Martin Slosiarik vysvetľuje presuny voličov na poslednú chvíľu, opisuje chyby Smeru v kampani aj šance strán, ktoré sú blízko hranice zvoliteľnosti.

V rozhovore s Martinom Slosiarikom sa dozviete:

prečo tak rýchlo narástol Matovič a či OĽaNO môže brať hlasy aj Smeru;
prečo môžu Kiskovi voliči odchádzať po zverejnených videách;
kedy môžu televízne debaty ovplyvniť voľby;
prečo je Danko pod čiarou a prečo sa Pellegrinimu nedarí.
Začnime aktuálnou vecou. Premiér Pellegrini skončil v nemocnici a v jednej z posledných debát v RTVS ho nezastúpil ani Robert Fico. Nie je jasné, dokedy bude chorý a kto bude za Smer chodiť do posledných diskusií. Uškodí to Smeru?

[ TIP: Aktivujte si večerný newsletter s najlepšími článkami Denníka N, ktoré ste ešte nečítali. Pre aktiváciu stačí raz kliknúť. ]
Pre Smer to nie je veľmi komfortná situácia. Je dôležité, aby potenciálny volič videl v diskusiách lídra strany, ktorú chce voliť, aby ho tento utvrdil v jeho presvedčení voliť ju. To Pellegrini zatiaľ celkom dobre dokázal. V prípade, že by išlo o výpadok až do záveru kampane, tak sa voliči Smeru môžu pozerať aj po iných stranách a môže to znamenať slabší záver kampane, ktorý sa prejaví aj slabším výsledkom Smeru vo voľbách.

Keby ste boli poradcom Smeru, poradili by ste im miesto v debatách nechať neobsadené, poslať tam Fica alebo niekoho iného – Petra Žigu, Richarda Rašiho, Erika Tomáša?

Určite by som im neporadil nechať tam prázdne miesto. To nevyzerá dobre. Bolo by to v rozpore s celou ich kampaňou, ktorá bola o vymedzení sa voči opozičným politikom. Pokiaľ tam nebude nikto zo Smeru, nebude tam nikto taký silný, kto by ich konfrontoval. To Pellegrini vedel a bol v tom uveriteľný. Jediný zo Smeru, ktorý sa s ním v tejto veci vie vyrovnať, je práve Fico, ktorý má medzi voličmi tejto strany stále vysokú dôveru.

Dokázal by to tak dobre ako Pellegrini?

To je otázne. Je viac konfrontačný ako Pellegrini.

A tým by mohol ešte viac mobilizovať opozičných voličov.

Áno. Ale prázdne miesto sa mi zdá ako ešte horšie riešenie.

Do volieb je necelý týždeň. Čo by sa muselo stať, aby to zásadne zamiešalo preferenciami?

Niekedy sa nemusí stať nič a zamieša to preferenciami. Kampaň plynie a čakajú nás rozhodujúce večerné televízne debaty. Volič v nich bude mať príležitosť vidieť politikov aj svojho favorita v konfrontačnej situácii a uvidí, či je schopný a kompetentný túto situáciu zvládať alebo nie. Hoci teraz mnohí voliči tvrdia, že už sú pevne rozhodnutí a nezmenia svoje preferencie, podľa môjho názoru až tak pevne usadení nie sú. Mnohí sú ochotnejší k zmene preferencie a vidím to najmä medzi voličmi demokratickej opozície. Časť voličov môže urobiť čisto taktickú voľbu – budú zachraňovať strany, ktoré sú na pomedzí piatich percent.

Merali ste niekedy, koľko voličov sa správa ako záchranári a dávajú hlasy tým, ktorí sú ohrození?

Do exit pollu (veľkého povolebného prieskumu medzi návštevníkmi volebných miestností – pozn. red.) sme teraz do otázky na dôvody voľby dali aj možnosť „záchrana strany“. Naposledy sme ju tam nemali a nevedeli sme to vyčísliť. Neskôr po voľbách sa ľudia často nechcú priznávať k tomu, že boli voliči záchranári. Radšej nám povedia, že stranu volili kvôli programu a takto si do veľkej miery túto voľbu racionalizujú. Keď budú odchádzať z volebnej miestnosti, budeme možno skôr schopní zachytiť, že to bola ich prvá motivácia. Sám som zvedavý, koľko záchranárov to bude.

V roku 2016 nebolo jasné, kto všetko bol záchranár a kto len odišiel od Siete. Nedalo sa zistiť, kto zachraňoval vtedy päťpercentnú SaS a OĽaNO a kto len k nim prešiel od Procházku.

Áno. Nebolo to jasné. No určite aj v našom okolí boli ľudia, ktorí hlasy medzi SaS a OĽaNO dokonca rozdeľovali v rodine, aby ich zachránili.

Hovorili ste o dôležitosti posledných televíznych debát. Podarilo sa vám niekedy zmerať, ako sú relevantné? A kedy naozaj zasiahli do výsledku volieb?

Nebudem teraz hovoriť o parlamentných voľbách, ale o prezidentských. Napríklad v roku 2014 televízna debata mala vplyv na preferencie a pomohla Radoslavovi Procházkovi. Na druhej strane si ešte niektorí určite pamätajú predvolebnú televíznu debatu v prezidentských voľbách v roku 1999, ktorá znamenala stopku pre Magdu Vášáryovú. V parlamentných voľbách je to predsa len iné. Debaty by mohli uškodiť tomu, kto by bol vo výraznej defenzíve. Nezvládnutie debaty by mohlo ovplyvniť hlavne voličov, ktorí nie sú ešte rozhodnutí. Televízne debaty sú jednou z dôležitých vecí. Keď naviac pozeráme na výsledky posledného nezverejneného prieskumu, ten nezachytil niektoré dôležité veci z posledných dní.

Myslíte Kiskove videá a okupáciu parlamentu progresívcami?

Áno, ale aj Pellegriniho a Plus 7 dní. To všetko sú veci, ktoré môžu zahýbať preferenciami.

Keď sa vrátime do minulosti, ktoré zásadné udalosti v poslednom týždni kampaní dokázali výrazne ovplyvniť výsledok volieb?

V roku 2016 to mohli byť napríklad televízne debaty, v ktorých sa prvýkrát objavil Kotleba. Hoci na to nemáme dáta, dalo sa povedať, že v nich minimálne nebol zlý.

Koľko percent ľudí môže ešte od tohto momentu voliť niekoho iného, než chceli doteraz?

Mohli by sme hovoriť možno o desatine ľudí.

To nie je veľmi veľké číslo.

Môže sa to týkať práve záchranárskych aktivít a päťpercentných strán. Dnes okrem toho musíme počítať aj s tým, že prieskumy nezohľadňujú hlasy poštou zo zahraničia a ani hlasovanie ľudí, ktorí prídu voliť cez hranice. To môže byť na úrovni zhruba dvoch percentuálnych bodov a ja očakávam, že by to mohlo pomôcť hlavne demokratickej opozícii. Pri tesných výsledkoch nepôjde o nepodstatné počty hlasov.

Matovič bol podľa posledných prieskumov zverejnených pred moratóriom druhý za Smerom a približoval sa k nemu. Existuje zatiaľ dôvod, že by sa tento trend mal zastaviť?

Trend je taký. Viem si pokojne predstaviť aj to, že je to už dnes prehodené a OĽaNO už má viac ako Smer. Či to bude tak aj po hlasovaní, je stále otázka. Môžu tu fungovať dve veci – Matovič na seba bude viazať také výrazné očakávania, že ho ľudia budú chcieť voliť ako víťaza.

To je ten známy efekt snehovej gule.

Áno. Druhou možnosťou ešte je, že by sám povedal, že v parlamente potrebujeme aj KDH a SaS. Pokiaľ by sám vyslal podobný signál, časť jeho voličov by sa mohla začať rozhodovať, či nedá hlas im.

To sa často nestáva a nespomínam si na lídra strany, ktorý by vyzval voliť inú stranu.

Áno, nestalo sa ešte, že by politik povedal, aby voliči volili nejakú inú stranu. Pri Matovičovi však človek nikdy nevie, akú stratégiu si zvolí. A možno to ani nebude musieť povedať on. Stačí, aby sa medzi voličmi vytvorilo povedomie, že to treba urobiť.

Možno také povedomie vytvorí druhý zakázaný prieskum, ktorého výsledky budú známe 26. februára.

Pokojne by to mohol byť aj ten. Matovič už do veľkej miery vyčerpal časť nerozhodnutých a váhajúcich voličov, ktorí mali blízko k demokratickej opozícii, ale boli váhajúci, nevedeli sa rozhodnúť – a Matovič im prišiel ako najviac autentický. Veľa z tých ľudí by nám ešte v novembri povedalo, že Matoviča voliť nebudú. K takejto zmene tu došlo v neuveriteľne krátkom čase. Mnohí z tých voličov si ešte nedávno hovorili, že Matovič je síce potrebný, nevedeli si však predstaviť dať mu do rúk moc, aby rozhodoval o krajine.


Foto N – Tomáš Benedikovič
Ako je možné, že človeka, ktorý bol antisystémový, s každým mal konflikty a mal problémy aj s etickými prešľapmi, ako napríklad nahrávanie Procházku, chce zrazu voliť toľko ľudí ako Smer?

Veci ako nahraný Procházka sa už dávno zabudli. Asi teraz poviem triviálnu vec, ale je to tým, že je pre ľudí autentický. Hoci vedia, aký je, chcú mu dať hlas, lebo si myslia, že to myslí zo srdca, úprimne.

Najviac mu veria, že Fica vypráši práve on?

Presne. Veria, že pokiaľ tu má niekto urobiť – použijem kotlebovské slovo –poriadok, bude to Matovič. A jeho rozhodnutie nepripojiť sa k dohode opozície bolo nakoniec jeho výhodou. Začal sa voči nim vyhraňovať, nemal problém ísť do konfliktu s nimi a získaval si tým mediálnu pozornosť aj pozornosť voličov. Kiska a PS/Spolu to hrajú na rozum a on na srdce.

Aký podiel na Matovičovom raste má zvyšok opozície? Boli dosť aktívni? Nebolo chybou, že ich bolo málo vidieť v aktivitách súvisiacich s Ficom, Kočnerom, vraždou?

Nemyslím, že sa na to vykašľali. PS/Spolu napríklad priniesli lex Haščák, ktorého linka týmto smerom je úplne jasná. Kiska zasa ukázal súboj s Ficom a tému spravodlivosti. Napriek tomu to nefungovalo tak dobre ako v prípade Matoviča. PS/Spolu to aj určite vedeli, keďže hľadali inú komunikačnú linku.

Myslíte slogan Poďme do nich?

Áno, ale bola to aj ich snaha postaviť sa extrémizmu, čo bola ďalšia časť ich kampane. Tá im voličov neodstrašila, nových voličov im však nepriniesla. No nedá sa povedať, že to robili zbytočne, lebo pre demokraciu sú takéto aktivity veľmi potrebné.

Matovič v posledných dňoch ako keby ubral plyn a hrá to skôr na premiéra než na lídra protestnej strany. Bolo to vidieť v debate TV Joj aj RTVS. Toto mu môže skôr pomôcť alebo uškodiť?

Snaží sa budovať u voličov druhú časť svojho obrazu – to, že má aj kompetenciu viesť krajinu. Je to úplne viditeľná zmena jeho stratégie. Teraz sa snaží byť integrátorom politickej scény a snaží sa povedať, že bude aj mediátorom konfliktov.

V takejto pozícii ešte nikdy nebol. Môže volič uveriť Matovičovi, že bude spájateľ?

A máte pocit, že je na ňom vidieť, že to hrá? Keď som ho v tej Joj videl, bol celkom pokojný, hovoril to s istým nadhľadom. A musím povedať, že má talent aj na to, aby sa štylizoval do tejto pozície. Väčšina voličov OĽaNO by mi dokonca teraz povedala: vidíš, on dokáže aj toto.

Nemôže táto pozícia odradiť voličov, ktorí sú za ním, pretože je protestný politik?

Nie, naopak, môže ich ešte zastabilizovať. Môžu si uvedomiť, že keď je to treba, vie sa naštvať a zakričať, keď je to však potrebné, vie vystupovať aj zodpovedne. Teraz sa snaží správať štátnicky a tak, ako sa očakáva od prípadného víťaza volieb.

Môžu Kiskovi ublížiť videá o pozemkovej kauze tak, že by sa dostal k piatim percentám?

To je pre mňa najväčšia otázka smerom k druhému zakázanému prieskumu. Ľudia majú pochybnosť o autenticite a obsahu tých videí. Na druhej strane v kampani nie je veľa času a nemá ho ani volič. Ten nemá čas videá rozoberať a analyzovať. Dôležitá je emócia, ktorá v ňom zostane, a tá je negatívna. Je tu reálna možnosť, že bude Andrej Kiska postupne strácať dôveru. Je to niečo, čo ho naozaj v závere kampane ohrozuje.

Kiska teda svojich voličov nepresvedčil, že videá nie sú skutočný problém?

Nemyslím, že ich presvedčil. Problémom je už to, že sa na videu s niekým takým vyskytuje a s takým človekom hovorí. Mnohí ľudia ani nevnímajú, čo je obsahom toho rozhovoru.

Stačí im skratka, že Reichel je mafián, ktorý sa baví so Šuligom, a Kiska sa baví so Šuligom?

Áno. Ľudia bežne fungujú v skratkách. Bežne nečítajú články, ale len titulok a zdieľajú to. A to je presne tento prípad. Je jedno, že má nadpriemerne zastúpených vysokoškolsky vzdelaných voličov. Málokoho tento systém naučil kriticky vnímať informácie.

Keď sa Fico a Smer snažia Kisku fackať mesiace, nie sú už na to jeho voliči zvyknutí? Nebudú brať videá len ako súčasť tejto kampane?

Protiargumentom je, že žijeme vizuálnu dobu. Keď je problém vizualizovaný, má väčší dosah a je zrazu silnejší.

Video je teda najväčší problém?

Písané slovo môže klamať, video je u nás stále vnímané ako pravda.

Druhý možný problém medzi opozičnými voličmi mohlo vyvolať to, čo robili PS/Spolu v parlamente. Mediálny obraz toho bol, že doteraz autentickí slušniaci robili v parlamente pomerne neslušné veci, až prišiel Pellegrini a vyhnal ich. Je to podobne vážny problém, ako má Kiska?

PS/Spolu sú v menej komfortnej situácii ako Kiska – od deviatich percent je bližšie k siedmim, než je z Kiskových ôsmich či deviatich k piatim. Pre časť voličov PS/Spolu môže byť epizóda z parlamentu pre jej formu problém. Motivácia voličov dať hlas PS/Spolu je však väčšia ako možnosť, že by ich voľbu spochybnila takáto jednotlivosť. Mnohí chápu, že to je konzistentné s tým, čo chcú dosiahnuť, nevyšla im len forma.

Stúpa aj nefašistický opozičný blok ako celok, nielen Matovič. Čím to je? Je to len väčšou motiváciou opozičných voličov alebo sa po rokoch začali voliči pomaly presúvať z jedného tábora do druhého?

Je to jedno aj to druhé. Som zvedavý, koľko voličov Smeru z roku 2016 nakoniec dá svoj hlas OĽaNO, čo uvidíme v exit polle (povolebný výskum, ktorý bude Focus robiť pre TV Markíza – pozn. red.). Hoci to zrejme nebude väčšinové tendencia, pre časť voličov Smeru bola vražda, Kočner a ďalšie veci, ktoré sa udiali, precitnutím. Pre časť z nich môže predstavovať alternatívu aj Matovič, hoci do Smeru bije, ale aj Kotleba. Obaja žijú z podobnej emócie, aj keď jeden z nich hovorí, že demokracia je zlá, a druhý, že problémy musíme riešiť v rámci existujúcich pravidiel. Časť voličov Smeru si preto dokáže predstaviť aj voľbu Matoviča.


Prečítajte si tiež
Čím bližšie k voľbám, tým bol opozičný blok silnejší a vyrástol nad 50 percent (grafy)
To by ste si pred dvoma rokmi zrejme prestaviť nedokázali.

To nie. Prechody od Smeru k Matovičovi by mali určite veľmi individuálny charakter. Určite to nebude štvrtina, možno ani desatina nových voličov, ktorých získa. Ale aj keby išlo o niekoľko percentuálnych bodov, bol by to zaujímavý fenomén. A niečo podobné by sa mohlo stať aj SNS, ktorá bola ešte na konci roka 2016 stranou so 14 percentami. Matovič je konzervatívny, ale nie protinárodný.

A v poslednom čase sa tvári, že je aj sociálny.

Tak ako rastie Matovičov elektorát, približuje sa priemeru populácie. Vidieť to aj na iných veciach. Napríklad keď sme robili v januári prieskum pre Markízu, pýtali sme sa aj na frekvenciu návštev bohoslužieb. Napriek tomu, že sú v OĽaNO silne zastúpení kresťanskí politici vrátane Kresťanskej únie, medzi ich voličmi mali dosť významné zastúpenie tí, ktorí nie sú praktizujúci kresťania alebo tak robia len zriedkakedy. OĽaNO chce voliť aj veľké percento liberálne zmýšľajúcich, lebo ich základnou ideou je protikorupčný étos a snaha poraziť Fica.


Foto N – Tomáš Benedikovič
Tesne pred voľbami 2016 rýchlo stúpli kotlebovci aj Kollár. Nemôže sa to zopakovať?

Kollár až tak rýchlo nestúpol, dva či tri týždne pred voľbami už bol pod piatimi percentami. Kollára by dnes mohol mierne posilniť napríklad pokles Kisku.

Ich elektoráty sú si podobné napríklad v tom, že v nich výrazne prevažujú ženy.

Áno a Kollár bol silný v mladších a stredných vekových kategóriách podobne ako Kiska. Obaja sú tiež zástancami mierneho konzervativizmu, aj Kollár sa razantne vymedzuje voči koalícii a zastáva sa sociálne slabších. Takže k menšiemu prechodu voličov tam dôjsť môže. Kollár je zároveň pomerne autentický a ľudia mu to veria.

Kotleba by si mohol výrazne polepšiť alebo je tých 10 či 11 percent z prieskumov číslom, ku ktorému by sa mal dostať aj vo voľbách?

Veľkým nárastom by prekvapiť nemal. Stigmatizácia Kotlebu ako extrémistu a fašistu na populáciu pravdepodobne zapôsobila a pre časť voličov to znamená stopku. Dve či tri percentá môžu priniesť skrytí voliči, ktorí chuť voliť Kotlebu v prieskumoch nepriznávajú, alebo aj zisky na poslednú chvíľu. To z Kotlebu stále robí silného hráča.

Aký je dnes význam predvolebnej kampane v teréne? Platí ešte stále, že podaná ruka a osobné stretnutie s politikom sú tie najúčinnejšie prostriedky, ako presvedčiť voliča?

Určite. Práve o Kotlebovi sa hovorí ako politikovi, ktorí je v tom veľmi efektívny. Fotografie a videá z kontaktnej kampane sa naviac zdieľajú na sociálnych sieťach a aj výsledky volieb v rôznych obciach ukazujú, že po návšteve určitých politikov ich tam volili častejšie.

Pýtam sa to preto, že Smer takmer úplne vypustil stretnutia lídrov s voličmi v kultúrnych domoch a masívne sa venuje Facebooku. Môže to Smeru ublížiť?

Rozhodli sa málo v kampani akcentovať sociálny štát a viac sa zamerali na opozíciu a demobilizáciu jej voličov, čo zjavne nefunguje, i keď záver kampane a ich návrhy týkajúce sa 13. dôchodku a bezprecedentného zvýšenia rodinných prídavkov akoby toto nepotvrdzovali. Videá Smeru skôr voličov opozície rozčuľujú a mobilizujú. Stretnutia v domoch kultúry zanechávali pozitívny dojem u ľudí naklonených k danej strane. To, že ich nerobia, nie je pre voličov Smeru veľmi mobilizačné a je to chyba. Vzhľadom na to, že majú obrovský podiel starších voličov, sa mali spoľahnúť na tradičnejší spôsob kontaktnej kampane.

A oni to hrajú na Facebook. Ktorý segment voličov by im mohol po takejto kampani vypadnúť a nepríde v predpokladanej miere k voľbám? Práve starší voliči?

Smer sa zúčastnil piatich parlamentných volieb. A len v jedných – v roku 2012 – dokázal urobiť lepší výsledok, ako ukazovali prieskumy. To bolo po Gorile a situácia bola úplne iná ako teraz. V iných voľbách bol ich výpadok oproti prieskumom tri, štyri či päť a viac percentuálnych bodov. V prípade Smeru efekt snehovej gule – teda zisk väčšieho počtu voličov, pretože mali byť víťazom – väčšinou nefungoval. V posledných štyroch voľbách bol Smer inde ako dnes. Bol ďaleko pred všetkými, čo pre ich voličov nebolo mobilizačné. Dnes sú v novej situácii a ich volič môže intenzívnejšie vnímať ohrozenie víťazstva Smeru, čo samotné čiastočne mobilizačné byť môže. No zároveň už chodí voliť menej ľudí v staršom veku a s nižším vzdelaním, než to deklarujú v prieskumoch. Aj to by mohlo hrať úlohu vo výsledku Smeru.

Dá sa teda povedať, či bude mať Smer skôr menej alebo viac, než mu ukazujú prieskumy?

Keby som na to išiel historicky, mal by som povedať, že budú mať menej. Moje očakávanie teda skôr je, že nedokážu obhájiť čísla z posledných prieskumov. Je to aj preto, že je ich voličská základňa prestarnutá. Neviem povedať, o koľko menej by to mohlo byť.

Pokles Smeru oproti prieskumom by mohol nastať aj z matematických dôvodov. Voliči opozície môžu byť výrazne viac mobilizovaní a vyššia účasť by mohla Smer zatlačiť ešte nižšie.

Aj to by mohol byť dôvod. Smer totiž nemá veľmi kde čerpať nových voličov. Vyššia účasť určite nebude pomáhať Smeru, tak ako nepomáha ani maďarským stranám.

Funguje na voličov Smeru hra na dobrého policajta Pellegriniho a zlého policajta Fica, ktorú im ponúkajú?

Zatiaľ nefunguje. Smer nedokázal stabilizovať svoj elektorát a zvrátiť negatívny trend, takže to zjavne nefunguje. Z analytického pohľadu je v poriadku uvedomenie si, že ak chcú vyhrať, potrebujú demobilizovať voličov druhej strany. Keď sa to však snaží robiť Fico tak, že kydá na opozičných lídrov, na voličov opozície to, naopak, skôr funguje ako červené súkno na býka.

Nie je už dnes Fico pre Smer záťažou? Nebola by dnes strana bez neho silnejšia?

Fico má stále v rámci elektorátu Smeru veľmi vysokú dôveru. Pellegrini má na rozdiel od Fica dôveru aj v elektorátoch iných strán. Mal by pri inom štýle kampane potenciál získať aj iných voličov. Fico je teda príťažou pri nabaľovaní iných voličov. A zrejme nielen príťaž, ale stopka.

S Ficom to teda už môže ísť jedine z kopca?

Z hľadiska možného nárastu áno. A tým, že Pellegrini už v kampani nie je len dobrý policajt, Fico stiahol za nohy aj jeho. Prebral od neho viaceré veci a dnes už je v pozícii hovorcu Fica. Vidieť to aj na našom prieskume dôveryhodnosti politikov, kde jeden z veľkých poklesov zaznamenal práve Pellegrini. A to ešte nevieme, čo s tým urobí záver tejto kampane. Takže už aj schopnosť Pellegriniho zvrátiť pokles Smeru je veľmi otázna.

Je sociálny balíček v podobe dvojnásobných rodičovských prídavkov a trinásteho dôchodku na poslednú chvíľu z hľadiska Smeru dobrý nápad ako osloviť voličov? Nevnímajú to aj voliči Smeru ako predvolebný podfuk?

Nemyslím, že to vnímajú ako predvolebný podfuk a že si budú klásť otázku, prečo to idú schvaľovať dva týždne pred voľbami. Vnímajú to hlavne tak, že to Smer pre nich chce urobiť.

Danko mal podľa posledných nezakázaných prieskumov pod päť percent. Nepotrestá 14-dňový zákaz prieskumov, ktorý sám chcel predĺžiť až na 50 dní, paradoxne najviac jeho? Lebo posledný odkaz pre voliča je, že je pod čiarou a nemá šancu.

V našom poslednom zverejnenom prieskume bol pod čiarou. A nebudem hovoriť, čo je v zakázanom prieskume, ktorý sa šíri tak veľmi, že už je z neho prieskum verejný. Andrej Danko v prvom rade dopláca na svoj štýl robenia politiky. Problém nie je len to, že bol naposledy pod piatimi percentami, ale aj klesajúca popularita SNS. Ak mala táto strana 14 percent, potom desať a teraz je pod piatimi, pre ich voliča nie je mobilizačné ich voliť a môže si povedať, že sa radšej spoľahne na istotu, a hodí to Smeru. Andrej Danko nemal zlú taktiku, keď sa snažil ukázať, čo všetko urobili. Problémom sú jeho kauzy a už nie je uveriteľným lídrom tejto strany.

Aké sú šance, že sa Danko dostane do parlamentu?

Danko v roku 2016 prichádzal ako nový politik a ako sympaťák na bilborde. Získal si skôr srdcia ako rozum. Keď mal po voľbách 14 percent, pozerali sme sa na jeho elektorát. Hovoril som si, ako je možné, že je proeurópsky a že z neho vyprchala nacionálna agenda aj tým, že išiel do koalície s Mostom-Híd. Danko urobil aj veci, ktoré ľudia oceňovali, zatlieskali však za ne Smeru, ktorý je marketingovým majiteľom sociálnych tém. A v týchto voľbách mu nezostala ani tá nacionálna téma, v ktorej mohol byť autentický.

Danko mi teraz troška pripomína smutného Slotu v roku 2010, keď mu Fico skanibalizoval všetky témy a zostali mu len jeho prešľapy.

Dnes sa aj hovorí: zapletieš sa so Smerom a takto to dopadne – jednoducho ťa vysaje.

Dostane sa teda Danko do parlamentu?

Môj odhad je, že nie. Bude to mať veľmi ťažké. Nezabudnime ani na video Jána Slotu, ktorý Danka prezentuje ako nie autentického národniara a ako o autentickom národniarovi hovorí o Harabinovi. Danko dnes nemá témy. Berú mu ich Smer aj Kotleba.


Foto N – Tomáš Benedikovič
Kedy je výsledok strany na hranici piatich percent v prieskumoch pre voličov mobilizujúci a kedy to už skôr voličov odrádza?

Nedá sa to jednoznačne povedať. Kollár aj Kotleba boli v posledných prieskumoch pred voľbami 2016 pod piatimi percentami a do parlamentu sa dostali. Na hranici zvoliteľnosti boli SaS aj OĽaNO a nebolo to pre ne problémom. Problémy len z toho, že je strana pri piatich percentách, sú do veľkej miery mýtus. Dôležitý je aj trend a to, aký má z tej strany volič pocit. Pokiaľ je strana aj jej líder zapálený – čo si dnes myslím o Sulíkovi a Hlinovi – dáva ľuďom dôvod pre voľbu. Pokiaľ je sklesnutý a nejde z neho energia, nemobilizuje. A to je prípad Danka.

Pod piatimi percentami sú Dobrá voľba, maďarské strany aj Harabin. Má niekto z nich šancu dostať sa do parlamentu?

V súvislosti s poklesom Smeru má vyššie šance Dobrá voľba. Môže mať celkom dobrý výsledok hlavne na východe Slovenska, kde môže byť alternatívou k Smeru. Dnes je na hranici štyroch percent, takže nie je ďaleko od zvoliteľnosti. Pomohlo by im, keby robili viac kontaktnej kampane v teréne. Pokiaľ ide o maďarské strany, nehrá im do kariet to, že sú dve, a možná vyššia účasť. Aj v poslednom prieskume nám vyšla nižšia mobilizácia v maďarskej časti populácie.

Harabin teraz plní kultúrne domy a vyzerá to, ako keby mu niektorí voliči začínali veriť.

Má niečo cez tri percentá a nezabúdajme na príklad Kotlebu z minulých volieb. V prezidentských voľbách sme videli, že Harabin dokázal byť pomerne úspešný v elektoráte SNS. Práve tento elektorát nie je voličsky pevný a vidíme tu zároveň ďalší pokles Smeru. Netrúfol by som si preto povedať, že nemá šancu. Harabina skôr limituje Kotleba, keďže by si niektorí jeho voliči mohli povedať, že budú radšej voliť na istotu.

Aké to bolo robiť prieskum na objednávku od tisícok ľudí, ktorí si to objednali cez zbierku?

Nerozlišujeme, či robíme na objednávku jedného alebo deväťtisíc ľudí. Je pre nás novinka robiť takýto prieskum počas moratória. Pre mňa osobne je to uvedomením si toho, ako ľahko sa dá vyrovnať informačná nerovnováha medzi politikom a volebnými tímami a bežnými ľuďmi. Je to aj odkazom pre tých, ktorí budú uvažovať nad zákonom o voľbách: je iluzórne pokúšať sa zaviesť dve kategórie – neinformovaného občana a informovaného politika. Ak toto 14-dňové moratórium zostane, situácia sa bude stopercentne opakovať. Stačí, aby sa vyzbieralo pár tisíc ľudí. Na demokracii je pekné, že sily zdola dokážu vymyslieť ako na sily, ktoré sa snažia na ne pôsobiť autoritatívne a povaliť princípy, na ktorých má demokracia stáť. Toto nebola anarchia, len snaha ľudí rozhodovať sa v informačne bohatšej situácii.

Pre 50dni.sk bude Focus a AKO robiť ešte jeden prieskum, ktorý bude zverejnený 26. februára. Môžu byť aj v ňom odchýlky, ktoré nebudú korešpondovať s tým, ako nakoniec budú ľudia voliť?

Môže sa to stať. Náš prieskum už napríklad nezachytí úplne posledné predvolebné debaty. Predpokladáme však, že odchýlky budú menšie ako pri starších prieskumoch.

Šéf RTVS: Štvrtú stanicu Šport spustíme v lete
Petronela Sevčíková
Autor: Petronela Sevčíková
2 562
0

O tom, prečo sa šéf RTVS rozhodol spustiť Trojku
Ako bude vyzerať program a kedy odštartuje štvrtá stanica Šport. Čo sa bude vysielať na Dvojke.
O finančnej bubline športových licencií.
Jaroslav Rezník hovorí o najdrahšom súdnom spore z roku 1997. RTVS hrozí, zaplatiť 8 mil. eur.
O projekte Nero a Seneca. Kde konkrétne vidí šéf RTVS efektívny pomer vynaložených prostriedkov a diváckeho úspechu.
Čo pre Jaroslava Rezníka znamená objektívne a vyvážené spravodajstvo.
O budúcnosti RTVS a jej financovanie.

Šéf RTVS: Štvrtú stanicu Šport spustíme v lete
Zdroj: archív

Pred koncom roka ste prekvapili, spustili ste novú stanicu Trojku? Prečo ste sa rozhodli pre túto stanicu, v programovom pláne ste ju nemali.

V RTVS sa snažíme čo najväčšie možné penzum vecí riadiť tak, že analyzujeme dáta, ktoré máme k dispozícii. Berieme do úvahy nielen tie, ktoré sa týkajú priamo vysielania, ale aj ďalšie sociologické a demografické dáta a štúdie. Chápem, že kedysi sa javila skupina 12 – 54, ktorá je prioritne meranou komerčnou cieľovou skupinou, ako najvhodnejšia. Časy sa zmenili. V tejto súvislosti uvádzam ako príklad román Babička od Boženy Nemcovej. Viete koľko mala rokov Babička v knihe? 53. Ale ak si dobre pamätáte, v tom filme vyzerá omnoho staršie. Myslím si, že dnes sú práve päťdesiatnici a šesťdesiatnici zaujímavá cieľová skupina. Uvedomili sme si, že tejto cieľovej skupine sa systémovo nikto nevenuje, lebo všetci sú posadnutí mladosťou.

Hovorili ste, že na túto stanicu máte vyčlenených 2 milióny eur. To vám stačí na pokrytie vysielania?

Je to lowcostový projekt, ročne nás naozaj bude stáť 2 milióny eur. Hodina takéhoto typu vysielania je relatívne lacná. Netreba zabúdať, že RTVS má najväčší archív, a na Dvojke ich v takej miere vysielať nemôžeme. Celkovo mám z Trojky dobrý pocit, lebo dostávame veľa mailov a rukou písaných listov, kde sú diváci vďační, že vidia hercov, ktorí už nie sú medzi nami. Ak pozeráte relácie, inscenácie a filmy na Trojke, zistíte, že ľudia napriek obmedzeným technologickým možnostiam boli vynaliezaví a vedeli na obraz dostať silné emócie. Pridaná hodnota Trojky spočíva aj v tom, že ukáže súčasnej generácii to najzaujímavejšie z minulosti. V budúcnosti tam okrem slovenských vecí pribudne aj česká, československá a aj zahraničná tvorba.

Ako vnímate čísla sledovanosti, ktoré ste dosiahli na úvod? Aké ambície máte v tomto smere?

Sledovanosť je lepšia ako sme čakali. Nemal som ambície, že dosiahneme share na úrovni 10 percent, ale z dát vyplýva, že sme oslovili presne tú cieľovku, ktorú sme si zaumienili. Nad 60 + a tiež takých, ktorí keď si zapnú Trojku, zavanie na nich nostalgia.

V tomto roku v lete plánujete spustiť ďalší program. Bude to definitívne športová stanica?

Štvrtý televízny okruh Šport plánujeme spustiť v lete. Máme niekoľko mesiacov na to, aby sme vyšperkovali programovú štruktúru. Nebude to iba o športe. Bude to šport a životný štýl. Niečo v zmysle: Hýb sa a budeš zdravý. Máme práva na všetky významné športové udalosti, okrem Ligy majstrov. Našou kľúčovou úlohou bude prinášať kvalitný šport. Ale čo je dominantné, chceme podporovať slovenský šport. Trošku chceme prispieť k tomu, aby sa zvyšovalo kultúrne zázemie na športových podujatiach. Nech sa z ich návštev stane aj s podporou RTVS kultúrna záležitosť. A zároveň, tým, že stanicu obohatíme o lifestyle, chceme ukázať, že životný štýl, ktorý je založený na pohybe, na športe, zvyšuje vitalitu, zdravie, vek. V roku 2020 zmeníme divácky pohľad na šport a nástojčivo povieme, že hýbať sa je dobré.

Nie je športový obsah drahý?

V tejto chvíli je. Ale poviem to inak. Niečo máme nakúpené na tri-štyri roky dopredu. Nemyslím si, že ceny za športové licencie budú stúpať donekonečna. Podľa mňa to funguje rovnako ako v realitách. Tak ako existujú realitné bubliny, rovnako sú ceny nafúknuté v športovom segmente. A ak príde čas nákupu práv, dostaneme sa do situácie, kedy si to budeme môcť dovoliť. Myslieť si, že 350-tisíc ľudí dychtivo čaká na to, kedy si predplatí každú stredu dvojhodinový futbal za 4-5 eur, je omyl.

Narážate predpokladám na Ligu majstrov.

Áno, v čase keď sme o ňu prišli, nemali sme na to, aby sme dali vyššiu ponuku ako operátor. Preto sa na našom území stalo prvýkrát, že nie televízia, ale operátor kúpil práva na Ligu majstrov. Pravda je taká, že keď sme to mali my ako verejnoprávna televízia, bolo to free to air, sledovanosť bola viac ako 350-tisíc divákov. A dnes, myslím, že je to omnoho menej. Futbal je masový šport. A prečo si myslím, že Liga majstrov by sa mohla vrátiť free to air? Majiteľ licencie síce dostal svoje peniaze za práva, ale na druhej strane sú tam globálni sponzori, ktorí dávajú násobne viac a za to očakávajú garanciu sledovanosti, ktorá sa nenapĺňa. Títo sponzori sa na to začali pýtať.

Hovoríme o peniazoch. Koľko vás bude stáť štvrtá stanica Šport ročne?

Momentálne máme k dispozícii 1,6 mil. eur, pripravených je ešte 11 mil. eur. Celkovo nás stanica Šport môže vyjsť v roku 2021 od 13-15 mil. eur.

Odkiaľ konkrétne na to chcete zobrať prostriedky?

Zdroje máme pripravené. Ku koncu minulého roka RTVS mala RTVS celkové príjmy vo výške 177,41 mil. eur. Objem príjmov z reklamy atakuje 10 mil. eur. So zdrojmi, ktoré máme k dispozícii, hospodárime, čo najefektívnejšie. Náklady na prevádzku areálov ich modernizáciou postupne znižujeme, a to, čo na to získame, budeme alokovať do programu. Takto sme to nastavili a krok za krokom k tomu smerujeme.

Ako budete vysielať športové exkluzívne športové zápasy. Napríklad hokejové. Pôjdu na Jednotke alebo bude všetok šport na Športe?

Všetko budeme vysielať na Športe. Rozhodli sme sa pre takzvaný český model. Všetok šport pôjde na novej športovej stanici. Bez výnimky.

Nerozhodli ste sa teda pre rakúsky model vysielania.

Nie, pre rakúsky model, ktorý dva národné športy vysiela na ORF, sme sa nakoniec nerozhodli, aj keď aj nad ním sme uvažovali.

Stačia vám na program peniaze ušetrené na budovách?

Časť zaplatíme z toho, že budeme platiť menej za energie. Druhá vec je, že prehodnocujeme zmluvy, ktoré expirujú. Veľmi poctivo analyzujeme, ktoré budeme potrebovať aj do budúcnosti. Ak, tak len za tvrdo vysúťažených podmienok.

Aké plány máte čo sa týka programovej štruktúry Jednotky? Čím obohatíte Dvojku potom ak z tohto okruhu odíde šport?

Myslím, že sme dospeli do štádia, keď je zrejmé, prečo má mať divák štyri verejné okruhy a prečo práve tieto. Jednotku budeme aj do budúcna formovať ako univerzálny rodinný okruh s kvalitným spravodajstvom, infozábavou a dobrými filmami. Túto štruktúru máme viac-menej stabilnú. Kľúčové pre nás ale je, že 1 600 hodín športového programu nám odíde z Dvojky na Šport. Preto je pre nás na druhý polrok mimoriadne veľkou výzvou aktivovať záujem nezávislých tvorcov, dokumentaristov, ľudí, ktorí robia artové veci. Lebo Dvojka bude formátovaná počas dňa s dôrazom na deti a mládež, podvečer tam budú stabilné časy pre národnostné menšiny a večer to bude artové vysielanie pre náročného diváka. Môžeme to trošku prirovnať k ČT:D / ČT art. Trojka bude archív s tým, že tam budú aj živé vysielania, niečo ako Dámsky klub, ale o desať rokov starší. A potom tu máme Šport a životný štýl.

Predpokladám, ale že niekedy sa tie veci budú prelínať. Napríklad v nedeľu na Jednotke vysielate skoré poobedie staršie filmy.

Nie je to tak, že by to, čo sa odvysiela na jednom programe, nedalo zmysluplne použiť aj na inej stanici. Ale vo všeobecnosti sa budeme snažiť o formátovú čistotu.

Ako jediný máte pod jednou strechou televízie ako aj rádiá. Ako plánujete prepojiť obsahy medzi týmito mediatypmi?

Televízna Jednotka bude prirodzene párovať s Rádiom Slovensko, kde je vysielanie pre tých, ktorí sú aktívni v živote. Dvojka sa bude navzájom podporovať s Rádiom Junior, Rádiom Devín a Rádiom_FM. Trojka bude živo komunikovať s Rádiom Regina a Šport priebežne. Pravdepodobne Rádio FM dostane do vienka to, že bude mať navyše viac tém o pohybových aktivitách. Ak to zhrniem, budeme vysielať aj pre malých, aj pre mladých, pre tých, ktorí zarábajú a aj pre tých, ktorým to my vraciame. K tomu máme Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, tomu verím, pretože tam je Ondrej Lenárd. Máme výstavnú sieň, kde intenzívne spolupracujeme s výtvarníkmi. Do rozhlasovej pyramídy sa opäť vracia kultúrny život.

O čo konkrétne chcete obohatiť vysielanie na Dvojke?

To nám vyplynie aj z programových brífingov, ktoré v súčasnosti prebiehajú. V zásade sa to dá rozdeliť na publicistiku, dokumenty, akvizície a ich vzájomný objem a pomer. Na úvod to bude viac priestoru pre národnostné menšiny, neskôr začneme robiť aj publicistiku.

Koľko peňazí ideálne potrebujete na tieto plány?

Treba na to plus mínus 200 miliónov ročne. Sto miliónov by sme chceli získať z koncesií, zvyšok ako príspevok od štátu.

Z koncesií chcete viac, pričom, od tohto roka platí úľava pre seniorov a inak znevýhodnených občanov.

V tomto roku je v štátnom rozpočte naplánovaných 8 miliónov na kompenzáciu za seniorov.

Takže veríte, že najlepšie financovanie pre verejnoprávny telerozhlas je hybridná forma – kombinácia koncesií a príspevku zo štátu.

Myslím si, že koncesie by mali zostať a pokojne nech tam jej aj zmluva so štátom. Poviem ale aj to, že koncesie ako inštitút financovania sú na ústupe. Z 38 krajín združených v EBU, je v 24 už iné kombinované financovanie. Preto si myslím, že čisté koncesie nie sú dlhodobo udržateľné. Ale neviem či u nás v budúcnosti preváži to, že ich zrušíme, alebo naopak navýšime. Koncesie majú znaky konzervatívnej demokracie, treba priznať, že je to daň. Výhoda tejto dane je, koncesionársky poplatok umožňuje, nech je inštitúcia z akejkoľvek strany atakovaná, že bude nezávislá. Hybridné financovanie, nás na druhej strane drží akoby v strehu, pretože sa viac musíme snažiť o to, aby sme sumu dvesto miliónov získali. Okrem koncesií a štátneho príspevku získavame peniaze aj z komerčnej reklamy a iných príspevkov.

Keď už hovoríme o financovaní, RTVS čaká vyriešenie sporu z roku 1997, a ide jej o osem miliónov. Kalkulujete niekde s týmito nákladmi?

Ešte nám neprišiel rozsudok. Využijeme všetky prostriedky na to, aby sme to zvrátili. Ale myslím, že nikto dnes nemá alokovanú takú veľkú čiastku. Nie je to príjemná situácia. Keď som sem nastupoval, tak tu boli súdne spory vo výške skoro 16 mil. eur. Väčšinu sme vyhrali, niečo sme vyrovnali mimosúdne. A toto, so spoločnosťou Omega Plus je posledný veľký spor z roku 2002. Každý z nás má niekedy v živote situáciu, keď nesie na chrbte bremeno, ktoré mu tam naložil niekto iný. Keď to príde, budeme o tom rokovať. To, čo je zarážajúce, že spor trval sedemnásť rokov. Za tých sedemnásť rokov bolo šesť pojednávaní. Istina je 1,1 mil. ten zvyšok sú úroky z omeškania, čo je úplný nezmysel. Zvažujeme všetky kroky, pretože je zrejmé, že situácia je absurdná. Je to signifikantný dôkaz ako to v tom segmente funguje.

Ako zahŕňajú vaše investície plány v online?

Sme si vedomí toho, že sa online bude časom posilňovať, ale nechceme sa unáhliť. Doteraz sme mali iné priority. Otázka je, či my, ako verejnoprávna inštitúcia, máme vstupovať na saturovaný trh. A ak tam chceme vstúpiť, tak s plnou parádou a aby sme boli k veci.

Viackrát ste hovorili o kvalitnom spravodajstve. Kde pre vás je osobne hranica zasahovania politikov do spravodajstva? Respektíve čo je pre vás znamená vyvážené a objektívne spravodajstvo?

Kvalitné spravodajstvo má byť objektívne vitálne pri hľadaní a overovaní zdrojov informácií a zdravo skeptické pri ich spracovaní. Z toho vyplýva, že spravodajstvo prináša informácie, ale nemá ich hodnotiť. To už musí nechať na diváka a poslucháča.

Minulý rok sa moderátorom relácie O 5 minút dvanásť stal Jozef Hajko, ktorý po sezóne skončil. Dnes je v jeho úlohe Marek Makara. Prečo došlo k výmene a ako ste spokojný s Marekom Makarom?

Bol som hlboko presvedčený, že pán Hajko, ktorého ja poznám ako mimoriadne vzdelaného a erudovaného človeka, a jeho prejav je príjemný, pozná politicko-historické súvislosti, sa tejto úlohy zhostí veľmi dobre. Verili sme, že si sadne aj s kamerou. Ale po sezóne sme situáciu spoločne prehodnotili. Vybrali sme Mareka Makaru, ktorý to robí veľmi dobre.

V novembri ste uviedli na obrazovky hru Nero a Seneca. Médiá ju kritizovali, kvôli veľkej investícii a nízkym číslam sledovanosti. Kde vy osobne vidíte efektívny pomer vynaložených prostriedkov a čísel sledovanosti?

Je úplne zrejmé, že to, čo potrebujeme mať, je kvalitné a vyvážené spravodajstvo, aktuálnu publicistiku. Súčasne musíme mať kvalitne vystavaný prime-timový čas na Jednotke. Potrebujeme mať podvečer, lebo robí nábehovú krivku pred spravodajstvom. Ale musíme mať aj ambíciu robiť nadčasové veci. Nero a Seneca je nadčasový príbeh o boji dobra a zla. Tento projekt stál necelú polovicu toho, čo sa píše, pretože 270-tisíc boli interné náklady. My musíme, chceme a budeme aj naďalej vytvárať také inscenácie ako bol Nero a Seneca, pretože ak ho po piatich rokoch vytiahneme z archívu, môžeme ho bez mihnutia oka pustiť. My vieme, že Nero a Seneca bol nichový projekt určený na Dvojku na neskorší prime-time. Nera a Senecu, v ktorom dobro morálne víťazí, sme robili zámerne preto, aby sme ho uviedli 17. novembra na 30. výročie Nežnej revolúcie.

Ale pri tomto dobrom zámere vám neprekáža, že ten ohlas bol taký nízky?

Nie. Čo sme tam mali dať opäť Pelíšky? Ako verejnoprávna televízia musíte na 30. výročie novembrovej revolúcie uviesť niečo špeciálne s výrazným morálnym posolstvom. Divákom sme pripomenuli, že vždy, nech je to akokoľvek ťažké, predsa len dobro musí víťaziť nad zlom. To isté bolo v prípade stého výročie spoločného štátu Čechov a Slovákov, čo bolo 28. októbra 2018. Vedome sme tam vysielali slávnostný koncert zostavený zo skladieb českých a slovenských skladateľov a dirigoval to Ondrej Lenárd. Vedeli sme, že to nebude mať miliónovú sledovanosť, ale bola to pocta tomuto výročiu. Pozeralo to okolo šesťdesiattisíc ľudí. Ukážte mi prosím koncertnú sieň na Slovensku, do ktorej si príde vypočuť Cikkera toľko ľudí naraz? Ten istý princíp platí aj u Nera a Senecu.

Počas sviatkov ste uviedli ďalšie pokračovanie Márie Terézie. Aj keď si ju diváci našli, predsa len ste nedosiahli čísla prvej a druhej časti.

My sme ale vedeli, že tretí a štvrtý diel je lepší ako predchádzajúce dva. Keby sme toto pokračovanie dali v dňoch a v čase, kedy sa vysielala prvá séria, tak máme rovnako dobré čísla. Ale viem si predstaviť ako by nám vytýkali uprednostňovanie koprodukcie pred našimi slovenskými rozprávkami. Vedeli sme, že Mária Terézia nespadne, ale my sme si vybrali, že pomôžeme rozprávkam.

Keď sa rozprávame o Márii Terézii, bude jej pokračovanie, okrem Maďarov, zo spolupráce kvôli náročnosti projektu odstúpila aj Česká televízia.

Nie, pretože ako hovoríte, od spolupráce okrem Maďarov odstúpili aj Češi a slovenská televízia to sama v spolupráci s rakúskou neodfinancuje. To je pre nás príliš drahé.

Momentálne bodujete na poli seriálovej tvorby s Hniezdom. Čomu vy osobne pripisujete tento úspech?

V tom je čaro tvorby, aj rozhlasovej, aj televíznej, aj filmovej. To je ako s pesničkovým hitom. Keby hudobníci vedeli, že práve to bude hit, tak píšu iba hity. Som pyšný na to, že podporujeme domácu tvorbu zo všetkých síl. Keď vám všetko sadne, od scenára, cez casting, kameramana, režiséra a ďalších, vyrobíte niečo, čo má svojskú atmosféru a nádhernú esenciu. Vtedy to zrazu funguje. Garantujem vám, že každý tvorca má ambíciu, aby z toho čo robí, bol Zlatý fond. Hniezdo bude stále lepšie a lepšie a zdá sa, že v ňom prišlo k vzácnemu stretnutiu tvorcov, divákov a televízie. Dali sme tomu čas a priestor a zrazu to vyšlo. Ale podľa mňa nikto nepovie, prečo to zrazu zafunguje. Tvorba je aj o neustálom hľadaní, o omyloch, ale aj o trpezlivosti a nachádzaní.

Ako často by mala RTVS priniesť na obrazovky taký seriál ako je Hniezdo, prípadne predtým Tajné životy či Kolonáda?

Jeden zhruba dvanásťdielny seriál raz za dva roky. AK to chcete robiť dobre, musí to mať nejaký systém. Nemá význam predbiehať sa. Lebo potom kvantita začína predbiehať kvalitu.

V tomto kontexte nemyslíte si, že by sa mala zabezpečiť kontinuita čo sa týka riadenia televízie?

Nie som priateľ revolúcií. Ale tiež sa nepotrebujem dostať vyššie tým, že niekoho budem zatláčať do bahna.

Ako vnímate budúcnosť verejnoprávnej televízie v kontexte ďalšieho vývoja, vrátane ataku zo strany streamovacích služieb. Britskú BBC čaká napríklad riešenie financovania. Jej šéf sám odstúpil.

Nepochybujem, že BBC svoje financovanie úspešne vyrieši, už aj s prihliadnutím na brexit. Verejnosť vie, čo všetko pre ňu BBC znamená a vie, že public service media sú nenahraditeľnou súčasťou plnohodnotného života spoločnosti. Streamovacie služby produkujú globálne produkty, tomu zodpovedajú i globálne témy. Ľudia však žijú svoj individuálny život a lokálne témy im budú vždy bližšie. RTVS je národnou kultúrnou informačnou inštitúciou, toto poslanie citlivo napĺňa a rozvíja. Mimoriadne silná divácka a poslucháčska odozva nám dáva mnoho síl. Sme za ňu vďační.

Išlo o historickú udalosť. O druhý a zrejme nadlho posledný míting národniarov za ich blahých parlamentných čias.

Zúčastnili sa ho iba kandidáti nižšieho rangu. Predseda a dohasínajúca hviezda strany Andrej Danko, ktorý si v tejto kampani netrúfa ísť medzi ľudí, dal prednosť televíznym debatám. Tam ho pozvali napriek preferenciám klesajúcim pod päť percent.

Majiteľ pomerne luxusného hotela Alibaba na ďalekom severovýchode Slovenska, pôvodom Sýrčan, nevymyslel jeho názov len tak. Ani on však zrejme netušil, za akých okolností sa naplní aj druhá časť názvu orientálnej rozprávky (štyridsať lúpežníkov).

V nezvyčajnom čase – v nedeľu o tretej poobede – sa hotel plní rýchlym tempom. Aby sa zmestilo okolo dvesto divákov, musia priniesť ďalšie stoličky. Z blízkeho aj ďalekého okolia prichádzajú najmä starší ľudia. Sú zvedaví na dvoch slávnych rodákov a kandidátov SNS.

[ TIP: Odoberajte nové články v rubrike Parlamentné voľby 2020 e-mailom. ]
Drišľak a Janik
Obe „hviezdy“ celkovo druhého mítingu národniarov v tejto kampani sú generálni tajomníci služobného úradu. Ján Hoľko v rezorte obrany a Jaroslav Regec na ministerstve pôdohospodárstva.

Do tanca a na počúvanie bude hrať skupina Drišľak. Čo je prísľubom ordinárnej zábavy. Národne, sociálne a „vidlácky“. Tak by mohol znieť modifikovaný slogan.

„Posuňte sa dopredu, aby ste ma videli,“ povie kapelník a moderátor mítingu. Dodá v miestnom dialekte, že dakedy sú v „Humennym aj Rusnaci“.

Publikum sa prvýkrát hurónsky rozosmeje pri jeho slovách, že „minule čekal v Humennym na volok“. „Nie na vlak?“ opýtal sa ďalší člen Drišľaku. „To je to iste, len viacej vozňu,“ jeho slová zaniknú v ďalšej salve smiechu.


Ján Hoľko. Foto N – Andrej Bán
Míting musí gradovať. Hlavní rečníci preto nemôžu prísť hneď na začiatku. Zatiaľ tíško čakajú v prvom rade. „To šitko, co tu vidiš, to su moji ľuďa,“ povie moderátor. Pre hosťa zo západu Slovenska už začína byť nadužívaná rusínčina otravná.

Prvá pesnička má príznačný názov Domov. Po nej moderátor privíta človeka, ktorý sa vydal do sveta. „Odišiel od nás. Je ale tu z východu, z Košaroviec.“

Janik – takto familiárne hovorí spevák Drišľaku kamarátovi Jánovi Hoľkovi.

„Už som vypil tri kávy,“ povie Janik, čím naznačí svoju záľubu v lahodnom nápoji.

Iní si na kortešačky vozia guľáš alebo klobásy. Hoľka sprevádza „kávoautíčko“, ako píše v propagačnom časopise SNS, ktorý tu každý divák dostal spoločne s perom a vrecúškom dobrej kávy, kandidát číslo 26. Slovenčinu práve obohacuje výraz humenská kaviareň.

Dana, Eva, Zuzana a Nasťa
„Je tu nejaké Zuzana?“ obráti sa moderátor smerom k publiku. Jedná pani kýva záporne hlavou, že sa tak nevolá. „Janik, to co znamená Zuzana 1 a Zuzana 2? Mnohoženstvo? Alebo pre dámy máme aj Dany.“

Janik sa podujme vysvetliť lacný fór. Ženské mená nesú slovenské zbraňové systémy. „Predtým to boli Dany. Tie sa ale minuli. Už nie sú. Potom boli Evy, tie sa tiež minuli. Už nie sú. Teraz máme Zuzany 2.“

Húfnice alebo kanóny. Jeden z biznisov, ktorý sa Hoľkovi a jeho kolegom podarilo na ministerstve obrany podpísať. Za 172 miliónov eur objednali bez súťaže 25 Zuzán. Je to tak veľa, že ani vojaci o to nestáli.

V sále však znie prvý dlhý potlesk. Nasleduje životopis kandidáta.

„Volám sa Ján Hoľko. Pochádzam z Košaroviec a narodil som sa tu v Humennom. Pred päťdesiatimi rokmi, v roku 1970, som ako 15-ročný chlapec odišiel na vojenskú strednú školu elektrotechnickú do Liptovského Mikuláša. Odvtedy je môj život spojený s ozbrojenými silami, bezpečnosťou, medzitým ešte aj s nejakou tou ekonómiou. V rokoch 1975 až 1979 som tu slúžil v treťom tankovom pluku.“

Najvplyvnejší muž rezortu obrany je na záver ministerskej kariéry prekvapujúco úprimný.

„Čo svet nechcel, pán Danko rozhodol, že v roku 2016 som sa stal generálnym, nie štátnym tajomníkom na ministerstve obrany. Minister je ústavný činiteľ, generálny tajomník je svojím spôsobom ten, kto riadi celý rezort obrany. Teda všetky záležitosti, ktoré sa týkajú výzbroje, výstroja, platov. Možno niektorí z vás máte odo mňa podpísané platové výmery…“

Janik dodáva, že sa vracia naspäť, aby rodákov, ktorí by mohli byť naňho hrdí, poprosil o podporu.


Ján Hoľko a Jaroslav Regec v tanci. Foto N – Andrej Bán
„Nikdy som sa nesnažil robiť hanbu. Vždy som sa hlásil k východu a Humennému,“ povie reálny vládca ministerstva, ktorého však v Bratislave preslávilo čosi iné.

Najmä podozrivý nákup transportérov za 400 miliónov eur, ktorý v tichosti pripravil a ktorý premiér Pellegrini zrušil. A tiež fakt, že ide o jediného obchodného partnera talianskeho mafiána Antonina Vadalu, ktorý zo svojho postu po prevalení škandálu nemusel odísť.

„Vojny sú vojnami, odkedy je ľudstvo ľudstvom. Armády sa neustále vyzbrojujú, aj tá slovenská. Každý štát si chráni to svoje. Danu, Evu či Zuzanu vyvážame do sveta. Ale najmä dávajú prácu našim ľuďom. V súčasnosti sú vo výrobe štyri.“

Janik neopomenie zdôrazniť, že jeho zásluhou v rezorte obrany navýšili za štyri roky platy vojakov v priemere o 49 percent. Iné rezorty o čomsi takom môžu iba snívať. Aj to ukazuje, o akého vplyvného muža ide.

Hoľko spomenie aj ďalšie ženské meno, Nasťu Kuzminovú. Úspešná biatlonistka po skončení aktívnej kariéry pôsobí ako trénerka vo vojenskom klube Dukla Banská Bystrica. Stala sa tvárou výstavby moderného atletického štadióna na Štiavničkách. A na viacerých fotografiách v propagačnom časopise kandidátovi číslo 26 podáva ruku.

„Janik, ešte jedna otázočka. Si východniar vyslaný do Bratislavy, je vás tam dosť? Máš sa o koho oprieť?“ opýta sa moderátor. 65-ročný Janik sa zasmeje, že už ostane na východe. Prorocké slová.

Chytiť výzvu za pačesy
Po Hoľkovi sa ujíma slova ďalší kandidát za SNS a generálny tajomník, tentoraz agrorezortu, rodák zo Sniny Jaroslav Regec, ktorý ešte v roku 2012 kandidoval za SDKÚ.

Ochranári ho považujú za kamaráta Kvietika a iných lesníckych oligarchov, on sa však na mítingu v Alibabe pochváli, že „napriek atakom zo strany zástancov Karpatských bukových pralesov v UNESCO, ktorí ohrozovali zamestnanosť v doline“, dokázali naštartovať Lesohospodársky majetok Ulič.

A keby sa SNS náhodou dostala do parlamentu, Regec by rád ako poslanec „chytil výzvu za pačesy“ a venoval sa rozvoju upadajúceho vidieka. Aj v tomto regióne.

O tom, že umožnil, aby jeho bývalý kolega z SNS na Štátnom pozemkovom fonde Dušan Hačko predal v rodnej Snine pozemok pri vlakovej stanici, čím skomplikoval život miestnym podnikateľom s drevom, samozrejme, nehovorí.


Jaroslav Regec. Foto N – Andrej Bán
Naostatok si ešte raz vypýta slovo Hoľko. Obráti sa k divákom. „O týždeň v sobotu rozhodnete, komu dáte hlas. My si vás hlas žiadame, prosíme.“

Potom sa pozrie na autora tohto článku. „A verím, že rovnakým spôsobom budú o nás písať médiá. Preto mám radosť, že sem prišiel aj pán Bán z Denníka N z Bratislavy.“

„Ješišmaria!“ zašumí to v publiku.

„… ktorý nás určite bude píarovo sprevádzať pri celej tejto kampani,“ dodá Janik.

Utečenec
Vrcholom mítingu, pri ktorom si všetci zaspievajú aj zatliapkajú, ako povie moderátor, je pesnička Drišľaku s príznačným názvom Utečenec. Krutou iróniou osudu zaznie v meste, kde je najznámejší a dnes takmer prázdny utečenecký tábor.

„Utečenci po Europe še prechadzajú / Europanom, riadnym ľuďom / pokoj nedajú.“

A ešte refrén.

„Braňme si len, co je naše / to je Slovensko / cudzí nám tu rozkazovať / nebudze nikto.“

Boris Kollár je v zahraničnej politike blízky antisystému, pri očkovaní hovorí nejasne, zastával sa vedenia polície a prokuratúry. Pred možným kandidátom Sme rodina na ministra životného prostredia už varovala iniciatíva My sme les.

Aj Igor Matovič určite pozná predvolebné sľuby Borisa Kollára o nájomných bytoch za 119 eur mesačne, auto za 100 eur mesačne pre každú rodinu, či rušenie doplatkov na lieky pre deti a dôchodcov.

Veľa o sebe Kollár a Sme rodina prezradili aj mimo týchto sľubov. Poznáme aj jeho zámery, ktoré v predvolebných debatách tak často neopakoval.

Predovšetkým bol Boris Kollár z celej možnej koalície najviac zhovievavý k súčasnému vedeniu polície a prokuratúry. V zahraničnej politike má názory veľmi ďaleko nielen od odborníkov na diplomaciu u Andreja Kisku a Richarda Sulíka, ale aj od ľudí v hnutí Igora Matoviča.

[ Aktivujte si večerný Newsfilter Denníka N so súhrnom najdôležitejších udalostí dňa. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
V Sme rodina majú nejasný postoj k povinným očkovaniam, k štátnym miliónom pre Ivana Kmotríka a asi najvýraznejšie by ich názory mohli vyrušovať ochrancov prírody, ktorí majú významné slovo napríklad aj v OĽaNO. Pred možným kandidátom Sme rodina na ministra životného prostredia Jánom Mizerákom už varovala iniciatíva My sme les.

Boj proti mafii, Čižnár, Lučanský
Boris Kollár chce ísť do vlády Igora Matoviča, ktorý za svoju prioritu označuje boj proti mafii.

Keď sme sa pred voľbami pýtali všetkých strán na hodnotové aj programové otázky, za Sme rodina odpovedal zvyčajne osobne Kollár.

Najviac zo všetkých sa zastával generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára a aj policajného prezidenta Milana Lučanského, oboch nominantov Smeru.

„Čižnára vnímam ako prokurátora, ktorý urobil poriadok s prokurátormi na východe v súvislosti s farmármi a Vadalom. Ladislav Bašternák je vo väzení len vďaka Jaromírovi Čižnárovi, ktorý dal vyjadrenie, že sa na Bašternáka nebude vzťahovať účinná ľútosť. Rovnako okamžite zmenil rozhodnutia prokurátorov v kauze Čistý deň,“ hovoril Kollár.

Nový parlament bude už čoskoro voliť nového generálneho prokurátora, lídri strán hovoria, že pravidlá voľby by mali byť otvorenejšie. Naopak, policajný prezident Lučanský má funkčné obdobie až do apríla 2023. Nová koalícia sa musí dohodnúť, či sa to pokúsi zmeniť a dostať tam nového človeka.

„Milan Lučanský mal doteraz isté výsledky a to, či bude, nebude, alebo aký bude relevantný kandidát, bude závisieť od jeho výsledkov,“ komentoval Lučanského pôsobenie Kollár.

Keď sme sa strán pýtali na záväzok vlády Petra Pellegriniho odkúpiť futbalový štadión od Ivana Kmotríka za 100 miliónov eur, od Matoviča, Sulíka aj Kisku jasne zaznelo, že ide o zlodejinu, že podali trestné oznámenie a že to zrušia. Kollár jediný nepovedal nič konkrétne. „Nemáme k tomu dáta,“ povedal.

Rúbať treba aj v najvyššom stupni ochrany
Zásadne sa názory Sme rodina líšia od zvyšku možnej koalície pri životnom prostredí a výruboch v lesoch.

Kandidátom Sme rodina na post ministra životného prostredia môže byť Ján Mizerák, ktorý bol šéfom Štátnej ochrany prírody po veternej kalamite v čase boja o Tichú a Kôprovú dolinu v Tatrách. Ochranári a vedci mu už vtedy vyčítali, že k rozhodovaniu nepozval expertov a najmä, že bol za výrub v najprísnejšie chránených častiach Tatier.

Názory Sme rodina na lesy vidno napríklad v odpovedi na predvolebnú otázku, či má na Slovensku platiť úplný zákaz ťažby dreva v najprísnejšie chránených častiach národných parkov. „Bezzásahová zóna je pre nás nezmysel, o les je potrebné sa starať aj v tej najprísnejšie chránenej oblasti.“ Hnutie hovorí, že v prípade kalamity je treba les „regenerovať“. Práve kalamita bola za vlád Smeru odôvodnením, prečo rúbať aj v Tatrách.

Naopak, experti OĽaNO, SaS a Za ľudí na životné prostredie hovoria, že v najprísnejšie chránených častiach národných parkov má byť prísny zákaz rúbať.

Pred Mizerákom ako možným ministrom životného prostredia teraz varuje inciatíva My sme les, ktorá dala dohromady desaťtisíce podporovateľov za ochranu lesov. Iniciatíva upozorňuje, že Mizerák bol nominantom Smeru a „navrhoval také kontroverzné opatrenia, ako odstrel polovice populácie slovenských medveďov či ťažbu dreva v mediálne známych tatranských rezerváciách – v Tichej a Kôprovej doline“.

My sme les tiež píše: „Ako vtedajší nominant strany Smer bol dosadený na post riaditeľa ŠOP s cieľom paralyzovať činnosť štátnych ochranárov a umožniť tak drevárskej lobby ťažbu dreva v chránených územiach.“

Hnutie Sme rodina reagovalo na kritiku My sme les tak, že program vlády „by nemal byť ovplyvnený diktátom, ani názorom jednej skupiny“ a že ochranári použili „klamlivé a nekorektné argumenty a „praktiky, ktoré zaviedol Smer“.

Mizerák reagoval, že nastúpil na post šéfa Štátnej ochrany prírody za vlády Mikuláša Dzurindu, alebo že regulačný lov medveďa bol schválený na 52 jedincov z celkovej populácie zhruba 1200 medveďov. „Nikdy som nevydával žiadne povolenie ťažby ani lovu medveďa.“

Prečítajte si tiež
Slovensko z výšky pár kilometrov: Za 15 rokov zmizol les veľký ako celé Tatry
Sme rodina navyše vraví, že proti klimatickej zmene nemáme konať nad rámec medzinárodných dohôd, a je proti obmedzeniu vodných elektrární.

Názory hnutia Borisa Kollára na lesy by mohli vyrušovať napríklad aj ochranárov v OĽaNO Jána Mičovského a Jaromíra Šíbla, ktorí sa dostali do parlamentu, a aj Jána Budaja, ktorý bol za socializmu súčasťou ochranárskeho hnutia a bol aj editorom publikácie Bratislava/nahlas.

Očkovanie, Rusko, Trump, dôchodkový strop
Viaceré názory Borisa Kollára a jeho ľudí sú blízke antisystému.

Opatrne napríklad jeho hnutie odpovedalo na otázku, či by mali byť deti nastupujúce do materskej školy očkované. Nepostavilo sa za povinné očkovania, no jasne ani proti nim: „Sme za to, aby deti pred samotným očkovaním absolvovali všetky vyšetrenia, ktoré by vylúčili, že im očkovanie môže uškodiť.“

Keď sa vlani v decembri hlasovalo o očkovaní ako o podmienke prijatia dieťaťa do škôlky, Milan Krajniak bol proti a ďalší dvaja poslanci hnutia sa zdržali.

Zásadne sa od ostatných strán Sme rodina líši aj v zahraničnej politike, napríklad v názore na Donalda Trumpa. Ako jediná zo štyroch strán hovorí, že USA nepotrebujú zmenu na poste prezidenta.

A vyhýbavo komentujú, či má Európska únia pokračovať v sankciách proti Rusku: „Toto by malo platiť pre celú Európsku úniu rovnako, a keď to neplatí pre všetkých rovnako, nech to neplatí vôbec. Narážam na Nord Stream alebo budovanie fabriky Mercedes v Rusku. Nie je spravodlivé, keď jedni môžu, a druhí nie,“ odpovedal Kollár.

Svoje nastavenie dal Kollár najavo už pred rokom, keď sa spojil s extrémistickými silami v Európe, ako sú napríklad Matteo Salvini či Tomio Okamura. V Bratislave prijal Marine Le Penovú, líderku francúzskeho Národného združenia označovaného za krajnú pravicu.

Prečítajte si tiež
Kollár sa pridal k európskemu extrému, jeho noví spojenci sú rasisti a majú väzby aj na mafiu
Boris Kollár a jeho poslanci za vlády Smeru opakovane hlasovali s dosluhujúcou vládnou väčšinou. Napríklad pri dôchodkovom strope 64 rokov hlasovali spoločne o ústavnej zmene so Smerom, SNS a kotlebovcami.

Kollár hovorí, že za týmto krokom si stojí.

Jeho možní partneri naopak hovoria, že to bolo populistické a že pre to bude treba dôchodkový systém opravovať.

Bývalý šéf vyšetrovacieho tímu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej PETER JUHÁS hovorí, ako sa dostal k vyšetrovaniu, ako vnímal kroky svojich nadriadených počas vyšetrovania aj o tom, že sa niekto pokúsil utajiť vyšetrovací spis k vražde aj s prepisom komunikácií z Threemy.
Súvisiaci článok Našli fotky aj peniaze. Ako dal Kočner podľa obžaloby zastreliť novinára Kuciaka Čítajte

Doteraz ste verejne nevystupovali. Mali ste zákaz vyjadrovať sa. To sa nejako zmenilo?

Nachádzame sa v štádiu, keď bola podaná obžaloba a vec sa rieši na súde. Prokurátor ešte v prípravnom konaní (počas vyšetrovania, pozn. red.) vydal pokyn neposkytovať informácie médiám. Právo informovať si vyhradila Generálna prokuratúra.

Pred týmto rozhovorom som kontaktoval dozorujúceho prokurátora. Vysvetlil som mu, že médiá majú záujem o rozhovor. Nemal s tým problém, ak nebudem zachádzať do detailov vo veciach, ktoré sa priamo týkajú vyšetrovania. Potvrdil mi, že to embargo sa týkalo len prípravného konania.
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Problém s tým, aby ste sa vyjadrovali, však malo hlavne policajné prezídium. Tam to tiež máte vyriešené?

Nikdy mi oficiálne nezakázali vyjadrovať sa. V podstate to bolo vždy len s odkazom na spomínané rozhodnutie prokuratúry. Len som nechcel spôsobiť konflikty s nadriadenými, keďže oni mali asi inú predstavu.

Ešte aj v diskusii SME k druhému výročiu vraždy Jána Kuciaka policajný prezident Milan Lučanský vo februári vyhlásil, že by nebolo dobré, aby sa priamo vyjadrovali ľudia z tímu, čím myslel vás. Vraj chce členov tímu takto aj chrániť.

Čo sa týka mňa, tak bez môjho pričinenia už došlo k medializácii mojej osoby - mena aj mojej tváre.
Peter Juhás

pracuje na odbore NAKA Západ, ktorý má sídlo v Nitre,
na NAKA nastúpil 1. januára 2018,
predtým bol vyšetrovateľom na odbore kriminálnej polície KR PZ v Nitre,
začínal na Okresnom riaditeľstve PZ v Leviciach,
pochádza z Levíc, narodil sa v roku 1984.

Nemal som voči tomu výhrady a nevidím problém v tom, prečo by som sa nemohol vyjadrovať.

Je pochopiteľné, že verejnosť zaujímajú aj vyjadrenia vyšetrovateľa, ktorý dennodenne plnil dané úlohy, a nielen stanoviská nadriadených, ktorí to sledovali z diaľky z Bratislavy.

Takže sa neobávate nejakého postihu z ich strany?

Nemám sa čoho obávať. Trestný poriadok mi vyslovene umožňuje vyjadrovať sa. Vyšetrovací tím už neexistuje, avšak ako vyšetrovateľ stále vykonávam úkony podľa požiadaviek prokuratúry. Neexistuje ani kontrolná skupina, ktorej členom bol súčasný riaditeľ NAKA Branislav Zurian.

Sám ste povedali, že žiadostí o rozhovor ste dostávali viac. Prečo ste sa práve teraz rozhodli, že je vhodný čas?

Rozhodoval som sa dlhšie. Ľudí podľa mňa zaujíma aj pohľad vyšetrovateľa na túto vec. Keďže ste ma oslovili, tak som súhlasil. Myslím si, že by bolo konečne dobré vysvetliť, akým smerom sa vyšetrovanie uberalo.

Súvisí to aj s tým, že sa očakávajú zmeny vo vedení polície?

K tomu sa nechcem vyjadrovať.

Poďme teda priamo k veci. Ako si spomínate na deň, keď vám pridelili prípad dvojnásobnej vraždy vo Veľkej Mači?

Pamätám si na to veľmi presne. Pretože to bola mimoriadna udalosť, mal som vypomôcť kolegovi, ktorý mal práve službu.

Nadriadení s tým súhlasili a išli sme na miesto činu. Tak som sa dostal k prípadu, ani neviem ako. Možno to bolo aj tým, že som bol čerstvo na NAKA, takže som nebol taký zaťažený spismi ako ostatní.

Riešili ste predtým podobné závažné prípady, ako sú vraždy?

Niekoľko som ich už vyšetroval. Už aj na okresnom riaditeľstve za čias pána Spišiaka sme mali vraždy vo vecnej príslušnosti. Neskôr na krajskom riaditeľstve v Nitre som pracoval na niekoľkých vraždách. Ale na úkladné vraždy má príslušnosť iba NAKA, takže z tohto pohľadu to bola moja prvotina.

Pamätáte si na chvíľu, keď ste prišli do Veľkej Mače? Čo sa tam dialo?

Pre mňa bolo podstatné, aby som sa oboznámil so skutkovým stavom. Išiel som si robiť svoju prácu, na ktorú sme sa s kolegami stopercentne sústredili. Navyše sme tam mali sťažené podmienky.

Bola taká zima, že mi zamrzol atrament v pere a musel som písať ceruzkou. Prebral som miesto činu. Čo sa dialo za plotom alebo mimo môjho dohľadu, k tomu sa vyjadriť neviem a ani nechcem.

Boli tam viacerí policajní funkcionári. Najviac sa spochybňovala prítomnosť vtedajšieho šéfa protikorupčnej jednotky Róberta Krajmera, o ktorom Kuciak písal. Zaznamenali ste ho tam?

Spomínam si, že keď sme robili úkony v prednej časti dvora, prišiel tam jeden policajný funkcionár, pravdepodobne z krajského riaditeľstva. Slušne som ho poprosil, aby nevstupoval na miesto činu. Bol korektný a odišiel. Čo sa týka pána Krajmera, pravdupovediac, vtedy som ani nevedel, kto to je.

Nekomunikovali ste s ním?

Vôbec. Zazrel som tam nášho vtedajšieho riaditeľa Petra Hraška.

On prišiel do Veľkej Mače spolu s Krajmerom.

K tomu sa neviem vyjadriť. Keď som sa rozprával s riaditeľom jednotky a objasňoval som mu situáciu, nebol s ním nikto. A opakujem, že pána Krajmera som vtedy nepoznal.

Z toho, čo ste na mieste činu videli, vám bolo od začiatku jasné, čo sa tam stalo?

Od začiatku bolo jasné, že ide o úkladnú vraždu. Čo sa týka možných motívov, mohli sme len tipovať. Vyžadovalo si to hlbšiu analýzu.

V tom čase som ešte ani nevedel, kto je poškodený. Ja som ho nepoznal ako novinára a pokiaľ viem, ani viacerí ďalší kolegovia ho nepoznali. Keď sme sa neskôr dozvedeli, o koho ide, začali sme tomu prispôsobovať ďalšiu činnosť.
Súvisiaci článok Videli sme analýzy Europolu. Ako za polrok našli vrahov Jána Kuciaka Čítajte

Čo znamená neskôr?

V prvý deň, 26. februára 2018, sa robili neodkladné úkony. To je všetko, čo bolo treba urobiť na mieste. Zaisťovali sa stopy, preverovalo sa všetko, čo súviselo s obeťami, s ich zamestnaním, s rodinami a podobne.

Nebol čas rozoberať hneď možné motívy, bolo tam naozaj veľa práce. Možno na druhý deň sme si k tomu sadli a začali sa tvoriť nejaké vyšetrovacie verzie vo vzťahu k motívu.

Vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar hneď prvý deň vystúpil na tlačovej besede a vyhlásil, že najpravdepodobnejším motívom je Kuciakova novinárska práca.

My sme pracovali s viacerými verziami - aj vo vzťahu k poškodenej. Toto bola jedna z nich. Čo sa týka vyjadrení vtedajšieho policajného prezidenta, nechcite, aby som ich komentoval. Ale možno aj pre podobné vyjadrenia neskôr Generálna prokuratúra zatiahla ručnú brzdu a vydala embargo na poskytovanie informácií.
Peter Juhás vyšetroval vraždu Jána Kuciaka.
Peter Juhás vyšetroval vraždu Jána Kuciaka. (zdroj: SME/Marko Erd)

Ako postupovalo vyšetrovanie ďalej?

Hľadali sme možné väzby, ako je napríklad práca, spôsob života, sociálne postavenie obetí. Keďže išlo o novinára, pridali sa verzie týkajúce sa jednotlivých článkov, na ktorých pracoval.

Otvorilo to veľmi širokú paletu možných verzií a páchateľov. O to bolo vyšetrovanie komplikovanejšie. Nehovoriac o tom, že stále pribúdali ďalšie a ďalšie možné verzie.

Bola na začiatku najhorúcejšia takzvaná talianska stopa?

Bola to jedna z verzií, ktoré sme preverovali a bola dosť závažná. Preto sme sa na ňu zamerali.

Došlo aj zadržaniu Talianov blízkych mafiánskej skupine 'Ndrangheta, ktorí mali prepojenie na politikov Smeru, a Kuciak písal o ich pochybnom podnikaní. Prečo ste hneď vtedy nezadržali aj Kočnera, o ktorom bolo známe, že sa Kuciakovi vyhrážal za články, ktoré o ňom napísal?

Treba si uvedomiť, že v prípade tých Talianov išlo o jednu z najnebezpečnejších zločineckých organizácií na svete. Zároveň bolo známe, že Ján Kuciak mal práve v tom čase rozpracovaný článok, ktorý sa ich týkal. Postavili sme sa k tomu racionálne.

“

Čo sa týka vyjadrení vtedajšieho policajného prezidenta, nechcite, aby som ich komentoval.„

Peter Juhás

Vedeli ste predtým, že na Slovensku operuje obávaná talianska mafiánska skupina 'Ndrangheta?

Nepôsobil som v takých zložkách, kde by som s takou informáciou mohol disponovať.

Lebo neskôr sa ukázalo, že niektoré policajné zložky už skôr mali informácie o ich aktivitách, len sa to z nejakého dôvodu neriešilo.

K tomu sa neviem vyjadriť.

V prvých dňoch vyšetrovania mal Gašpar ďalšie vystúpenie, kde informoval o zadržaní nejakých podozrivých a dal to do súvislosti s drogovou trestnou činnosťou. To bolo čo?

Riešili sme takú vec, ale do detailov by som nešiel. Bolo to iné trestné konanie. Tá informácia prišla, preverila sa a dala sa nabok.

Bolo adekvátne, aby to policajný prezident vytiahol na tlačovej besede?

K tomu sa znova nebudem vyjadrovať. Pán policajný prezident sa s nami neradil o tom, čo a ako sa bude komunikovať.

Potom premiér Robert Fico s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom a s Gašparom ukázali milión na stole, čo mala byť odmena za informácie o možných páchateľoch. O tom s vami komunikovali?

S nami to nekonzultoval nikto a pokiaľ viem, ani s prokuratúrou.
Súvisiaci článok Hrdosť na syna? Radšej keby sa vrátil, hovoria rodičia Jána Kuciaka Čítajte

Videli ste tú tlačovú besedu? Čo ste si pomysleli?

My sme boli vtedy v práci. Ale keď som sa o tom dozvedel, ako prvé mi napadlo, že neviem, či to bolo rozumné takto to urobiť.

Mohlo vám to skomplikovať prácu?

Myslím si to. Ale nechcem ísť do detailov. Keď bude vo veci právoplatne rozhodnuté, môžeme si ešte raz sadnúť a porozprávať sa aj o tom.

Ak by sa vás niekto vtedy opýtal, či to urobiť, čo by ste odpovedali?

Že určite nie. Dovtedy som nezaznamenal, že by sa niečo také robilo. Možno niekde v Amerike alebo vo filmoch.

S Gašparom ste vôbec o niečom komunikovali?

Stretli sme sa raz. Bol to, myslím, prvý víkend po vražde, keď sa vytvoril vyšetrovací tím. Bolo to formálne uvedenie tímu.

A s Kaliňákom?

Nie. Pána Kaliňáka som stretol raz ako mladý policajt pri vrátnici na mojom úplne prvom pôsobisku. Pozdravil som ho, on odzdravil a to bolo všetko.

Ako to bolo s vytvorením vyšetrovacieho tímu?

Nám len oznámili, že bol vytvorený tím. Bolo to 1. marca. Na začiatku v ňom bolo do dvadsať ľudí. Keď začali vyšetrovacie verzie pribúdať, mali sme požiadavku, aby sa tím rozširoval. Aby sa tam pridali ľudia z viacerých jednotiek NAKA, počnúc finančnou a protikorupčnou aj protidrogovou, aby sa preverovali všetky vetvy.

Rozširovalo sa to aj vo vzťahu k regiónom, takže sme mali pokryté v podstate celé Slovensko. Preto, že mi na mieste činu môj nadriadený pridelil spis, stal som sa vedúcim tímu.

Kto rozhodoval o tom, ako sa bude zloženie tímu ďalej vyvíjať?

Po prvých dňoch sme zistili, že nás čaká preverovanie množstva verzií. Mali sme sedenie s kontrolnou skupinou, ktorú tvorilo vedenie NAKA, a tam sme sa zhodli, že bude nutné tím rozšíriť. Bolo to po dohode s nimi.

S kým konkrétne?

Bol tam vtedajší riaditeľ Národnej protizločineckej jednotky, dvaja zástupcovia a ďalší funkcionári. Ak narážate na pána Hraška (vtedajší šéf NAKA, ktorý bol považovaný za človeka blízkeho rodine Bödörovcov, pozn. red.), tak on tam nebol.

“

Viem, ako to u nás prebiehalo, a keď som videl, ako to urobili oni a za aký čas, otváral som ústa.„

Peter Juhás

Cieľom tímu bolo len vyšetrovanie vraždy alebo aj tých ďalších podozrení, ktoré vychádzali najavo, keďže Ján Kuciak písal o mnohých závažných kauzách?

V rozkaze policajného prezidenta o vytvorení tímu bola zadefinovaná úloha "za účelom vyšetrenia obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy". Cieľ bol tým daný. Ďalšie podozrenia, ktoré z toho vychádzali, boli odstupované príslušným zložkám.

V prvých týždňoch a aj mesiacoch to navonok nevyzeralo, že vyšetrovanie smeruje k objasneniu vraždy. Čo sa vtedy v skutočnosti dialo vnútri?

Áno, bolo to obdobie "informačnej temnoty". Ale možno by ste sa mali opýtať rodín poškodených.

Asi začiatkom mája sme mali s nimi stretnutie, na ktorom sme im vysvetlili, čo sa nám podarilo zistiť. Videl som na nich, že boli príjemne prekvapení. Takže asi takto. My sme robili a možno aj bolo dobré, že sa v tom čase nedávali von žiadne informácie.

Tak teraz už môžete povedať, čo ste robili.

Regionálne skupiny preverovali jednotlivé vyšetrovacie verzie. Vypočúvali sa osoby, ktoré mali nejakú súvislosť s tými verziami. Zabezpečovali sme rôzne dáta, ktoré sme neskôr dokázali excelentne využiť.

Bolo to veľké množstvo dát, či už z kamier, alebo od telekomunikačných operátorov. Tie nám v konečnom dôsledku odkryli páchateľov.

Kedy ste prišli do štádia, že talianska stopa bola vylúčená?

Aby sme sa pochopili. Nebolo to tak, že by po tých prvých zaisťovacích úkonoch a výsluchoch Talianov bola tá verzia vyškrtnutá. Len sme nedospeli k takým dôkazom, ktoré by nám umožnili vzniesť obvinenie.

Na základe tejto verzie vznikol aj medzinárodný vyšetrovací tím s kolegami z Talianska. Takže tá verzia bola stále živá a dovolím si tvrdiť, že až do posledného okamihu. Čiže, aj keď sme začali robiť už s tými páchateľmi, nevedeli sme stále, kto ich najal a kto bol objednávateľom.

Spomínali ste získavanie a vyhodnocovanie množstva dát z priemyselných kamier a od telekomunikačných firiem. To sa už dnes robí bežne pri vyšetrovaní trestnej činnosti?

Polícia má ľudí, ktorí to vedia robiť, ale možno sme nemali potrebné technické vybavenie. V tom nám veľmi pomohol Europol.

Viem, ako to u nás prebiehalo, a keď som videl, ako to urobili oni a za aký čas, otváral som ústa. Majú napríklad technické vybavenie na analýzu videosúborov cez špeciálny softvér. Dá sa to samozrejme robiť aj fyzicky - prezerať tie súbory. Ale voľným okom ľahšie niečo prehliadnete.
Súvisiaci článok Dva roky po vražde: Kuciak je stále mŕtvy (píše Michal Havran) Čítajte

V čom bol rozdiel oproti vyšetrovaniu, s ktorým ste mali skúsenosti z minulosti?

Práve v tom množstve dát. Bežne nemáte toľko vyšetrovacích verzií a od toho závisí aj množstvo vstupov. Keď napríklad robíte vraždu nejakého podnikateľa, viete sa zamerať na tri, možno štyri verzie. Nemusí tam byť taký široký záber.

Čo ešte Europol pre vás urobil?

Umožnil nám preverovať informácie v ich databázach. Sú to databázy, ktoré sumarizujú informácie zo všetkých členských štátov. Napríklad, keď máme na Slovensku záujmovú osobu, pracujeme s našimi dátami. Z databázy, do ktorej vkladajú údaje všetky členské štáty, vychádzajú také prepojenia, že by ste len pozerali, aké ten človek môže mať kontakty.

Dokázali ste identifikovať konkrétne SIM karty, ktoré sa pohybovali v okolí miesta činu v čase vraždy. To bola tiež zásluha Europolu?

Nie. To by som chcel uviesť na pravú mieru. Objasnili to naši policajti a je to len ich zásluha. V tíme bola analytická skupina a od začiatku pracovala s dátami, ktoré sme v rámci vyšetrovania zaisťovali.

Viem od analytikov, a potvrdili to aj telekomunikační operátori, že obdobné množstvo dát nebolo v histórii Slovenskej republiky nikdy zaistené. Nemôžem hovoriť, aké metódy na to boli použité, ale naši chalani sa toho zhostili perfektne.

Dá sa povedať, že práve v tom bol ten zásadný posun?

Určite. Ale súbežne sa robilo množstvo úkonov. A zrazu sa nám to začalo stretať v jednom bode zhruba v jednom období. Chalani z operatívy a vyšetrovatelia urobili obrovskú robotu a patrí im moja veľká úcta. Ale zas nechcem ísť do detailov.

To bolo kedy?

Bolo to v lete 2018. Vtedy sme už pracovali s konkrétnymi vecami.

Koľko ľudí vtedy bolo vo vašom tíme?

Určite desiatky, blížilo sa to k stovke.

Neskôr sa však ukázalo, že z tímu mohli unikať informácie k neoprávneným osobám. Konkrétne k podnikateľovi Norbertovi Bödörovi, ktorý mal blízko ku Kočnerovi. Vypovedal o tom Peter Tóth. Zaznamenali ste to v tom čase?

Tieto veci sa preverujú, Úrad inšpekčnej služby vedie vyšetrovanie a nerád by som sa do toho miešal. Ale robili sa opatrenia, aby sa to nedialo. Ak k niečomu takému došlo, asi tie opatrenia neboli dostatočné.

“

Únikov, ktoré by mohli prameniť z protiprávnej činnosti policajtov alebo prokurátorov, nebolo toľko, ako to prezentovali naši nadriadení.„

Peter Juhás

Na základe dôkazov, ktoré ste získali, ste začali mať podozrenie voči konkrétnym osobám. Čo sa začalo diať potom?

Pamätám si presne ten deň, keď sme zistili, kto bol páchateľ. Bol som v práci do druhej v noci a vtedy sa to rozbehlo. Podrobnosti si nechám pre seba.

Bolo vtedy prvoradé čo najskôr zaistiť páchateľov? Vraj tam bolo podozrenie, že pracujú na ďalšej trestnej činnosti.

Vyhodnocovalo sa, či počkať, či konať. Nakoniec sme sa rozhodli, tak ako sme sa rozhodli, a myslím, že to bolo správne.

Zatýkanie prebehlo 27. septembra. Kto rozhodol, že teraz je správny čas, ideme ich zadržať?

Bolo to kolektívne rozhodnutie tímu. Zvažovali sa rôzne alternatívy a ďalšie veci, ktoré mohli nastať, vrátane ohrozenia života a zdravia.

Zvyčajne polícia tieto akcie robí v skorých ranných hodinách a naraz. Prečo je to tak?

Z pohľadu taktiky je to najúčinnejšie, pretože vy potrebujete tie osoby prekvapiť. A nie, aby ony prekvapili vás.

Koľko ľudí bolo zapojených do akcie?

Vyše sto.

Vy ste boli tiež v teréne?

Nie. Tak to nefunguje. Bol som na štábe, kde som dostával informácie od každej skupiny. Aby sme mohli vhodne reagovať, ak by sa stalo niečo nepredvídané. Odtiaľ som mal zároveň prístup k informačným systémom a operatívnym informáciám a mohol som byť v kontakte s dozorujúcim prokurátorom.

Naraz ste zadržali Zoltána Andruskóa, Tomáša Szabóa, Miroslava Marčeka a s nimi aj ďalších ľudí. Ale Alena Zsuzsová bola zadržaná až na druhý deň. Znamená to, že o nej ste najskôr nevedeli?

Mali sme informácie o viacerých osobách. Z pohľadu dôkaznej situácie to vyšlo takto. Reagovali sme na vzniknutú situáciu a dopadlo to dobre.

Boli ste pri prvých výsluchoch?

Výsluchy robili kolegovia vyšetrovatelia z tímu. Ja som mal za úlohu procesne spracovať uznesenie o obvinení, na základe ktorého sme mohli postupovať ďalej.

Andruskó sa vraj hneď na začiatku zlomil a začal rozprávať o Zsuzsovej aj o Kočnerovi. Bolo to tak?

Táto osoba začala spolupracovať počas lehoty zadržania. Bol s ním vykonávaný výsluch a v priebehu tohto úkonu sa tak rozhodol, aj v prítomnosti advokáta.

Vtedy ste sa začali zameriavať už aj na Kočnera?

Preverovali sme výpoveď toho obvineného. Vyhodnocovali sme ďalšie dôkazy a posúvali sme sa ďalej.

Môžete vylúčiť, že by bol na Andruskóa zo strany polície vyvíjaný tlak, aby proti Kočnerovi vypovedal?

To úplne vylučujem. Bola pri ňom obhajkyňa a neviem si predstaviť obhajcu, ktorý by sa prizeral, ak by bol nátlak na obvineného. Od začiatku sme dbali na to, aby práva na obhajobu neboli porušené. V takejto kauze si nemôžete dovoliť uletieť.

Počas vyšetrovania Andruskó vypovedal aj o údajnej príprave vrážd prokurátorov Maroša Žilinku, Petra Šufliarskeho a advokáta Daniela Lipšica. Ako ste vnímali, že vám túto časť zrazu nadriadení odňali a presunuli ju na policajnú inšpekciu?

Svoj názor som prezentoval nadriadeným aj prokuratúre. Nezhodoval sa s rozhodnutím o odňatí.
Súvisiaci článok Čo s nami urobili slová ako Brucho, paparazzovanie a volavka Čítajte

V prípade vraždy Jána Kuciaka bol najskôr ako strelec obvinený bývalý policajt Tomáš Szabó. Počas vyšetrovania sa zrazu prihlásil jeho bratranec Miroslav Marček s tým, že strieľal on. Prekvapilo vás to?

Bol som pri tom. Dotyčný oznámil, že sa chce rozprávať so mnou a s kolegom a bolo to opäť aj za prítomnosti obhajcu. Vnímal som to tak, že sa v tej chvíli potreboval "vyliať". Následne došlo k preverovaniu jeho výpovede a dospeli sme k tomu, že dôkazná situácia zostala v takom stave a bola tak aj žalovaná.

Keď už vyšetrovanie začalo smerovať ku Kočnerovi, cítili ste nejaký zvýšený záujem nadriadených?

Zaujímať sa zaujímali. Ale zdá sa mi, že ich skôr zaujímalo, odkiaľ išli informácie z vyšetrovania do médií.

Podozrievali vás?

Únikov, ktoré by mohli prameniť z protiprávnej činnosti policajtov alebo prokurátorov, nebolo toľko, ako to prezentovali naši nadriadení. Informácie zo spisu odchádzali aj procesným spôsobom. Oprávnenými osobami boli rodiny, ktoré mali priznaný štatút poškodených, a ich advokáti.

Ďalej tam bolo päť obvinených s tým, že každý mal svojho obhajcu. To sa už bavíme minimálne o pätnástich subjektoch, ktoré sa oprávnene a legálne v zmysle Trestného poriadku dostávali k informáciám z trestného konania. Takže nepovažujem všetko, čo bolo zverejňované, za únik, pokiaľ to nebolo dôsledkom protiprávneho konania.

Bol taký prípad, keď zverejnenie informácie z vyšetrovania skomplikovalo tímu prácu?

Jeden prípad sa stal, keď podľa mňa došlo k protiprávnemu konaniu neviem koho a nepodarilo sa vykonať to, čo sa malo vykonať. Nebudem to konkretizovať. Ale nebol to prípad, že niečo bolo zverejnené v médiách.

Ešte pred obvinením Kočnera vypovedala Zsuzsová, že podľa nej za vraždou Kuciaka mohol byť šéf finančnej skupiny Penta Jaroslav Haščák. Preverovali ste aj túto líniu?

Obvinený má právo tvrdiť čokoľvek, čo by mohlo slúžiť na jeho obhajobu. My ako orgán činný v trestnom konaní sme boli povinní preverovať tvrdenia obvinených.

Kočner už bol vo väzbe pre kauzu zmenky, keď ste u neho v súvislosti s vraždou Kuciaka robili domové prehliadky. Zaistili ste viacero nosičov informácií, medzi ktorými bola aj nahrávka Gorily.

Čo sa týka zaistenia nejakých nosičov informácií, bolo ich veľké množstvo. Postupne sme zisťovali, čo je ich obsahom a ak tam boli informácie, ktoré mohli súvisieť s nejakým iným trestným konaním, postupovali sme ich do týchto konaní.

USB kľúč s nahrávkou Gorily bol vraj v Kočnerovom dome tak pripravený, aby sa nedal prehliadnuť. Môžete to potvrdiť?

K tomu by som sa nerád vyjadroval. Ja dodnes neviem, či išlo o nahrávky z akcie Slovenskej informačnej služby realizovanej pod názvom Gorila.

Zistili sme, že ide o záznamy, ktoré by mohli mať niečo spoločné s vyšetrovaním uvedenej kauzy. Ihneď som sa skontaktoval s vtedajším šéfom vyšetrovacieho tímu, ktorý ju riešil. Zavolali sme ho k nám a oboznámili sme ho s tým.

Procesne sme postupovali zákonne, aj keď to bolo spochybňované. Bol som viackrát vyzvaný, aby som sa k tomu vyjadril a bol som k tomu aj vypočutý.

“

Boli tam pokusy, ktoré som vnímal ako zastrašovanie.„

Peter Juhás

Kto vás vyzýval?

Prokuratúra ma viackrát vyzvala, aby som opísal, kde sa ten dôkaz nachádza, kto ním disponuje, koľko kópií existuje a kde som to všade dal.

Bol to špeciálny prokurátor Dušan Kováčik?

K tomu sa nevyjadrujem. Bolo to od prokurátora, ktorý nedozoroval moju vec, a snažil sa mi dávať pokyny. Zároveň sa na mňa obrátila aj advokátska kancelária, ktorá zastupuje jednu mediálne známu osobu.

Tou osobou je zrejme Jaroslav Haščák.

Nebudem hovoriť mená. Ale tiež ma vyzývali, aby som dával rôzne vysvetlenia a uviedol skutočnosti, ktoré pramenia z nášho trestného konania. Boli tam pokusy, ktoré som vnímal ako zastrašovanie.

Aké zastrašovanie?

Predžalobné výzvy sa dajú chápať ako určitá forma vymožiteľnosti práva. Ale čo sa týka trestného konania, nemôžeme dopustiť, že akýkoľvek subjekt nás obviní, že porušujeme jeho práva, a žiada, aby sme to zamedzili. Tie veci boli odstúpené tam, kde mali ísť.

U Kočnera sa našla aj známa nahrávka jeho rozhovoru s bývalým šéfom prokuratúry Dobroslavom Trnkom. Ako ste ju využili?

Tento dôkaz bol súčasťou vyšetrovacieho spisu a bol relevantný pre naše trestné konanie. Informácia bola zároveň postúpená na realizáciu trestného konania inému tímu.

Zaistený bol tiež záznam z toho, ako si Trnka v kancelárii nahrával bývalého ministra financií Jána Počiatka. Čo hovoríte na to, že tam vyšetrovateľ vzniesol Trnkovi obvinenie, navrhol pre neho väzbu a prokuratúra to celé zrušila?

Vyjadrím sa len k ľuďom, ktorí to realizujú, keďže pracovali ako členovia tímu. Myslím si, že k tomu pristupujú veľmi zodpovedne a treba im držať palce. Neviem, s akými prekážkami sa musia potýkať, nie je to bežný prípad, ale sú to ľudia na správnom mieste.

Kočner bol obvinený v marci 2019. Ešte predtým sa polícii prihlásil jeho bývalý pobočník Peter Tóth a vypovedal proti nemu. Čo tomu podľa vás predchádzalo?

Pravdepodobne by sa uvedená osoba k nám nedostavila, keby nedošlo k obvineniam skôr zadržaných osôb. Vo výpovedi nám poskytla dôkazy, na základe ktorých sme mohli podať obžalobu.

Dostal Tóth za pomoc pri vyšetrovaní od polície prísľub, že sa proti nemu nebude konať?

Určite nie.

Tóth vám zároveň odovzdal Kočnerove telefóny, na ktorých bola archivovaná jeho rozsiahla komunikácia cez zabezpečenú aplikáciu Threema. Ako sa vám podarilo k tomu dostať?

Táto otázka bola predmetom dokazovania v prípravnom konaní aj v konaní na súde. Mám vedomosť o tom, že to boli vysvetľovať znalci, analytici aj experti z Europolu a v tejto časti bola na súde vylúčená verejnosť. Takže by som poprosil, aby ste to rešpektovali.

Aj to množstvo záznamov z Threemy lúštili vaši analytici?

My sme danú vec zaistili pre potreby nášho vyšetrovania. Boli sme schopní vyťažiť daný dôkaz, spísali sme o tom správy a odstúpili ho na realizáciu iným tímom. Mali sme väzobné lehoty a nemohli sme čakať na kompletné zanalyzovanie tohto predmetného dôkazu. Otázka priorít bola jasná.

Mali ste základnú informáciu, čo všetko sa v Kočnerovej Threeme nachádza. Šokovalo vás to?

Vás?

Áno.

Som taký istý človek ako vy. Tak si to asi viete predstaviť.

Zaznamenali ste následne nejaké pokusy získať kontrolu nad tým dôkazom, tak ako to bolo pri USB s nahrávkou Gorily?

Boli určité snahy, aby sa utajil vyšetrovací spis. Neviem, s čím to malo súvisieť, ale také snahy boli. Korektne sa k tomu postavil aj dozorujúci prokurátor. Zhodli sme sa, že predmetom utajenia nemôžu byť skutočnosti, ktoré obsahujú podozrenie z protiprávnej činnosti verejných činiteľov.

Kto sa to snažil utajiť?

Nebudem menovať. Len konštatujem, že také snahy boli.

Threema sa však dostala von. Začali o nej písať médiá. Bolo to podľa vás dobre alebo zle?

Naše vyšetrovanie to nepoškodilo.

Vyšetrovanie bolo uzavreté s tým, že hlavným objednávateľom vraždy bol Kočner. Ale stále sa špekuluje, či za tým nebol ešte niekto ďalší.

Išiel by som sám proti sebe, keby som tvrdil niečo iné ako to, čo bol výsledok vyšetrovania podložený dôkazmi. Všetky informácie, ktoré sme zaistili, nasvedčujú tomu, že náš postup proti piatim osobám bol zákonný a oprávnený. Nemyslím si, že by sme vo veci vraždy mali postupovať ešte proti nejakým iným osobám.

Po skončení vyšetrovania čelil policajný prezident Milan Lučanský kritike za to, že napriek rozbehnutej práci na ďalších prípadoch zrušil váš vyšetrovací tím. Radil sa o tom s vami?

Bol som vtedy na dovolenke. Keď sme to ukončili, zobrali sme si aj s kolegom voľno celý nasledujúci týždeň, pretože sme mali nadrobené, keď sme v práci ostávali do noci. Bolo to rozhodnutie prezidenta a my sme ho akceptovali. Len možno to mohlo byť citlivejšie odkomunikované aj s nami.

Nám nikto neoznámil, že nás rušia a ešte sme stále dokumentovali ďalšie veci v rámci tímu. Zariadili sme sa podľa toho, veci sa prerozdelili, ale tá tímová práca už nefunguje.

Nie je zvláštne, že to takto urobil?

Je. Ale vráťme sa ešte k tomu, ako nám začiatkom roka 2019 rozhodnutím ministerky vnútra odňali časť spisu a pridelili ho na inšpekciu (išlo o podozrenia z plánovania vrážd prokurátorov Petra Šufliarskeho, Maroša Žilinku a advokáta Daniela Lipšica, pozn. red.). Bol som vtedy aj s kolegom na päťdňovom školení v Budapešti. Zhodou okolností kolega mal pridelenú jednu z tých vecí. Tiež nám to oznámili telefonicky.

Aký bol ten deň, keď sa hlavné vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka skončilo?

Spadol nám veľký kameň zo srdca. Boli sme si spolu niekde sadnúť ako partia a formálne sme to ukončili.

Dostali ste za objasnenie prípadu nejakú odmenu?

Po zadržaní tých osôb som bol mimoriadne povýšený. Ďalší členovia tímu boli finančne ohodnotení. Ešte som si raz našiel v našom informačnom systéme, že som na Deň polície dostal nejaké vyznamenanie.

Lenže Deň polície bol koncom augusta a ja som na to prišiel niekedy v októbri. Tak som sa začal na to pýtať, prebudili sa a doniesli mi v takom tvrdom obale čestný odznak. Ale človek tú prácu nerobí pre peniaze ani pre vyznamenania.

Na čom robíte teraz?

Robím si svoju bežnú prácu. Zároveň som bol zaradený do pracovnej skupiny s názvom Novinár, kde pôsobím ako radový člen. Skupina bola kreovaná s cieľom vyšetrovania trestných činov hospodárskych, majetkových, daňových a korupčných, ktoré vzišli z vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka.

Komu ešte patrí vďaka za objasnenie Kuciakovej vraždy?

Spomínal som Europol, našich analytikov, operatívcov a vyšetrovateľov, ale sú to aj znalci z Kriminalisticko-expertízneho ústavu, ktorých sme zavalili množstvom práce a oni sa s tým popasovali. Pracujú v podmienkach, v akých pracujú, ale podali perfektné výkony.

Veľmi by som si želal, aby policajti, ktorí vykonali výbornú prácu, neboli teraz odstavení od toho, v čom sú dobrí.

Hrozí, že by sa to mohlo stať?

Koncom roka prebehla reorganizácia NAKA. Viem, že niektorí príslušníci z nášho tímu, ktorí sa svojej práce zhostili perfektne, boli preradení na miesta, kde tie skúsenosti možno až tak nevyužijú.

Môžete byť konkrétny?

Nie. Nechcem.

Tento text ste mohli čítať vďaka tomu, že platíte za obsah. Vážime si to.

Infektológ z Kramárov: Ak by nárazovo stúpol počet pacientov, tak to dopadne ako v Taliansku
VERONIKA FOLENTOVÁ

Foto - archív Petra Sabaku a TASR
Foto – archív Petra Sabaku a TASR
Peter Sabaka je lekár, ktorý pracuje na infektologickej klinike, kde sa teraz stará o pacientov s koronavírusom.

Ako dnes funguje infekčná klinika v Univerzitnej nemocnici v Bratislave?

Máme momentálne jednotku intenzívnej starostlivosti, kde sú pacienti s ťažším priebehom ochorenia. Dnes je zaplnená na 50 percent. Potom máme oddelenie, kde sú pacienti s potvrdeným COVID-19 a s predpokladaným ochorením, u ktorých čakáme na to, že sa zrejme nákaza potvrdí. Tých máme práve 17, jedenásť z toho má potvrdený COVID-19.

[ Aktivujte si stručný večerný Newsfilter o vývoji situácie s koronavírusom a skladaní novej vlády. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Na JIS ležia len pacienti s koronavírusom?

Áno a s ťažším priebehom ochorenia.

Všetci dýchajú sami?

Áno. Nemáme ani jedného pacienta, ktorý by potreboval umelú ventiláciu pľúc. Je to zrejme preto, že zatiaľ máme pacientov, ktorí sú relatívne mladí a nemajú veľmi ťažký priebeh ochorenia.

Máte na infekčnom oddelení aj iných pacientov alebo je oddelenie určené len pre tých s COVID-19?

Pacientov, ktorí nemajú COVID-19 a ani ho u nich nepredpokladáme, sme prepustili alebo preložili, aby sme sa reprofilizovali len na COVID-19.

Pripravujete sa teda na veľký nárast pacientov s koronavírusom?

Určite. Snažíme sa o to.

Koľko pacientov dokážete zvládnuť?

To je nesmierne ťažká otázka a závisí to od toho, ako sa podarí zmeniť prácu v celom našom nemocničnom bloku. Plán je, že celý pavilón, kde je infektologická klinika, by sa mal zmeniť a bude tu viac oddelení pre koronavírus.

Tento týždeň plánujeme ďalej rozšíriť oddelenia, ku ktorým budeme zrejme musieť doplniť personál, a pred klinikou sme postavili stan, ktorý sa ľahšie dekontaminuje ako ambulancie, aby sme mohli efektívnejšie testovať. Veľmi sa snažíme. Vychádza to väčšinou z našej iniciatívy.

Teraz sa teda pripravujete na možný rast pacientov?

Sme pripravení, že do istej miery bude počet nakazených stúpať. Na stovky pacientov však zatiaľ pripravení nie sme, ale pripravujeme sa na to.

Kedy by ste na to mohli byť pripravení?

Na to naozaj neviem odpovedať. Nie som pri plánovaní príprav. Ale pripravujeme sa na to. Musíme s takýmto scenárom rátať, lebo k nemu dôjde.

Už máme 54 prípadov (medzičasom už 61 – pozn. red.). Čo očakávate? Budeme mať denne desiatky až stovky prípadov?

Dôjde to do štádia, že denne budú desiatky prípadov. Očakávali sme, že títo pacienti pribudnú, lebo zatiaľ ide najmä o kontakty pacientov s potvrdeným COVID-19. Boli v karanténe a predpokladalo sa, že budú nakazení. Drvivá väčšina pacientov má ľahký priebeh ochorenia a môžu ostať doma a nemusia byť v nemocnici. Zatiaľ necítime veľkú záťaž na naše oddelenia.

Dnes každý, kto má podozrenie, príde k vám na Kramáre a tam ho testujete?

Chodia nám aj pacienti, u ktorých epidemiológ povedal, že majú byť testovaní. Ďalšia skupina pacientov je testovaná doma mobilnou službou. Niektorí pacienti chodia však stále na testovanie k nám.

V najsilnejších dňoch sme denne otestovali 50 pacientov. Nie je to optimálne. Nedá sa to však robiť rýchlejšie, lebo musíme všetko dezinfikovať, aby sa pacienti medzi sebou navzájom nenakazili.

Ak príde niekto s podozrením, ako to vyzerá?

Medzi pacientmi si meníme ochranné obleky. Teda tak by to malo vyzerať. Keď bol najväčší nápor, tak sme sa dezinfikovali, aby sme nikoho nenakazili, ale nestíhali sme sa prezliekať.

Vymieňali sme si rukavice, dezinfikovali sme si spodné rukavice, keďže máme dvoje. Dezinfikovali sme prostredie aj kľučky. Sestry sú oveľa vyťaženejšie, keďže chodia viac za pacientmi a musia sa častejšie prezliekať.

Máte dosť ochranných prostriedkov? Hovorí vám niekto, aby ste šetrili?

Neviem povedať, aké máme zásoby, ale nik zatiaľ na nás netlačí, aby sme šetrili.

Vy ste v karanténe?

Nie, vždy sme boli v kontakte s pacientmi v ochranných pomôckach, preto v karanténe nemusíme byť. Ale sledujeme sa. V karanténe by sme museli byť, len ak by sme boli vystavení pozitívnemu pacientovi bez ochranných pomôcok.

Ako vyzerá ľahký priebeh ochorenia, ktorý má u nás väčšina pacientov?

U pacientov s ľahkým priebehom sa to prejavuje chrípkovými príznakmi, kde dominuje horúčka alebo len zvýšená telesná teplota medzi 37 a 38 stupňov. Niektorí mali suchý, dráždivý kašeľ. Niektorí nemali ani to. Sú aj pacienti, ktorí nie sú v nemocnici, ale v domácej karanténe, ktorí nemali vôbec žiadne príznaky.

Ako ste na nich prišli?

Boli identifikovaní podľa kontaktov s tými, u ktorých sme koronavírus potvrdili. Urobili sme im stery a zistili, že majú COVID-19.

Ako je možné, že nemajú príznaky? Majú takú silnú imunitu?

Áno. Asi najvýznamnejší rizikový faktor pre závažnosť ochorenia je vek. Vyplýva to z podstaty ochorenia a biológie vírusu. Aby sa vírus mohol v tele množiť, potrebuje istý receptor, ktorý sa v pľúcach detí nachádza len vo veľmi malej koncentrácii. V pľúcach mladých dospelých vo vyššej, ale relatívne nízkej miere.

S vekom jeho koncentrácia stúpa. Starší pacienti a tí s chronickými chorobami nielenže majú slabší imunitný systém, ale majú aj v pľúcach väčšiu koncentráciu receptora, na ktorý sa vírus viaže. Preto u starších pacientov prebieha ochorenie ťažšie a majú aj vyššie riziko smrti.

Aké sú ďalšie rizikové faktory?

Ďalšie rizikové faktory sú prítomnosť chronických ochorení, najmä kardiovaskulárnych, a choroba pľúc. Určite sú aj iné rizikové faktory, pre ktoré u niekoho prebieha ochorenie ťažšie a niektorí majú symptómy, ale tie ešte nie sú rozpoznané. Podieľa sa na tom aj genetika.

Prečo u jedného 30-ročného človeka ochorenie prebieha závažnejšie a druhý nemá príznaky, na to veľmi odpovedať nevieme. Ale vieme povedať, prečo to ľahšie prebieha u 30- či 40-ročných ako u 60- či 70-ročných.

Aj keď boli zavedené rôzne opatrenia, niektorí ľudia k tomu ešte nepristupujú zodpovedne, neostali doma, nezakrývajú sa tvár. Prečo by sa mali správať zodpovedne?

Predpokladá sa, že u 20- či 30-ročných ľudí je riziko smrti jeden až dva k tisícu, je to veľmi nízke, ale nie je to zanedbateľné. Je to omnoho vyššie riziko ako pri chrípke. Keby ochorelo tisíc ľudí v tomto veku, tak minimálne jeden zomrie.

Koronavírus má zdĺhavý priebeh, nie je to ako chrípka, keď človek má tri dni horúčku, triašku a o týždeň sa cíti dobre. Ak sa koronavírus prejaví, človek sa z neho dostáva aj dva týždne. Je to nepríjemné ochorenie, lebo sa človek môže cítiť zle veľmi dlhý čas.

S najväčšou pravdepodobnosťou túto epidémiu šíria mladí ľudia v populácii, najmä tí, ktorí nemajú príznaky. Nevedia, že sú nakazení, a ochorenie roznášajú najaktívnejšie.

A nakazia veľa ľudí, ktorí môžu mať chronické ochorenia alebo vyšší vek, a tí môžu mať vážnejší priebeh a vysoké riziko smrti. Je to nezodpovedné, lebo ohrozujú životy časti populácie s vyšším rizikom, že nákaze podľahnú.

Koľko máte hospitalizovaných na JIS?

Dvoch a tí majú ťažší priebeh.

Ako to vyzerá?

Pociťujú sťažené dýchanie, museli dostávať kyslík. To neznamená, že boli na umelej ventilácii, len sme im dávali kyslík. Ich krv mala nízky obsah kyslíka, tak sme im pomohli tak, že vdychujú kyslík s vysokou koncentráciou. Sú veľmi slabí a nedokážu sa o seba postarať. Sú odkázaní na ošetrovateľskú starostlivosť.

Dodali vám štyri nové pľúcne ventilátory. Celkovo máme na Slovensku asi tisíc pľúcnych ventilátorov. Neobávate sa, že ak bude rapídne stúpať počet pacientov, tak nebudú stačiť?

Ak by sa epidémia šírila nekontrolovateľne a ak by stúpol veľmi rýchlo počet pacientov v kritickom stave, ktorí by potrebovali pľúcnu ventiláciu, tak s najväčšou pravdepodobnosťou by sme ich nemali dosť. Ale to nemá zrejme žiadna krajina Európy.

Žiadny zdravotnícky systém nie je pripravený na nekontrolovateľné epidemické šírenie ochorenia. Priorita je spomaliť, ak nie zastaviť, šírenie epidémie. Jediný zdravotný systém, ktorý bol na to pripravený, bola Južná Kórea.

U nás aj pred epidémiou mal náš systém nedostatok personálu. Teraz nemocnice už zastavili plánované operácie. Už to pociťujete, že vás je málo?

Pociťujeme najmä nedostatok sestier, ale posledné roky aj lekárov, dlhodobo. Zatiaľ nie sme v situácii, že by sme to pociťovali viac ako predtým. Sme zatiaľ v plnom stave.

Ako sa to bude ďalej vyvíjať, neviem. Pre nedostatok, najmä sestier a ošetrovateľov, pracujeme na limite personálnych možností už dlhodobo. Ale zatiaľ to nie je horšie ako bežne.

Máte už teraz viac práce ako možno pred pol rokom, kým tu COVID-19 nebol?

Neporovnateľne viac práce. Sme infektológovia a cez epidémiu máme vždy viac práce ako mimo nej. Ale je to aj viac práce ako cez bežnú chrípkovú epidémiu alebo cez epidémiu hepatitídy typu A, ktorá tu bola asi pred dvomi rokmi.

Veľmi sa snažíme, aby sme vyhoveli čo najväčšiemu počtu ľudí. Najskôr sme mali len jednu ambulanciu na testovanie, potom sme vyhradili druhú aj tretiu. Mnohokrát sme bez oddychu robili osem a viac hodín.

Snažili sme sa veľmi vyhovieť čo najväčšiemu počtu ľudí. Ale nápor pacientov je nesmierny najmä na testovanie. Nápor na hospitalizáciu nás zatiaľ významne nezasiahol, ale najhorší bol nápor ambulantných pacientov.

Nápor sa zvýšil najmä preto, že musíme používať ochranné pomôcky a ich komfort je veľmi nízky a je zdĺhavé sa do nich obliekať a ešte zdĺhavejšie sa z nich vyzliekať.

Problém je aj to, že náročnosť našej práce sa zvýšila tým, že musíme veľmi dbať, aby sme nič nekontaminovali vírusom. To by mohlo šíriť nákazu medzi pacientmi aj zamestnancami.

Ako sa tomu snažíte zabrániť?

Neustále dezinfikujeme a všetko umývame. Náročné je aj to, že pracujeme s vedomím, že sa môžeme nakaziť chorobou, ktorá je potenciálne smrtiaca.

Máte strach?

Osobne strach mám. Zrejme každý má strach. Strach je pud, prirodzená vec, ktorá nás drží v bezpečí. Strach mám, ale som rozhodnutý vytrvať.

Už ste unavený?

Unavený som bol už pred dvomi týždňami, keď sme vo veľkom testovali pacientov, ktorí sa vracali z Talianska, a žiadny potvrdený prípad sme ešte nemali. Nemali sme ešte program domáceho testovania a boli sme jediní v Bratislave, ktorí testovali. Pracovali sme pod extrémnym tlakom.

Teraz sa zmiernil a život na ambulancii je trochu menej vyčerpávajúci, ale aj tak to dá zabrať. Vyčerpáva ma aj stres, lebo musím myslieť na to, aby som sa nenakazil, aby som nenakazil kolegov, rodinu, ostatných pacientov. Sme unavení.

Chodili k vám pacienti, ktorí chceli test, ale nemali príznaky ani cestovateľskú anamnézu?

Áno. Obrovské množstvo ľudí nemalo žiadne príznaky. Ich epidemiologické riziko, že by mohli mať COVID-19, bolo veľmi nízke, ale snažili sme sa otestovať všetkých, ktorí prišli. Ale u množstva pacientov to bolo zbytočné.

Ľudia sa často sťažujú, že sa chceli dať testovať, že napríklad prišli z Talianska, ale nemali 38 stupňov, ale menej, a tak im testy odmietli. Je to dobrý postup?

Nik nevie, aká je senzitivita testov u ľudí, ktorí nemajú príznaky. U ľudí, ktorí majú príznaky sa senzitivita odhaduje na 70 až 80 percent. U ľudí, ktorí môžu byť v inkubačnej lehote a nemajú klinické príznaky, je toto percento zjavne omnoho menšie.

Aj keby sme ich testovali a mali by negatívny test a boli by v riziku nákazy, pre ich život by to nič nezmenilo. Museli by byť aj naďalej v karanténe.

Chápem, že je pre nich dôležité vedieť, či ochorenie majú alebo nie, ale aj tak by ostali v karanténe a test by ochorenie nemusel preukázať, aj keby ho mali.

Často sa hovorí o Južnej Kórei, ktorá plošne testuje obyvateľov. Majú iné typy testov, keď testujú aj ľudí bez príznakov?

Áno. Majú vlastné testy s vyššou senzitivitou. Je založený na princípe ako ostatné testy, ale zrejme ho používajú len oni. Mali vopred vyvinutý program, lebo v roku 2003 boli dosť postihnutí epidémiou SARS a neskôr epidémiou MERS.

Preto vypracovali celoštátny program a plán, ako sa vyrovnať s podobnou epidémiou. Boli veľmi dobre pripravení – žiadny štát na svete nebol podobne pripravený ako Južná Kórea.

Boli by sme nesmierne radi, ak by to tu fungovalo ako v Južnej Kórei, ale viem pochopiť, prečo to tak nefunguje, lebo to tak nefunguje nikde.

Odporúčali by ste viac testovať?

Aj kórejské testy majú senzitivitu u ľudí bez príznakov nižšiu. Jediný spôsob, ako sa dá zastaviť či spomaliť šírenie epidémie, je čo najviac zamedziť stretávaniu ľudí, to sa v podstate u nás deje.

Druhá vec, ktorá by sa mala diať paralelne, je aktívne a veľmi rýchlo vyhľadávať všetky potenciálne kontakty pacientov s potvrdeným ochorením a tých dávať do karantény. Treba ich aj otestovať.

Kto bude pozitívny, u toho by sa aktívne mali vyhľadávať kontakty a dávať ich do karantény. Až sa nakoniec epidemiologický reťazec preruší. To sa podarilo v Číne. To predpokladá masívne testovanie.

Ako si vysvetľujete, že mnohí ľudia nedodržiavajú karanténu?

Rozhodne sa správajú nezodpovedne. Ja už niekoľko týždňov obmedzujem stretávanie a sociálne kontakty na minimum. Veľa ľudí toto ochorenie podceňuje a považuje ho za niečo, ako je bežná chrípka. Ale bežná chrípka to rozhodne nie je.

Často sa to opakovalo, aby sa predišlo panike a vykupovaniu obchodov. Nebola to dobrá taktika?

Mal som pocit, že verejnosť by mala byť lepšie informovaná, aby vedela, voči čomu tu stojíme a čomu budeme musieť čeliť.

Premiér Pellegrini povedal, že ak sa nezačneme správať všetci zodpovedne, tak to náš systém nezvládne. Je to tak?

Rozhodne.

Môže sa teda podľa vás stať, že budeme ako v Taliansku, kde sa musia lekári rozhodovať, ktorému pacientovi pomôžu, podľa toho, kto má väčšiu šancu prežiť?

Je veľmi ťažké predpovedať, ako sa to bude vyvíjať, preto neviem odpovedať. Dúfam, že sa nám podarí vyrovnať sa s rastúcim počtom pacientov, aby všetci, ktorí budú potrebovať intenzívnu starostlivosť, ju dostali. Ale viem si predstaviť, že ak by nárazovo stúpol počet pacientov, tak to dopadne ako v Taliansku.

O koľko by musel stúpnuť?

Ak by sme zapojili všetky sily, môžeme prijať ešte raz toľko pacientov. Mohli by sme pracovať o sto percent viac ako teraz. V najbližších dňoch. Bolo by to však veľmi ťažké a s maximálnym vypätím síl. Neviem povedať, ako je pripravený celý systém.

Niektorí politici hovoria, že epidémia bude trvať mesiace. Niektorí hovoria o dvoch, iní o možno troch mesiacoch. Ste na to pripravení?

Psychicky sa na to pripravujeme a sme s tým uzrozumení.

Ak by ste si mohli niečo priať, aby sa epidémia zvládla, čo by to bolo?

Prial by som si, aby všetci ľudia, ktorí si myslia, že by mohli byť v styku s niekým, kto má COVID-19, dodržiavali karanténu. Prial by som si, aby celá populácia obmedzila sociálne kontakty na nevyhnutné minimum, aby sme spomalili šírenie.

Prial by som si, aby sa rozšírilo testovanie a posilnilo sa testovanie doma alebo takzvané drive-through, čo znamená, že by boli mobilné stanice a pri teste ani nevyjdete z auta. Tak to robia v Kórei.

Prial by som si trochu oddychu a aby sme čo najrýchlejšie upravili oddelenie, aby sme mohli prijať všetkých pacientov, ktorí to budú potrebovať.

Peter Sabaka (36)
Narodil sa v Bratislave. Vyštudoval Lekársku fakultu na Univerzite Komenského v Bratislave. Má špecializácie vnútorné lekárstvo a infektológia. Pracuje na Klinike infektológie a geografickej medicíny v Univerzitnej nemocnici v Bratislave.

Ako zasiahne koronavírus realitný trh? Zmení dlhodobá karanténa nálady na trhu, ktoré zastavia zdražovanie nehnuteľností? Otázok, ktoré sa vynárajú v súvislosti s obmedzeniami a realitným trhom, je mnoho.

Aj preto situáciu pozorne sledujú všetci relevantní hráči. Unáhlené rozhodnutia však nerobia. Isté je jedno - situácia je na trhu iná ako pred vypuknutím krízy v roku 2008.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Kto stavia najviac bytov? Pozrite si rebríček najväčších developerov
Čítajte 
Prvé opatrenia
Aj keď sa život na Slovensku utlmil, predaj bytov developeri úplne nestopli. „Predajný proces sa nezastavil, s klientmi komunikujeme a potrebné úkony riešime elektronicky,“ hovorí pre INDEX Ján Krnáč, výkonný riaditeľ spoločnosti Cresco Real Estate.

VYPNÚŤ REKLAMU

Podobne na situáciu zareagovali ostatní developeri. Výsledný podpis na zmluve zväčša nechávajú až na obdobie po ukončení karanténnych opatrení. „Predajné miesto je zatvorené a fyzické stretnutia do odvolania vôbec nerobíme, aby sme čo najviac ochránili nás, aj klientov,“ vysvetľuje Pavel Pelikán, výkonný riaditeľ J&T Real Estate (JTRE).

Developeri tvrdia, že neevidujú rušenie rezervácií na nákup bytov. „Zatiaľ sme v súvislosti s ochorením Covid-19 nezaznamenali finančné ťažkosti zákazníkov v rezidenčnom segmente,“ konštatuje Juraj Nevolník, výkonný riaditeľ Penta Real Estate Slovensko.

Celý reťazec
Preventívne opatrenia sa v realitnom sektore dotkli celého reťazca, od plánovania cez predaj až po samotnú realizáciu stavieb. „Postupne čoraz viac našich zamestnancov prešlo na prácu z domu a obmedzili sme všetky stretnutia. Napriek tomu zatiaľ pokračujú práce na všetkých projektoch. Samozrejme, rozsah prác je už dnes limitovaný,“ hovorí Pelikán.

VYPNÚŤ REKLAMU

Ako pokračuje, niektoré veci sa dajú riešiť operatívne, a iné nie: „Každý projekt či stavba počíta s nepredvídateľnými udalosťami alebo nepriaznivou poveternostnou situáciou. Avšak absorpcia problémov je limitovaná.“

Aktuálne podľa neho musia riešiť nielen otázku bezpečnosti zamestnancov, ale aj obmedzenia vyplývajúce z potreby opatrovania detí, ktorá súvisí zo zatvorením škôl či hraníc.


(zdroj: SME - Marko Erd)
Výkonný riaditeľ JTRE pripúšťa, že v určitom momente sa zastavia aj práce na stavbách: „Tento čas nemeriame na mesiace, ale na týždne až dni. Samotné posunutie termínov dokončenia stavieb potom bude závisieť od toho, ako dlho a aké obmedzenia budú prijaté.“

Napríklad HB Reavis už zastavil búracie práce na budove Apollo 1 v bratislavskom Ružinove. Práce vykonáva dodávateľská firma z Českej republiky. „Na základe vydaných opatrení a dočasného uzatvorenia hraníc sa jej zamestnanci vracajú na čas späť do Česka k svojim rodinám,“ vysvetlil developer s tým, že po upokojení situácie sa práce znova rozbehnú.

VYPNÚŤ REKLAMU

Budú klesať ceny?
V predpovedaní ďalšieho vývoja sú developeri opatrní. „Zatiaľ je predčasné hovoriť o tom, aký dopad to bude mať na náš biznis, nakoľko otázka bývania je dlhodobý proces a nerieši sa zo dňa na deň,“ myslí si Krnáč.

“Cenotvorba je daná jedine dopytom a ponukou na trhu. Najbližšie dni, samozrejme, neočakávame veľký objem obchodov.„
JURAJ NEVOLNÍK, PENTA REAL ESTATE

Všetko bude záležať od toho, ako sa po odznení opatrení začnú správať zákazníci. „Cenotvorba je daná jedine dopytom a ponukou na trhu. Najbližšie dni, samozrejme, neočakávame veľký objem obchodov,“ konštatuje Nevolník.

Developeri sú pripravení na to, že trh na určitý čas zamrzne.

Napríklad šéf JTRE Pavel Pelikán očakáva, že v krátkodobom horizonte budú s kúpou, ale aj predajom bytov skôr vyčkávať. Bude to však podľa neho spôsobené praktickými dôvodmi, keďže si ľudia neorganizujú stretnutia.

„Neznamená to automaticky aj pokles dopytu. Ak sa situácia upokojí rýchlo, v priebehu dvoch – troch mesiacov, trh sa vráti do normálu a nebude to mať žiadny vplyv na ceny bytov,“ dodáva.

VYPNÚŤ REKLAMU

Developerský sektor profituje z toho, že ho až tak neovplyvňujú krátkodobé výkyvy. „V zásade naša oblasť podnikania nie je tak citlivá na krátkodobé výkyvy ako je to napríklad v prípade predaja rýchloobrátkového tovaru,“ hovorí Michal Hájek, riaditeľ predaja a marketingu spoločnosti Corwin.

Ten zdôrazňuje, že čas ukáže, do akej miery koronavírus ovplyvní celý sektor. „Všetko bude závisieť od vývoja v nasledujúcom období aj od dopadov na ekonomiku firiem. A to nielen čo sa týka Slovenska, ale, keďže sme veľmi otvorená ekonomika, aj od vývoja vo svete,“ predpovedá.

Odlišnosti oproti minulosti
Analytici poukazujú na to, že koronavírus nemá na realitný trh taký výrazný priamy vplyv ako napríklad na segment služieb. „Určite dôjde k dočasnému pozastaveniu obchodov na trhu, no potreba bývať ostáva. Čo sa v tomto momente predpovedať nedá, je sekundárny vplyv cez zhoršenie všeobecnej ekonomickej situácie,“ konštatuje Rudolf Bruchánik, hlavný analytik Bencont Investments.

VYPNÚŤ REKLAMU


SÚVISIACI ČLÁNOK
Fico býval podozrivo lacno. Náhradu si nájde len veľmi, veľmi ťažko
Čítajte 
Podľa jeho slov by trh výrazne utrpel vtedy, ak by došlo k vážnemu výpadku príjmov obyvateľstva v dôsledku prepúšťania a následnému rastu nezamestnanosti.

„Výrazný pokles cien je však veľmi nepravdepodobný, keďže ponuka bytov ostáva stále veľmi nízka a nie je preto dôvod byty vypredávať. Čo sa bude diať ďalej, závisí od toho, ako situáciu zvládne ekonomika,“ myslí si Bruchánik.

Trh sa podľa neho rozhodne situáciu skôr prečkať, než aby spanikáril a znižoval ceny. Okrem toho, kúpna sila obyvateľstva je dnes vyššia a rekordne nízke sú aj úrokové sadzby, uzatvára Bruchánik.

Ako posilniť imunitu? Pomohli aj pitvy z Talianska

Stres a spánok sú pre imunitu ťažiskové.

20. mar 2020 o 18:26 Juraj Berzedi

Ilustračná forografia.
Ilustračná forografia. (Zdroj: AdobeStock)
Písmo:A-|A+15130

Špecialista na výživu MARTIN ČUPKA radí, ako by sa mali ľudia stravovať a športovať počas nákazy koronavírusu, aby si čo najviac posilnili imunitu.

Akým jedlám sa treba vyhýbať, či piť alkohol, koľko športovať a či je nutné pri behu nosiť aj rúško.
Martin Čupka

Špecialista na športovú výživu, diplomovaný lektor a školiteľ na kurzoch pre výživových poradcov. Spoluautor dvoch knižných bestsellerov. Pomáha so životosprávou známym slovenským športovcom.

Keď na Slovensku vypukol koronavírus, ľudia v obchodoch vykupovali múku a trvanlivé potraviny. Bol to správny prístup?

Bol to logický prístup, ale nie celkom správny. Keď panuje obava pred nákazou, treba konzumovať nutrične bohaté potraviny, ktoré obsahujú nielen veľa kalórií, ale aj mikroživín, ako sú vitamíny, minerály a stopové prvky. Tieto potraviny nás ochránia pred vírusom.

Ak by bol hladomor, cukor a múka nám zachránia život. Neprežívame však hladomor, potravín bude dostatok, preto je vhodné sa sústrediť na potraviny, ktoré sú plné aj iných vecí ako len prázdnej energie.
Súvisiaci článok Máte večer po behaní chuť na sladké? Signalizuje to dve veci Čítajte

Na aké potraviny by sa ľudia mali zamerať, aby si zvýšili imunitu?

Sú látky, ktoré ľudia kupujú vo veľkej miere v lekárňach a sú už často vypredané. Je to vitamín C, probiotiká, zinok či selén. Tieto látky vieme získať aj z prirodzenej potravy. V prípade probiotík je to bryndza, kyslá kapusta či kefír. Treba si uvedomiť, že baktérie v črevách tvoria až 75 percent imunity.

Pokiaľ máme v dobrom stave črevo, najmä hrubé, vieme si imunitu posilniť. Dôležité je aj tmavé bobuľovité ovocie ako čučoriedky, černice či brusnice. Obsahujú najviac antioxidantov zo všetkých druhov ovocia a efektívne bojujú s vírusovými infekciami.

Čo ďalšie by mali v súčasnosti ľudia konzumovať?

Z pitevných správ ľudí, ktorí v Taliansku zomreli na koronavírus, je zrejmé, že jednou z hlavných príčin úmrtia bola prehnaná autoimunitná reakcia v ich pľúcach.

V pľúcach prebieha neprimerane silná imunitná reakcia. Potom protilátky bojujú nielen proti vírusom, ale aj proti vlastným tkanivám. Toto celé dokážu vyriešiť omega 3 mastné kyseliny, ktoré pôsobia silne protizápalovo.

Vieme ich prijímať v doplnkoch, ale aj v tučných morských rybách, ako je makrela, losos, tresčia pečeň či sardinky.

Sú jedlá, ktorým by sa, naopak, ľudia mali vyhýbať?

Chápem, že nikto zo dňa na deň nezmení stravovacie návyky, ale taký cukor dokáže najviac ohroziť obranyschopnosť organizmu. Ak by sme sa rozhodli niečo odstrániť alebo minimálne obmedziť, mali by to byť sladkosti a čokoláda. Cukor telu neprináša nič okrem kalórií.

Po internete sa šírili informácie, že alkohol zabíja koronavírus. Je to pravda?

Keď prídete domov a dáte si pol deci pálenky, zabije to vírusy, ale len v ústnej dutine. Tie sa však zneškodňujú aj slinami. Alkohol v malom množstve je fajn, ale vo väčšom už predstavuje problém.

Odbúravanie alkoholu zvyšuje v tele spotrebu vitamínu C. Ak je niekto chronický konzument alkoholu alebo aj fajčiar, má oveľa vyššiu spotrebu vitamínu C a teda jeho telo ho nemá dostatok pre odolávanie vírusu alebo infekcii.
Martin Čupka je špecialista na výživu športovcov.
Martin Čupka je špecialista na výživu športovcov. (zdroj: ARCHÍV MARTIN ČUPKA)

Ako je to s pitným režimom? Treba ho upraviť?

Pri pitnom režime platia rovnaké pravidlá ako pri bežnej životospráve. Pitný režim netreba zanedbávať, pretože ovplyvňuje všetky biochemické reakcie tela, ovplyvňuje schopnosť krvi distribuovať všetky živiny na miesta, kde by mali patriť.

Ak niekto pije málo, krv je hustejšia a všetky procesy v tele prebiehajú pomalšie. Dobrým indikátorom je farba moču. Čím je svetlejšia, tým je to lepšie. Čím viac človek športuje, tým je dôležitejšie piť okrem vody aj minerálku a ovocné šťavy.

Je v súčasnosti dobré začínať s nejakou diétou?

Teraz máme zaujímavú dobu, keďže väčšina ľudí je doma, máme dostupné potraviny a reštaurácie nefungujú. Pre ľudí to môže byť impulz, aby sa začali zdravšie stravovať, keď si pripravujú jedlo doma.

Nenazval by som to diétou, ale skôr zmenou životného štýlu. V súčasnosti by som neskúšal drastické diéty či hladovky, lebo pre telo môžu predstavovať stres navyše, ktorý znižuje obranyschopnosť organizmu.

Prichádza jar, ktorú si mnohí spájajú s detoxikáciou organizmu. Čo im odporúčate?

Detoxikácia prebieha od narodenia a celý život. Netreba si ju predstavovať ako proces, pri ktorom sa zbavíme niekoľkých kilogramov nahromadených látok v črevách. Prebieha cez obličky, kožu, pečeň a pľúca.

Jediné, čo môžeme spraviť, je uľahčiť organizmu tým, že nebudeme konzumovať polotovary a technologicky spracované jedlá. Netreba vykonávať džúsové či šťavové kúry. Akákoľvek detoxikácia chudobná na bielkoviny môže ohroziť organizmus a jeho obranyschopnosť.

Celý imunitný systém je tvorený z bielkovín, a ak mám nízky príjem bielkovín v strave, mám výrazne zníženú imunitu. Zdroje ako biele mäso, ryby, syry, vajíčka, tvaroh, orechy by mali byť zastúpené v strave dva- až trikrát denne.

“

Celý imunitný systém je tvorený z bielkovín, a ak mám nízky príjem bielkovín v strave, mám výrazne zníženú imunitu. Zdroje ako biele mäso, ryby, syry, vajíčka, tvaroh, orechy by mali byť zastúpené v strave dva- až trikrát denne.„

Martin Čupka, odborník na zdravú výživu

Mali by sa ľudia v súčasnosti viac hýbať či športovať?

Mierny typ aktivity je vhodný. Môže to byť ľahký beh alebo bicyklovanie. Miernu aktivitu by som uprednostnil pred intenzívnou, ako sú intervalové tréningy.

Pre športovcov však platia iné pravidlá. Každý musí vychádzať z východiskového stavu svojej kondície. Ak by človek ostal dva týždne doma a rozhodne sa z ničoho nič, že ide prudko cvičiť a športovať, nie je to správne. Je to nový typ stresu, s ktorým sa musí vyrovnať a nemusí mu potom zvýšiť kapacita na odolávanie infekciám.

Treba pri behu alebo bicyklovaní nosiť ochranné rúško?

Keď behám, často vidím ľudí s rúškami. Z môjho pohľadu, ale aj podľa vyjadrení mnohých autorít vieme, že ak športujeme vo voľnej prírode a neprichádzame do blízkeho kontaktu s inými ľuďmi, nemá význam sa chrániť rúškom. Môže skôr sťažiť dýchanie a človek si športovú aktivitu až tak nevychutná.

Koľko minút denne by sme sa mali ísť poprechádzať, poprípade si zašportovať na čerstvom vzduchu?

V prvom rade treba zdôrazniť, že sedieť len doma na zadku nie je dobré riešenie. Človek potrebuje kontakt s realitou a vonkajším prostredím. Ak budeme dva týždne len sterilne v domácej karanténe, imunitný systém stratí podnety, na ktoré môže neskôr reagovať prehnane. Pätnásť minút prechádzky v oblasti, kde sa nehromadia ľudia, je fajn.

Ľudia, ktorí prišli zo zahraničia, sú však v povinnej dvojtýždennej karanténe. Ako môžu športom posilniť svoju imunitu?

Je veľa činností, ktorými môžu začať. Jedna z nich je vyskúšať cvičenie podľa videa. Viem, že niekto tým možno opovrhuje alebo v tom nevidí zmysel. Netreba sa však toho báť.

Podľa videa si viete nájsť presne to, čo ste zvyknutí cvičiť alebo čo vám môže najviac vyhovovať. Človek nepotrebuje hrazdu či stacionárny bicykel, stačí mu vlastné telo. Poznám stovky trénerov, ktorí nemôžu momentálne trénovať a zásobujú klientov domácimi cvičeniami.
Súvisiaci článok Vidia iba svaly. Tvrdý tréning však imunitu výrazne znižuje, tvrdí lekár Čítajte

Môže extrémny silový tréning zhoršiť imunitu?

Všetkého veľa škodí. Máme výživové opatrenia, ktoré dokážu zvýšiť obranyschopnosť. Ale sú dve činnosti, ktorú sú ťažiskové - stres a spánok. Vieme, že dlhodobý stres oslabuje organizmus, kým krátkodobý je pozitívny, keďže sme vďaka nemu aktívni a tvoriví.

Pri športe a pohybe si každý musí zodpovedať, čo je preňho pozitívna miera stresu. Pre niekoho, kto nie je zvyknutý na pohyb, je to pätnásť minút športu denne. Pre profesionálneho športovca to môžu byť dve hodiny denne. Počas tohto obdobia by som nemenil zaužívané protokoly.

V súvislosti s koronavírusom sa objavujú rôzne hoaxy. Aké sú tie najčastejšie pri strave a športovaní?

V poslednom čase sa často stretávam s tým, že to ľudia preháňajú s kardioaktivitami strednej intenzity a športujú niekoľko hodín do úmoru. Veľká chyba je aj jednostranné zaťaženie bez kompenzácie.

Ľudom, ktorí behávajú, môže chýbať silový tréning. Ak nie sme vrcholoví športovci, nemusíme mať špecifický tréning. Všestrannosť pohybovej kultúry by mala byť čo najpestrejšia. Jednostrannosť si po určitom čase vypýta daň.

Počúvate niektoré neoverené informácie aj pri stravovaní?

Detoxikácia je dezinformácia číslo jeden. Detoxikácia vytvára v hlave človeka falošný dojem, že počas desiatich rokov nemusí riešiť vôbec nič a následne počas desiatich dní vplyvom určitých zelených tabletiek alebo zopár kokteilov stratí päť kilogramov toxínov, ktoré nikto nikdy neopísal, ako vyzerajú. A potom sa môže naspäť vrátiť k starým vzorcom správania a všetko je vyriešené. Tak to nefunguje.
Koronavírus SARS-CoV-2

Najnovšie poznatky a informácie o ochorení Covid-19 a novom koronavíruse SARS-CoV-2, ktorý mal prvotné ohnisko nákazy v čínskom meste Wu-chan.

Čítajte viac: https://sport.sme.sk/c/22364140/koronav ... unitu.html

ROZHOVOR
Ivan Hronec z Film Europe: Nič nebude ako predtým, ani kiná. Prežije ten, kto sa zmení

Za príklad dáva Japoncov.

20. mar 2020 o 10:45 Kristína Kúdelová

Ivan Hronec, riaditeľ spoločnosti Film Europe.
Ivan Hronec, riaditeľ spoločnosti Film Europe. (Zdroj: FILM EUROPE)
Písmo:A-|A+5155

Už niekoľko rokov prináša do našich kín to najlepšie z Cannes, Berlína, Benátok, vie vycítiť, ktoré filmy zvíťazia a už dopredu ich kúpi.

Dnes sú aj jeho kiná, jedno v Bratislave a jedno v Prahe zatvorené. A myslí si, že ak sa distribučné spoločnosti nepreformátujú, neprežijú. Veľmi rýchlo krachnú.

On sám už za marec počíta s obrovským výpadkom v službách, zachraňuje ho, že svoj biznis rozšíril o filmové kanály a elektronickú videopožičovňu.

IVAN HRONEC z Film Europe hovorí, že koronavírus je ako pád asteroidu, ktorý zničil všetko veľké. Predpokladá, že zlyhávajúcu globálnu logistiku nahradí lokálna.

„Nič nebude ako pred tým. Čaká nás rozdrobená spoločnosť, ako bolo Nemecko pred Bismarkcom,“ predpokladá.

Kiná sú zavreté. Ako dlho takto môžu prežiť distribučné spoločnosti?

Čaká ich mesiac, nič viac. Je to krutá odpoveď.
Súvisiaci článok Hvorecký: Viem, že koronu dostanem. Dúfam len, že to nebude vtedy, keď všetko skolabuje Čítajte

Keby to trvalo viac, bude to pre nich likvidačné?

Myslím si, že áno. Mnoho týchto spoločností nemá žiaden ochranný vankúš. Sú postavené len na distribúcii filmov, pritom práva na ne nevlastnia, majú ich len požičané.

Sú ako Uber na filmovej úrovni, fungujú na princípe ekonomiky spoločného využívania. Keď ide všetko dobre, nie je problém. Keď sa však situácia rozkýva a spoločného využívania nemá podporu infraštruktúry, sama osebe nevie prežiť.

Keby som mal len kiná, kino Film Europe v Bratislave a Edison v Prahe, ani ja by som dnes nemal z čoho svojich ľudí zaplatiť. Pritom kedysi bolo čudné, že diverzifikujem naše aktivity, vyvolávalo to kuriózny záujem. Dnes je to náš modus vivendi.

Vás teda koronavírus nezasiahol?

Ale áno. Do kina Edison v Prahe som investoval osem a pol milióna českých korún. Stále musíme platiť prenájom stotisíc korún a platiť ľudí. Práve sme robili uzávierku z minulého mesiaca. Edison robil zisk 400-tisíc korún z kina a 400-tisíc z kaviarne. Takže máme okamžitý výpadok 800-tisíc korún.

To je, samozrejme, problém.

Čo sa dá teraz čakať? Keby sa o pár mesiacov kiná otvorili, budú drahšie lístky?

Nedá sa povedať, čo budú robiť kiná. Všetko, čo sme poznali doteraz, bude inak. A keď aj sa vrátime do normálu, do rytmu toho, čo sme poznali predtým, naša pamäť bude iná.

Už nikdy nebudeme s takouto možnosťou nepočítať. Všetci si ju budeme pamätať. A to je možno dobre.
Ivan Hronec

Narodil sa v roku 1964. Je filmový distribútor, producent aj vysokoškolský pedagóg.
Bol pri zakladaní distribučnej spoločnosti SPI International v Prahe, Bratislave a Budapešti. V roku 2009 založil spoločnosť Film Europe Media Company v Prahe, Bratislave a Londýne.
V roku 2011 spustil Film Europe Channel, v roku 2016 začal vysielať televízny kanál Festival.
V roku 2013 otvoril v Bratislave Kino Film Europe.
Spustil prehliadku francúzskeho filmu Creme de la Creme, prehliadku severského filmu Scandi a prehliadku ocenených filmov z festivalov v Berlíne, Benátkach a v Cannes Be2Can.

V akom zmysle?

Keď prišiel SARS, Európy sa to v podstate nedotklo. Všade boli dezinfekcie, bola vysoká mortalita. Krajiny, čo to prežili, si to kruto zapamätali – a čo sa stalo? V Tajwane nie je ani jeden prípad koronavírusu. Ich pamäť bola živá, nikto to nepodcenil, vedeli, že hrajú o minúty, vedeli, čo majú robiť.

My budeme mať takú skúsenosť teraz. Ani dnes nie je v našej spoločnosti taký segment, ekonomický, kultúrny, politický, ktorý by si to nezapamätal. Dúfajme, že spoločnosť bude na koronu spomínať tak, ako keby sme prežili vojnu.

Vychádzate z predpokladu, že človek sa dá poučiť.

Pravda je, že Francis Fukuyama hovorí: „Čokoľvek, čo ľudstvo pozná a nejako zvládne, zabudne.“ My tu napríklad chodíme storočia okolo morových stĺpov a berieme to prinajlepšom ako umenie a prinajhoršom ako niečo, čo neviem, čo je.

Boli sme už v ťažkých situáciách a sme náchylní ich z pamäti vytlačiť. Najmä tí, čo s tým nemajú generačnú skúsenosť. Teraz budeme mať digitálny morový stĺp, možno to pomôže. Strach je v poriadku, na rozdiel od paniky, budeme na to myslieť.

Čo sa teraz deje na úrovni výroby filmov a filmového trhu?

Ruší sa filmová výroba, pretože aj ona podlieha karanténnym opatrenia. Vieme, že Tom Hanks dostal ochorenie priamo pri nakrúcaní.

Zároveň sa rušia filmové eventy. Roky sa medzi profesionálmi debatuje o tom, či sa treba stretávať na to, aby ste nakúpili filmový obsah. Ľudia sú spoločenské zvieratká, potrebujú sa stretávať, ale zároveň sme vedeli, že pre obchod to nie je nutné.

Samozrejme, keď kúpite film, ku ktorému sa vzápätí pridá ocenenie z veľkého festivalu, narastie vám jeho cena. Samotný akt nákupu si však prítomnosť na festivalovom filmovom trhu nevyžadoval. To bola len kozmetika.

Vo februári v Berlíne sa už nové myslenie či obavy prejavili?

Trošku sme o koronavíruse vedeli, trošku sme nevedeli, ľudia boli trošku nervózni, ale nie veľmi.

Sedemdesiat percent z náš, čo do Berlína chodíme, máme skúsenosť, že po festivale dostaneme chrípku. Pravidelne sa mi to stávalo. Berlinale je v tomto naozaj špeciálne.

Na markete je zlý vzduch, zlá organizácia, zlé toalety. Plus veľké množstvo ľudí z celého sveta, to sú ideálne podmienky na šírenie chorôb. Tento rok som si povedal, že tam nebudem chodiť, že tam nebudem tráviť celý deň, vyskúšal som všetko vybaviť cez telefón z hotelovej izby.

A čo sa stalo? Vybavil som, kúpil som, čo som chcel, a ešte som aj zostal zdravý.
Súvisiaci článok Stopli výrobu seriálov, reklám aj športových prenosov. Filmári chcú pomôcť s hypotékami Čítajte

O pár týždňov by ste sa za normálnych okolností chystali do Cannes. Aké máte správy, bude festival?

Môj názor je, že nebude. Zruší sa. V polovici apríla vždy vyhlasujú súťaž. Vtedy uvidíme.

Zatiaľ vidím pohyb v plánovaní premiér. Všetci ich posúvajú na koniec roka. Viem, že český Febiofest bude v septembri. Naša prehliadka Be2Can je začiatkom októbra. Bude tam husto.

Ani po lete sa nevrátime do normálnu, bude to iný rytmus, každý si bude chcieť uchytiť svoj priestor. My teraz nevieme, či nám napríklad kino Lumière podrží miesto, či nedá radšej priestor svojim aktivitám.

Je pravdepodobné, že spoločnosť sa bude deliť a skupiny sa budú uzatvárať do svojich ekosystémov. Amazon bude ovládať svoj priestor, Netflix bude ovládať svoj priestor, Disney svoj, Hulu svoj. Na úrovni mravcov si Film Europe bude strážiť svoj priestor, Asociácia slovenských filmových klubov svoj, Aero či CinemArt tiež.

Bude to Nemecko pred Bismarckovým zjednotením. Bude tu množstvo šarmantných kniežatstiev, ktoré majú svoj mini vercajk a tešia sa.

Môžu tak byť silnejšie?

Toto je vec globálnej logistiky. Keď ju niečo naruší, nedá sa na ňu viac spoľahnúť. Môže niekto zaručiť, že už nikdy sa už nič takéto nestane? Ani nájdením vakcíny sa nič neskončí, pretože tu bude mať Covid-21, Covid -50.

Našou záchranou môže byť iná logistika. Iná stratégia. Obchodný plán, ktorý nebude závislý od toho, či sa niečo stane, alebo nie.

Zlé je, že na to prídu viaceré spoločnosti a že nás teda ešte čaká veľká fragmentácia.

Takže horšie na tom budú veľké medzinárodné spoločnosti?

Dnes vidno, že najväčší problém majú veľké reťazce, veľké automobilky. Zažívame niečo podobné ako pri páde asteroidu na Zem. Všetko veľké zdochlo, bohužiaľ, a malé teplokrvné cicavce, ktoré dokázali zaliezť do dier a dlho tam vydržať, prežili. A keď sa zase dostali na slnko, rástli a silneli, stali sa z nich spoločenské opice, teda my.

Možno je v tom metafora.

Možno dnes nejako nahradiť zážitok z kina? Chceli by ste divákom ponúknuť nejakú kompenzáciu, napríklad organizovaným streamovaním?

Nechcem teraz reagovať bezprostredne na krízový stav. Radšej vytvorím systémové riešenie v online priestore, ktoré prežije aj v dobrom čase.

Určite pomôžeme tým, čo sa snažia zorganizovať virtuálne kino, v Česku to robí APK. Ponúkneme im filmy. Veľmi ma to však nezaujíma. Viac ma zaujíma spôsob, ako možno prežiť, keď príde Covid-35.

To znamená?

Pozrite sa na Japoncov. Tí sa pri stretnutí poklonia, nepodávajú si ruky. Je to spôsobené tým, že v stredoveku prežili epidémiu a bolo nebezpečné dotýkať sa ľudí. Zostalo to vo vedomí ľudí.

Aj my sa musíme dnes naučiť zdraviť bez toho, aby sme si podali ruky. Nie je to len môj problém, je to problém všetkých spoločenských aktivít. Niekto má poruke konšpiračné teórie, že korona je antikapitalistický koncept, niekto vraví, že je to boží trest. To všetko tu už bolo.

Musíme ísť ďalej. Určite máte aj vy veľa vecí, ktoré ste dávno chceli urobiť a nemali ste čas. Určite je veľa tém, ktoré ste potrebovali hlbšie rozobrať. Analyzujte, zamýšľajte sa, čítajte.

Najväčšia schopnosť do ďalších storočí bude schopnosť meniť sa podľa okolností. Pripúšťať veci, ktoré sme si nevedeli predstaviť. Myslieť na nemysliteľné.
Koronavírus SARS-CoV-2

Najnovšie poznatky a informácie o ochorení Covid-19 a novom koronavíruse SARS-CoV-2, ktorý mal prvotné ohnisko nákazy v čínskom meste Wu-chan.

Čítajte viac: https://kultura.sme.sk/c/22363491/ivan- ... sliet.html