predseda parlamentu a SNS poslucháčom vymenoval zoznam vecí, ktoré by mali na jeho politike oceniť: zvýšenie paušálnych výdavkov pre živnostníkov, športové poukazy, rekreačné poukazy, nižšia DPH na zdravšie potraviny.

„Často ľudia nevedia, že paušálne výdavky živnostníkov majú vďaka SNS. Často nevedia, že športové poukazy pre deti do 18 rokov vôbec fungujú. Nevedia o tom, čo sa urobí dobre,“ posťažoval sa v relácii.

Potom sa vypli mikrofóny a moderátor sa Danka spýtal, či pôjde niekam robiť predvolebnú kampaň. Danko mu podľa Beblavého povedal, že nepôjde, a zopakoval, že ľudia nedoceňujú, čo pre nich urobil.

[ TIP: Odoberajte nové články v rubrike Andrej Danko e-mailom. ]
Táto historka dokresľuje stav, v ktorom sa SNS krátko pred voľbami ocitla. „My zmeny nesľubujeme, my ich robíme,“ hlási predseda na bilbordoch. Výsledok však neprichádza.

Danko patrí k najviac vysmievaným politikom na sociálnych sieťach. Opoziční politici ho pravidelne kritizujú za obchody, ktoré robia nominanti SNS na obrane.

Keď chce rozprávať o rekreačných poukazoch, tak mu moderátori diskusných relácii pripomenú opísanú rigoróznu prácu. Keď ohlási program investícií do diaľnic, tak to prekryje kauza okolo komunikácie s Kočnerovou Alenou Zsuzsovou, ktorú predtým Danko zapieral.

Zlá správa pre Danka
Preferencie SNS klesli za posledné tri roky zo 14 na 5 percent, februárový prieskum Focusu im dokonca nameral len 4,4 percenta. A samotný Danko sa v rebríčku dôveryhodnosti politikov za rovnaký čas prepadol z druhého miesta na aktuálne desiate.

Nanešťastie pre Andreja Danka hlbší pohľad na dostupné dáta ukazuje, že situácia môže byť preňho ešte zložitejšia. Posledný prieskum agentúry AKO ukázal, že až 28 percent súčasných voličov SNS svoje rozhodnutie možno ešte zmení.

Väčšie percento takýchto „prelietavých“ priaznivcov než SNS má už len hnutie Sme rodina Borisa Kollára. Tento prieskum však zatiaľ nemožno brať absolútne, prebiehal na pomerne malej vzorke do 700 ľudí.


Medzi ľudí nechodí
Andrej Danko v súčasnosti medzi ľudí už takmer nechodí. SNS nemá stánky, žiadne mítingy v uliciach, jej kandidáti sa na akciách, na ktoré môže prísť aj verejnosť, začali ukazovať až vo februári.

Ešte vo voľbách 2016, keď sa SNS usilovala o návrat do parlamentu, bolo jej všade plno. Naplno využívala svoju niekoľkotisícovú členskú základňu.

V lete robili „hliadky“ na kúpaliskách, v zime mali stánky na vianočných trhoch. Čistili tatranské lesy, v Košiciach organizovali Ples národniarov, v Hlohovci zabíjačku, v Lučenci súťaž o najlepšiu klobásu.

A dnes?

SNS je na pokraji vypadnutia, ale na straníckom webe a na facebookových profiloch jej kandidátov vidieť len niekoľko straníckych akcií, na ktorých sa počet účastníkov počítal v lepšom prípade na desiatky.

Mnohí členovia SNS sú demotivovaní, desiatky, možno stovky členov Dankovi za posledné roky odišli. „Od ľudí sme schytávali. Majú pocit, že peniaze sa investujú do iných vecí a nezostáva na nich,“ povedal Denníku N bývalý funkcionár Tibor Hanuliak, ktorý viedol početnú stranícku organizáciu v Žiline a krátko pred Vianocami zo strany vystúpil.

S mítingami sa strana rozbehla až na poslednú chvíľu. Cez víkend mala akciu v športovej hale v Martine, kde sa o zábavu starala skupina Drišľak, ktorá dlhodobo vystupuje na jej mítingoch.

Predseda SNS osobne nebol, Drišľaku tak na pódiu tlieskali aspoň ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná, štátny tajomník z ministerstva obrany Ján Hoľko či štátny tajomník z rezortu zahraničia Lukáš Parízek.


Len bilbordy a RTVS
SNS v kampani stavila na bilbordy, citylighty a na tradičné médiá, zvlášť verejnoprávnu RTVS.

Najmä po nástupe ľudí blízkych SNS – generálneho riaditeľa Jaroslava Rezníka a šéfa spravodajstva Vahrama Chuguryana – si RTVS začala Dankovu stranu viac všímať.

„Z výmeny riaditeľov profitovala práve SNS, ktorá spomedzi všetkých parlamentných strán najviac narástla v televíznych správach. Podiel správ, v ktorých bola strana zmieňovaná, narástol zo 17 percent na 21 percent v prvom roku pôsobenia Rezníka,“ analyzovala v októbri 2019 Transparency International.

Postupom času však v centrále strany zistili, že tieto formy komunikácie nestačia. Minulý piatok bol Danko hosťom v diskusnej relácii v Rádiu Expres. Moderátor Braňo Závodský ho tak vytočil otázkami týkajúcimi sa rigoróznej práce a témy výstavby diaľnic, ktorej sa Danko začal intenzívne venovať až pred voľbami, že sa predseda SNS rozkričal.

„Lebo ste demagóg teraz a teraz počúvate chvíľu vy mňa. Ja som diaľnice nestaval,“ kričal Danko vo vysielaní.


Prečítajte si tiež
SNS prestala chodiť medzi ľudí, Danko sa spolieha na médiá a bilbordy
Hlavné správy a Slobodný vysielač
Krátko po tomto vystúpení v Exprese sa Danko rozhodol k bezprecedentnému kroku: ako prvý vysoký ústavný činiteľ prijal pozvanie do konšpiračného rádia Slobodný vysielač.

„Prelomili ste bariéru, ktorú vybudovali naši nepriatelia z mimovládok a z progresívnych liberálnych prúdov,“ pochválil Danka moderátor Boris Koróni.

Slobodný vysielač patrí podľa vlaňajšej štúdie Globsecu spolu s Hlavnými správami medzi dominantných šíriteľov prokremeľskej propagandy. V jeho vysielaní sa v posledných rokoch striedali len politici typu Marian Kotleba, Štefan Harabin či Ľuboš Blaha.

Danko sa Hlavným správam nebránil ani pred voľbami 2016, keď tomuto webu poskytol rozhovor. Keď sa stal predsedom parlamentu, svoj postoj dočasne zmenil.

V júni 2018 dokonca hovoril o tom, že chce bojovať proti dezinformáciám, a kritizoval niektorých svojich ľudí, napríklad Lukáša Machalu, ktorí na Facebooku šíril konšpiračné teórie o iluminátoch. „Robím v SNS dosť veľký poriadok a robím poriadok aj s ľuďmi, ktorí môžu šíriť nepravdivé údaje,“ hovoril vtedy Danko.

Portál Antipropaganda.sk nedávno upozornil, že SNS si zaplatila za 10 600 eur reklamu na Hlavných spravách, ktoré doteraz pomáhali hlavne Štefanovi Harabinovi a Marianovi Kotlebovi.

Po zaplatení tejto inzercie sa na webe Hlavných správ objavili nielen bannery kandidátov SNS, ale aj ústretovo ladený rozhovor s Dankom, v ktorom rozprával o programe SNS, pochválil sa tykaním si s ruským ministrom zahraničia Sergejom Lavrovom a kritizoval „liberálny hyenizmus“, ktorý podľa neho šíri Richard Sulík a vulgárna, satirická facebooková stránka Zomri.


Titulná stránka Hlavných správ tento pondelok patrila SNS, ktorá si tu zaplatila reklamu za viac než 10-tisíc eur
Podobne ústretový mal byť aj rozhovor na Slobodnom vysielači, ktorý sa pretiahol z pôvodne plánovaných dvoch hodín na takmer tri hodiny. Moderátor Koróni už v úvode poslucháčom prízvukoval, že „mainstreamové médiá“ môžu o Dankovi klamať, a preto jeho mediálny obraz môže byť pokrivený.

Aj tu sa však predseda SNS dokázal rozčúliť, zvlášť keď došla reč na nákup amerických stíhačiek F-16, ktoré presadili jeho nominanti na ministerstve obrany.

Pre Danka ide o citlivú tému, ktorú ľudia riešia na sociálnych sieťach. S chuťou ju proti nemu vyťahuje Marian Kotleba. „Na americké stíhačky sme dali miliardy a v Prešove sme nemali pre hasičov vysokozdvižnú plošinu,“ rozpráva Kotleba.

Nervózny predseda sa tento obchod snažil v Slobodnom vysielači vysvetliť tým, že vláda údajne musela kupovať americké stíhačky, lebo inak by Slovensku ochranu zabezpečovali stíhačky iných štátov.

Keď sa ho moderátor spýtal, prečo radšej nekupoval ruskú techniku, Danko spustil dlhý monológ, pri ktorom vo vysielaní opäť takmer kričal. „Ja som z toho už zúfalý počúvať tie krčmové reči, že na čo nám to je. Veď počúvajte, čo vám hovorím,“ rozprával moderátorovi.

Od Istanbulu k známkam
Do toho Danko vymýšľa čokoľvek, čo môže zaujať. Od strany Smer dostal aktuálne možnosť dať si nejaké podmienky za to, že poslanci SNS podporia mimoriadnu schôdzu parlamentu, ktorej hlavným bodom bude zvýšenie prídavkov na deti.

Predseda SNS si ako odplatu vybral hlasovanie o nesúhlase s Istanbulským dohovorom a zrušenie diaľničných známok pre menšie vozidlá. „Je to jedna z politických podmienok pre zvolanie tejto schôdze,“ vysvetlil Danko.

Istanbulský dohovor a diaľničné známky sú dve veci, ktoré nemajú žiadny súvis. Jediné, čo ich spája, je Dankovo očakávanie, že pomocou nich vzbudí pozornosť.

Mimoriadna schôdza bola nakoniec otvorená len vďaka hlasom odídencov z SaS na čele s Ľubomírom Galkom. Jej štart však blokovali poslanci PS/Spolu s Miroslavom Beblavým, pre ktorých musel Danko rokovanie parlamentu nakoniec prerušiť.


SNS 2020, Andrej Danko bojuje o politické prežitie. Foto – Pavol Demeš
„Prinášam hlavne rozum“
Keď Danko v roku 2016 priviedol SNS naspäť do parlamentu, bolo to do značnej miery aj vďaka tomu, že ho v tom čase voliči nepoznali. Predseda SNS vtedy šíril o sebe príbeh mladého právnika, ktorý sa už nemohol pozerať na to, ako veci na Slovensku nefungujú.

„Prinášam hlavne rozum. Mám advokátsku kanceláriu a viem, s akými byrokratickými nezmyslami sa musíme potýkať,“ hovoril pred voľbami.

Na bilbordoch mala strana neskôr často parodovaný slogan: Hrdo, odborne, slušne. Slovo „slušne“ malo podčiarkovať, že SNS sa odstrihla od spôsobov bývalého predsedu Jána Slotu. Danko rád prízvukoval, že to bol on, kto sa so Slotom porátal.

„Rozlúčenie sa so Slotom bol dôležitý moment, ktorý ľudia naozaj reflektovali. Keď sa totiž chcete tváriť, že ste noví, musíte sa rozlúčiť s tým starým,“ hovorí vtedajší podpredseda SNS Vladimír Chovan.

Danko podľa Chovana ani v roku 2016 veľmi nekampaňoval, väčšiu časť kontaktov s voličmi nechával na podpredsedoch SNS. Ani tí však v tej dobe nemali problém naplniť kultúrny dom.

„Môj posledný míting bol v Sobranciach, tam to bolo našliapané. S ľuďmi sme sa rozprávali o ich problémoch, hovorili sme im, ako by sme vedeli zdvihnúť upadajúce pôdohospodárstvo, ktoré ten región trápilo,“ dodáva Chovan.


Predseda SNS Andrej Danko, človek, ktorý pred voľbami 2016 sľuboval hrdosť, odbornosť a slušnosť. Foto N – Tomáš Benedikovič
Funkcionári odchádzajú
Bývalý minister pôdohospodárstva za HZDS sa stal jednou z nových tvárí obrodenej SNS, cez ktorú sa Danko snažil osloviť farmárov. Tesne pred voľbami ho však predseda SNS z kandidátky vyškrtol.

Dnes Chovan vedie mimoparlamentnú stranu Doma dobre, ktorej členovia idú do volieb na kandidátke ĽSNS. Sám Chovan vystupuje na mítingoch s kotlebovcami, ktorých Danko považuje za svojich súperov.

A nie je jediný svojho druhu. Z SNS za posledné roky vystúpili viacerí výraznejší členovia, úspešní lokálni politici. Tí v lepšom prípade (pre Danka) v týchto voľbách nekampaňujú, v horšom prípade priamo pomáhajú konkurencii.

Napríklad v Snine, kde SNS dosahovala nadpriemerné výsledky, sa Dankovi takmer rozpadla okresná organizácia. Bývalý okresný predseda Marián Labanič v tejto kampani pôsobí ako lokálny manažér hnutia Sme rodina.

„Stretol som sa s ním, je to veľmi šikovný človek. V župných voľbách postavil dvoch kandidátov na poslancov a obaja sa tam dostali. Má naozaj výtlak,“ pochvaľuje si túto posilu líder hnutia Boris Kollár.


Pokrivený príbeh
Médiá už pred voľbami 2016 upozorňovali na niektoré súvislosti, ktoré kazili Dankov oficiálny príbeh mladého právnika, ktorý chce posúvať veci k lepšiemu.

Napríklad zarábal aj tým, že si ho za verejné peniaze najímali niektoré mestské časti, v ktorých pôsobili jeho stranícki kolegovia. Napríklad radnica v bratislavskej Rači, kde zástupcu starostu robil politik SNS Rafael Rafaj, mu za štyri roky vyplatila takmer 230-tisíc eur.

Denník N pred voľbami 2016 zistil aj to, že Danko bol v minulosti 15-percentným vlastníkom spoločnosti SBS Dynasty, ktorá bola podozrivá z toho, že obchoduje s odposluchmi.

Predseda SNS na tieto zistenia reagoval podráždene, čo v ďalších rokoch predviedol v podobných situáciách mnohokrát. „Nemá žiadny význam komunikácia s vami, lebo ste od kosti zlý človek, napíšte si, čo chcete. Dovidenia,“ povedal do telefónu novinárke, ktorá mu kvôli tejto téme zavolala.

A napokon tesne pred voľbami pripomenula televízia Markíza v predvolebnej debate podozrenia okolo rodinnej privatizácie podniku Lesostav Revúca. Dankovci sprivatizovali Lesostav za vlády Vladimíra Mečiara za výrazne nízku cenu. Podľa Fondu národného majetku bola hodnota podniku 60 miliónov, ale kúpna cena bola len 10 miliónov korún.

Video: Danko v debate čelil otázkam týkajúcim sa rodinnej privatizácie



Osudový 19. január 2017
Počas volebnej noci 2016 v centrále SNS prekvapivo nepanovala víťazná atmosféra. Vedeniu strany trvalo desiatky minút po oznámení predbežných výsledkov, kým prišli medzi novinárov. SNS síce získala 8,6 percenta, ale čakala viac: niektoré prieskumy jej dávali skoro desať percent.

Ďalšie mesiace z pohľadu Danka vyzerali optimisticky. V novej funkcii predsedu parlamentu sa snažil pôsobiť štátnicky, jeho SNS v prieskumoch rástla a viacerí pozorovatelia špekulovali, či časom nemôže vystriedať Roberta Fica vo funkcii premiéra.

„Vzhľadom na chorého Fica aj na vlastnú stúpajúcu hviezdu má veľkú šancu stať sa premiérom. Získava body a robí to systematicky a obratne. Myslím si, že premiérstvo je jeho skrytá idea,“ uvažoval už zosnulý politológ Miroslav Kusý v septembri 2016 v debate .týždňa.

Prišiel však osudný štvrtok 19. januára 2017. Danko si zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej reagoval na informácie Denníka N, že ho minister obrany za SNS v tichosti povýšil do hodnosti kapitána v zálohe.

Od novinára TA3 dostal otázku, či sa hodnosti nevzdá. „Viete čo, urobím to tak, že nikdy,“ odpovedal predseda parlamentu a pobozkal kazetu s kapitánskymi výložkami.

Nasledovala smršť vtipov a humorných obrázkov na sociálnych sieťach. SNS nárazovo v prieskumoch spadla zo 14 na 10 percent. Andrej Danko sa stal v krátkej dobe najviac vysmievaným slovenským politikom, k čomu sa pridali posmešky z jeho vyjadrovacích schopností.

„Poviete Dankovo meno a ľudia sa zasmejú už dopredu. Zväčša ho stačí citovať,“ hovoril v lete 2017 humorista Samo Trnka, ktorý robí po Slovensku stand-up vystúpenia.


Prečítajte si tiež
Ja si tú hodnosť zaslúžim! Z kauzy kapitán sa už Danko politicky nespamätal
Od porážky k porážke
Kauza výložky ukončila obdobie jeho vzostupu. Pár mesiacov po nej nasledovala kauza okolo tunelovania eurodotácií na ministerstve školstva, po ktorej skončil minister za SNS Peter Plavčan.

V ďalšom období sa písalo o nákupoch Dankových ľudí na ministerstve obrany, o problémoch zbitých farmárov na východe Slovenska, ktoré nedokázali riešiť jeho nominanti na ministersve pôdohospodárstva.

A napokon prišla aféra okolo odpísanej rigoróznej práce, na ktorú na jeseň 2018 upozornil Denník N. Preferencie SNS už len klesali alebo v lepšom prípade stagnovali.

Tento trend sa, prirodzene, odrazil aj na volebných výsledkoch. Jediné voľby, ktoré SNS mohla považovať za relatívny úspech, boli komunálne voľby 2018. Dankovi kandidáti síce nedobyli žiadne väčšie mesto, ale naprieč Slovenskom získali najviac starostov po strane Smer.

Ináč to už bolo od porážky k porážke. Vo voľbách do VÚC v novembri 2017 všetci kandidáti SNS na županov prepadli. Bývalého ministra školstva Jána Mikolaja, ktorého Danko osobne podporil, predbehol v Žiline aj odídenec zo Smeru Anton Martvoň.

Celkovo SNS získala len šesť župných poslancov, pričom minimálne traja z nich – Dušan Hačko, Ján Holinka a Vladimír Fraňo – z SNS medzičasom odišli.


Štefan Harabin a podpredseda SNS Anton Hrnko na spomienke ku Dňu obrancov vlasti na Slavíne 22. februára 2019. Foto – Facebook Antona Hrnka
Do prezidentských volieb 2019 napokon SNS ani nikoho nepostavila, hoci predseda strany pôvodne sľuboval nominovať ženu a následne hovoril, že by do toho išiel sám. Jeho podpredsedovia – Anton Hrnko a Štefan Zelník – podporili Štefana Harabina.

V nasledujúcich voľbách do Európskeho parlamentu, posledných voľbách pred parlamentnými, skončila SNS až ôsma so ziskom štyroch percent.

Lídrom kandidátky bol nevýrazný podpredseda Jaroslav Paška. SNS s ním vyskúšala všetko možné. Paška bol na bilbordoch, v médiách kritizoval vojenskú spoluprácu s USA, odmietal Istanbulský dohovor, komentoval brexit, školstvo, konflikt na Ukrajine i hokejové dresy.

Nepomohlo. SNS skončila horšie než desať rokov predtým, v ére Jána Slotu, keď sa Paška stal prvým a dodnes jediným europoslancom za túto stranu.

Kuffa šiel radšej s Kotlebom
Keď sa začalo schyľovať k parlamentným voľbám, Danko dúfal, že sa k nemu pridajú mimoparlamentné strany, ktoré samy seba označujú ako vlastenecké.

V lete 2019 v konšpiračnom mesačníku Extra Plus vyhlásil, že má záujem vytvoriť s nimi „hrádzu liberalizmu“. „Snažím sa komunikovať s niektorými lídrami mimoparlamentných strán a nevylučujem, že možno na jeseň vznikne nejaký projekt,“ hovoril Danko.

Prvý, o koho mal záujem, bol Štefan Kuffa, brat známeho kňaza Mariána Kuffu, a jeho strana KDŽP. Kuffa a ďalší jeho kolegovia sa s Dankom stretli a podpísali s ním memorandum o spolupráci.

Kuffa a štyri ďalšie malé strany sa však napokon pridali ku Kotlebovej ĽSNS. „Od dnešného dňa už nezastupujem len ĽSNS, zastupujem ďalšie štyri národné a kresťanské strany,“ pochválil sa Kotleba krátko pred uzávierkou kandidátok.


Memorandum s Kuffovcami podpísala SNS v septembri 2019 symbolicky pod obrazom, na ktorom je niekdajší predseda historickej SNS Martin Rázus s predsedom Slovenskej ľudovej strany Andrejom Hlinkom. Kuffa však napokon Danka vymenil za Kotlebu. Foto – SNS
Žiadne prekvapenie
Situácia SNS desať dní pred voľbami nie je optimistická. Na kandidátke sa neobjavilo žiadne zvučnejšie meno. Za stranu kandidujú na popredných miestach jej poslanci a traja ministri, respektíve ministerky – Peter Gajdoš, Martina Lubyová a Gabriela Matečná.

Jediným viditeľnejším prírastkom je poslankyňa Alena Zvarová Bašistová, ktorá bola v roku 2016 zvolená na kandidátke Siete. Teraz kandiduje za SNS ako číslo 25.

Na poslednú chvíľu skončil kandidát číslo 21 Ján Krišanda, krajský šéf SNS, o ktorom Denník N zistil, že si písal s Marianom Kočnerom o obchodoch s nehnuteľnosťami a žalobách na bratislavských súdoch, na ktoré mal Kočner vplyv.

„Bola to pre mňa nová informácia, okamžite som sa o priebehu tejto komunikácie informoval a vyhodnotili sme to tak, že bude lepšie, pokiaľ sa v tejto etape nebude účastniť volieb do Národnej rady,“ reagoval Danko.


Prečítajte si tiež
Prečo Andrejovi Dankovi hrozí vypadnutie z parlamentu
Danko v krížovej paľbe
SNS je dnes pod tlakom z rôznych strán. Po jej voličoch ide Kotleba, ktorý Danka na mítingoch kritizuje za nákup amerických stíhačiek F-16, ktoré presadili jeho nominanti.

Ohrozovať ho môže aj Štefan Harabin so stranou Vlasť, ktorý mal už vo vlaňajších prezidentských voľbách najväčšie percento hlasov práve od voličov SNS. Podporu Harabinovi tento týždeň vyjadril aj Dankov predchodca Ján Slota.

Predseda SNS v niektorých rozhovoroch pôsobí porazenecky. Ľutuje sám seba, sťažuje sa, ako mu ostatní údajne ubližujú, spomína svoj zdravotný stav – náročnú operáciu žalúdka, ktorú absolvoval v roku 2016.

Začiatkom januára pre agentúru SITA pripustil aj svoj koniec v politike, pokiaľ SNS vypadne z parlamentu. „Po tom všetkom, čo som urobil pre živnostníkov, dôchodcov, podnikateľov, by som už nenašiel vnútornú silu bojovať bez tretiny žalúdka, s nervami a vypätím za vojakov či učiteľov,“ povedal Danko.

Po návrate z väzenia hovorí, že mu rozkradli majetok, jeho advokát je mŕtvy a ďalším sa vyhrážali. Za mrežami bol deväť rokov za rozsiahle daňové podvody.

V rozhovore s Mikulášom Varehom (57), ktorý si píše titul sir, sa dočítate:

ako mu zničili Varehabeach a iné majetky,
ako mu vo väznici odopierali sex s partnerkou,
načo chce kúpiť tridsaťdva slonov a služobné kravy pre boxerov,
čo si myslí o Ficovi, Matečnej a Dankovi,
prečo založí politickú stranu Agent 777 – sociálna demokracia.
Dlho sme sa nevideli, ako sa máte?

Zvykám si na slobodu. Mám zdravotné problémy, ktoré tlmím. Vysoký tlak, cukrovku, psoriázu vo vysokom štádiu.

Vo väzení ste sa liečiť nemohli?

Keď som tam išiel, mal som psoriázou postihnuté dve percentá tela. Keď ma prepustili, šesťdesiat. Táto choroba sa v base liečiť nedá. Pomôže mi, dúfam, kúpeľná liečba.

Boli ste predčasne prepustený, ste teda slobodný?

Čiastočne, som väzeň na slobode. Nesmiem prekročiť hranice Slovenska. Mám na nohe náramok a k tomu niečo ako vysielačku. Ak by som išiel do iného štátu, zapíska mi a ukáže červenú farbu. Keby som porušil pravidlá, pôjdem naspäť do basy.


Ťažšie sa zvyká na slobodu alebo na väzenie?

Keby som bol obyčajný človek, tak poviem, že určite sa ťažšie zvyká na basu. Tam si musíte zvyknúť, nemáte na výber. Zanechal som niekoľkomiliardový majetok a pripadám si, akoby som sa vrátil z kozmu.

Prečo z kozmu?

Všetko je tu teraz rozbité, rozkradnuté.

Čo sa stalo?

Čachre-machre. Prišiel nejaký človek z Bratislavy, v Malej Bare mi doslova rozobrali plávajúce drevené chatky, boxerský ring, diskotéku a reštauráciu na jazere. Pre sto ľudí. Všetko nám zničil. Samotný prednosta okresného úradu dosvedčil, že Vareha môže mať tie veci na vode, že je to jeho majetok. A že pokiaľ to nie je pevne spojené so zemou, nie je to stavba, ktorá potrebuje povolenie. Smutné je to, že ako bývalý policajt zákonom trochu rozumiem a nechápem, že ak vám niekto ničí váš majetok, prítomná polícia sa na to iba pozerá. Jednoznačne to bola osoba, ktorá mala zvrchu krytý chrbát a mala poverenie zničiť môj majetok.

Na základe čoho to robil?

Nič nemal, nijaké rozhodnutia úradov. Kúpil nejaký susedný „pozemoček“ cez našu exekúciu. Vlastníkom rybníka som však ja, vlastním 96 percent pozemkov pod vodou. On kúpil len štyri, mimo rybníka. Nemôže mi teda nikto diktovať pravidlá hry. Moju družku Danielu úplne ignorovali. Prišli jednoducho s kamiónom a rozpílili naše plávajúce stavby. Aj lavice so strechami. Nakladali to na kamión, že to vezmú preč. Družka zavolala políciu a ten dotyčný jej povedal, že veľmi dobre vie, kde je Vareha, že sa za ňu nikto nepostaví. A ešte dodal, že ak bude vyskakovať, kúpi jej jednosmerný lístok do Bratislavy. Doslova, pred policajtmi, ktorých mená si prezeral. Dnes tam nie je nič, všetko je zničené. Normálne by bolo, keby ma ktosi vyzval, aby som si tie zariadenia v nejakej lehote odstránil.

Čo sa stalo s Varehabeach?

Prázdny rybník je tam. Oddychová zóna, ryby sa chytali, rybárske preteky. Ostala nám iba kopa rozrezaného dreva, ktorú som musel spratať.

Čo sa stalo s pílou v Strede nad Bodrogom?

Katastrofa, areál bol voľne prístupný, naša strážna služba odtiaľ zmizla. Daňový úrad nám v roku 2009 zablokoval všetky účty, tak sme ich nemali ako vyplatiť. Ukradli mi tam všetko, aj stroje. Náš advokát údajne spáchal samovraždu tak, že sa zastrelil vo vani. Jeho manželka bola koncipientkou v advokátskej kancelárii, mala poverenie len na zastupovanie našich firiem voči daňovým úradom. Svojvoľne si však prisvojila, že je konateľka, to ona ukradla pílu, kamión a iné veci. V tom čase pritom bola trestne stíhaná za spreneveru. Medzičasom ju zabili, náš prípad ostal visieť vo vzduchu.

A čo sa stalo s vašou čerpacou stanicou Agent 007 a priľahlým areálom?

Toto je jediné, čo sa nám ako-tak podarilo zachrániť. Keď ostala Daniela sama, nemohla strážiť päťdesiat objektov. Vládol chaos, nevedeli, čo je so mnou. Od marca až do júla 2011 boli moje firmy bez konateľa, potom ich zastupovala družka Daniela. Za štyri mesiace stihli rozkradnúť, vyrabovať, čo sa dalo. Zmizlo nám 70-tisíc kubíkov dreva. Štyrikrát sme dali trestné oznámenie, vždy to na okrese a na kraji zastavili. Máme pritom o všetkom na DVD videozáznam, ako nám napríklad poľské kamióny nakladajú drevo. To bolo organizované. Sedel som za svoje majetky, ktoré mi tak mohli zobrať. Keby som ich nemal, som na slobode. To si myslím.

Mikuláš Vareha

Bývalý policajt a od 90. rokov podnikateľ zo Zemplína, v roku 2011 ho zadržali.
Prokuratúra ho vinila z fiktívnych obchodov medzi jeho firmami, štát mal poškodiť o 58,1 milióna eur.
Jeho firmy si medzi sebou nakupovali a predávali štepné púčiky jabloní a lykožrúty, deklaroval viac ako 55 miliónov štepov a viac ako 414 miliónov kusov lykožrútov.
Vareha na súde presviedčal, že lykožrút nie je škodca, ale biologické krmivo. Kŕmili ním vraj bažanty, pštrosy a ryby.
Súd ho odsúdil na 11 rokov.
Vinu popiera a aj dnes tvrdí, že sa bude snažiť o obnovu procesu.
Areál okolo pumpy Agent 007 chcete opäť sprevádzkovať?
Ako prvú vec, už dva mesiace robíme inventúru našich majetkov. Okres Trebišov má viac ako sto dedín, v polovici z nich sme mali majetky. Mnohé spustli.

Čo je s pštrosmi, ktoré ste mali vo Veľatoch?

Sú preč, ukradli mi ich.

Zmizli aj Varehove pštrosy z Veliat. Foto N – Andrej Bán
Svojho času ste mi vraveli, že chcete na Zemplíne založiť zoo aj so slonom.

To bude.

Chceli ste ich doviezť dva. Jedného sem, druhého ako úplatok na colnici.

Tak to vyzerá, že dovezieme tridsaťdva slonov.

Načo tridsaťdva?

Možno aj viac, vysvetlím. Zmenil sa zákon, od mája 2019 v cirkusoch nemôžu vystupovať slony. Každý plače, ja sa teším. Všetky slony z cirkusov odkúpim.

Čo tu budete robiť s tridsiatimi dvoma slonmi?

Ak slon môže chodiť po džungli v Afrike či Indii a pracovať alebo voziť maharadžu v koši, tak prečo by nemohol voziť mojich hostí po tokajských viniciach?

To vážne?

Bez srandy vám hovorím. Máme biele kurčatá? Morky? A ako ich chováme? Každý deň im prikurujeme v chovoch. Slony vydržia vonku pol roka, pol roka ich budeme mať vnútri a kúriť im na 35 stupňov. Je dnes problém urobiť maštale pre slony na fotovoltaické články?

Slony budú iba z cirkusov?

Nielen, hľadáme ich kade-tade. V Malej Bare areál vybudujem nanovo. Predstavte si, že je august 2025, vonku 35 stupňov a v jazierku sa kúpe tridsaťdva Varehových slonov. Zlý nápad? Či to je krava a má hodnotu tisíc eur alebo slon za dvetisíc, nič sa na veci nemení. Slona nechováte preto, že je to slon, ale že k nemu cítite lásku. Vycvičíte ho a vydrží do veku päťdesiat rokov. Škoda ho na mäso. Ľudia budú ku mne chodiť na týždňové pobyty – a jazdiť na nich po vinohradoch. Ako je cyklotrasa, bude slonia trasa. Aj CNN sem príde. A vycvičím aj našich Rómov alebo gádžov, aby vedeli pracovať s mladými slonmi. A sťahovať s nimi drevo z lesa. Máme osemdesiat hektárov starých vinohradov. Osem rokov sa neužívali, zarástlo to šípkami, tie tam budeme ďalšie roky pestovať.

Akú cenu má dnes jeden slon z cirkusu?

Nízku. Tisíc eur a viac. Dožije sa päťdesiat rokov, dvakrát viac ako krava.

Koľko ľudí chcete zamestnať?

Určite niekoľko tisíc. Budú robiť všetko. Vinice, ovocné sady. Pre Rómov, ktorým sa tu nikto nevenuje, založím vlastnú záhradnícku školu. Naučím ich strihať vinič aj ovocné stromy, spracovať plody, vylisovať na šťavu.

Boli ste šéfom asociácie amatérskeho boxu. Budete v tom pokračovať?

Už sme to naštartovali, mám tu ring pre tisíc divákov. Urobíme vlastnú asociáciu. Prídu aj borci z Poľska, z Ukrajiny, Bieloruska a iných krajín. Tisíc boxerov. Každý dostane od nás jednu až dve služobné kravy.

To je čo?

Poviem to na príklade. Išiel som po ceste, vidím tridsať Cigánov. Zastavím, kukám a môjho robotníka, ktorý u mňa pracoval ako bača, pastier pri kravách, sa pýtam: Kam ideš? Vraví, že ho vyhodili a že nemá kde bývať. Hovorím mu, aby šiel ku mne na pumpu Agent 007, kde im dajú najesť a obstarám pre nich prázdny dom na konci Slovenského Nového Mesta. Doniesol som im nábytok z iného domu, čo som kúpil. A Cigán býva v mojom dome. Dostal od nás krmivo, najprv jednu, potom dve kravy. Tie sú naše, nemôže ich zabiť, bol by trestne stíhaný. Vydojené mlieko je jeho, ale kravy naše. Tie budeme dávať ďalej. Každý boxer bude mať u nás dve kravy.

Kde bude žiť tých tisíc boxerov?

Doma, všade, kde sú. Na Slovensku, v Maďarsku. Kravy nebudú u nich doma, ale na mojich družstvách, ktoré sú dnes znivočené. Oni ich opravia.


Mikuláš Vareha bol aj šéfom asociácie amatérskeho boxu. Foto N – Andrej Bán

Boxerský ring u Varehu. Foto N – Andrej Bán
Tvrdíte, že vaše tokajské víno sa svojho času ocitlo na stole samitu Bush – Putin v Bratislave. Ako sa vám to podarilo?

Normálne. Nepredali sme to, ale darovali. Máme ďakovný list z úradu vlády. Víno budeme ďalej vyrábať zo zakúpeného, nie z vlastného hrozna. Malým pestovateľom, ktorí majú problém predať úrodu, vopred zaúverujem jej odkúpenie. Cez obecný úrad ich oslovím. Tak budú mať chuť pestovať.

Keď ste boli vo väzení v Sabinove, vaša družka mi vravela, že vám týždenne nosila do väzenia kopec dokumentov. Načo?

Nenosila, posielala mi ich. Deväť rokov som v base študoval spisy. A Trestný zákon. Musel som sa to všetko naučiť, lebo som prišiel o advokátov. Jeden zomrel, ostatným sa vyhrážali, tak to vzdali. Keď vám poviem, že som deväť rokov každú noc písal, neuveríte.

Ako?

V base je v noci od deviatej do rána tma. Doniesli mi dve vedrá zapaľovačov, ktoré svietili. Takže som si dal zapaľovač „do huby“ a tak som si svietil. Ráno som skončil trestné oznámenie alebo ďalšiu žalobu. Za noc som takto spotreboval tri zapaľovače. Boli sme na cele štyria, piati. Musel som ich zaplatiť, aby boli ticho. Daniela ma navštevovala iba raz za mesiac.

V médiách ste sa sťažovali, že vám vo väzení neumožnili mať s družkou intímne chvíľky, čo je v rozpore s praxou inde v EÚ. Môžete o tom povedať viac?

Sex s partnerkou väzňom u nás nedovolia. Inde v Európe je čosi také bežné. Existuje o tom dohovor EÚ z roku 2005. V Česku je to možné, v Nemecku, v Rakúsku. Niekoľko hodín môže byť väzeň sám s partnerkou na izbe, ktorú majú na to vyhradenú. Tu sme sa sotva mohli objať, dotknúť pod dozorom. Žiadne bozkávanie.

Ale vydržali ste s družkou spolu deväť rokov napriek tomu.

Samozrejme, a onedlho budeme mať svadbu. Príde tritisíc hostí, postavíme novú svadobnú sálu.

Ako sa k vám správali spoluväzni?

Dobre, bol som aj tam kráľom. Výhody som nemal žiadne. Niektorí dozorcovia boli slušní, iní arogantní. Násilie na mne neskúšali. Bol som nabitý energiou a trápilo ma, že som zavretý. Najprv som mohol odtiaľ telefonovať dvakrát za mesiac, neskôr od roku 2015 pol hodiny denne. Mesačne som však platil obrovské peniaze. 450 eur za tridsať minút volaní Daniele a dvadsať minút advokátovi. Mám na to doklady. Plus-mínus som za pobyt v base zaplatil 130-tisíc eur. Za telefonáty, plus 600 eur na stravu. Príbuzní mi pomohli, kamaráti na mňa zabudli. Bol som v base 8 rokov, 11 mesiacov a 4 dni, pôvodne som mal byť dvanásť rokov.

Prečo po vás prišla po prepustení veľká dodávka?

Mal som v base tri tony dokumentov.

Tri tony? Kde ste ich mali uložené?

Pod posteľami. Plná veľká nákupná taška váži do 40 kíl. A mal som ich 78. Účtovné dokumenty všetkých mojich firiem.

Tvrdilo sa, že ste mali na Zemplíne kúpených miestnych daňových úradníkov aj políciu.

Ak by to bolo tak, prečo ich nezavreli? Navrhovali sme, aby vypočuli šesťdesiat daňovákov, lebo tam by sa všetko ukázalo – súd to zamietol.

Odsúdili vás aj za podvody s lykožrútom, čo vy na to?

Hlúposť. Lykožrút je biokrmivo 21. storočia pre bažanty, pštrosy, ostalo mi ešte zopár vedier. Výskumný ústav vo Zvolene napísal, že je to biokrmivo, súd to ignoroval.

Na plagáte na pumpe Agent 007 máte dodnes plagát exprezidenta Ivana Gašparoviča, ako sedíte spoločne s jeho manželkou.

Oslovil nás vtedajší poradca prezidenta pán Dugáček, či by sme vedeli pomôcť. Prečo nie, vravím. Počas kampane sme podporili jabĺčkami nadáciu pani Gašparovičovej. Išli pre domovy dôchodcov, detské domovy a chudobných.

Ste ešte s Gašparovičovcami v kontakte?

Nie, odkedy ma zavreli, nikto ma nepoznal.

Ako vnímate dnešnú predvolebnú situáciu?

Fico už dávno mal ísť kamsi na dôchodok, ale neurobí to, lebo by skončil v base. To mi je ako bývalému policajtovi jasné. Matečnej by som dal Nobelovu cenu za podvody, tak rafinovane ich robí. A Danko mi ukradol moje nápady s nižšími DPH. Moja politická strana Agent 777 – sociálna demokracia, ktorú zakladám, zabezpečí stopercentný výber DPH.

Ako?

To ešte zatiaľ nezverejním.

OĽaNOParlamentné voľby 202019. februára 2020 10:35
Tajomstvá Igora Matoviča
Martin M. ŠimečkaMartin M. Šimečka
Poslanecký klub OĽaNO. Foto N - Tomáš Benedikovič
Poslanecký klub OĽaNO. Foto N – Tomáš Benedikovič

Nikto nehovorí o transparentnosti v politike tak často ako Igor Matovič. A nikto pred verejnosťou netají informácie o spôsobe rozhodovania v hnutí OĽaNO tak úporne ako Igor Matovič.

V románe Pán múch (William Golding) skupina britských školákov stroskotá na opustenom tropickom ostrove. Dobre vychovaní chlapci si zvolia za náčelníka Ralpha a tešia sa na dobrodružstvo. Dopadne to veľmi zle. Goldingov román je v podstate príbehom o katastrofálnom zlyhaní jedného pokusu vybudovať demokratickú spoločnosť.

Spomenul som si na túto fikciu až po tom, čo som sa márne prehrabával v pamäti, aby som v reálnych príbehoch iných národov našiel nejakú paralelu s politickým hnutím Igora Matoviča. Nenašiel som žiadnu.

Nie preto, že by vo svete nebolo dosť populistov. Lenže nikto z nich nevstáva v každých ďalších voľbách z popola ako vták Fénix s novou družinou, ktorú mu pridelia voliči. A nikto z nich nie je – napriek tomu, že ho máme stále na očiach – natoľko obostretý tajomstvom ako Igor Matovič.
[ Aktivujte si Newsfilter, hlavný newsletter Denníka N. Nové vydania môžete čítať priamo v e-maili každý večer o 20:00. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Bral som jeho vášeň pre voličskú ruletu, pri ktorej je krupierom a majiteľom kasína súčasne, ako užitočné testovanie možností demokracie. Napokon, aj antickí Gréci do niektorých funkcií ľudí losovali. Lenže teraz to vyzerá tak, že už o desať dní bude Matovič zostavovať vládu. A ja som si uvedomil, čo všetko o tomto mužovi neviem.
Neznáma družina

Aj najbizarnejší populisti dodržiavajú pravidlo, že založia strany a obklopia sa družinou podpredsedov, z ktorých si poskladáte aj obraz jej vodcu. Matovič nie. Jeho hnutie OĽaNO musí mať podľa zákona nielen nejakých členov, ale aj nejaké vedenie. Lenže na webovej stránke o ňom niet ani zmienky. Poznáte mená podpredsedov hnutia OĽaNO? Ja nie.

Kým sa teda Matovič obklopuje a s kým sa radí? Existuje nejaká iná družina, ktorej kolektívny hlas Matovič rešpektuje a poskytne nám tak aj obraz o ňom? Poslanecký klub to byť nemôže, lebo ten – už značne ošklbaný – končí svoju činnosť a nový vznikne 1. marca. Nemôže to byť ani tieňová vláda, lebo tá je zúbožená odchodmi viacerých členov a nikto o nej už dva roky nepočul. Sú v tom jeho zbore ľudia, ktorých občas rôzne vídame postávať popri ňom na tlačových besedách? Je v ňom Ján Budaj, mimochodom, predseda vlastnej strany Zmena zdola? Je v ňom Eduard Heger?

Ja to neviem, nevedia to voliči a nedozvedel som sa to ani z médií, nevedia to teda zrejme ani novinári. Matovič to tají, rovnako ako nám odmieta povedať, či chce byť premiérom on alebo má na mysli niekoho iného.

Je to schizofrenický stav. Nikto nehovorí o transparentnosti v politike tak často a s takou vášňou ako Igor Matovič. A nikto pred verejnosťou netají všetko, čo súvisí s výkonom jeho funkcie a rozhodovaním, tak úporne ako Igor Matovič.

Je tu, samozrejme, ešte možnosť, že žiaden taký kolektívny orgán neexistuje. Kým bol Matovič v opozícii, nikomu to nemuselo prekážať, lebo o ničom inom okrem taktiky na zvýšenie vlastnej popularity nerozhodoval. To sa však 1. marca zásadne zmení: Matovič bude rozhodovať o charaktere štátu.
Dôležité poistky

Moc má tú vlastnosť, že v ľuďoch uvoľňuje energiu zlých vlastností, ktoré sú za normálnych okolností tlmené vedomím bezmocnosti. Preto je demokratická politika plná poistiek. Tou najčastejšou je kolektívny dohľad vedenia strany nad svojím šéfom, aby sa neutrhol z reťaze.

Lenže Igor Matovič žiadnemu kolektívnemu vedeniu nepodlieha, lebo hnutie OĽaNO žije len na papieri. Je len Matovič. Existuje možno nejaká družina priateľov a poradcov, o ktorej zložení a vnútornej štruktúre nič nevieme, a bude existovať poslanecký klub, ktorého menoslov sa dozvieme až 1. marca. Nič z toho však Matoviča pravdepodobne k ničomu nezaväzuje, rovnako ako on nemôže k ničomu zaviazať členov poslaneckého klubu.

Samozrejme, Matovič by mohol namietnuť, že na Slovensku máme dosť strán, ktoré síce majú formálne štruktúry, ale aj tak nie sú demokratické. A mal by pravdu – Kotlebova ĽSNS alebo SNS sú typickou ukážkou. Lenže OĽaNO sa radí do demokratického tábora, v ktorom táto námietka neobstojí.

Matovič môže ešte vždy prijať pravidlá, vďaka ktorým sa podelí o moc a rozhodovanie so svojimi ľuďmi. Mohli by ho k tomu prinútiť jeho voliči, ak by mu vrátili anketu so žiadosťou, aby im prezradil ich mená.

Chápem, že Matovičovi voliči túžia po tom, aby ich zbavil vlády Smeru, a radšej sa nepýtajú, ako to urobí. Lenže demokraciu neobnovíme tak, že obídeme jej základné pravidlá, medzi ktoré patrí prehľadnosť fungovania moci.

Golding vo svojom románe Pán múch vychádzal z presvedčenia, že ľudia majú prirodzené sklony k zlu a že len demokratické pravidlá dokážu zabrániť tomu, aby prepuklo. Ralph ich nevymáhal a chlapci na ostrove ich napriek pôvodným dobrým úmyslom rýchlo opustili. Keď ich po nejakom čase zachránila posádka lode, ktorá spozorovala dym z horiacej džungle, našla už len zvlčilú bandu divochov. Matovič a jeho voliči by si mali tú knihu prečítať ešte do volieb.

Minister obrany predo mnou trhal papiere, aj tak všetci vedeli, že vládne Hoľko
Vladimír ŠnídlVLADIMÍR ŠNÍDL

Štátny tajomník ministerstva obrany Róbert Ondrejcsák. Foto N – Tomáš Benedikovič
Štátny tajomník ministerstva obrany Róbert Ondrejcsák. Foto N – Tomáš Benedikovič
Štátny tajomník Róbert Ondrejcsák za Most-Híd tri a pol roka zápasil na ministerstve s nominantmi SNS. V bilančnom rozhovore hovorí:

prečo zostal vo funkcii aj po dvojnásobnej vražde;
ako Dankov kamarát Hoľko obchádzal pravidlá pri nákupoch;
či po nominantoch SNS zostane aj niečo pozitívne;
ako sa takmer +stal zástupcom generálneho tajomníka NATO.
Čo sa na ministerstve odohráva, odkedy sa SNS dostala v prieskumoch pod päť percent? Pália dokumenty?

[ TIP: Odoberajte nové články v rubrike SNS na obrane e-mailom. ]
Neviem, nevidel som žiadny dym nad hlavnou budovou ministerstva. (smiech)

Alebo inak: podpisujú sa na poslednú chvíľu ďalšie obchody?

Počúvam, čítam v médiách, že v aj v tomto období podpisujú veci, úprimne, považujem to za politicky aj morálne neakceptovateľné. Po voľbách musí prísť audit aj týchto, na poslednú chvíľu podpísaných zmlúv.

Poďme teda k vám: neobávate sa, že už navždy budete spájaný s tým, že ste pracovali pre koalíciu Smer, SNS a Most-Híd?

Pracoval som aj vo vláde Ivety Radičovej ako štátny tajomník-nestraník, a na ministerstvo som ako štátny tajomník opäť prišiel v septembri 2016, keď sa rozpadla strana Sieť a v tejto funkcii skončil jej nominant Ivan Máčovský. Vtedajší premiér Fico vtedy na vláde povedal, že s mojou nomináciou nesúhlasí, ale akceptuje nomináciu koaličného partnera.

Za celý čas som od všetkých relevantných ľudí, ktorí sa pohybovali oblasti obrany, dostával silnú a jednoznačnú podporu. Hovorili mi, že je dobré, že na ministerstve obrany bol niekto ako ja, kto drží proatlantické smerovanie a upozorňuje na netransparentosť. A ja tiež cítim, že za svoju prácu a svoje pôsobenie sa nemusím hanbiť. Nerobil som žiadny odborný alebo morálny kompromis, vždy som sa snažil byť svedomím tohto ministerstva.

Neurobili ste morálny kompromis ani po vražde, keď ste zostali v koalícii? Keď ste si čítali o talianskej mafii a Kočnerovi?

To, čo sa stalo, je hrozné a neospravedlniteľné. Sám som chodil na demonštrácie, ktoré organizovalo Za slušné Slovensko a bol som pyšný, ako spoločnosť zareagovala. Takto som to prezentoval aj zahraničným médiám. Krátko po vražde som hovoril aj verejne, že Most-Híd by mal z vlády odísť. A hovoril som, že pokiaľ Most-Híd zostane vo vláde vedenej Robertom Ficom, tak ja skončím. Nechcel som byť vo vláde, kde bude Robert Fico premiér a Robert Kaliňák minister vnútra. Tento názor som prezentoval aj v rámci Mosta-Híd, hoci tam bol môj vplyv nulový, keďže nie som člen.

Po tom prvom týždni, čo sme sa dozvedeli o vražde, som prišiel v pondelok do kancelárie a povedal kolegom, že zrejme skončím. Potom však Kaliňák oznámil, že rezignuje a následne aj Fico, tak som sa rozhodol zostať. Priznám sa, bolo to veľmi ťažké rozhodnutie. Tá istá komunita odborníkov a osobností, ktorá ma podporovala do tej doby, ma unisono podporila aj v tomto zlomovom momente. Hovorili, že mám zostať. Ale hovorím úprimne, že toto bolo jeden z momentov, keď som pochyboval o správnosti svojho rozhodnutia. A dodnes tie pochybnosti mám.

Hovoríte, že ste nechceli zostať vo vláde s Ficom a Kaliňákom. Je až taký rozdiel, keď miesto nich prišiel Peter Pellegrini a Denisa Saková?

Samozrejme, že keď si čítam všetky tie informácie o Kočnerovi, o jeho prepojeniach na políciu a justíciu, tak sa mi to ani nechce veriť, je to horšie ako treťotriedny mafiánsky fim. Je to strašné, neakceptovateľné, rozklad. Ale v marci 2018 sa nám všetkým zdalo, že je to rozdiel. Pre mňa bolo dôležité, že napríklad prezident Kiska túto vládu vymenoval.


Prečítajte si tiež
Biznis do poslednej chvíle. Ľudia z SNS predávajú pozemky v Tatrách a kupujú čašnícke obleky
Patríte do najužšieho vedenia ministerstva. Ako sa prejavovalo, že tu nevládne minister Gajdoš, ale generálny tajomník služobného úradu a Dankov kamarát Hoľko?

Bolo to cítiť napríklad na poradách najužšieho vedenia, aj na takzvanom kolégiu ministra obrany. Generálny tajomník si dokázal presadiť svoje, aj keď mal minister iný názor. Napokon vždy akceptoval ten Hoľkov.

Napríklad kedy?

Pri vyzbrojovacích projektoch. Hoľko ich pripravil a minister sa informácie k nákupom formálne dozvedel tak, že ich dostal na stôl od Hoľka.

Pri ktorých projektoch? Pri osemkolesových fínskych transportéroch za 400 miliónov, ktoré napokon premiér zastavil?

Transportéry boli špecifické, tie išli úplne mimo všetkého, vrátane kolégia ministra. Hoľko neskôr verejne tvrdil, že som tie dokumenty videl ešte pred schválením, čo bolo klamstvo. Takýchto klamstiev a manipulácií bolo priebežne dosť veľa a viem to aj dokázať, keby to bolo potrebné. Kedy sa o projekte transportérov 8×8 dozvedel minister, neviem. Tá Hoľkova sila bola vidieť pri rozhodovaní o stíhačkách F-16. Aj o tých sa minister dozvedel až na kolégiu, podľa jeho vlastných slov, kde dostal príslušný materiál. Minister na kolégiu povedal, že on o tom procese nič nevie, len nech mu dajú materiál a on rozhodne. Tak mu predložili materiál a on ho schválil.

Stíhačky sú najväčším vojenským nákupom od vzniku Slovenska, s desaťročným servisom môžu vyjsť na viac než dve miliardy eur. Materiál k stíhačkám teda vypracoval Hoľko?

To bolo celkom zaujímavé. Na ministerstve vytvorili účelovú skupinku, ktorú nazvali Komisia pre tvorbu a posudzovanie strategických dokumentov. Do jej čela sa postavil Hoľko. A táto komisia pripravovala všetky dôležité materiály pre ministra. Takáto komisia nemala žiadnu oporu v organizačnom poriadku, vytvorili ju výlučne na to, aby obišli formálny rozhodovací proces. Mimochodom, suma, ktorá sa objavila v oficiálnych materiáloch k stíhačkám, je približne 1,6 miliardy eur, nie dve miliardy ako hovoríte. Avšak kvôli tomu, že ministerstvo, opäť podľa „najlepších tradícií“ tento projekt adekvátne nekomunikovalo, tak na verejnosti kolujú rôzne sumy.


December 2017: generálny tajomník Hoľko (vpravo) a minister Gajdoš si prezerajú prototyp fínskeho transportéra. Foto N – Tomáš Benedikovič
Prečo zriadili tú účelovú komisiu? Aby do prípravy nákupov videl len úzky kruh ľudí?

Úzky kruh ľudí pod vedením Hoľka. Je však treba povedať, že konečné slovo mal aj tak minister. On za tieto rozhodnutie nesie aj politickú zodpovednosť.

Stalo sa niekedy, že by minister niečo Hoľkovi zamietol?

Na to sa nepamätám.

O čo opieral Hoľko svoju autoritu? O fakt, že je Dankov kamarát a bývalý obchodný partner?

Tieto veci Hoľko verejne nehovoril. Jeho autorita pramenila jednoducho z toho, že všetci videli, ako ho minister poslúcha. Minister má byť za každých okolností šéfom ministerstva. Keď však vidíte, že nekriticky poslúcha niekoho iného, tak ten druhý človek automaticky preberá jeho autoritu. Ján Hoľko je vo funkcii generálneho tajomníka služobného úradu. Človek v tejto funkcii za normálnych okolností rieši iba personálne a pracovnoprávne vzťahy. Hoľko však chcel riešiť všetko: od modernizačných projektov, cez správu majetkov až po obrannú stratégiu.

Obranná a bezpečnostná stratégia boli dokumenty, ktoré v roku 2017 schválila vláda, ale nakoniec SNS zabránila tomu, aby išli do parlamentu.

Ministerstvo obrany zodpovedalo za vypracovanie novej obrannej stratégie, za úlohu som to dostal ja so svojím tímom. Predložili sme náš návrh a Hoľko spolu s vtedajším politickým riaditeľom Havašim žiadali obsah zmäkčiť a vyhodiť napríklad zmienky o Rusku a ruskej agresii, o porušovaní medzinárodného práva a podobne. Ja som na kolégiu ministra povedal, že v takom prípade sa odmietam pod taký dokument podpísať.

Nakoniec zjavne dosiahli svoje, pretože v obrannej stratégii sa Rusko menovite nespomína.

Slovo „Rusko“ nie, ale kontext aj obsah sú jednoznačné. Sú tam aj pasáže o anexii Krymu, o útoku na Ukrajinu, o porušovaní medzinárodného práva. Oni tam nechceli nechať ani takéto evidentné veci, nakoniec tam však zostali. Takže áno, je to kompromis. Aj preto by bolo dobré, aby sa ten dokument po voľbách prepracoval, spolu s Bezpečnostnou stratégiou.


Minister obrany Peter Gajdoš. Foto N – Tomáš Benedikovič
S kým ste mali viac konfliktov? S ministrom Gajdošom alebo s Hoľkom?

Keď bol spor, tak viac interakcií som mal s ministrom. On bol pre mňa, ako pre štátneho tajomníka, formálny partner a musím povedať, že naše medziľudské vzťahy boli zlé. Pritom to celé bolo absurdné, keďže ja som sa vrátil na ministerstvo, aby som pracoval a tvoril. Postupne však začal vo mne vidieť nepriateľa, podobne ako v ďalších ľuďoch, s ktorými sme presadzovali transparentné procesy a prozápadný kurz. A to napriek tomu, že sme všetci mali záujem o efektívnu spoluprácu, rovnako ako Paľo Macko (vtedajší zástupca náčelníka generálneho štábu – pozn. red.), či Jaro Naď (vtedy obranný analytik, dnes kandidát OĽaNO – pozn. red.). Prevládlo však iracionálne hľadanie nepriateľa, minister sa úplne izoloval od odbornej komunity. Ale späť k otázke: Ján Hoľko si napríklad nikdy nedovolil v mojej prítomnosti kričať alebo trhať papiere.

Minister pred vami trhal papiere?

V médiách sa pravidelne objavovali informácie o našich sporoch, ale to bol len malý zlomok toho celého. Na formálnych poradách, keď tam bolo celé vedenie ministerstva, sa takto neprejavoval, lebo sa asi bál, že sa to dostane do médií, ale pri osobných stretnutiach či telefonátoch sa často správal neakceptovateľne. Takže sa stalo, že som sedel v jeho kancelárii a on predo mnou trhal papiere, lebo som mal záujem navštevovať vojenské posádky. Keď som bol prvýkrát štátny tajomník, tak som robil chybu, že som po posádkach menej cestoval. V tomto období som sa to snažil napraviť, cestoval som k vojakom v regiónoch často a pravidelne. Minister s tým mal až iracionálny problém.

A čo teda robil?

Keď mi to raz nechcel dovoliť, tak som mu povedal, že nemôže zakázať štátnemu tajomníkovi sa stretávať s vojakmi, na čo začal kričať a roztrhal papier, na ktorom som mu takúto návštevu oznamoval. Tak som pohrozil, že tam aj tak pôjdem, pred bránu si zavolám novinárov a urobím tlačovku, že mi bráni stretávať sa s vojakmi. Potom cúvol. Za tie návštevy som bol veľmi vďačný, pretože vojaci boli vždy úprimní a profesionálni. Od nich som sa o stave našich ozbrojených síl dozvedel oveľa viac, než z oficiálnych hlásení.

Stručne: v akom stave sú posádky?

Stručne: v zlom, pokiaľ teda hovoríme o infraštruktúre. Bol som v takých kasárňach, kde by ste nechceli pracovať ani 20. storočí, nieto v 21.storočí. Sú tam staré budovy, pleseň na stenách, niekde netečie teplá voda, niekde nefunguje kúrenie. Dnes sa do tejto infraštruktúry investuje len zlomok z toho, čo by bolo potrebné. To však nie je chyba len tohto vedenia, infraštruktúra sa tu zanedbávala tridsať rokov.

Čo ma však štvalo: niekedy by stačilo uhradiť položky v stovkách, možno tisícoch eur, aby sa aspoň nejaké veci opravili. A na to sa peniaze nenašli. Videl som relatívne novú techniku, ktorej chýbal certifikát protipožiarnej ochrany, takže nemohla vyjsť z garáže. Inde zas chýbalo tesnenie za pár eur, takže technika bola nepojazdná. Niekedy sa už vojaci na to nemohli pozerať, tak si tie veci kupovali z vlastného. Práve toto bude jedna z hlavných výziev pre budúce vedenie ministerstva. Ale úprimne hovorím, že ten dlh na infraštruktúre nevyriešime ani za budúce volebné obdobie.


Prečítajte si tiež
Čo sa musí ešte stať, aby skončil Dankov úradník Hoľko?
Vráťme sa ešte k Hoľkovi: dá sa mu pričítať k dobru aspoň to, že bol kultivovanejší?

Určite sa dá povedať, že je to aspoň racionálny človek. Na poradách sa stávalo, že sme sa kvôli ministrovi zasekli na úplne malicherných veciach. Minister rád riešil napríklad služobné cesty zamestnancov. Mal pocit, že týmto veciam rozumie. Predstavte si poradu najvyššieho vedenia ministerstva, kde prídu generáli a vysokí úradníci, a minister tam dlhé minúty rozpráva o tom, či nejakí zamestnanci budú cestovať autom alebo lietadlom, či pôjdu dvaja alebo traja a aké diéty dostávajú.

Asi chcel šetriť aj na takýchto maličkostiach.

Ministerstvo má rozpočet vyše 1,5 miliardy a on chcel zachrániť rozpočet šetrením na položke, na ktorú ročne ide niečo vyše 1,5 milióna, čiže 0,1 percenta. Výsledkom niekedy bolo, že mesiac-dva nepodpísal cestu nejakých pracovníkov. Takže napokon sa kupovali letenky na poslednú chvíľu a výrazne drahšie, než keby sa rezervovali dva mesiace pred tým. Každý, kto niekedy cestoval a kupoval si letenky, tieto základné veci chápe.

Takže Hoľko aspoň tieto banality neriešil?

Hoľko rozumel, že toto nie je téma, ktorú by sme mali riešiť na tejto úrovni. Jeden z najvyšších ľudí na ministerstve, ktorého teraz nebudem menovať, si raz povzdychol, že nerád chodí na porady vedenia, lebo tam sa riešia len šróby. Najdôležitejšie rozhodnutia padali aj tak niekde inde.

Počul som, že Gajdoš má prezývku „najvýkonnejší slovenský poddôstojník“. V tom zmysle, že dokáže rozumieť len menej zložitým veciam, ktoré riešia poddôstojníci.

Tiež som počul tú prezývku.

Ktorá situácia vás najviac rozčúlila?

Boli extrémy, keď ma SNS chcela neustále odvolať, ale potom som si už vypestoval odolnosť. Tie útoky boli priebežné, väčšina sa ani nedostala do médií. Ťažké boli vyslovené klamstvá a osobné urážky napríklad zo strany Antona Hrnka voči mne a mojim ľuďom. Keďže to ale boli facebookové statusy, uverejňované často v neskorých večerných hodinách, prestal som si ich všímať. Nikoho nezaujímali a následne som sa zchuti na tom smial na Zomri či na Cynickej oblude. Predseda parlamentu Danko okrem mňa napádal aj riaditeľa mojej kancelárie Mariana Majera, super odborníka, aj vtedy som sa musel verejne ohradiť.

Pred rokom sa ozvala aj ruská ambasáda, ktorá poslala protestnú nótu v reakcii na váš článok v denníku SME.

To bola veľká vec. Aj touto cestou by som sa chcel každému poďakovať za podporu, vrátane médií, ktoré sa za mňa postavili. Vďaka tomu som mohol vysvetliť ľuďom, že to nie je spor Ondrejcsák a ruský veľvyslanec, ale že je to neakceptovateľné zasahovanie Ruska do našich vnútorných záležitostí. Bolo veľmi dôležité, že sa za mňa postavil minister zahraničných vecí Lajčák a všetky relevantné strany, okrem SNS a kotlebovcov a nemenovaného poslanca. Vďaka tomu sme jednoznačne ukázali, že nie sme ruská gubernia, a že si ako krajina nenecháme skákať po hlave.


Prečítajte si tiež
Rusi poslali Slovensku protestnú nótu pre článok štátneho tajomníka Ondrejcsáka v SME
Zoberme to teraz z iného pohľadu: Čo dobré urobili nominanti SNS na obrane?

Niektoré veci neblokovali. Umožnili napríklad vznik nového veliteľstva síl pre špeciálne operácie. To bolo veľmi dobré rozhodnutie, ktoré je v súlade s modernými trendmi vedenia vojny. Dnešné vojny sa totiž nevedú len tak, že stoja veľké armády proti sebe. Samozrejme, vedú sa aj také, napríklad na Blízkom východe, ale celkovo sa ten spôsob vedenia vojny zmenil.

Typickým príkladom bol Krym. Rusko nasadilo príslušníkov špeciálnych síl bez označenia, ktorí dosiahli strategický cieľ. S ich nasadením bola spojená propaganda a šírenie dezinformácií. Tieto fenomény tu boli vždy, ale neboli tak podstatné. No a na tieto trendy je potrebné reagovať. Je dobré, že aj naša armáda si uvedomuje, že nie všetky hrozby môžeme vyriešiť napríklad tankovým práporom.

Vysvetlite to pre laikov. Čo znamená, že vzniklo veliteľstvo síl pre špeciálne operácie?

Znamená to, že sme pod jedno veliteľstvo integrovali žilinský 5. pluk špeciálneho určenia, 23. mechanizovaný prápor, potom Stredisko civilno-vojenskej spolupráce a psychologických operácií, kybernetickú bezpečnosť. Jednoducho povedané: pod toto veliteľstvo sme integrovali tie schopnosti armády, ktoré by reagovali, keby znovu dochádzalo k niečomu podobnému, ako bola anexia Krymu. Doposiaľ boli tieto schopnosti rozhádzané po celej armáde. Teraz sme ich zlúčili pod jedno centrum, aby tie jednotky mohli robiť spoločné cvičenia a tesne spolupracovať.

Čo robí jednotka psychologických operácií?

Je to veľmi široká téma. Venuje sa napríklad komunikácii s verejnosťou, snaží sa formovať verejnú mienku v oblastiach, kde pôsobia naši vojaci. Snaží sa prispieť k tomu, aby tam našich vojakov nebrali ako nepriateľov. Len aby nevzniklo nedorozumenie: tieto schopnosti síce môže jednotka využiť v zahraničných operáciách, ale nemôže ich využívať doma voči slovenskému obyvateľstvu. Na to máme aj zákony, ktoré takéto použitie riešia.

Takže aj nominanti SNS chápali tieto moderné trendy?

Minimálne sa nechali presvedčiť náčelníkom generálneho štábu Danielom Zmekom, že je potrebné veliteľstvo síl pre špeciálne operácie vybudovať.

Keď hovoríte o generálovi Zmekovi: aj jeho presadila na čelo armády SNS. Na protest následne odišiel do civilu generál Pavel Macko, ktorý bol jeden z najskúsenejších dôstojníkov. Ste so Zmekom nakoniec spokojný?

Jeden z princípov, ktorých sa dlhodobo držím, je, že ako politický nominant nemôžem verejne hodnotiť generálov. Takáto politizácia armády by bola cesta do pekla.

Výber nového náčelníka generálneho štábu však takisto bola politika.

Mňa určite mrzelo, že Paľo Macko odišiel. Považoval som ho za špičkového generála, mal som s ním veľmi dobré vzťahy. Ešte počas Radičovej vlády som sa zúčastnil toho, ako Paľa Macka vymenovali za veliteľa medzinárodného výcvikového strediska v poľskom meste Bydgoszcz. Stal sa prvým Slovákom, ktorý velil základni NATO.

Keď som neskôr pôsobil v mimovládkach, Macko bol jediný generál, ktorý s nami komunikoval a chodil na naše akcie. Za ministra obrany Glváča to mali generáli zakázané, mimovládky boli vtedy vnímané ako nepriateľ. Macko sa dokázal zachovať ako chlap a toto som si na ňom cenil. Ku generálovi Zmekovi môžem povedať len toľko, že spolupracujeme a bavíme sa o odborných veciach, máme normálne pracovné vzťahy. Navrhol viaceré pozitívne veci, ktoré posúvajú armádu dopredu.


V máji 2018 presadili nominanti SNS za nového náčelníka generálneho štábu Daniela Zmeka, hoci v rámci armády nepatril k najskúsenejším. Pred svojím menovaním pomáhal pripravovať zbrojné nákupy, na ktorých SNS záležalo. Foto – TASR
Boli ste jediným zástupcom ministerstva, ktorý označil nákup fínskych transportérov za 400 miliónov za pochybný. Aj vďaka tomu sa ukázalo, že SNS je pri presadzovaní tohto biznisu osamotená. Ste rád, že napokon transportéry neprešli?

Toto je pre mňa trochu bolestivá otázka. Vo svojej kariére som vždy hovoril, že ozbrojené sily musíme modernizovať. A je veľká škoda, že sa to v tomto období nepodarilo, hoci sme mali k dispozícii peniaze, aj podporu väčšiny parlamentných strán. Pri transportéroch je dobré, že sa zastavil nákup v podobe, v akej bol pripravený, pretože bol naozaj netransparentný. SNS jednoducho nepochopila, že čím viac budú veci utajovať, tým viac to bude škodiť armáde. A čím viac to bude netransparentné, tým to bude väčší škandál. V budúcnosti nás takáto modernizácia neminie. Tie peniaze budeme musieť aj tak do výzbroje investovať. Len sa to musí diať transparentne a systémovo.

Je dobré, že Slovensko nakupuje americké stíhačky F-16?

Ani z tohto projektu nemám radosť, minimálne z toho, ako ho ministerstvo komunikovalo, či skôr nekomunikovalo. Keď sa o stíhačkách rozhodovalo na úrovni kolégia ministra obrany, tak som žiadal, aby zverejnili celý materiál, ako aj celú hodnotu nákupu, vrátane dlhodobého servisu. Hoľko bol proti, nechcel zverejniť žiadne číslo. Napokon urobili kompromis, nejaký materiál zverejnili, ten však bol úplne vykastrovaný. Kritici začali hneď namietať, že zverejnená suma 1,6 miliárd nie je konečná. Za to, že okolo toho vznikla kauza, môže ministerstvo, a nezmyselný prístup k utajovaniam.

Odhliadnuc od toho „umeleckého dojmu“ – je dobré, že Slovensko kupuje stíhačky F-16?

Na ministerstve sme mali poradu, kde sedel aj veliteľ letectva, generál Svoboda, ktorého si veľmi vážim odborne aj ľudsky, ako aj ďalší predstavitelia letectva. Na výber boli vtedy americké F-16 a švédske gripeny. Ceny podľa tých oficiálnych ponúk boli približne rovnaké. A vojaci mali možnosť slobodne povedať, čo považujú za lepší variant. Povedali, že F-16 v tejto konfigurácii je jednoznačne lepšie lietadlo.

Švédske gripeny by boli k dispozícii skôr.

Rozdiel bol len pätnásť mesiacov. Odborníci z letectva vraveli, že to je zanedbateľný čas, že si radšej počkajú na kvalitnejší stroj, ktorým bola F-16.


Júl 2018: Premiér Pellegrini s ministrom obrany Gajdošom a ďalšími zástupcami vlády oznámil, že schválil nákup amerických stíhačiek F-16. Foto N – Tomáš Benedikovič
Prečo proruská SNS tak tlačila na americké F-16? Andrej Danko dúfal, že ho pozvú do amerického kongresu?

Ich motiváciu nepoznám. Pre mňa to bola čisto racionálna otázka, z hľadiska čísel a geopolitiky. Málokto si uvedomuje, že nákup stíhačiek nás oveľa viac pripúta k USA, než zmluva o obrannej spolupráci, ktorú SNS už viac ako rok absolútne iracionálne, a čisto z politických dôvodov blokuje. Vďaka lietadlám F-16 budeme štyridsať rokov úplne závislí na USA, ktoré nám budú poskytovať výcvik, výzbroj a náhradné diely. V tejto oblasti budeme na Amerike viac závislí, než sme boli doteraz na Rusoch. Z geopolitického hľadiska a z hľadiska príslušnosti Slovenska k západnému svetu je to obrovská vec.

Nebol lacnejší variant nemať žiadne stíhačky a platiť napríklad Čechom za to, že by nás chránili svojimi stíhačkami?

Toto je totálny blud. Český variant sme riešili na ministerstve už v rokoch 2010-2011, keď som bol ako štátny tajomník zodpovedný za strategické hodnotenie obrany. Česi v skutočnosti nemajú kapacitu, aby nám trvalo strážili vzdušný priestor, majú aj iné záväzky, napríklad v Pobaltí. Oni by nám mohli strážiť vzdušný priestor o niekoľko rokov a to len na obdobie niekoľkých mesiacov. Oveľa väčší potenciál by som videl v spolupráci s Poliakmi, aspoň v tom, že tí by mohli pomôcť Slovensku preklenúť to prechodné obdobie, kým sa nedodajú americké lietadlá. Tomuto variantu sa však ministerstvo seriózne nevenovalo, čo považujem za obrovskú chybu . (SNS napokon dosiahla aspoň to, že si Slovensko objednalo z Ruska ďalší servis ruských migov za 120 miliónov eur. – pozn. red.)

Už viete, čo budete robiť v marci po voľbách?

Neriešil som to, keďže v uplynulých mesiacoch som sa sústredil na výberový proces na funkciu jedného z námestníkov generálneho tajomníka NATO.

Keby to vyšlo, boli by ste najvyššie postaveným Slovákom v NATO?

Áno, na úrovni NATO, ani Európskej únie zatiaľ Slovensko významnejšie zastúpenie nemalo. Žiaľ, nevyšlo to, hoci som mal silnú podporu od pani prezidentky, od ministra zahraničných vecí i od slovenského veľvyslanca pri NATO, ktorým by som sa aj touto cestou rád poďakoval.

Ako ďaleko ste sa dostali?

Z 55 kandidátov som sa dostal cez tri kolá až do veľmi úzkeho finále. Nakoniec vybrali kolegyňu z Lotyšska Baibu Braže, ktorá je lotyšskou veľvyslankyňou v Spojenom kráľovstve. Mal som feedback, že som bol veľmi silným kadidátom, ale preferencia bola smerom k ženskej kandidátke.

Vo finále jej teda podľa vás pomohlo, že bola žena?

Určite to bol jeden z faktorov, ale chcem zdôrazniť, že kolegyňa Braže bola dobrá kandidátka, spoznali sme sa počas výberového procesu a pôsobila na mňa pozitívne a kvalifikovane. Určte ju teda nevybrali len preto, že je žena.

Takže ste sklamaný?

Z určitého pohľadu je to sklamanie. Sám za seba viem, že som vydal zo seba maximum. Bola to dobrá príležitosť aj pre Slovensko, ale teraz už je to jedno, treba sa pozerať do budúcnosti. Pozerám sa však na to optimisticky: posilnil som si kontakty po celej Európe i v Amerike. Bola to zaujímavá skúsenosť a viem, že nebola posledná príležitosť. V tomto roku budem mať 43 rokov a tie najlepšie profesné roky sa ešte len začínajú.


Prečítajte si tiež
Amerika je náš hlavný spojenec, aj keď sa to všetci boja vysloviť, vraví Ondrejcsák
Chceli by ste po voľbách zostať na ministerstve obrany?

Mojim prirodzeným prostredím sú ministerstvo obrany a ministerstvo zahraničných vecí. Pôsobiť na jednom z týchto ministerstiev by bola výzva, ale jedine v prípade, že by nastúpila proeurópska a proatlantická vláda. V prípade, že by človek nemusel neustále bojovať o základné veci, a v prípade, že by konečne vládla nejaká základná profesionalita. Všetko však závisí od výsledkov volieb. Nevylučujem ani iné oblasti, napríklad diplomaciu, pokiaľ by to teda bola relevantná relácia, kde môžem Slovensku efektívne pomôcť.

Čo teda spätne považujete za svoj najväčší úspech na obrane? Vyslanie slovenských vojakov do Pobaltia?

To je určite veľký úspech. Každý seriózny štát NATO musí byť v Pobaltí, lebo to je tá hlavná operácia Aliancie, pokrývajúca hlavný strategický smer, ktorým je Rusko. Pred desiatimi rokmi bol každý seriózny člen v Afganistane, teraz je to Pobaltie. Tu inak musím pochváliť náčelníka generálneho štábu, že myslí do budúcnosti a navrhol, aby sa naša jednotka v Pobaltí transformovala z mechanizovanej jednotky na delostreleckú spôsobilosť. Kanaďania, pod ktorými v Pobaltí pôsobíme, to veľmi uvítali, lebo toto im tam veľmi chýba. Čiže áno, popri iných, účasť v Pobaltí je jeden z kľúčových úspechov. Práve takéto kroky nás držia na pomyselnej západnej trajektórii.

Takže miesto pásových obrnených vozidiel budeme mať v Pobaltí húfnice Zuzana?

Ak to budúca vláda schváli, tak áno. Budeme tam mať osem Zuzán, čo je slušná sila.

A ďalšie úspechy?

Ďalším úspechom bolo, že sa mi podarilo, ako minister a generál Gajdoš hovorí, „vykonať“ strategickú komunikáciu nášho ukotvenia, nášho členstva v NATO a EÚ, či už v médiách, na sociálnych sietiach alebo na festivaloch či univerzitách. Hoci aj s tým mal minister neustály problém, nepochopiteľne, stále mi chcel zakazovať komunikáciu s médiami, či návštevy univerzít.

Takže za úspech považujete, že ste na ministerstve držali prozápadnú líniu?

Pikantné ináč je, že túto líniu držal v Bruseli aj minister Gajdoš, ktorý na rokovaniach v NATO alebo EÚ nikdy nič nebojkotoval. Toto mu treba uznať. Tie materiály k rokovaniam v Bruseli prechádzali aj mojou kanceláriou, takže sme videli, s čím tam ide a pripomienkovali sme to. A minister ich vždy rešpektoval, nehľadiac na to, čo SNS hovorila doma. Čo sa mňa týka: za dôležité považujem aj to, že z pozície štátneho tajomníka som poukazoval na tú netransparentnosť pri vyzbrojovaní. Bol som prvý, ktorý sa nahlas ozval, že chcú predĺžiť pôsobenie MiG-29, ale napríklad aj na problém s transportérmi 8×8.

Za veľký úspech považujem aj to, že sme sa aj vďaka mojim aktivitám zapojili do európskej iniciatívy PESCO, čo je spolupráca členských krajín EÚ v oblasti obrany. S našimi odborníkmi sme pomáhali túto iniciatívu formovať, takže to nebolo len o tom, že si veľké štáty niečo vymysleli a my sme sa k tomu pridali. Slovensko je tak v maximálnej miere integrované v EÚ, pretože sme v eurozóne, Schengene a teraz aj iniciatíve PESCO. Proces pristúpenia k PESCO ukázal, ako by mala vyzerať sebavedomá európska politika Slovenska. Takže aby som to zhrnul: za svoj úspech považujem, že napriek politickým vyhláseniam SNS sa podarilo udržať ministerstve obrany prozápadný kurz.