Ahojte, mozem poprosit ?
https://dennikn.sk/1821034/odkaz-mms-o- ... b_6tcCPsuY
Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
Spoiler
Odkaz MMŠ: O možnom zániku globalizácie a prechode na primitívnu ekonomiku, ak bude pandémia trvať dlhšie ako rok
MARTIN M. ŠIMEČKA
Miláno, koronavírus. Foto - TASR/AP
Miláno, koronavírus. Foto – TASR/AP
Branko Milanovic prednáša na viacerých svetových univerzitách, bol hlavným ekonómom Svetovej banky, je autorom mnohých kníh najmä o sociálnej nerovnosti, jednoducho patrí do svetovej špičky ekonomických mysliteľov. Pre časopis Foreign Affairs napísal text o budúcnosti sveta v prípade, že pandémia koronavírusu potrvá viac ako rok. Nie je to príjemné čítanie.
[ V pravidelnom Odkaze Martin M. Šimečka vyberá fascinujúce a zaujímavé čítanie zo svetových médií. Vychádza v pracovné dni. Odoberajte nové vydania Odkazu MMŠ na e-mail kliknutím sem. ]
Túto pandémiu by sme nemali chápať len ako makroekonomický problém, ktorý musíme nejako vyriešiť. Budeme skôr svedkami toho, že „globálna ekonomika prejde zásadnou zmenou“, píše.
Súčasná kríza je rovnako na strane dopytu ako ponuky a nízke úroky, ktorými sa snažia centrálne banky uľaviť ekonomike, nepomôžu robotníkom, ktorí nechodia do práce. Nízke úroky nemôžu povzbudiť ekonomiku, lebo nebude mať kto nakupovať.
Svet čelí zásadnej zmene a návratu k prirodzenej, teda sebestačnej ekonomike. To je samozrejme úplný opak globalizácie, ktorá podporuje deľbu práce a špecializáciu výroby. Táto zmena nie je nevyhnutná, a ak súčasná kríza potrvá pol roka alebo rok a vlády ju dokážu ako-tak zvládnuť, svet sa vráti ku globalizácii.
Ale ak bude pandémia a kríza s ňou spojená pokračovať dlhšie, nebude voľne prúdiť kapitál, tovar ani služby, postupne sa to stane normou a ekonomiky štátov sa začnú prispôsobovať a vracať do svojho stavu pred globalizáciou.
Tento proces bude podobný tomu, čo sa odohralo po rozpade Rímskej ríše medzi štvrtým a šiestym storočím. Západ sa vtedy rozdrobil na mnohé feudálne panstvá a „obchod sa zredukoval na jednoduchú výmenu prebytkov medzi nimi“, zanikla špecializácia výroby. Ekonomika sa postupne zredukovala na miestnu úroveň v tej najprimitívnejšej forme.
Globalizácia je toho opakom a výhodu v nej mali tí, ktorí sa špecializovali na produkty, ktoré mohli predávať na celom svete. Ak bude kríza pokračovať, výhodu získajú tí, ktorí sa orientujú na lokálnu sféru. „Ak si dokážete vypestovať vlastné potraviny a nie ste závislí od dodávok elektriny či vody, ste chránení nielen pred výpadkami, ale ste aj v bezpečí pred vírusom. Čím menej potrebujete iných, tým ste na tom lepšie.“
Prechod na „prirodzenú ekonomiku“ však nebude vyvolaný bežnými ekonomickými tlakmi, ale niečím oveľa podstatnejším: strachom zo smrti.
Milanovic zdôrazňuje, že práve preto musia robiť vlády všetko pre to, aby zabránili spoločenskému rozvratu. Musia chrániť ľudí, ktorí prišli o prácu a nemajú z čoho žiť. „Ľudia, ktorí prišli o schopnosť platiť účty, vyvolajú šokové vlny a krízy – od realitnej až po bankovú.“
Ak bude pandémia trvať príliš dlho, tí, ktorí prišli o akúkoľvek nádej, sa obrátia proti tým, ktorí sú na tom ekonomicky lepšie. Už teraz okolo 30 percent Američanov buď nemá žiadne úspory, alebo sú dokonca v mínuse, nehovoriac o prístupe k zdravotnej starostlivosti.
Hlavným a možno jediným cieľom ekonomickej politiky teda dnes musí byť predísť spoločenskému kolapsu. „Vyspelé spoločnosti nesmú dovoliť ekonomickým silám, špeciálne finančným trhom, aby zostali slepé voči najdôležitejšej úlohe ekonomiky, ktorá je udržanie sociálnych väzieb,“ píše autor.
MARTIN M. ŠIMEČKA
Miláno, koronavírus. Foto - TASR/AP
Miláno, koronavírus. Foto – TASR/AP
Branko Milanovic prednáša na viacerých svetových univerzitách, bol hlavným ekonómom Svetovej banky, je autorom mnohých kníh najmä o sociálnej nerovnosti, jednoducho patrí do svetovej špičky ekonomických mysliteľov. Pre časopis Foreign Affairs napísal text o budúcnosti sveta v prípade, že pandémia koronavírusu potrvá viac ako rok. Nie je to príjemné čítanie.
[ V pravidelnom Odkaze Martin M. Šimečka vyberá fascinujúce a zaujímavé čítanie zo svetových médií. Vychádza v pracovné dni. Odoberajte nové vydania Odkazu MMŠ na e-mail kliknutím sem. ]
Túto pandémiu by sme nemali chápať len ako makroekonomický problém, ktorý musíme nejako vyriešiť. Budeme skôr svedkami toho, že „globálna ekonomika prejde zásadnou zmenou“, píše.
Súčasná kríza je rovnako na strane dopytu ako ponuky a nízke úroky, ktorými sa snažia centrálne banky uľaviť ekonomike, nepomôžu robotníkom, ktorí nechodia do práce. Nízke úroky nemôžu povzbudiť ekonomiku, lebo nebude mať kto nakupovať.
Svet čelí zásadnej zmene a návratu k prirodzenej, teda sebestačnej ekonomike. To je samozrejme úplný opak globalizácie, ktorá podporuje deľbu práce a špecializáciu výroby. Táto zmena nie je nevyhnutná, a ak súčasná kríza potrvá pol roka alebo rok a vlády ju dokážu ako-tak zvládnuť, svet sa vráti ku globalizácii.
Ale ak bude pandémia a kríza s ňou spojená pokračovať dlhšie, nebude voľne prúdiť kapitál, tovar ani služby, postupne sa to stane normou a ekonomiky štátov sa začnú prispôsobovať a vracať do svojho stavu pred globalizáciou.
Tento proces bude podobný tomu, čo sa odohralo po rozpade Rímskej ríše medzi štvrtým a šiestym storočím. Západ sa vtedy rozdrobil na mnohé feudálne panstvá a „obchod sa zredukoval na jednoduchú výmenu prebytkov medzi nimi“, zanikla špecializácia výroby. Ekonomika sa postupne zredukovala na miestnu úroveň v tej najprimitívnejšej forme.
Globalizácia je toho opakom a výhodu v nej mali tí, ktorí sa špecializovali na produkty, ktoré mohli predávať na celom svete. Ak bude kríza pokračovať, výhodu získajú tí, ktorí sa orientujú na lokálnu sféru. „Ak si dokážete vypestovať vlastné potraviny a nie ste závislí od dodávok elektriny či vody, ste chránení nielen pred výpadkami, ale ste aj v bezpečí pred vírusom. Čím menej potrebujete iných, tým ste na tom lepšie.“
Prechod na „prirodzenú ekonomiku“ však nebude vyvolaný bežnými ekonomickými tlakmi, ale niečím oveľa podstatnejším: strachom zo smrti.
Milanovic zdôrazňuje, že práve preto musia robiť vlády všetko pre to, aby zabránili spoločenskému rozvratu. Musia chrániť ľudí, ktorí prišli o prácu a nemajú z čoho žiť. „Ľudia, ktorí prišli o schopnosť platiť účty, vyvolajú šokové vlny a krízy – od realitnej až po bankovú.“
Ak bude pandémia trvať príliš dlho, tí, ktorí prišli o akúkoľvek nádej, sa obrátia proti tým, ktorí sú na tom ekonomicky lepšie. Už teraz okolo 30 percent Američanov buď nemá žiadne úspory, alebo sú dokonca v mínuse, nehovoriac o prístupe k zdravotnej starostlivosti.
Hlavným a možno jediným cieľom ekonomickej politiky teda dnes musí byť predísť spoločenskému kolapsu. „Vyspelé spoločnosti nesmú dovoliť ekonomickým silám, špeciálne finančným trhom, aby zostali slepé voči najdôležitejšej úlohe ekonomiky, ktorá je udržanie sociálnych väzieb,“ píše autor.
Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
Heker, dakujem za predchadzajuci clanok, mozem ta poprosit o tento ?https://dennikn.sk/1823183/v-rusku-caka ... -kostolov/
Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
Spoiler
V Rusku čakajú explozívny nárast prípadov, starosta Moskovčanom odporúča nechodiť do kostolov
Mirek TódaMIREK TÓDA
Putin v ochrannej kombinéze počas návštevy nemocnice. Foto - TASR/AP
Putin v ochrannej kombinéze počas návštevy nemocnice. Foto – TASR/AP
Talianske noviny La Stampa napísali, že väčšina ruskej pomoci ich krajine je k ničomu. Putin nechal krízový manažment na starostu Moskvy.
Väčšina percent ruskej zdravotníckej pomoci, ktorú dopravili Talianom na boj proti koronavírusu, je nepoužiteľná. Napísal to taliansky denník La Stampa s odkazom na nemenovaných vysokopostavených predstaviteľov.
„80 percent ruských dodávok je totálne nepoužiteľných alebo len veľmi málo v Taliansku,“ citovala zdroj La Stampa.
Ruský veľvyslanec v Taliansku Sergej Razov označil informácie denníka za „zvrátené“.
[ TIP: Odoberajte nové články v rubrike Koronavírus e-mailom. ]
„Prekvapilo ma, že som si v renomovaných talianskych novinách prečítal, že významná časť vybavenia dodávaného Ruskom nie je potrebná, a naša pomoc je motivovaná predovšetkým úvahami o politickej propagande,“ citovala ruská agentúra Ria Novosti diplomata.
Lepšie by podľa neho bolo opýtať sa obyvateľov Bergama, medzi ktorými je, bohužiaľ, veľa chorých a mŕtvych. „Podľa môjho názoru sú tieto komentáre výsledkom zvráteného uvažovania,“ povedal Razov.
Pomoc vyvolala špekulácie, že Rusko využíva „soft power“ a snaží sa nalomiť jednotu EÚ a pokúsiť sa o zrušenie sankcií. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov to poprel s tým, že žiadnu protislužbu za pomoc nečakajú.
Do Talianska poslalo ruské ministerstvo obrany vo viacerých lietadlách šesťsto ventilátorov a sto vojenských virológov a epidemiológov. Balíčky mali nálepku – Z Ruska s láskou.
Vyhnite sa Moskve
Medzi tým sa však situácia šírenia koronavírusu radikálne zhoršila aj v Rusku.
Hoci hovorca Kremľa ešte vo štvrtok hovoril o tom, že epidémie v Rusku prakticky niet.
Predstavitelia v Moskve však už bijú na poplach. Hlavný epidemiológ Nikolaj Malyšev v rozhlase rozprával o tom, že lekári sa pripravujú na explozívny vývoj epidémie.
V dume je tiež návrh zákona, ktorý má umožniť vláde vyhlásenie mimoriadneho stavu pre epidémiu.
Vo štvrtok ráno mali už 840 nakazených ľudí – za jeden deň išlo o nárast o 182 ľudí. Predpokladá sa, že skutočné čísla sú oveľa vyššie.
Moskva od piatka zastaví všetky lety v rámci Ruska. Ruský prezident Vladimir Putin v stredu vo svojom televíznom prejave oznámil podobné opatrenia, aké už dlhšie platia v európskych krajinách.
Rusom nariadil, aby si urobili veľký víkend a budúci týždeň nešli do práce, ak to nie je nutné. Nový režim by mal platiť od soboty najmenej do 5. apríla.
Cirkev nechce zatvárať kostoly
Podľa starostu Moskvy Sergeja Sobjanina majú byť zavreté reštaurácie, kaviarne aj bary.
Rusov vyzval, aby sa vyhli Moskve. Poprosil tiež Moskovčanov, aby sa vyhli kostolom a zavreli veľké parky. Pravoslávna cirkev na to reagovala s tým, že rozumie jeho motívom, ale kostoly zatvárať nebude.
Expert na Rusko a autor knihy Musíme si pohovoriť o Putinovi Mark Galeotti si v článku pre Moscow Times všíma, že starosta Sobjanin je pri boji proti COVID-19 oveľa aktívnejší ako prezident Putin.
Prečítajte si
Expert na Rusko a jeho mafiu: Je to mýtus, že Putin je geniálny stratég
Pre Rusko je podľa neho typické, že zlé správy sa zatajujú. A kým napríklad Putin ešte 17. marca hovoril o tom, že všeobecne to majú pod kontrolou, pretože zvládajú „masovú penetráciu a šírenie“ vírusu, Sobjanin už o týždeň hovoril o tom, že skutočné čísla chorých sú výrazne vyššie ako oficiálne štatistiky.
„Či už pre skutočný nárast, alebo rýchlu revíziu čísiel, výška nových prípadov sa strojnásobila za noc, a na druhý deň mal Putin prejav k národu,“ napísal Galeotti s tým, že išlo skôr o slabú odpoveď na koronavýzvu.
Kríza Putinovho manažmentu
V mnohých veciach sa podľa neho znovu ukázal depresívny stav Putinovho krízového manažmentu.
„Vybudovaním hyper-prezidentského systému (a snahou ešte viac ho posilniť), si prezident nechce zašpiniť ruky viac , ako si urobiť fotografiu v žltej kombinéze,“ napísal Galeotti.
Putin v prejave oznámil, že nakoniec sa tiež odkladá referendum, ktoré má oficiálne požehnať ďalšie kandidatúry štvornásobného prezidenta Putina.
„Absolútnou prioritou je pre nás zdravie, život a bezpečnosť ľudí. Verím, že hlasovanie by sa malo oddialiť na neskorší termín,“ povedal Putin.
Ešte minulý týždeň Kremeľ trval na tom, že všetko pôjde podľa plánu a ľudové hlasovanie sa uskutoční 22. apríla.
Referendum sa pritom považuje za formalitu. Rusko sa po zmene ústavy priblíži k stredoázijským diktatúram či k Bielorusku, kde prezident Alexander Lukašenko môže tiež kandidovať neobmedzene.
Mirek TódaMIREK TÓDA
Putin v ochrannej kombinéze počas návštevy nemocnice. Foto - TASR/AP
Putin v ochrannej kombinéze počas návštevy nemocnice. Foto – TASR/AP
Talianske noviny La Stampa napísali, že väčšina ruskej pomoci ich krajine je k ničomu. Putin nechal krízový manažment na starostu Moskvy.
Väčšina percent ruskej zdravotníckej pomoci, ktorú dopravili Talianom na boj proti koronavírusu, je nepoužiteľná. Napísal to taliansky denník La Stampa s odkazom na nemenovaných vysokopostavených predstaviteľov.
„80 percent ruských dodávok je totálne nepoužiteľných alebo len veľmi málo v Taliansku,“ citovala zdroj La Stampa.
Ruský veľvyslanec v Taliansku Sergej Razov označil informácie denníka za „zvrátené“.
[ TIP: Odoberajte nové články v rubrike Koronavírus e-mailom. ]
„Prekvapilo ma, že som si v renomovaných talianskych novinách prečítal, že významná časť vybavenia dodávaného Ruskom nie je potrebná, a naša pomoc je motivovaná predovšetkým úvahami o politickej propagande,“ citovala ruská agentúra Ria Novosti diplomata.
Lepšie by podľa neho bolo opýtať sa obyvateľov Bergama, medzi ktorými je, bohužiaľ, veľa chorých a mŕtvych. „Podľa môjho názoru sú tieto komentáre výsledkom zvráteného uvažovania,“ povedal Razov.
Pomoc vyvolala špekulácie, že Rusko využíva „soft power“ a snaží sa nalomiť jednotu EÚ a pokúsiť sa o zrušenie sankcií. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov to poprel s tým, že žiadnu protislužbu za pomoc nečakajú.
Do Talianska poslalo ruské ministerstvo obrany vo viacerých lietadlách šesťsto ventilátorov a sto vojenských virológov a epidemiológov. Balíčky mali nálepku – Z Ruska s láskou.
Vyhnite sa Moskve
Medzi tým sa však situácia šírenia koronavírusu radikálne zhoršila aj v Rusku.
Hoci hovorca Kremľa ešte vo štvrtok hovoril o tom, že epidémie v Rusku prakticky niet.
Predstavitelia v Moskve však už bijú na poplach. Hlavný epidemiológ Nikolaj Malyšev v rozhlase rozprával o tom, že lekári sa pripravujú na explozívny vývoj epidémie.
V dume je tiež návrh zákona, ktorý má umožniť vláde vyhlásenie mimoriadneho stavu pre epidémiu.
Vo štvrtok ráno mali už 840 nakazených ľudí – za jeden deň išlo o nárast o 182 ľudí. Predpokladá sa, že skutočné čísla sú oveľa vyššie.
Moskva od piatka zastaví všetky lety v rámci Ruska. Ruský prezident Vladimir Putin v stredu vo svojom televíznom prejave oznámil podobné opatrenia, aké už dlhšie platia v európskych krajinách.
Rusom nariadil, aby si urobili veľký víkend a budúci týždeň nešli do práce, ak to nie je nutné. Nový režim by mal platiť od soboty najmenej do 5. apríla.
Cirkev nechce zatvárať kostoly
Podľa starostu Moskvy Sergeja Sobjanina majú byť zavreté reštaurácie, kaviarne aj bary.
Rusov vyzval, aby sa vyhli Moskve. Poprosil tiež Moskovčanov, aby sa vyhli kostolom a zavreli veľké parky. Pravoslávna cirkev na to reagovala s tým, že rozumie jeho motívom, ale kostoly zatvárať nebude.
Expert na Rusko a autor knihy Musíme si pohovoriť o Putinovi Mark Galeotti si v článku pre Moscow Times všíma, že starosta Sobjanin je pri boji proti COVID-19 oveľa aktívnejší ako prezident Putin.
Prečítajte si
Expert na Rusko a jeho mafiu: Je to mýtus, že Putin je geniálny stratég
Pre Rusko je podľa neho typické, že zlé správy sa zatajujú. A kým napríklad Putin ešte 17. marca hovoril o tom, že všeobecne to majú pod kontrolou, pretože zvládajú „masovú penetráciu a šírenie“ vírusu, Sobjanin už o týždeň hovoril o tom, že skutočné čísla chorých sú výrazne vyššie ako oficiálne štatistiky.
„Či už pre skutočný nárast, alebo rýchlu revíziu čísiel, výška nových prípadov sa strojnásobila za noc, a na druhý deň mal Putin prejav k národu,“ napísal Galeotti s tým, že išlo skôr o slabú odpoveď na koronavýzvu.
Kríza Putinovho manažmentu
V mnohých veciach sa podľa neho znovu ukázal depresívny stav Putinovho krízového manažmentu.
„Vybudovaním hyper-prezidentského systému (a snahou ešte viac ho posilniť), si prezident nechce zašpiniť ruky viac , ako si urobiť fotografiu v žltej kombinéze,“ napísal Galeotti.
Putin v prejave oznámil, že nakoniec sa tiež odkladá referendum, ktoré má oficiálne požehnať ďalšie kandidatúry štvornásobného prezidenta Putina.
„Absolútnou prioritou je pre nás zdravie, život a bezpečnosť ľudí. Verím, že hlasovanie by sa malo oddialiť na neskorší termín,“ povedal Putin.
Ešte minulý týždeň Kremeľ trval na tom, že všetko pôjde podľa plánu a ľudové hlasovanie sa uskutoční 22. apríla.
Referendum sa pritom považuje za formalitu. Rusko sa po zmene ústavy priblíži k stredoázijským diktatúram či k Bielorusku, kde prezident Alexander Lukašenko môže tiež kandidovať neobmedzene.
Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
Spoiler
Reprezentanti mesta na Dunaji prijímali najrôznejšie opatrenia, i tak sa však obete počítali v stovkách. Reakcie ľudí na šíriace sa nebezpečenstvo boli pred sto rokmi veľmi podobné tým dnešným.
Článok pokračuje pod video reklamou
Video reklama
Keď 4. júla 1918 uverejnili v novinách Pressburger Zeitung krátky článok s názvom Španielska chrípka v Bratislave, zrejme mu väčšina čitateľov nevenovala veľkú pozornosť.
Mimoriadne agresívna forma chrípky sa síce už stihla udomácniť v zákopoch armád oboch bojujúcich strán, no verejnosť predsa len viac vzrušovala nedávna porážka rakúsko-uhorských vojsk na rieke Piava, kde bol nasadený aj bratislavský 72. peší pluk.
"Hoci v Budapešti a vo Viedni je španielska chrípka pomerne rozšírená, aj v našom meste evidujeme niekoľko ľahkých prípadov, keď občas pomerne značne vystúpi teplota. Ochorenia sme zaznamenali z dôvodu daždivého počasia, majú však ľahký priebeh a trvajú dva či tri dni," písal v optimistickom duchu obľúbený denník. Žiaľ, optimizmu mal byť už čoskoro koniec.
Španielska chrípka v meste (4 fotografie)
Ako z rôznych kútov habsburskej monarchie hlásili čoraz viac prípadov, dokonca i prvé úmrtia, tlač novému ochoreniu venovala čoraz väčšiu pozornosť.
Bratislavčania, vtedy ešte Prešporčania, sa dozvedeli, že pochádza zo Španielska, čo však bol omyl. Neutrálne Španielsko, nezaťažené vojenskou cenzúrou, totiž ako prvé informovalo o epidémii osudového rozsahu.
Rakúsko-uhorská strana tvrdila, že k prvým chorým na území monarchie patrila skupina ruských zajatcov, ktorí mali v budapeštianskom lazarete vysoké teploty, boli vyčerpaní a trpeli zápalom priedušiek.
Smrť si nevyberá
Hoci na titulných stranách uverejňovali bratislavské denníky a týždenníky aj koncom septembra 1918 najmä správy z bojísk, veď centrálne mocnosti dlhodobo ťahali za kratší koniec a definitívna porážka bola otázkou niekoľkých týždňov, informácie o šírení epidémie koncom septembra 1918 už málokto ignoroval.
“Pôvod a priebeh cholery totiž poznáme, no teraz informácie nemáme.„
DOKTOR HOCHENEGG V PRESSBURGER ZEITUNG
"Viac ako stotisíc chorých na chrípku v Budapešti, mnohí už zomreli," hovorila jedna správa. "V Debrecíne a okolí nabrala epidémia za posledných štrnásť dní obrovské rozmery," znela ďalšia.
A naraz boli prvé prípady aj v Bratislave, pričom nasledovali ďalšie a ďalšie, ochorenie sa šírilo až šokujúco rýchlo. Zomierali robotníci, vojaci v nemocniciach, starci i deti, no chrípka život brala najmä mladým ľuďom na vrchole síl.
SÚVISIACI ČLÁNOK
Amulety, sebabičovanie a žutie močky. Čo používali ľudia proti epidémiám
Čítajte
"Siedmeho dňa tohto mesiaca zomrela po osemdňovej chorobe slečna Ida Schmidtová, dcéra veľkoobchodníka s vínom a majiteľa továrne na šampanské. Mladá dáma dostala pred ôsmimi dňami španielsku chrípku a, žiaľ, i ťažký zápal pľúc. Pohreb bude túto stredu o štvrtej hodine na Ondrejskom cintoríne," stálo v jednej z mnohých smutných správ.
Podobne nešťastný osud postretol aj iba šestnásťročného syna vysokého zemepanského úradníka, študenta miestneho gymnázia, "chlapca s najlepšími mravmi a priateľskou povahou, ktorého chrípka nečakane položila do postele a po troch dňoch mu vzala život".
Byť na jeseň 1918 v Bratislave hrobárom bola veľmi náročná úloha. Iba na Ondrejskom cintoríne pochovali 8. októbra 1918 osem mŕtvych, o deň neskôr až dvanásť tiel. Nebohí boli poväčšine mladí ľudia, na ich tvárach vraj nebolo badať dlhé utrpenie a bolesť, keďže ochorenie prebiehalo rýchlo.
Pressburger Zeitung uverejnili 18. októbra 1918 príspevok doktora Hochenegga, ktorý vnímal španielsku chrípku ako oveľa nebezpečnejšie ochorenie než cholera. "Pôvod a priebeh cholery totiž poznáme, no teraz informácie nemáme," stálo v článku.
A tak ľudia hľadali svoje recepty na boj s nepoznaným, každý mal vlastný rozum a dúfal v úspech. "Najlepšia ochrana proti španielskej chrípke? Keglevichov koňak," znel jeden z často uverejňovaných inzerátov. Niektorí lekári odporúčali parný kúpeľ a inhalovanie stúpajúcej pary.
Ochromené mesto
Španielska chrípka čoraz citeľnejšie ovplyvňovala každodenný život obyvateľov mesta. Počet chorých a mŕtvych stúpal, preto ľudská sila chýbala v prípade všetkých profesií.
“Najlepšia ochrana proti španielskej chrípke? Keglevichov koňak!„
INZERÁT V PRESSBURGER ZEITUNG
Personál napríklad absentoval na železniciach, na niekoľko dní bolo úplne prerušené vlakové spojenie medzi Bratislavou a Viedňou cez Marchegg. Neskôr sa museli cestujúci uspokojiť s nákladnými vagónmi.
Predstavitelia radnice pristúpili k sérii opatrení, mnohé platili od 21. októbra 1918. Zavreli všetky školské zariadenia, ale aj divadlá, kiná, kabarety či tanečné školy. Akékoľvek verejné predstavenia museli byť zrušené.
SÚVISIACI ČLÁNOK
Nakazený mohol byť každý tretí. Ako zabíjala španielska chrípka?
Čítajte
Cestujúci v električkách mohli iba sedieť, státie bolo zakázané, takže kapacita vozňov bola veľmi obmedzená. Personál mal povinnosť električku na konečnej zastávke zakaždým dôkladne vyvetrať.
V uliciach mesta hliadkovali policajti a nedodržiavanie nariadení trestali pokutami.
O pár dní mesto prijalo ďalšie opatrenia. Reštaurácie a hostince museli každý deň medzi treťou a štvrtou poobede prerušiť prevádzku, majitelia kaviarní takto robili počas jednej hodiny v čase obeda. Personál musel tento čas využiť na vetranie a čistenie.
Do priestorov železničných staníc vpúšťali iba cestujúcich, prevádzka staničných zariadení sa každé dve hodiny prerušila.
Zvyknutí na bolesť
V septembri a najmä v októbri 1918 španielska chrípka zabíjala v Bratislave najviac, v zdravotníckych zaradeniach i v domácnostiach. Miestni lekári a zdravotníci počas týchto dvoch mesiacov evidovali tisíce prípadov, počet obetí sa v septembri pohyboval okolo päťdesiat a v októbri presiahol stovku.
SÚVISIACI ČLÁNOK
Čo nás učí španielska chrípka o koronavíruse
Čítajte
Ľudia citlivo vnímali i úmrtia predstaviteľov vtedajšej smotánky, ktorí boli známi aj v meste na Dunaji – obľúbeného opáta z Pannonhalmy Tibora Hajdua či spisovateľky Margit Kaffkovej so synom. Aj syn popredného politika a niekdajšieho uhorského ministerského predsedu Istvána Tiszu naposledy vydýchol po chrípkovej agónii, navyše iba pár dní po úspešnom atentáte na svojho otca.
Verejnosti na nálade nepridávali ani články bulvárneho razenia, ktoré s obľubou uverejňovala aj bratislavská tlač. Napr. o rodine z Potisia, keď ochorelo všetkých osem detí a nešťastný otec napokon siahol na život manželke i sebe.
Španielska chrípka si aj naďalej vyberala medzi obyvateľmi Bratislavy obete, v novembri 1918 zomrelo vyše päťdesiat Bratislavčanov, z veľkej časti detí. Z frontu sa totiž vracali vojaci, často infikovaní.
SÚVISIACI ČLÁNOK
Z divých vtákov prešla na vojakov. Španielska chrípka mohla začať skôr
Čítajte
Začiatkom roka 1919 mnohí Bratislavčania smútili za populárnu speváčkou Olly. Mladá manželka bankára Dionýza Trebitscha sa totiž angažovala aj v dobročinnosti. Jej pamätník, precízne vypracované dielo sochára Alojza Rigeleho, dodnes stojí na nádvorí Georgievitsovho paláca na Panenskej ulici v centre Bratislavy.
Tlač vo februári 1919 informovala o závažných prípadoch spojených s vykašliavaním krvi. Agresívna chrípka bola v strednej Európe prítomná až do roku 1920, počet mŕtvych však už v Bratislave zrejme nenarastal toľko ako na jeseň 1918.
Hoci počas pandémie španielskej chrípky zomreli stovky Bratislavčanov, ľudia vnímali aj iné nástrahy doby. Končila sa vojna dovtedy nebývalých rozmerov, stáročná monarchia sa rozpadla, vznikali nástupnícke štáty a nikto nevedel, čo prinesie budúcnosť.
Z regionálnej tlače spred vyše storočia necítiť toľko beznádeje ako z mnohých súčasných médií. Koronavírus nás zasiahol v čase prosperity, po dekádach bez väčších existenčných problémov. Španielska chrípka udrela na sklonku celosvetovej vojnovej kataklizmy, ľudia tak vnímali smrť a nešťastie prirodzenejšie.
Autor je historik a publicista.
Čítajte viac: https://plus.sme.sk/c/22362854/pandemia ... trach.html
Článok pokračuje pod video reklamou
Video reklama
Keď 4. júla 1918 uverejnili v novinách Pressburger Zeitung krátky článok s názvom Španielska chrípka v Bratislave, zrejme mu väčšina čitateľov nevenovala veľkú pozornosť.
Mimoriadne agresívna forma chrípky sa síce už stihla udomácniť v zákopoch armád oboch bojujúcich strán, no verejnosť predsa len viac vzrušovala nedávna porážka rakúsko-uhorských vojsk na rieke Piava, kde bol nasadený aj bratislavský 72. peší pluk.
"Hoci v Budapešti a vo Viedni je španielska chrípka pomerne rozšírená, aj v našom meste evidujeme niekoľko ľahkých prípadov, keď občas pomerne značne vystúpi teplota. Ochorenia sme zaznamenali z dôvodu daždivého počasia, majú však ľahký priebeh a trvajú dva či tri dni," písal v optimistickom duchu obľúbený denník. Žiaľ, optimizmu mal byť už čoskoro koniec.
Španielska chrípka v meste (4 fotografie)
Ako z rôznych kútov habsburskej monarchie hlásili čoraz viac prípadov, dokonca i prvé úmrtia, tlač novému ochoreniu venovala čoraz väčšiu pozornosť.
Bratislavčania, vtedy ešte Prešporčania, sa dozvedeli, že pochádza zo Španielska, čo však bol omyl. Neutrálne Španielsko, nezaťažené vojenskou cenzúrou, totiž ako prvé informovalo o epidémii osudového rozsahu.
Rakúsko-uhorská strana tvrdila, že k prvým chorým na území monarchie patrila skupina ruských zajatcov, ktorí mali v budapeštianskom lazarete vysoké teploty, boli vyčerpaní a trpeli zápalom priedušiek.
Smrť si nevyberá
Hoci na titulných stranách uverejňovali bratislavské denníky a týždenníky aj koncom septembra 1918 najmä správy z bojísk, veď centrálne mocnosti dlhodobo ťahali za kratší koniec a definitívna porážka bola otázkou niekoľkých týždňov, informácie o šírení epidémie koncom septembra 1918 už málokto ignoroval.
“Pôvod a priebeh cholery totiž poznáme, no teraz informácie nemáme.„
DOKTOR HOCHENEGG V PRESSBURGER ZEITUNG
"Viac ako stotisíc chorých na chrípku v Budapešti, mnohí už zomreli," hovorila jedna správa. "V Debrecíne a okolí nabrala epidémia za posledných štrnásť dní obrovské rozmery," znela ďalšia.
A naraz boli prvé prípady aj v Bratislave, pričom nasledovali ďalšie a ďalšie, ochorenie sa šírilo až šokujúco rýchlo. Zomierali robotníci, vojaci v nemocniciach, starci i deti, no chrípka život brala najmä mladým ľuďom na vrchole síl.
SÚVISIACI ČLÁNOK
Amulety, sebabičovanie a žutie močky. Čo používali ľudia proti epidémiám
Čítajte
"Siedmeho dňa tohto mesiaca zomrela po osemdňovej chorobe slečna Ida Schmidtová, dcéra veľkoobchodníka s vínom a majiteľa továrne na šampanské. Mladá dáma dostala pred ôsmimi dňami španielsku chrípku a, žiaľ, i ťažký zápal pľúc. Pohreb bude túto stredu o štvrtej hodine na Ondrejskom cintoríne," stálo v jednej z mnohých smutných správ.
Podobne nešťastný osud postretol aj iba šestnásťročného syna vysokého zemepanského úradníka, študenta miestneho gymnázia, "chlapca s najlepšími mravmi a priateľskou povahou, ktorého chrípka nečakane položila do postele a po troch dňoch mu vzala život".
Byť na jeseň 1918 v Bratislave hrobárom bola veľmi náročná úloha. Iba na Ondrejskom cintoríne pochovali 8. októbra 1918 osem mŕtvych, o deň neskôr až dvanásť tiel. Nebohí boli poväčšine mladí ľudia, na ich tvárach vraj nebolo badať dlhé utrpenie a bolesť, keďže ochorenie prebiehalo rýchlo.
Pressburger Zeitung uverejnili 18. októbra 1918 príspevok doktora Hochenegga, ktorý vnímal španielsku chrípku ako oveľa nebezpečnejšie ochorenie než cholera. "Pôvod a priebeh cholery totiž poznáme, no teraz informácie nemáme," stálo v článku.
A tak ľudia hľadali svoje recepty na boj s nepoznaným, každý mal vlastný rozum a dúfal v úspech. "Najlepšia ochrana proti španielskej chrípke? Keglevichov koňak," znel jeden z často uverejňovaných inzerátov. Niektorí lekári odporúčali parný kúpeľ a inhalovanie stúpajúcej pary.
Ochromené mesto
Španielska chrípka čoraz citeľnejšie ovplyvňovala každodenný život obyvateľov mesta. Počet chorých a mŕtvych stúpal, preto ľudská sila chýbala v prípade všetkých profesií.
“Najlepšia ochrana proti španielskej chrípke? Keglevichov koňak!„
INZERÁT V PRESSBURGER ZEITUNG
Personál napríklad absentoval na železniciach, na niekoľko dní bolo úplne prerušené vlakové spojenie medzi Bratislavou a Viedňou cez Marchegg. Neskôr sa museli cestujúci uspokojiť s nákladnými vagónmi.
Predstavitelia radnice pristúpili k sérii opatrení, mnohé platili od 21. októbra 1918. Zavreli všetky školské zariadenia, ale aj divadlá, kiná, kabarety či tanečné školy. Akékoľvek verejné predstavenia museli byť zrušené.
SÚVISIACI ČLÁNOK
Nakazený mohol byť každý tretí. Ako zabíjala španielska chrípka?
Čítajte
Cestujúci v električkách mohli iba sedieť, státie bolo zakázané, takže kapacita vozňov bola veľmi obmedzená. Personál mal povinnosť električku na konečnej zastávke zakaždým dôkladne vyvetrať.
V uliciach mesta hliadkovali policajti a nedodržiavanie nariadení trestali pokutami.
O pár dní mesto prijalo ďalšie opatrenia. Reštaurácie a hostince museli každý deň medzi treťou a štvrtou poobede prerušiť prevádzku, majitelia kaviarní takto robili počas jednej hodiny v čase obeda. Personál musel tento čas využiť na vetranie a čistenie.
Do priestorov železničných staníc vpúšťali iba cestujúcich, prevádzka staničných zariadení sa každé dve hodiny prerušila.
Zvyknutí na bolesť
V septembri a najmä v októbri 1918 španielska chrípka zabíjala v Bratislave najviac, v zdravotníckych zaradeniach i v domácnostiach. Miestni lekári a zdravotníci počas týchto dvoch mesiacov evidovali tisíce prípadov, počet obetí sa v septembri pohyboval okolo päťdesiat a v októbri presiahol stovku.
SÚVISIACI ČLÁNOK
Čo nás učí španielska chrípka o koronavíruse
Čítajte
Ľudia citlivo vnímali i úmrtia predstaviteľov vtedajšej smotánky, ktorí boli známi aj v meste na Dunaji – obľúbeného opáta z Pannonhalmy Tibora Hajdua či spisovateľky Margit Kaffkovej so synom. Aj syn popredného politika a niekdajšieho uhorského ministerského predsedu Istvána Tiszu naposledy vydýchol po chrípkovej agónii, navyše iba pár dní po úspešnom atentáte na svojho otca.
Verejnosti na nálade nepridávali ani články bulvárneho razenia, ktoré s obľubou uverejňovala aj bratislavská tlač. Napr. o rodine z Potisia, keď ochorelo všetkých osem detí a nešťastný otec napokon siahol na život manželke i sebe.
Španielska chrípka si aj naďalej vyberala medzi obyvateľmi Bratislavy obete, v novembri 1918 zomrelo vyše päťdesiat Bratislavčanov, z veľkej časti detí. Z frontu sa totiž vracali vojaci, často infikovaní.
SÚVISIACI ČLÁNOK
Z divých vtákov prešla na vojakov. Španielska chrípka mohla začať skôr
Čítajte
Začiatkom roka 1919 mnohí Bratislavčania smútili za populárnu speváčkou Olly. Mladá manželka bankára Dionýza Trebitscha sa totiž angažovala aj v dobročinnosti. Jej pamätník, precízne vypracované dielo sochára Alojza Rigeleho, dodnes stojí na nádvorí Georgievitsovho paláca na Panenskej ulici v centre Bratislavy.
Tlač vo februári 1919 informovala o závažných prípadoch spojených s vykašliavaním krvi. Agresívna chrípka bola v strednej Európe prítomná až do roku 1920, počet mŕtvych však už v Bratislave zrejme nenarastal toľko ako na jeseň 1918.
Hoci počas pandémie španielskej chrípky zomreli stovky Bratislavčanov, ľudia vnímali aj iné nástrahy doby. Končila sa vojna dovtedy nebývalých rozmerov, stáročná monarchia sa rozpadla, vznikali nástupnícke štáty a nikto nevedel, čo prinesie budúcnosť.
Z regionálnej tlače spred vyše storočia necítiť toľko beznádeje ako z mnohých súčasných médií. Koronavírus nás zasiahol v čase prosperity, po dekádach bez väčších existenčných problémov. Španielska chrípka udrela na sklonku celosvetovej vojnovej kataklizmy, ľudia tak vnímali smrť a nešťastie prirodzenejšie.
Autor je historik a publicista.
Čítajte viac: https://plus.sme.sk/c/22362854/pandemia ... trach.html
Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
Spoiler
Koľko peňazí dostanem od štátu a čo ak som živnostník (otázky a odpovede)
Ako štát odškodní živnostníkov?
1. apr 2020 o 14:45 Martina Raábová
Ilustračné foto
Ilustračné foto (Zdroj: TASR)
Písmo:A-|A+46
BRATISLAVA. Vláda Igora Matoviča v nedeľu predstavila a v stredu schválila ekonomické opatrenia, ktoré majú zmierniť dosahy pandémie Covid-19 na slovenskú ekonomiku.
Súvisiaci článok Slovenka v Nórsku: Štát masovo pumpuje peniaze do ekonomiky Čítajte
Balík opatrení zahŕňa napríklad príspevok na zamestnanca do výšky 80 percent jeho hrubého platu či odklad platenia preddavkov na daň pre právnické firmy.
Vláda predstavila aj príspevok pre živnostníkov, odvíja sa podľa toho, ako veľmi ich kríza zasiahla.
Pre koho sú príspevky určené? A čo ak vás firma "zamestnáva" ako živnostníka? Index prináša odpovede na pätnásť otázok súvisiacich s novými ekonomickými opatreniami.
Najčastejšie otázky
1. Aké opatrenia schválila vláda a koho sa týkajú?
2. Dostane príspevok na udržanie pracovného miesta (na 80 percent platu) priamo zamestnanec alebo zamestnávateľ?
3. Aké sú podmienky čerpania príspevku na mzdu zamestnanca?
4. Ako je to so zamestnancami v zatvorených automobilkách?
5. Týka sa príspevok na zamestnanca aj dohodárov?
6. Z akej mzdy sa počíta 80-percentný príspevok?
7. Ako sa bude príspevok 200-tisíc rozpočítavať v rámci firmy?
8. Ako štát pomôže živnostníkom?
9. Má na niektorý z príspevkov nárok aj firma bez zamestnancov?
10. Živnosť mám len pár mesiacov, ako dokážem pokles tržieb?
11. Môže pomoc dostať umelec či autor?
12. Som opatrovateľkou v Nemecku, no prichádzam o peniaze, keďže nemôžem cestovať. Mám nárok na príspevok?
13. Ako o príspevky požiadať?
14. Kedy si môžem odložiť platenie preddavkov na daň?
15. Čo sa mení pri podávaní daňových priznaní?
1. Aké opatrenia schválila vláda a koho sa týkajú?
Ide napríklad o príspevok na udržanie pracovného miesta pre zamestnávateľa (ktorým môže byť aj samostatne zárobkovo činná osoba - SZČO), príspevok pri poklese tržieb, odklad daňového priznania až do skončenia pandémie, ale aj možnosť nezamestnaných dlhšie čerpať podporu v nezamestnanosti.
Vláda zatiaľ nerokovala o odklade preddavkov na daň z príjmov či o odklade platenia odvodov ani o uplatnení strát za minulé roky.
2. Dostane príspevok na udržanie pracovného miesta (na 80 percent platu) priamo zamestnanec alebo zamestnávateľ?
O príspevok žiada zamestnávateľ (firma alebo SZČO). Po podpise zmluvy so štátom dostane na účet príspevok, ktorý pokryje 80 percent jeho hrubej mzdy, teda vrátane odvodov a dane, ktoré odvádza zamestnanec.
Odvody, ktoré za zamestnanca platí zamestnávateľ, príspevok nepokryje, zamestnávateľ ich bude naďalej platiť sám.
Opatrenie sa týka tých zamestnávateľov, ktorí pre mimoriadnu situáciu museli na základe rozhodnutia ústredného krízového štábu zatvoriť svoju prevádzku, napríklad kaviarne či reštaurácie.
V takom prípade vznikla zamestnávateľom podľa Zákonníka práce prekážka, pre ktorú nemali pre zamestnancov prácu. Zamestnanec má vtedy nárok na náhradu mzdy vo výške sto percent, ak nie je v kolektívnej zmluve dohodnutý menší podiel (najmenej môže byť 60 percent).
Po novom sa Zákonník práce dopĺňa o osobitné ustanovenia pre mimoriadnu situáciu, akou je aj pandémia. Ak počas nej zamestnanec nemôže vykonávať prácu úplne alebo sčasti, ide o prekážku na strane zamestnávateľa a zamestnancovi patrí náhrada hrubej mzdy vo výške 80 percent jeho priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy.
Čo to znamená? Napríklad prevádzkovateľ povinne zatvorenej kaviarne musel v marci svojim zamestnancom platiť náhradu mzdy vo výške sto percent (ak si to v v kolektívnej zmluve nedohodol inak).
Po novom si môže od štátu vypýtať príspevok, ktorý mu pokryje 80 percent hrubej mzdy jeho zamestnanca (najviac 1100 eur). Z vlastného zaplatí zamestnávateľ iba odvody, ktoré platí za zamestnanca. Ak mal dohodnutú nižšiu náhradu mzdy, napríklad 60 percent, štátny príspevok bude najviac 880 eur na zamestnanca.
3. Aké sú podmienky čerpania príspevku na mzdu zamestnanca (udržanie pracovného miesta)?
Príspevok na udržanie pracovného miesta môže byť najviac 1100 eur na jedného zamestnanca, respektíve do výšky 80 percent jeho priemerného platu.
Suma príspevkov na jedného žiadateľa môže dosiahnuť najviac 200-tisíc eur mesačne.
Podmienkou bude vyplatenie náhrady mzdy zamestnancovi vo výške 80 percent jeho zárobku. Nemožno ich teda použiť napríklad na nefinančné bonusy, ako sú firemné auto alebo permanentka do fitnescentra.
Zamestnávateľ sa tiež musí zaviazať, že dva mesiace po mesiaci, za ktorý žiada príspevok, nedá zamestnancovi výpoveď.
Zamestnávateľ je takisto povinný zdokladovať údaj o počte zamestnancov ku koncu marca, ako aj to, že k 31. decembru 2019 nebol "vo finančných ťažkostiach". Nemal by teda byť v predlžení alebo v konkurze.
Požadované informácie bude žiadateľ o príspevok deklarovať v čestnom vyhlásení, ktoré pošle na miestne príslušný úrad práce. Ministerstvo práce upozorňuje, že všetky skutočnosti bude neskôr kontrolovať.
Dôležité je tiež vedieť, že žiadať o príspevok môže len firma či živnostník, ktorí začali podnikať najneskôr 1. februára 2020. Kto začal podnikať a zamestnávať neskôr, nárok na pomoc od štátu nemá.
4. Ako je to so zamestnancami v zatvorených automobilkách?
Zamestnanci podnikov, ako sú napríklad automobilky a ich dodávatelia, ktoré zastavili alebo obmedzili výrobu v súvislosti s pandémiou, no nie na základe rozhodnutia ústredného krízového štábu, dostávajú od zamestnávateľa náhradu mzdy.
Príspevok pri poklese tržieb
pri poklese tržieb o viac ako 20 percent je nárok na 180 eur na zamestnanca (živnostníka),
pri poklese tržieb o viac ako 40 percent: 300 eur,
pri poklese tržieb o viac ako 60 percent: 420 eur,
pri poklese tržieb o viac ako 80 percent: 540 eur.
Príspevky bude štát vyplácať aj za marec, budú však v polovičnej výške. Napríklad pri poklese viac ako 80 percent to bude 270 eur.
Tá môže byť najmenej 60 percent alebo až 100 percent mzdy zamestnanca - podľa toho, ako sa firma v minulosti dohodla s odborármi. Napríklad vo Volkswagene je to 60 percent.
Firmy, ktoré síce zatvárali z dôvodov súvisiacich s pandémiou, ale nie na príkaz krízového štábu, nemajú nárok na príspevok na udržanie pracovného miesta. Môžu však žiadať o príspevok pri poklese tržieb.
5. Týka sa príspevok na zamestnanca aj dohodárov?
Nie, príspevok na udržanie pracovného miesta sa týka iba zamestnancov, ktorí pracujú na trvalý pracovný pomer.
O príspevok môže firma požiadať aj na zamestnanca, ktorý pracuje na skrátený pracovný úväzok, napríklad polovičný. "Všetko je však otvorené," povedal štátny tajomník ministerstva práce Jozef Mihál na TA3.
Návrhy síce schválila vláda, no prerokovať ich ešte musí parlament. Podmienky sa tak môžu meniť.
6. Z akej mzdy sa počíta 80-percentný príspevok?
Z priemernej mzdy zamestnanca, ktorej výpočet určuje Zákonník práce. Vychádza sa z údajov za predchádzajúci štvrťrok. Ak sa teda zisťuje priemerný zárobok za marec 2020, vypočíta sa z údajov za október až december 2019.
U zamestnancov, ktorí nastúpili do zamestnania iba nedávno, sa vychádza z predpokladaného zárobku.
7. Ako sa bude príspevok 200-tisíc rozpočítavať v rámci firmy?
Zamestnávateľ môže požiadať o príspevok na jedného zamestnanca do výšky 80 percent jeho platu, najviac naňho môže dostať 1100 eur.
Ak teda hrubá mzda zamestnanca predstavuje tisíc eur, štát prispeje na 80 percent, teda 800 eurami.
Keďže limit na jedného zamestnávateľa je 200-tisíc eur mesačne, firma môže pri tisícovom priemernom plate rozdeliť štátny príspevok medzi 250 zamestnancov. Pri maximálnej sume na zamestnanca vystačí príspevok na 181 ľudí.
Firma môže príspevok použiť len na mzdy zamestnancov. Ako ich použije medzi jednotlivými pozíciami, nie je v podmienkach pomoci určené.
8. Ako štát pomôže živnostníkom?
Ak živnostník zamestnáva a musel v dôsledku rozhodnutia štátu zatvoriť prevádzku, má nárok na príspevok na udržanie pracovného miesta (pozri body 1 až 7).
Živnostník, ktorý nezamestnáva a prevádzku zatvoril alebo obmedzil, ale nie na príkaz štátu, si môže nárokovať príspevok pri poklese tržieb.
Táto pomoc sa týka všetkých SZČO. Teda aj živnostníkov, ktorí pracujú ako subdodávatelia iných firiem alebo ako kvázi interní pracovníci, ktorí nepracujú na trvalý pracovný pomer, ale na živnosť.
9. Má na niektorý z príspevkov nárok aj firma bez zamestnancov?
Nie, o oba príspevky môže žiadať iba firma, ktorá zamestnáva. Jednoosobových eseročiek sa táto podpora netýka. SZČO, ktorá nezamestnáva, môže požiadať o príspevok pri poklese tržieb.
To znamená, že vo výhode sú tí individuálni podnikatelia, ktorí podnikajú formou SZČO, a nie formou jednoosobovej eseročky.
10. Živnosť mám len pár mesiacov, ako dokážem pokles tržieb?
V podmienkach na nárok príspevku pri poklese tržieb sa vyslovene píše, že "žiadateľom o príspevok môže byť len subjekt, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 1. februáru 2020".
Takýto živnostník už za február nejaký príjem (resp. tržby) dosiahol, čo bude dôležité pri určovaní poklesu tržieb.
Explicitne sa to píše aj v podmienkach, ktoré schválila vláda: "V prípade, že žiadateľ neprevádzkoval v uvedenom období činnosť, dokladuje porovnateľné obdobie za február 2020."
11. Môže pomoc dostať umelec či autor?
Vo vládnom návrhu podmienok na čerpanie pomoci sa uvádza, že v prípade poklesu tržieb môžu o príspevok požiadať nielen živnostníci, ale aj audítori, notári, poľnohospodári, autori, divadelníci či hudobníci.
12. Som opatrovateľkou v Nemecku, no prichádzam o peniaze, keďže nemôžem cestovať. Mám nárok na príspevok?
Opatrovateľky síce spravidla pracujú na živnosť a sú najímané cez slovenské agentúry, no odvody platia v krajinách, v ktorých vykonávajú činnosť, teda napríklad v Rakúsku či v Nemecku.
Štátny tajomník ministerstva práce Jozef Mihál v televízne relácii na TA3 vysvetlil, že takéto opatrovateľky by si mali nároky uplatniť v týchto krajinách.
13. Ako o príspevky požiadať?
O oba príspevky bude žiadať zamestnávateľ alebo SZČO miestne príslušný úrad práce.
Detailný postup žiadostí ešte ministerstvo práce pripravuje. No už teraz je potvrdené, že zamestnávatelia a SZČO budú k žiadosti prikladať čestné vyhlásenie, v ktorom budú deklarovať zmenu tržieb či počet zamestnancov.
14. Kedy si môžem odložiť platenie preddavkov na daň?
Preddavky na daň z príjmov si môže podľa informácií z ministerstva financií odložiť podnikateľ či firma iba vtedy, ak jeho tržby klesli o viac ako 40 percent.
Pokles sa bude posudzovať medziročne, to znamená, že sa budú porovnávať údaje o tržbách napríklad za apríl 2020 a apríl 2019.
Firma alebo živnostník bude pokles tržieb oznamovať finančnej správe, pričom musí priložiť čestné vyhlásenie.
Vyhlásenie bude treba posielať za každý mesiac alebo štvrťrok zvlášť, podľa toho, ako má podnikateľ nastavené platenie preddavkov.
Preddavky na daň, ktoré si podnikateľ odloží, bude doplácať až v daňovom priznaní za rok 2020.
Odložiť platenie preddavkov na daň si bude môcť každý podnikateľ bez ohľadu na to, koľko má zamestnancov alebo aké vysoké má príjmy.
Toto opatrenie sa týka podnikateľov, ktorí mali v predchádzajúcom zdaňovacom období zisk 16 600 eur a vyšší a museli platiť preddavky na daň z príjmov právnickej osoby štvrťročne a mesačne. Nejde o odklad preddavkov daní z miezd zamestnancov.
15. Čo sa mení pri podávaní daňových priznaní?
Pôvodne sa hovorilo, že kto podá daňové priznanie do konca júna, hoci o odklade neinformuje daňový úrad, nebude pokutovaný.
Novela, ktorú v utorok schválila vláda, však posúva nový termín na podanie daňových priznaní až mesiac po skončení pandémie.
Inak povedané, kto nestihol podať daňové priznanie do konca marca a neposlal daniarom ani oznámenie o predĺžení lehoty, pokutu nedostane a zároveň stačí, ak priznanie podá a daň zaplatí mesiac po skončení pandémie (oznámi ho ústredný krízový štáb).
Ak sa skončí napríklad v polovici júla, daňové priznania stačí podať do konca augusta.
Takisto sa posúva poukázanie dvoch percent v prípade zamestnancov, ktorým robil zúčtovanie zamestnávateľ.
Kým normálne platí, že vyhlásenie o poukázaní treba daňovému úradu preukázať do konca apríla, po novom sa povinnosť posúva až o dva mesiace po skončení pandémie.
Čítajte viac: https://index.sme.sk/c/22373215/kolko-p ... ovede.html
Ako štát odškodní živnostníkov?
1. apr 2020 o 14:45 Martina Raábová
Ilustračné foto
Ilustračné foto (Zdroj: TASR)
Písmo:A-|A+46
BRATISLAVA. Vláda Igora Matoviča v nedeľu predstavila a v stredu schválila ekonomické opatrenia, ktoré majú zmierniť dosahy pandémie Covid-19 na slovenskú ekonomiku.
Súvisiaci článok Slovenka v Nórsku: Štát masovo pumpuje peniaze do ekonomiky Čítajte
Balík opatrení zahŕňa napríklad príspevok na zamestnanca do výšky 80 percent jeho hrubého platu či odklad platenia preddavkov na daň pre právnické firmy.
Vláda predstavila aj príspevok pre živnostníkov, odvíja sa podľa toho, ako veľmi ich kríza zasiahla.
Pre koho sú príspevky určené? A čo ak vás firma "zamestnáva" ako živnostníka? Index prináša odpovede na pätnásť otázok súvisiacich s novými ekonomickými opatreniami.
Najčastejšie otázky
1. Aké opatrenia schválila vláda a koho sa týkajú?
2. Dostane príspevok na udržanie pracovného miesta (na 80 percent platu) priamo zamestnanec alebo zamestnávateľ?
3. Aké sú podmienky čerpania príspevku na mzdu zamestnanca?
4. Ako je to so zamestnancami v zatvorených automobilkách?
5. Týka sa príspevok na zamestnanca aj dohodárov?
6. Z akej mzdy sa počíta 80-percentný príspevok?
7. Ako sa bude príspevok 200-tisíc rozpočítavať v rámci firmy?
8. Ako štát pomôže živnostníkom?
9. Má na niektorý z príspevkov nárok aj firma bez zamestnancov?
10. Živnosť mám len pár mesiacov, ako dokážem pokles tržieb?
11. Môže pomoc dostať umelec či autor?
12. Som opatrovateľkou v Nemecku, no prichádzam o peniaze, keďže nemôžem cestovať. Mám nárok na príspevok?
13. Ako o príspevky požiadať?
14. Kedy si môžem odložiť platenie preddavkov na daň?
15. Čo sa mení pri podávaní daňových priznaní?
1. Aké opatrenia schválila vláda a koho sa týkajú?
Ide napríklad o príspevok na udržanie pracovného miesta pre zamestnávateľa (ktorým môže byť aj samostatne zárobkovo činná osoba - SZČO), príspevok pri poklese tržieb, odklad daňového priznania až do skončenia pandémie, ale aj možnosť nezamestnaných dlhšie čerpať podporu v nezamestnanosti.
Vláda zatiaľ nerokovala o odklade preddavkov na daň z príjmov či o odklade platenia odvodov ani o uplatnení strát za minulé roky.
2. Dostane príspevok na udržanie pracovného miesta (na 80 percent platu) priamo zamestnanec alebo zamestnávateľ?
O príspevok žiada zamestnávateľ (firma alebo SZČO). Po podpise zmluvy so štátom dostane na účet príspevok, ktorý pokryje 80 percent jeho hrubej mzdy, teda vrátane odvodov a dane, ktoré odvádza zamestnanec.
Odvody, ktoré za zamestnanca platí zamestnávateľ, príspevok nepokryje, zamestnávateľ ich bude naďalej platiť sám.
Opatrenie sa týka tých zamestnávateľov, ktorí pre mimoriadnu situáciu museli na základe rozhodnutia ústredného krízového štábu zatvoriť svoju prevádzku, napríklad kaviarne či reštaurácie.
V takom prípade vznikla zamestnávateľom podľa Zákonníka práce prekážka, pre ktorú nemali pre zamestnancov prácu. Zamestnanec má vtedy nárok na náhradu mzdy vo výške sto percent, ak nie je v kolektívnej zmluve dohodnutý menší podiel (najmenej môže byť 60 percent).
Po novom sa Zákonník práce dopĺňa o osobitné ustanovenia pre mimoriadnu situáciu, akou je aj pandémia. Ak počas nej zamestnanec nemôže vykonávať prácu úplne alebo sčasti, ide o prekážku na strane zamestnávateľa a zamestnancovi patrí náhrada hrubej mzdy vo výške 80 percent jeho priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy.
Čo to znamená? Napríklad prevádzkovateľ povinne zatvorenej kaviarne musel v marci svojim zamestnancom platiť náhradu mzdy vo výške sto percent (ak si to v v kolektívnej zmluve nedohodol inak).
Po novom si môže od štátu vypýtať príspevok, ktorý mu pokryje 80 percent hrubej mzdy jeho zamestnanca (najviac 1100 eur). Z vlastného zaplatí zamestnávateľ iba odvody, ktoré platí za zamestnanca. Ak mal dohodnutú nižšiu náhradu mzdy, napríklad 60 percent, štátny príspevok bude najviac 880 eur na zamestnanca.
3. Aké sú podmienky čerpania príspevku na mzdu zamestnanca (udržanie pracovného miesta)?
Príspevok na udržanie pracovného miesta môže byť najviac 1100 eur na jedného zamestnanca, respektíve do výšky 80 percent jeho priemerného platu.
Suma príspevkov na jedného žiadateľa môže dosiahnuť najviac 200-tisíc eur mesačne.
Podmienkou bude vyplatenie náhrady mzdy zamestnancovi vo výške 80 percent jeho zárobku. Nemožno ich teda použiť napríklad na nefinančné bonusy, ako sú firemné auto alebo permanentka do fitnescentra.
Zamestnávateľ sa tiež musí zaviazať, že dva mesiace po mesiaci, za ktorý žiada príspevok, nedá zamestnancovi výpoveď.
Zamestnávateľ je takisto povinný zdokladovať údaj o počte zamestnancov ku koncu marca, ako aj to, že k 31. decembru 2019 nebol "vo finančných ťažkostiach". Nemal by teda byť v predlžení alebo v konkurze.
Požadované informácie bude žiadateľ o príspevok deklarovať v čestnom vyhlásení, ktoré pošle na miestne príslušný úrad práce. Ministerstvo práce upozorňuje, že všetky skutočnosti bude neskôr kontrolovať.
Dôležité je tiež vedieť, že žiadať o príspevok môže len firma či živnostník, ktorí začali podnikať najneskôr 1. februára 2020. Kto začal podnikať a zamestnávať neskôr, nárok na pomoc od štátu nemá.
4. Ako je to so zamestnancami v zatvorených automobilkách?
Zamestnanci podnikov, ako sú napríklad automobilky a ich dodávatelia, ktoré zastavili alebo obmedzili výrobu v súvislosti s pandémiou, no nie na základe rozhodnutia ústredného krízového štábu, dostávajú od zamestnávateľa náhradu mzdy.
Príspevok pri poklese tržieb
pri poklese tržieb o viac ako 20 percent je nárok na 180 eur na zamestnanca (živnostníka),
pri poklese tržieb o viac ako 40 percent: 300 eur,
pri poklese tržieb o viac ako 60 percent: 420 eur,
pri poklese tržieb o viac ako 80 percent: 540 eur.
Príspevky bude štát vyplácať aj za marec, budú však v polovičnej výške. Napríklad pri poklese viac ako 80 percent to bude 270 eur.
Tá môže byť najmenej 60 percent alebo až 100 percent mzdy zamestnanca - podľa toho, ako sa firma v minulosti dohodla s odborármi. Napríklad vo Volkswagene je to 60 percent.
Firmy, ktoré síce zatvárali z dôvodov súvisiacich s pandémiou, ale nie na príkaz krízového štábu, nemajú nárok na príspevok na udržanie pracovného miesta. Môžu však žiadať o príspevok pri poklese tržieb.
5. Týka sa príspevok na zamestnanca aj dohodárov?
Nie, príspevok na udržanie pracovného miesta sa týka iba zamestnancov, ktorí pracujú na trvalý pracovný pomer.
O príspevok môže firma požiadať aj na zamestnanca, ktorý pracuje na skrátený pracovný úväzok, napríklad polovičný. "Všetko je však otvorené," povedal štátny tajomník ministerstva práce Jozef Mihál na TA3.
Návrhy síce schválila vláda, no prerokovať ich ešte musí parlament. Podmienky sa tak môžu meniť.
6. Z akej mzdy sa počíta 80-percentný príspevok?
Z priemernej mzdy zamestnanca, ktorej výpočet určuje Zákonník práce. Vychádza sa z údajov za predchádzajúci štvrťrok. Ak sa teda zisťuje priemerný zárobok za marec 2020, vypočíta sa z údajov za október až december 2019.
U zamestnancov, ktorí nastúpili do zamestnania iba nedávno, sa vychádza z predpokladaného zárobku.
7. Ako sa bude príspevok 200-tisíc rozpočítavať v rámci firmy?
Zamestnávateľ môže požiadať o príspevok na jedného zamestnanca do výšky 80 percent jeho platu, najviac naňho môže dostať 1100 eur.
Ak teda hrubá mzda zamestnanca predstavuje tisíc eur, štát prispeje na 80 percent, teda 800 eurami.
Keďže limit na jedného zamestnávateľa je 200-tisíc eur mesačne, firma môže pri tisícovom priemernom plate rozdeliť štátny príspevok medzi 250 zamestnancov. Pri maximálnej sume na zamestnanca vystačí príspevok na 181 ľudí.
Firma môže príspevok použiť len na mzdy zamestnancov. Ako ich použije medzi jednotlivými pozíciami, nie je v podmienkach pomoci určené.
8. Ako štát pomôže živnostníkom?
Ak živnostník zamestnáva a musel v dôsledku rozhodnutia štátu zatvoriť prevádzku, má nárok na príspevok na udržanie pracovného miesta (pozri body 1 až 7).
Živnostník, ktorý nezamestnáva a prevádzku zatvoril alebo obmedzil, ale nie na príkaz štátu, si môže nárokovať príspevok pri poklese tržieb.
Táto pomoc sa týka všetkých SZČO. Teda aj živnostníkov, ktorí pracujú ako subdodávatelia iných firiem alebo ako kvázi interní pracovníci, ktorí nepracujú na trvalý pracovný pomer, ale na živnosť.
9. Má na niektorý z príspevkov nárok aj firma bez zamestnancov?
Nie, o oba príspevky môže žiadať iba firma, ktorá zamestnáva. Jednoosobových eseročiek sa táto podpora netýka. SZČO, ktorá nezamestnáva, môže požiadať o príspevok pri poklese tržieb.
To znamená, že vo výhode sú tí individuálni podnikatelia, ktorí podnikajú formou SZČO, a nie formou jednoosobovej eseročky.
10. Živnosť mám len pár mesiacov, ako dokážem pokles tržieb?
V podmienkach na nárok príspevku pri poklese tržieb sa vyslovene píše, že "žiadateľom o príspevok môže byť len subjekt, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 1. februáru 2020".
Takýto živnostník už za február nejaký príjem (resp. tržby) dosiahol, čo bude dôležité pri určovaní poklesu tržieb.
Explicitne sa to píše aj v podmienkach, ktoré schválila vláda: "V prípade, že žiadateľ neprevádzkoval v uvedenom období činnosť, dokladuje porovnateľné obdobie za február 2020."
11. Môže pomoc dostať umelec či autor?
Vo vládnom návrhu podmienok na čerpanie pomoci sa uvádza, že v prípade poklesu tržieb môžu o príspevok požiadať nielen živnostníci, ale aj audítori, notári, poľnohospodári, autori, divadelníci či hudobníci.
12. Som opatrovateľkou v Nemecku, no prichádzam o peniaze, keďže nemôžem cestovať. Mám nárok na príspevok?
Opatrovateľky síce spravidla pracujú na živnosť a sú najímané cez slovenské agentúry, no odvody platia v krajinách, v ktorých vykonávajú činnosť, teda napríklad v Rakúsku či v Nemecku.
Štátny tajomník ministerstva práce Jozef Mihál v televízne relácii na TA3 vysvetlil, že takéto opatrovateľky by si mali nároky uplatniť v týchto krajinách.
13. Ako o príspevky požiadať?
O oba príspevky bude žiadať zamestnávateľ alebo SZČO miestne príslušný úrad práce.
Detailný postup žiadostí ešte ministerstvo práce pripravuje. No už teraz je potvrdené, že zamestnávatelia a SZČO budú k žiadosti prikladať čestné vyhlásenie, v ktorom budú deklarovať zmenu tržieb či počet zamestnancov.
14. Kedy si môžem odložiť platenie preddavkov na daň?
Preddavky na daň z príjmov si môže podľa informácií z ministerstva financií odložiť podnikateľ či firma iba vtedy, ak jeho tržby klesli o viac ako 40 percent.
Pokles sa bude posudzovať medziročne, to znamená, že sa budú porovnávať údaje o tržbách napríklad za apríl 2020 a apríl 2019.
Firma alebo živnostník bude pokles tržieb oznamovať finančnej správe, pričom musí priložiť čestné vyhlásenie.
Vyhlásenie bude treba posielať za každý mesiac alebo štvrťrok zvlášť, podľa toho, ako má podnikateľ nastavené platenie preddavkov.
Preddavky na daň, ktoré si podnikateľ odloží, bude doplácať až v daňovom priznaní za rok 2020.
Odložiť platenie preddavkov na daň si bude môcť každý podnikateľ bez ohľadu na to, koľko má zamestnancov alebo aké vysoké má príjmy.
Toto opatrenie sa týka podnikateľov, ktorí mali v predchádzajúcom zdaňovacom období zisk 16 600 eur a vyšší a museli platiť preddavky na daň z príjmov právnickej osoby štvrťročne a mesačne. Nejde o odklad preddavkov daní z miezd zamestnancov.
15. Čo sa mení pri podávaní daňových priznaní?
Pôvodne sa hovorilo, že kto podá daňové priznanie do konca júna, hoci o odklade neinformuje daňový úrad, nebude pokutovaný.
Novela, ktorú v utorok schválila vláda, však posúva nový termín na podanie daňových priznaní až mesiac po skončení pandémie.
Inak povedané, kto nestihol podať daňové priznanie do konca marca a neposlal daniarom ani oznámenie o predĺžení lehoty, pokutu nedostane a zároveň stačí, ak priznanie podá a daň zaplatí mesiac po skončení pandémie (oznámi ho ústredný krízový štáb).
Ak sa skončí napríklad v polovici júla, daňové priznania stačí podať do konca augusta.
Takisto sa posúva poukázanie dvoch percent v prípade zamestnancov, ktorým robil zúčtovanie zamestnávateľ.
Kým normálne platí, že vyhlásenie o poukázaní treba daňovému úradu preukázať do konca apríla, po novom sa povinnosť posúva až o dva mesiace po skončení pandémie.
Čítajte viac: https://index.sme.sk/c/22373215/kolko-p ... ovede.html
Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
Spoiler
Odborník na odpady a nový poslanec OKS na kandidátke SaS Radovan Kazda verí, že zálohovanie sa odloží aspoň do roku 2027 a potom už aj tak nebude potrebné.
Budeme či nebudeme na Slovensku zálohovať plastové fľaše a plechovky?
Vzhľadom na to, že parlament o tom schválil zákon, je vysoký predpoklad, že v roku 2022 by to už malo naplno fungovať. Na začiatku spúšťania by mal štát vybrať správcu zálohového systému, ktorý vybuduje celý systém.
Pýtal som sa na to preto, že ste známy ako človek, ktorý tento krok výrazne spochybňuje. Zároveň ste členom OKS, ktorá prešla do parlamentu na kandidátke SaS. A tá je vo vláde.
[ Koronavírus a nová vláda - čo dôležité dnes treba vedieť? Objednajte si večerný e-mailový Newsfilter. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Áno, SaS má v programe zálohovanie plastových fliaš a plechoviek odložiť. Dúfam, že sa to podarí.
Pozrel som si analýzu, ktorú pre ministerstvo životného prostredia v novembri 2018 urobil Inštitút environmentálnej politiky. A faktom je, že v prospech zálohovania to nevychádza až tak jasne. „Akademická literatúra porovnávajúca celkové náklady a benefity zálohovania je nejednoznačná a výsledky veľmi závisia od konkrétnych podmienok.“ V niektorých krajinách odborníci tvrdia, že celkové spoločenské prínosy niekoľkonásobne prevyšujú náklady, inde je to naopak. Ako je možné, že sa nezhodnú ani odborníci?
Je to možné preto, že každý započítava do spoločenských benefitov čosi iné, pričom im pripisuje rôznu hodnotu. Ide o ťažko uchopiteľné veci, ktoré sa náročne vyčísľujú, kvantifikujú. Príklad – na koľko eur by ste ohodnotili, že v nejakom konkrétnom lese počas prechádzky nenatrafíte na odhodenú plechovku či plastovú fľašu? Výsledky preto ani nemôžu byť iné, než kontroverzné.
Napriek nejednoznačnosti štúdií je systém zálohovania populárny vo viacerých krajinách. Ak to nie je ekonomicky jednoznačne výhodné, nejde primárne o fiktívne kupovanie si pocitu, že chránime prírodu?
Príťažlivosť zálohovania plastových fliaš a plechoviek spočíva v znižovaní takzvaného litteringu (odpadu, ktorý ľudia nevyhodia tam, kam patrí, ale na ulicu, popri cestách, v lese a podobne). Keď ľudia vidia v prírode pohodenú fľašu či plechovku, hnevá ich to.
Systému zálohovania treba uznať, že s vysokou pravdepodobnosťou littering v prírode zníži. Plechovky a plastové fľaše už nebude odhadzovať takmer nik, lebo bude vedieť, že za ne môže dostať peniaze. Čím vyššia záloha, tým vyššia motivácia ľudí nevyhadzovať plechovky ani fľaše. A práve predstava čistejších lesov, okolí jazier, potokov, ciest či ulíc je pre ľudí taká lákavá.
To sedí, citujem zo spomínanej analýzy: „Najväčšou výhodou povinného zálohovania nápojových obalov je jeho preukázateľná výkonnosť, keď miera návratnosti nezriedka dosahuje aj viac ako 90 percent, čomu sa nevyrovná žiadna iná schéma zberu odpadu. Menej odpadu z vybraných surovín končí na skládkach i voľne v prírode, keďže výška zálohy motivuje spotrebiteľa fľašu vrátiť.“
Nič to však nemení na fakte, že väčšina krajín naďalej funguje bez zálohovania plastových fliaš a plechoviek, pričom tieto komodity dlhodobo zbierajú tak, ako aj my doteraz – prostredníctvom farebných kontajnerov. Viaceré krajiny týmto systémom dosahujú slušné výsledky, darí sa im vytriediť viac ako 80 percent odpadu. Rozdiely v úspešnosti teda nie sú až také veľké, navyše súčasný systém je oveľa lacnejší.
Cieľom EÚ je, že do roku 2029 budú všetky členské krajiny dosahovať číslo 90 percent.
Zálohovaním sa dá k nemu dostať ľahšou cestou, lebo je drahšia. Treba sa však pozrieť aj na náklady a premýšľať, či súčasný systém nevedie k tomu istému výrazne lacnejšie.
Vplyv na zníženie litteringu bol v niektorých krajinách spochybňovaný, napríklad v Nemecku systém zálohovania jednorazových nápojových obalov množstvo odhodených odpadkov na ulici výrazne neznížil. Zrejme do toho teda vstupujú aj iné faktory vrátane vyspelosti populácie.
Bezpochyby to súvisí s tým, ako je bežný občan vzdelaný a naučený zbierať po sebe odpad. V Nemecku to majú pomerne dobre spracované. S obyvateľmi pracujú, takže postupne aj oni začali mať morálne zábrany hocičo vyhodiť kamkoľvek. Týka sa to aj iných triedených komodít, ktoré prestali hádzať do zmesového komunálneho odpadu.
Istá česká štúdia však preukázala v Nemecku iný problém – po zavedení zálohovania plastových fliaš poklesla miera triedenia ostatných plastov prvé roky až o 11 percent. Ľudia si jednoducho stotožnili plasty len s PET fľašami a ostatné plasty sčasti ignorovali.
Bol by to problém aj u nás, priznáva to analýza ministerstva – zálohovanie by narúšalo zvyk občanov hádzať plasty do žltých kontajnerov. Teraz si predstavte, že zberové spoločnosti investovali obrovské peniaze do optických triediacich liniek. Po nabehnutí zálohovania budú tie linky zbytočné a firmy tak vyhodili peniaze von oknom.
Ďalšia vec – ak sa zálohujú plechovky, teda hliník, a plastové fľaše, zberové spoločnosti prídu o príjmy z nich, pričom ide o cenné materiály. Celkovo pôjde o milióny eur ročne.
Jedna štúdia predpokladá, že zavedenie systému zálohovania by malo pozitívny efekt na zamestnanosť.
Argument zvyšovaním zamestnanosti je úplne falošný. Je to takzvaný klam rozbitého okna. Jasné, že keď zavedieme nejakú reguláciu a napcháme tam peniaze, vytvoríme aj nejakú zamestnanosť, akosi sa však zamlčiava, že tie peniaze by sa dali použiť aj alternatívne. Navyše, vieme, akú nezamestnanosť spôsobilo práve ich viazanie na spomínaný účel?
Nie je však povinné zálohovanie najlepším systémom, ktorý dokáže sledovať, koľko výrobkov sa uviedlo na trh, koľko sa vyzbieralo, a minimalizovať tak čiernych pasažierov v systéme?
S tým sa asi dá súhlasiť, ale nijako to nezabráni napríklad cezhraničnému litteringu. Ak si kamionista z inej krajiny berie na Slovensko plastové fľaše, vyhodí ich práve u nás. Do nášho systému sa však nedostanú, lebo ich nie je ako odovzdať, nemajú totiž potrebný čiarový kód.
Akými benefitmi argumentujú zástancovia povinného zálohovania?
Nehovoril by som o benefitoch, skôr ide len o ten záväzok voči EÚ. Už sme spomínali, že Slovensko je povinné do roku 2029 vytriediť 90 percent PET fliaš. V roku 2016 sme mali evidovanú vytriediteľnosť 63 percent.
Zástancovia dôvodne predpokladajú, že zálohovaním, respektíve správnym nastavením jeho systému, to ľahšie vytiahnu na tých 90 percent. Problém je nákladnosť tohto systému.
Koľko by mal stáť celý systém zálohovania?
Ministerstvo životného prostredia si dalo u svojich analytikov vypracovať štúdiu, v ktorej sú celkom solídne odhady. Len zavedenie, teda prvé fixné náklady, by mali byť 80 miliónov eur. Drvivú väčšinu z tejto sumy zaberie nakupovanie automatov na príjem fliaš a plechoviek.
K tomu si pripočítajte stavebné úpravy prevádzok, vybudovanie informačného systému, kompletný manažment, aby to fungovalo.
Ak už dnes zálohujeme sklenené fľaše, je taký problém rozšíriť to o ďalšie komodity?
Je, lebo hovoríme o úplne iných objemoch. Rádovo to je niekde úplne inde ako sklenené fľaše. A bez špeciálneho stroja, teda automatu, ktorý dokáže načítavať čiarové kódy, to tiež nejde. Navyše, vyhláška stanovuje, ktoré prevádzky ten systém budú musieť mať povinne a ktoré nie. A rovno si povedzme, že malých prevádzkovateľov to hnevá. Budú v zjavnej nevýhode.
V čom?
Malé predajne na dedinách obvykle nemajú priestory, aby tam vybudovali priestory na zber a skladovanie zálohovaných fliaš a plechoviek.
Veď práve ony to nebudú musieť mať.
No a predstavte si, že si kúpite PET fľašu práve u nich. Kam ju vrátite? Tam, kde vám za ňu vyplatia zálohu, teda vo veľkom obchode v meste. A tam rovno urobíte aj nákup toho, čo potrebujete, lebo nebudete mať motiváciu vrátiť sa späť. Malé potraviny tým pádom budú mať menšie tržby, a práve to je zdrojom ich hnevu na nový systém.
Budeme môcť odovzdávať plastové fľaše a plechovky aj postláčané, aby sme doma ušetrili priestor, alebo v pôvodnom stave a neskrčené?
Musia byť v takom stave, aby stroj dokázal prečítať čiarový kód. V podstate teda budú musieť byť v takmer neporušenom stave. Minimálne pokrčenie asi problém nebude, rozhodujúca bude schopnosť automatu prečítať kód.
Nebol by riešením zákaz plastových fliaš?
O tom žiadna krajina na svete neuvažuje, lebo PET fľaše majú obrovské benefity. Napríklad hmotnosť. Fľaša sa do výsledného tvaru vyformuje až v plničke v závode, kde sa do nej dávajú nápoje, čiže je výhodná aj z hľadiska prepravných nákladov a uhlíkovej stopy. Navyše, PET fľaša je totálne hygienická.
Ako dlho sa plastová fľaša rozkladá v prírode?
Stovky rokov. Spomenul som, že je hygienická, čiže samotnej prírode tým, že je v nej pohodená, nijako zásadne neškodí. Ide najmä o estetický, teda vizuálny problém. Problém vzniká vtedy, ak sa fľaša dostane do vodného toku a následne do mora, kde spôsobuje ďalšie negatívne externality, napríklad to, že kúsky plastov nachádzame v telách tamojších živočíchov.
U nás na dedine sa dnes plasty riešia tak, že raz štvrťročne ich vyložím vo vreci pred bránu, prídu po ne smetiari, pričom ako motiváciu na ďalšie triedenie nám prehodia nové vrece. Inde sú na to špeciálne kontajnery.
Dnes má domácnosť, ktorá chce triediť odpad, zvyčajne štyri nádoby – na zmesový komunálny odpad, sklo, papier a plasty. Systém zálohovania pre ňu bude znamenať, že doma pribudne ďalšia nádoba – na PET fľaše a plechovky.
Rodina teda bude mať dve nádoby na plasty, pričom každú z nich bude odovzdávať iným spôsobom. To tiež považujem za zbytočnú komplikáciu, lebo mať v malom byte päť nádob na odpady je trochu problém.
A podstatné je aj zníženie komfortu – dnes môžete PET fľaše hodiť do žltého kontajnera, po novom s nimi budete musieť chodiť do obchodu. Aj to len do takého, ktorý ich vykúpi, čo pre mnohých dedinčanov bude znamenať cestu do mesta. Len tieto nepriame náklady podľa štúdie vychádzajú na 14 až 21 miliónov ročne.
Vravíte, že zálohovanie je drahé a zbytočne komplikuje život ľuďom, veľkým obchodom pre nákladnosť, malým obchodom pre hroziace nižšie tržby. Aká je potom alternatíva? To, že ostaneme pri dnešnom systéme?
Dnešný systém už predsa budujeme 15 rokov. Je solídne rozpracovaný a využíva ho obrovská časť Európy. Naliali sme do toho za tie roky možno už stovky miliónov eur, funguje to, a teraz to máme meniť?
Problém je, že máme dosiahnuť vytriediteľnosť 90 percent.
Na to nepotrebujeme zálohovanie, len dodatočné opatrenia k súčasnému systému, ktoré budú oveľa lacnejšie.
Konkrétne?
Musíme pokračovať v budovaní systému triedenia v kontajneroch, k tomu vzdelávať obyvateľstvo, zvyšovať hustotu zbernej siete, môžeme tiež zaviesť takzvaný množstvový zber. Pri ňom by ľudia neplatili za odpad paušálne poplatky, ale variabilné ceny podľa toho, koľko odpadu vyprodukujú a vytriedia.
Ako to chcete odsledovať pri každom byte v paneláku?
Tam by to bol asi problém, paneláky by naďalej mali spoločné kontajnery, ale pri rodinných domoch s tým nemôže byť problém. Dá sa to urobiť napríklad cez čiarové kódy alebo čipy na kontajneroch, ktoré by boli spárované s menom rodiny. Nie je problém zvážiť každý kontajner.
Má niekto jasno v tom, koľko by to celé stálo?
V tejto chvíli asi nie, ale benefitom by nepochybne bolo zníženie množstva zmesového komunálneho odpadu. Nižšia cena za odvoz odpadu by bola pre ľudí veľkou motiváciou.
Nie ste prehnane optimistický? Podľa mňa by množstvo ľudí začalo vyvážať odpad na čierne skládky. Alebo svoj odpad vhodia do susedovej nádoby.
Uznávam, že toto by bol jeden z ďalších efektov. Aj odborná obec tvrdí, že množstvový zber spôsobuje vznik nelegálnych skládok a odpadovú turistiku, keď ľudia vozia odpad do obce, v ktorej sú výhodnejšie ceny, prípadne využijú cudzí kontajner. Preto preferujem skôr poplatok kombinovaný z množstvovej a paušálnej platby. Nič to nemení na fakte, že množstvový zber má zavedený viac krajín v Európe.
Zálohovanie plastových fliaš má zavedené zase len osem krajín EÚ.
V tejto chvíli je ich už tuším desať. Väčšina sa tomu stále vyhýba, zrejme hľadí aj na náklady. Niektoré krajiny otvorene povedali, že do zálohovania nepôjdu. Napríklad Česko. Dalo si vypracovať štúdiu a záver bol jasný – momentálne o čomsi takom neuvažuje.
Ako viete, že nezavedenie systému zálohovania a udržiavanie a rozvíjanie súčasného systému vyjde lacnejšie?
Určite by to vyšlo lacnejšie.
Je to niekde prepočítané?
Nie je, ale logika nepustí. Pri zálohovaní máte len vstupné náklady 80 miliónov eur, pričom každý rok bude treba ďalších 33 miliónov. Doteraz bol zber všetkých komodít zabezpečovaný organizáciami zodpovednosti výrobcov, ktorých tržby tvorili ročne niekoľko desiatok miliónov eur. Keď z toho vyjmete čo len jedinú komoditu a bude to stáť 33 miliónov každý rok, logicky vám vyjde, ktorý systém je lacnejší.
Radovan Kazda. Foto – archív R. K.
Miloš Veverka z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy pre TASR povedal, že zavedenie systému zálohovania PET fliaš na Slovensku by zlepšilo zber aj možnosti recyklácie plastov.
Záleží na tom, ktoré plasty myslí. Ak iba PET fľaše, súhlasím. Ako to však zlepší zber aj možnosti recyklácie ostatných plastov, to neviem.
Tvrdí tiež, že environmentálne prínosy, ktoré zálohovanie poskytuje, sú oveľa vyššie ako finančné náklady.
Toto je zo strany pána Veverku také jemné neporozumenie problému. Environmentálna politika sa nevykonáva tak, že ignorujem náklady. Vždy je to aj o nich, teda o tom, koľko peňazí a na aký účel ich chceme viazať.
Nemalo by to byť tak, že prírodu chránime z princípu a bez ohľadu na to, koľko to bude stáť? Prečo stále primárne hľadieť na ekonomické náklady?
Bez toho to predsa nejde. Jedna vec je chrániť prírodu, iná viazať prostriedky efektívne. Vstupné náklady na vybudovanie systému zálohovania sú odhadnuté na 80 miliónov eur.
Za podobnú sumu sa dala vybudovať jedna spaľovňa odpadov, ktorá by ekologicky zhodnotila 100-tisíc ton odpadov ročne. Nevybudujeme za tie peniaze radšej hustejšiu sieť zberných nádob? Neinvestujeme tie peniaze napríklad do osvety medzi obyvateľmi? Porovnávajme, prepočítavajme a uvidíme, čo je výhodnejšie. Zálohovanie to nie je.
Veverka hovorí, že finančné náklady nepredstavujú závažný problém. „Je možné ich bez problémov premietnuť do ceny výrobkov tak, že si to spotrebiteľ ani nevšimne. Navýšenie sa predpokladá rádovo v jednotkách centov na jeden obal.“
Áno, ak niečo výrobca skryje do ceny, spotrebiteľ si to zväčša nevšimne. Je to podobné, ako keď si doma spotrebiteľ zapne elektrospotrebič a netuší, že s ostatnými spotrebiteľmi platí 300 miliónov eur ročne na podporu obnoviteľných zdrojov energie. Nevšimne si to, lebo nevie, že je to v tej cene skryté.
Argumentuje aj tým, že príroda by sa vyčistila od voľne pohodených fliaš a plechoviek, ktoré sú v okolí ciest, chodníkov, na brehoch riek, jazier a potokov, teda prakticky všade, kam sa dostanú ľudia.
To tiež nesedí. Plastových fliaš a plechoviek, ktoré sú už v prírode pohodené, by sme sa nijako nezbavili. Nemajú totiž čiarový kód, a tak nik nemá ekonomickú motiváciu vyzbierať a odovzdať. Do systému sa teda nemajú ako vrátiť.
Navyše, bol som pri analýze toho, čo vyzbierajú dobrovoľníci práve v rámci litteringu. PET fľaše a plechovky tvorili možno tretinu odpadu, čiže tvrdenia o vyčistení prírody sú nezmyslom.
Väčšinu odpadu tvorili textílie, tégliky, plastové vrecká, topánky, papieriky od cukríkov a podobne. S pánom Veverkom súhlasím len v tom, že ľudia by už nevyhadzovali nové fľaše a plechovky, teda by tam neskončila malá časť potenciálneho budúceho odpadu.
Voľajako cítim, že zálohovanie plastových fliaš a plechoviek nepovažujete nielen za ekonomické, ale ani za ekologické.
Presne tak. Zálohovanie bude podľa mňa poškodzovať životné prostredie napríklad z hľadiska uhlíkovej stopy. Nemám tým na mysli ani tak ľudí, ktorí budú zámerne cestovať do obchodov, kde im tie fľaše a plechovky vykúpia, ale to, že vzniknú úplne nové prepravné trasy.
Doteraz sa totiž berie vytriedený plast jedným vozidlom. Po novom sa fľaše aj plechovky budú brať iba z obchodov, teda autá pôjdu po nových trasách, navyše sa to všetko bude musieť baliť do špeciálnych obalov, ktoré tiež treba vyrobiť.
V priestoroch na uskladnenie bude musieť svietiť svetlo, čiže sa bude míňať elektrina. A čo je vlastne automat na čítanie kódov? Ďalší elektrospotrebič, ktorý má za sebou výrobnú uhlíkovú stopu. Zálohovanie PET fliaš a plechoviek teda výrazne zvyšuje uhlíkovú stopu, teda škodí cieľu šetriť produkciu oxidu uhličitého. Tým nepopieram, že v iných aspektoch zálohovanie životnému prostrediu pomáha. Problém je, že negatíva prevažujú.
Rozumný minister by mal urobiť nasledovné – požiadať parlament, aby odložil účinnosť zákona o zálohovaní, a ďalej budovať súčasný systém, v ktorom každý rok tak či tak vytrieďujeme stále viac percent odpadu. A až keď povedzme v roku 2027 uvidíme, že nedokážeme vytriediť 90 percent plastových fliaš, pokojne to zálohovanie spusťme. Myslím si však, že to dosiahneme aj súčasným systémom.
RADOVAN KAZDA (1972)
Narodil sa v Starej Turej, vyštudoval krajinné inžinierstvo na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Venuje sa vydavateľstvu odborných periodík v oblasti priemyselnej ekológie, ktoré sa zameriavajú na odpady, energie a vody. Je členom OKS, po posledných parlamentných voľbách sa stal poslancom na kandidátke SaS.
Budeme či nebudeme na Slovensku zálohovať plastové fľaše a plechovky?
Vzhľadom na to, že parlament o tom schválil zákon, je vysoký predpoklad, že v roku 2022 by to už malo naplno fungovať. Na začiatku spúšťania by mal štát vybrať správcu zálohového systému, ktorý vybuduje celý systém.
Pýtal som sa na to preto, že ste známy ako človek, ktorý tento krok výrazne spochybňuje. Zároveň ste členom OKS, ktorá prešla do parlamentu na kandidátke SaS. A tá je vo vláde.
[ Koronavírus a nová vláda - čo dôležité dnes treba vedieť? Objednajte si večerný e-mailový Newsfilter. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Áno, SaS má v programe zálohovanie plastových fliaš a plechoviek odložiť. Dúfam, že sa to podarí.
Pozrel som si analýzu, ktorú pre ministerstvo životného prostredia v novembri 2018 urobil Inštitút environmentálnej politiky. A faktom je, že v prospech zálohovania to nevychádza až tak jasne. „Akademická literatúra porovnávajúca celkové náklady a benefity zálohovania je nejednoznačná a výsledky veľmi závisia od konkrétnych podmienok.“ V niektorých krajinách odborníci tvrdia, že celkové spoločenské prínosy niekoľkonásobne prevyšujú náklady, inde je to naopak. Ako je možné, že sa nezhodnú ani odborníci?
Je to možné preto, že každý započítava do spoločenských benefitov čosi iné, pričom im pripisuje rôznu hodnotu. Ide o ťažko uchopiteľné veci, ktoré sa náročne vyčísľujú, kvantifikujú. Príklad – na koľko eur by ste ohodnotili, že v nejakom konkrétnom lese počas prechádzky nenatrafíte na odhodenú plechovku či plastovú fľašu? Výsledky preto ani nemôžu byť iné, než kontroverzné.
Napriek nejednoznačnosti štúdií je systém zálohovania populárny vo viacerých krajinách. Ak to nie je ekonomicky jednoznačne výhodné, nejde primárne o fiktívne kupovanie si pocitu, že chránime prírodu?
Príťažlivosť zálohovania plastových fliaš a plechoviek spočíva v znižovaní takzvaného litteringu (odpadu, ktorý ľudia nevyhodia tam, kam patrí, ale na ulicu, popri cestách, v lese a podobne). Keď ľudia vidia v prírode pohodenú fľašu či plechovku, hnevá ich to.
Systému zálohovania treba uznať, že s vysokou pravdepodobnosťou littering v prírode zníži. Plechovky a plastové fľaše už nebude odhadzovať takmer nik, lebo bude vedieť, že za ne môže dostať peniaze. Čím vyššia záloha, tým vyššia motivácia ľudí nevyhadzovať plechovky ani fľaše. A práve predstava čistejších lesov, okolí jazier, potokov, ciest či ulíc je pre ľudí taká lákavá.
To sedí, citujem zo spomínanej analýzy: „Najväčšou výhodou povinného zálohovania nápojových obalov je jeho preukázateľná výkonnosť, keď miera návratnosti nezriedka dosahuje aj viac ako 90 percent, čomu sa nevyrovná žiadna iná schéma zberu odpadu. Menej odpadu z vybraných surovín končí na skládkach i voľne v prírode, keďže výška zálohy motivuje spotrebiteľa fľašu vrátiť.“
Nič to však nemení na fakte, že väčšina krajín naďalej funguje bez zálohovania plastových fliaš a plechoviek, pričom tieto komodity dlhodobo zbierajú tak, ako aj my doteraz – prostredníctvom farebných kontajnerov. Viaceré krajiny týmto systémom dosahujú slušné výsledky, darí sa im vytriediť viac ako 80 percent odpadu. Rozdiely v úspešnosti teda nie sú až také veľké, navyše súčasný systém je oveľa lacnejší.
Cieľom EÚ je, že do roku 2029 budú všetky členské krajiny dosahovať číslo 90 percent.
Zálohovaním sa dá k nemu dostať ľahšou cestou, lebo je drahšia. Treba sa však pozrieť aj na náklady a premýšľať, či súčasný systém nevedie k tomu istému výrazne lacnejšie.
Vplyv na zníženie litteringu bol v niektorých krajinách spochybňovaný, napríklad v Nemecku systém zálohovania jednorazových nápojových obalov množstvo odhodených odpadkov na ulici výrazne neznížil. Zrejme do toho teda vstupujú aj iné faktory vrátane vyspelosti populácie.
Bezpochyby to súvisí s tým, ako je bežný občan vzdelaný a naučený zbierať po sebe odpad. V Nemecku to majú pomerne dobre spracované. S obyvateľmi pracujú, takže postupne aj oni začali mať morálne zábrany hocičo vyhodiť kamkoľvek. Týka sa to aj iných triedených komodít, ktoré prestali hádzať do zmesového komunálneho odpadu.
Istá česká štúdia však preukázala v Nemecku iný problém – po zavedení zálohovania plastových fliaš poklesla miera triedenia ostatných plastov prvé roky až o 11 percent. Ľudia si jednoducho stotožnili plasty len s PET fľašami a ostatné plasty sčasti ignorovali.
Bol by to problém aj u nás, priznáva to analýza ministerstva – zálohovanie by narúšalo zvyk občanov hádzať plasty do žltých kontajnerov. Teraz si predstavte, že zberové spoločnosti investovali obrovské peniaze do optických triediacich liniek. Po nabehnutí zálohovania budú tie linky zbytočné a firmy tak vyhodili peniaze von oknom.
Ďalšia vec – ak sa zálohujú plechovky, teda hliník, a plastové fľaše, zberové spoločnosti prídu o príjmy z nich, pričom ide o cenné materiály. Celkovo pôjde o milióny eur ročne.
Jedna štúdia predpokladá, že zavedenie systému zálohovania by malo pozitívny efekt na zamestnanosť.
Argument zvyšovaním zamestnanosti je úplne falošný. Je to takzvaný klam rozbitého okna. Jasné, že keď zavedieme nejakú reguláciu a napcháme tam peniaze, vytvoríme aj nejakú zamestnanosť, akosi sa však zamlčiava, že tie peniaze by sa dali použiť aj alternatívne. Navyše, vieme, akú nezamestnanosť spôsobilo práve ich viazanie na spomínaný účel?
Nie je však povinné zálohovanie najlepším systémom, ktorý dokáže sledovať, koľko výrobkov sa uviedlo na trh, koľko sa vyzbieralo, a minimalizovať tak čiernych pasažierov v systéme?
S tým sa asi dá súhlasiť, ale nijako to nezabráni napríklad cezhraničnému litteringu. Ak si kamionista z inej krajiny berie na Slovensko plastové fľaše, vyhodí ich práve u nás. Do nášho systému sa však nedostanú, lebo ich nie je ako odovzdať, nemajú totiž potrebný čiarový kód.
Akými benefitmi argumentujú zástancovia povinného zálohovania?
Nehovoril by som o benefitoch, skôr ide len o ten záväzok voči EÚ. Už sme spomínali, že Slovensko je povinné do roku 2029 vytriediť 90 percent PET fliaš. V roku 2016 sme mali evidovanú vytriediteľnosť 63 percent.
Zástancovia dôvodne predpokladajú, že zálohovaním, respektíve správnym nastavením jeho systému, to ľahšie vytiahnu na tých 90 percent. Problém je nákladnosť tohto systému.
Koľko by mal stáť celý systém zálohovania?
Ministerstvo životného prostredia si dalo u svojich analytikov vypracovať štúdiu, v ktorej sú celkom solídne odhady. Len zavedenie, teda prvé fixné náklady, by mali byť 80 miliónov eur. Drvivú väčšinu z tejto sumy zaberie nakupovanie automatov na príjem fliaš a plechoviek.
K tomu si pripočítajte stavebné úpravy prevádzok, vybudovanie informačného systému, kompletný manažment, aby to fungovalo.
Ak už dnes zálohujeme sklenené fľaše, je taký problém rozšíriť to o ďalšie komodity?
Je, lebo hovoríme o úplne iných objemoch. Rádovo to je niekde úplne inde ako sklenené fľaše. A bez špeciálneho stroja, teda automatu, ktorý dokáže načítavať čiarové kódy, to tiež nejde. Navyše, vyhláška stanovuje, ktoré prevádzky ten systém budú musieť mať povinne a ktoré nie. A rovno si povedzme, že malých prevádzkovateľov to hnevá. Budú v zjavnej nevýhode.
V čom?
Malé predajne na dedinách obvykle nemajú priestory, aby tam vybudovali priestory na zber a skladovanie zálohovaných fliaš a plechoviek.
Veď práve ony to nebudú musieť mať.
No a predstavte si, že si kúpite PET fľašu práve u nich. Kam ju vrátite? Tam, kde vám za ňu vyplatia zálohu, teda vo veľkom obchode v meste. A tam rovno urobíte aj nákup toho, čo potrebujete, lebo nebudete mať motiváciu vrátiť sa späť. Malé potraviny tým pádom budú mať menšie tržby, a práve to je zdrojom ich hnevu na nový systém.
Budeme môcť odovzdávať plastové fľaše a plechovky aj postláčané, aby sme doma ušetrili priestor, alebo v pôvodnom stave a neskrčené?
Musia byť v takom stave, aby stroj dokázal prečítať čiarový kód. V podstate teda budú musieť byť v takmer neporušenom stave. Minimálne pokrčenie asi problém nebude, rozhodujúca bude schopnosť automatu prečítať kód.
Nebol by riešením zákaz plastových fliaš?
O tom žiadna krajina na svete neuvažuje, lebo PET fľaše majú obrovské benefity. Napríklad hmotnosť. Fľaša sa do výsledného tvaru vyformuje až v plničke v závode, kde sa do nej dávajú nápoje, čiže je výhodná aj z hľadiska prepravných nákladov a uhlíkovej stopy. Navyše, PET fľaša je totálne hygienická.
Ako dlho sa plastová fľaša rozkladá v prírode?
Stovky rokov. Spomenul som, že je hygienická, čiže samotnej prírode tým, že je v nej pohodená, nijako zásadne neškodí. Ide najmä o estetický, teda vizuálny problém. Problém vzniká vtedy, ak sa fľaša dostane do vodného toku a následne do mora, kde spôsobuje ďalšie negatívne externality, napríklad to, že kúsky plastov nachádzame v telách tamojších živočíchov.
U nás na dedine sa dnes plasty riešia tak, že raz štvrťročne ich vyložím vo vreci pred bránu, prídu po ne smetiari, pričom ako motiváciu na ďalšie triedenie nám prehodia nové vrece. Inde sú na to špeciálne kontajnery.
Dnes má domácnosť, ktorá chce triediť odpad, zvyčajne štyri nádoby – na zmesový komunálny odpad, sklo, papier a plasty. Systém zálohovania pre ňu bude znamenať, že doma pribudne ďalšia nádoba – na PET fľaše a plechovky.
Rodina teda bude mať dve nádoby na plasty, pričom každú z nich bude odovzdávať iným spôsobom. To tiež považujem za zbytočnú komplikáciu, lebo mať v malom byte päť nádob na odpady je trochu problém.
A podstatné je aj zníženie komfortu – dnes môžete PET fľaše hodiť do žltého kontajnera, po novom s nimi budete musieť chodiť do obchodu. Aj to len do takého, ktorý ich vykúpi, čo pre mnohých dedinčanov bude znamenať cestu do mesta. Len tieto nepriame náklady podľa štúdie vychádzajú na 14 až 21 miliónov ročne.
Vravíte, že zálohovanie je drahé a zbytočne komplikuje život ľuďom, veľkým obchodom pre nákladnosť, malým obchodom pre hroziace nižšie tržby. Aká je potom alternatíva? To, že ostaneme pri dnešnom systéme?
Dnešný systém už predsa budujeme 15 rokov. Je solídne rozpracovaný a využíva ho obrovská časť Európy. Naliali sme do toho za tie roky možno už stovky miliónov eur, funguje to, a teraz to máme meniť?
Problém je, že máme dosiahnuť vytriediteľnosť 90 percent.
Na to nepotrebujeme zálohovanie, len dodatočné opatrenia k súčasnému systému, ktoré budú oveľa lacnejšie.
Konkrétne?
Musíme pokračovať v budovaní systému triedenia v kontajneroch, k tomu vzdelávať obyvateľstvo, zvyšovať hustotu zbernej siete, môžeme tiež zaviesť takzvaný množstvový zber. Pri ňom by ľudia neplatili za odpad paušálne poplatky, ale variabilné ceny podľa toho, koľko odpadu vyprodukujú a vytriedia.
Ako to chcete odsledovať pri každom byte v paneláku?
Tam by to bol asi problém, paneláky by naďalej mali spoločné kontajnery, ale pri rodinných domoch s tým nemôže byť problém. Dá sa to urobiť napríklad cez čiarové kódy alebo čipy na kontajneroch, ktoré by boli spárované s menom rodiny. Nie je problém zvážiť každý kontajner.
Má niekto jasno v tom, koľko by to celé stálo?
V tejto chvíli asi nie, ale benefitom by nepochybne bolo zníženie množstva zmesového komunálneho odpadu. Nižšia cena za odvoz odpadu by bola pre ľudí veľkou motiváciou.
Nie ste prehnane optimistický? Podľa mňa by množstvo ľudí začalo vyvážať odpad na čierne skládky. Alebo svoj odpad vhodia do susedovej nádoby.
Uznávam, že toto by bol jeden z ďalších efektov. Aj odborná obec tvrdí, že množstvový zber spôsobuje vznik nelegálnych skládok a odpadovú turistiku, keď ľudia vozia odpad do obce, v ktorej sú výhodnejšie ceny, prípadne využijú cudzí kontajner. Preto preferujem skôr poplatok kombinovaný z množstvovej a paušálnej platby. Nič to nemení na fakte, že množstvový zber má zavedený viac krajín v Európe.
Zálohovanie plastových fliaš má zavedené zase len osem krajín EÚ.
V tejto chvíli je ich už tuším desať. Väčšina sa tomu stále vyhýba, zrejme hľadí aj na náklady. Niektoré krajiny otvorene povedali, že do zálohovania nepôjdu. Napríklad Česko. Dalo si vypracovať štúdiu a záver bol jasný – momentálne o čomsi takom neuvažuje.
Ako viete, že nezavedenie systému zálohovania a udržiavanie a rozvíjanie súčasného systému vyjde lacnejšie?
Určite by to vyšlo lacnejšie.
Je to niekde prepočítané?
Nie je, ale logika nepustí. Pri zálohovaní máte len vstupné náklady 80 miliónov eur, pričom každý rok bude treba ďalších 33 miliónov. Doteraz bol zber všetkých komodít zabezpečovaný organizáciami zodpovednosti výrobcov, ktorých tržby tvorili ročne niekoľko desiatok miliónov eur. Keď z toho vyjmete čo len jedinú komoditu a bude to stáť 33 miliónov každý rok, logicky vám vyjde, ktorý systém je lacnejší.
Radovan Kazda. Foto – archív R. K.
Miloš Veverka z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy pre TASR povedal, že zavedenie systému zálohovania PET fliaš na Slovensku by zlepšilo zber aj možnosti recyklácie plastov.
Záleží na tom, ktoré plasty myslí. Ak iba PET fľaše, súhlasím. Ako to však zlepší zber aj možnosti recyklácie ostatných plastov, to neviem.
Tvrdí tiež, že environmentálne prínosy, ktoré zálohovanie poskytuje, sú oveľa vyššie ako finančné náklady.
Toto je zo strany pána Veverku také jemné neporozumenie problému. Environmentálna politika sa nevykonáva tak, že ignorujem náklady. Vždy je to aj o nich, teda o tom, koľko peňazí a na aký účel ich chceme viazať.
Nemalo by to byť tak, že prírodu chránime z princípu a bez ohľadu na to, koľko to bude stáť? Prečo stále primárne hľadieť na ekonomické náklady?
Bez toho to predsa nejde. Jedna vec je chrániť prírodu, iná viazať prostriedky efektívne. Vstupné náklady na vybudovanie systému zálohovania sú odhadnuté na 80 miliónov eur.
Za podobnú sumu sa dala vybudovať jedna spaľovňa odpadov, ktorá by ekologicky zhodnotila 100-tisíc ton odpadov ročne. Nevybudujeme za tie peniaze radšej hustejšiu sieť zberných nádob? Neinvestujeme tie peniaze napríklad do osvety medzi obyvateľmi? Porovnávajme, prepočítavajme a uvidíme, čo je výhodnejšie. Zálohovanie to nie je.
Veverka hovorí, že finančné náklady nepredstavujú závažný problém. „Je možné ich bez problémov premietnuť do ceny výrobkov tak, že si to spotrebiteľ ani nevšimne. Navýšenie sa predpokladá rádovo v jednotkách centov na jeden obal.“
Áno, ak niečo výrobca skryje do ceny, spotrebiteľ si to zväčša nevšimne. Je to podobné, ako keď si doma spotrebiteľ zapne elektrospotrebič a netuší, že s ostatnými spotrebiteľmi platí 300 miliónov eur ročne na podporu obnoviteľných zdrojov energie. Nevšimne si to, lebo nevie, že je to v tej cene skryté.
Argumentuje aj tým, že príroda by sa vyčistila od voľne pohodených fliaš a plechoviek, ktoré sú v okolí ciest, chodníkov, na brehoch riek, jazier a potokov, teda prakticky všade, kam sa dostanú ľudia.
To tiež nesedí. Plastových fliaš a plechoviek, ktoré sú už v prírode pohodené, by sme sa nijako nezbavili. Nemajú totiž čiarový kód, a tak nik nemá ekonomickú motiváciu vyzbierať a odovzdať. Do systému sa teda nemajú ako vrátiť.
Navyše, bol som pri analýze toho, čo vyzbierajú dobrovoľníci práve v rámci litteringu. PET fľaše a plechovky tvorili možno tretinu odpadu, čiže tvrdenia o vyčistení prírody sú nezmyslom.
Väčšinu odpadu tvorili textílie, tégliky, plastové vrecká, topánky, papieriky od cukríkov a podobne. S pánom Veverkom súhlasím len v tom, že ľudia by už nevyhadzovali nové fľaše a plechovky, teda by tam neskončila malá časť potenciálneho budúceho odpadu.
Voľajako cítim, že zálohovanie plastových fliaš a plechoviek nepovažujete nielen za ekonomické, ale ani za ekologické.
Presne tak. Zálohovanie bude podľa mňa poškodzovať životné prostredie napríklad z hľadiska uhlíkovej stopy. Nemám tým na mysli ani tak ľudí, ktorí budú zámerne cestovať do obchodov, kde im tie fľaše a plechovky vykúpia, ale to, že vzniknú úplne nové prepravné trasy.
Doteraz sa totiž berie vytriedený plast jedným vozidlom. Po novom sa fľaše aj plechovky budú brať iba z obchodov, teda autá pôjdu po nových trasách, navyše sa to všetko bude musieť baliť do špeciálnych obalov, ktoré tiež treba vyrobiť.
V priestoroch na uskladnenie bude musieť svietiť svetlo, čiže sa bude míňať elektrina. A čo je vlastne automat na čítanie kódov? Ďalší elektrospotrebič, ktorý má za sebou výrobnú uhlíkovú stopu. Zálohovanie PET fliaš a plechoviek teda výrazne zvyšuje uhlíkovú stopu, teda škodí cieľu šetriť produkciu oxidu uhličitého. Tým nepopieram, že v iných aspektoch zálohovanie životnému prostrediu pomáha. Problém je, že negatíva prevažujú.
Rozumný minister by mal urobiť nasledovné – požiadať parlament, aby odložil účinnosť zákona o zálohovaní, a ďalej budovať súčasný systém, v ktorom každý rok tak či tak vytrieďujeme stále viac percent odpadu. A až keď povedzme v roku 2027 uvidíme, že nedokážeme vytriediť 90 percent plastových fliaš, pokojne to zálohovanie spusťme. Myslím si však, že to dosiahneme aj súčasným systémom.
RADOVAN KAZDA (1972)
Narodil sa v Starej Turej, vyštudoval krajinné inžinierstvo na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Venuje sa vydavateľstvu odborných periodík v oblasti priemyselnej ekológie, ktoré sa zameriavajú na odpady, energie a vody. Je členom OKS, po posledných parlamentných voľbách sa stal poslancom na kandidátke SaS.
Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
Spoiler
. Komentár Daga Daniša: Z Matoviča sú už zúfalí aj jeho najbližší
Aktuality.sk
Zdroj: Branislav Wáclav / Aktuality.sk
Aktuality.skDag Daniš
V tíme Igora Matovčia to začína vrieť. Aj keď len na diaľku, keďže priama komunikácia viazne. Partneri premiérovi vyčítajú, že nezvláda riadenie a zásadné rozhodnutia robí bez nich.
Trpezlivosť došla nielen Sulíkovi (vicepremiér za SaS), ktorý sa na Facebooku posťažoval na rozsiahle policajné kontroly, pre ktoré sa ľudia nemohli dostať do práce. Nespokojná je aj Remišová (vicepremiérka Za ľudí). A ďalší ľudia z vlády, Koaličnej rady alebo z krízových štábov...
Stretnutia sa zvolávajú živelne. Ministri nevedia, kedy bude vláda. Koaliční partneri netušia, či a kedy bude Koaličná rada. Krízový štáb a úrady nemôžu pravidelne zverejňovať informácie o počtoch nakazených, pretože túto výsadu chce mať premiér.
„Halali“
Málokto sa pritom dokáže s predsedom vlády spojiť osobne alebo aspoň telefonicky – a dohodnúť si poradu. Pretože premiér stále nemá dobre zorganizovaný tím svojich asistentov. A tým ani dobre zorganizovaný pracovný program a komunikačné linky.
Doteraz ostáva záhadou, kto je vlastne Matovičov najbližší poradca, s ktorým robí rozhodnutia. Vrátane tých rozhodnutí, ktorými vstupuje do právomocí iných ministrov. Ako napríklad minulý týždeň, keď v televízii len tak mimochodom poznamenal, že deti už nepôjdu do školy.
Niektorí si myslia, že veľký vplyv na Matovča má Andrea Kalavská. Bývalá ministerka zdravotníctva, ktorá sa stala súčasťou krízových štábov a tímu predsedu vlády. Iní si zas myslia, že Matovič sa rozhoduje, ako mal vo zvyku, sám.
Dobré ciele
Aby sme však neboli len kritickí: obmedzenie masového cestovania počas Veľkej noci je správne. Bratislava je jedno z ohnísk epidémie nového koronavírusu. Naopak, najmenej nakazených je na východnom a strednom Slovensku. Masové cestovanie Bratislavčanov za príbuznými by znamenalo veľké riziko, že nákaza sa rozšíri. A že si z malého problému – rýchlo a zbytočne – vyrobíme veľký. A reštart ekonomiky, ktorý je čoraz naliehavejší, budeme musieť odložiť...
Je dobré, že Matovič presadzoval sprísnené preventívne opatrenia počas Veľkej noci. Teda obmedzenie cestovania a mobility, vrátane kontrol.
O niečo horšie to však vyzerá s koordináciou a riadením konkrétnych policajných opatrení.
Matovič najskôr avizoval, že kontroly budú v mäkkej forme. Polícia si vraj zapíše, kto, kam a prečo cestuje. A overovať to bude až spätne.
Minister vnútra Mikulec (OĽaNO) dodal, že kontrolovať budú každého. Logicky, keďže Matovič chcel mať cestovanie pod kontrolou (s prípadným spätným preverovaním, či ľudia nepodvádzali).
Verejné pobúrenie
Aj mäkká forma kontrol, zameraná na strohé policajné záznamy, však spôsobila chaos na poloprázdnych cestách a diaľniciach. Vytvorili sa kolóny, v ktorých uviazli tisícky pracujúcich ľudí. Vrátane lekárov a zdravotníkov. Logicky, keďže plošné kontroly a následné kolóny zabrzdia každého. Aj infektológov.
Nasledovala vlna verejného pohoršenia. Vrátane pohoršenia ministra hospodárstva Sulíka a poslancov.
Vzápätí prišla online reakcia Matoviča. Zverejnil status na Facebooku, kde vysvetľoval, že kontroly na cestách vraj mali byť len námatkové, nie plošné. Zodpovedným za problémy je podľa premiéra policajný prezident, ktorý by sa vraj mal ospravedlniť.
Nechceme Matoviča upodozrievať, že si vymýšľa, nestojí si za rozhodnutiami a volí alibistické postoje. No vyzerá to tak.
Veľmi podobne Matovič otáčal aj pri nápade s „blackoutom“. Najskôr navrhol diskutovať o úplnom vypnutí krajiny na tri týždne, aby sme definitívne skoncovali s nákazou a vrátili sa do života ako predtým. Keď videl, že to odborníci aj verejnosť vypískali, zverejnil statusy, kde vysvetľoval, že on vlastne pod „blackoutom“ rozumel len to, čo tu už máme: obmedzovanie pohybu a hygienické normy...
Teraz to vyzerá podobne. Matovičova vláda najskôr vyčlenila časť armády na pomoc polícii pri kontrolách. Dnes za kolóny na cestách Matovič obviňuje vedenie polície a tvári sa, že on to takto vlastne vôbec nechcel.
Ako hovoria Česi: „Řekl jsem pět, myslel jsem deset“.
„Politika inak“
Iste, chápeme, že Matovič to myslí dobre. Chce byť zodpovedný. Chce Slovensko chrániť. A začiatočnícke chyby v koordinácii a riadení ho mrzia.
Otázne však je, či je za tým len neskúsenosť, alebo viac. Matovič sa pred voľbami rád chválil, že on politiku robí inak.
Ak ju chce robiť takto, ako to predvádza od nástupu vlády, tak mu treba zvorilo povedať nie. Takto politika vyzerať nemôže.
Radenie má zopár jasných pravidiel. Potrebujete osobný tím a plánovanie programu. Potrebujete pravidelné porady so stranou (predsedníctvo), s partnermi (Koaličné rady), s ministrami (zasadania vlády). S rešpektovaním právomocí, teda zodpovednosti a motivácie ostatných. So zadávaním/delegovaním úloh a kontrolou, či sú splnené.
Návrhy rozhodnutí môžete zverejňovať až potom, čo prejdú konfrontáciou a pripomienkami na porade s kompetentnými.
Toto remeslo je ťažké a nie každý dosahuje v rovnakom čase rovnaké výsledky. Šťastie spravidla praje tým pripraveným.
Nároky a pravidlá
Nechceme Matovičovu vládu odsudzovať ani viniť za všetky chyby. Má tú smolu, že skúsenosti nenaberá v normálnom režime, ale v čase krízy, ktorá niekoľko generácií nemá obdobu. Ani tie najskúsenejšie vlády dnes nedokážu rozhodovať a konať tak, aby sa nekopili ťažko zvládnuteľné problémy.
Žijeme v krízových časoch so zásadne obmedzeným pohybom. Preto je pohyb, prirodzene, obmedzený aj na diaľniciach. Zanadávajme si, ale rešpektujme to.
Na druhej strane: počas krízy radikálne zvyšujeme nároky na seba. A na rešpektovanie pravidiel, ktoré nás obmedzujú a otravujú. Súbežne s tým budeme zvyšovať nároky aj na vládu. Aj pre ňu musí platiť krízová disciplína a maximálna zodpovednosť za rešpektovanie pravidiel.
Určite nechceme Matovičovi radiť. No možno by mohol menej komunikovať s facebookmi. A viac s predsedom vlády.
Aktuality.sk
Zdroj: Branislav Wáclav / Aktuality.sk
Aktuality.skDag Daniš
V tíme Igora Matovčia to začína vrieť. Aj keď len na diaľku, keďže priama komunikácia viazne. Partneri premiérovi vyčítajú, že nezvláda riadenie a zásadné rozhodnutia robí bez nich.
Trpezlivosť došla nielen Sulíkovi (vicepremiér za SaS), ktorý sa na Facebooku posťažoval na rozsiahle policajné kontroly, pre ktoré sa ľudia nemohli dostať do práce. Nespokojná je aj Remišová (vicepremiérka Za ľudí). A ďalší ľudia z vlády, Koaličnej rady alebo z krízových štábov...
Stretnutia sa zvolávajú živelne. Ministri nevedia, kedy bude vláda. Koaliční partneri netušia, či a kedy bude Koaličná rada. Krízový štáb a úrady nemôžu pravidelne zverejňovať informácie o počtoch nakazených, pretože túto výsadu chce mať premiér.
„Halali“
Málokto sa pritom dokáže s predsedom vlády spojiť osobne alebo aspoň telefonicky – a dohodnúť si poradu. Pretože premiér stále nemá dobre zorganizovaný tím svojich asistentov. A tým ani dobre zorganizovaný pracovný program a komunikačné linky.
Doteraz ostáva záhadou, kto je vlastne Matovičov najbližší poradca, s ktorým robí rozhodnutia. Vrátane tých rozhodnutí, ktorými vstupuje do právomocí iných ministrov. Ako napríklad minulý týždeň, keď v televízii len tak mimochodom poznamenal, že deti už nepôjdu do školy.
Niektorí si myslia, že veľký vplyv na Matovča má Andrea Kalavská. Bývalá ministerka zdravotníctva, ktorá sa stala súčasťou krízových štábov a tímu predsedu vlády. Iní si zas myslia, že Matovič sa rozhoduje, ako mal vo zvyku, sám.
Dobré ciele
Aby sme však neboli len kritickí: obmedzenie masového cestovania počas Veľkej noci je správne. Bratislava je jedno z ohnísk epidémie nového koronavírusu. Naopak, najmenej nakazených je na východnom a strednom Slovensku. Masové cestovanie Bratislavčanov za príbuznými by znamenalo veľké riziko, že nákaza sa rozšíri. A že si z malého problému – rýchlo a zbytočne – vyrobíme veľký. A reštart ekonomiky, ktorý je čoraz naliehavejší, budeme musieť odložiť...
Je dobré, že Matovič presadzoval sprísnené preventívne opatrenia počas Veľkej noci. Teda obmedzenie cestovania a mobility, vrátane kontrol.
O niečo horšie to však vyzerá s koordináciou a riadením konkrétnych policajných opatrení.
Matovič najskôr avizoval, že kontroly budú v mäkkej forme. Polícia si vraj zapíše, kto, kam a prečo cestuje. A overovať to bude až spätne.
Minister vnútra Mikulec (OĽaNO) dodal, že kontrolovať budú každého. Logicky, keďže Matovič chcel mať cestovanie pod kontrolou (s prípadným spätným preverovaním, či ľudia nepodvádzali).
Verejné pobúrenie
Aj mäkká forma kontrol, zameraná na strohé policajné záznamy, však spôsobila chaos na poloprázdnych cestách a diaľniciach. Vytvorili sa kolóny, v ktorých uviazli tisícky pracujúcich ľudí. Vrátane lekárov a zdravotníkov. Logicky, keďže plošné kontroly a následné kolóny zabrzdia každého. Aj infektológov.
Nasledovala vlna verejného pohoršenia. Vrátane pohoršenia ministra hospodárstva Sulíka a poslancov.
Vzápätí prišla online reakcia Matoviča. Zverejnil status na Facebooku, kde vysvetľoval, že kontroly na cestách vraj mali byť len námatkové, nie plošné. Zodpovedným za problémy je podľa premiéra policajný prezident, ktorý by sa vraj mal ospravedlniť.
Nechceme Matoviča upodozrievať, že si vymýšľa, nestojí si za rozhodnutiami a volí alibistické postoje. No vyzerá to tak.
Veľmi podobne Matovič otáčal aj pri nápade s „blackoutom“. Najskôr navrhol diskutovať o úplnom vypnutí krajiny na tri týždne, aby sme definitívne skoncovali s nákazou a vrátili sa do života ako predtým. Keď videl, že to odborníci aj verejnosť vypískali, zverejnil statusy, kde vysvetľoval, že on vlastne pod „blackoutom“ rozumel len to, čo tu už máme: obmedzovanie pohybu a hygienické normy...
Teraz to vyzerá podobne. Matovičova vláda najskôr vyčlenila časť armády na pomoc polícii pri kontrolách. Dnes za kolóny na cestách Matovič obviňuje vedenie polície a tvári sa, že on to takto vlastne vôbec nechcel.
Ako hovoria Česi: „Řekl jsem pět, myslel jsem deset“.
„Politika inak“
Iste, chápeme, že Matovič to myslí dobre. Chce byť zodpovedný. Chce Slovensko chrániť. A začiatočnícke chyby v koordinácii a riadení ho mrzia.
Otázne však je, či je za tým len neskúsenosť, alebo viac. Matovič sa pred voľbami rád chválil, že on politiku robí inak.
Ak ju chce robiť takto, ako to predvádza od nástupu vlády, tak mu treba zvorilo povedať nie. Takto politika vyzerať nemôže.
Radenie má zopár jasných pravidiel. Potrebujete osobný tím a plánovanie programu. Potrebujete pravidelné porady so stranou (predsedníctvo), s partnermi (Koaličné rady), s ministrami (zasadania vlády). S rešpektovaním právomocí, teda zodpovednosti a motivácie ostatných. So zadávaním/delegovaním úloh a kontrolou, či sú splnené.
Návrhy rozhodnutí môžete zverejňovať až potom, čo prejdú konfrontáciou a pripomienkami na porade s kompetentnými.
Toto remeslo je ťažké a nie každý dosahuje v rovnakom čase rovnaké výsledky. Šťastie spravidla praje tým pripraveným.
Nároky a pravidlá
Nechceme Matovičovu vládu odsudzovať ani viniť za všetky chyby. Má tú smolu, že skúsenosti nenaberá v normálnom režime, ale v čase krízy, ktorá niekoľko generácií nemá obdobu. Ani tie najskúsenejšie vlády dnes nedokážu rozhodovať a konať tak, aby sa nekopili ťažko zvládnuteľné problémy.
Žijeme v krízových časoch so zásadne obmedzeným pohybom. Preto je pohyb, prirodzene, obmedzený aj na diaľniciach. Zanadávajme si, ale rešpektujme to.
Na druhej strane: počas krízy radikálne zvyšujeme nároky na seba. A na rešpektovanie pravidiel, ktoré nás obmedzujú a otravujú. Súbežne s tým budeme zvyšovať nároky aj na vládu. Aj pre ňu musí platiť krízová disciplína a maximálna zodpovednosť za rešpektovanie pravidiel.
Určite nechceme Matovičovi radiť. No možno by mohol menej komunikovať s facebookmi. A viac s predsedom vlády.
Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
Spoiler
04.04.2020, 00:00
Reprodukčná sila koronavírusu je slabšia, ako sme si mysleli, hovorí pre HNtelevíziu Smatana
Romana Hlavanda Gogová
Autor: Romana Hlavanda Gogová
81 367
1
Máme 70 dní na to, aby sme sa pripravili, tvrdí analytik a šéf Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana.
To, ako sa bude koronavírus vyvíjať na Slovensku, záleží od opatrení, ale aj od toho, ako ich budeme dodržiavať. Podľa Inštitútu zdravotnej politiky vrchol epidémie budeme mať koncom júla.
Máme teda 70 dní na to, aby sme sa naň pripravili. Podľa šéfa inštitútu Martina Smatanu je to dostatočne dlhý čas. „Ak si pozriete náš prvý model, tak celkový vrchol tej nákazy, ale aj sila, teda koľko ľudí bude nakazených, klesá,“ vysvetľuje.
Klesanie prichádza kvôli dvom dôvodom. Inštitút pracuje stále s lepšími dátami, ktorých majú zo dňa na deň viac. Druhým dôvodom je to, že reprodukčná sila vírusu je nižšia, ako si pôvodne mysleli.
Druhá pomoc. Matovičova vláda predstavila ďalšie tri ekonomické opatrenia vrátane odkladu splátok
AKTUALIZOVANÉ
Domáca ekonomika
Druhá pomoc. Matovičova vláda predstavila ďalšie tri ekonomické opatrenia vrátane odkladu splátok
Štúdia pritom ukazuje tri verzie – pesimistickú, strednú a optimistickú. „Myslíme si, že to zvládneme bez nejakých masívnych investícií, či kapacitných problémov.“ Informácie sú kľúčové pre krízový štáb, vedia totiž vypočítať model každého opatrenia, ktoré sa zavedie. Držia sa pesimistického modelu.
„My máme pripravené aj tie menej pesimistické verzie a modely, oni sú zverejnené v tej štúdií, ale aby sme to vedeli potvrdiť, či to tak je, tak potrebujeme viac testovaných.“
Podľa Smatanu je dôležité vedieť najmä to, aká je situácia v rómskych osadách, do ktorých sa vrátili obyvatelia zo zahraničia. Práve ich testovanie im pomôže upraviť reprodukčnú silu vírusu. Ďalšia predikcia teda už bude presnejšia.
Zatiaľ pracujú s verziou, že jeden človek nakazí 1,6 človeka. Vďaka opatreniam to však môže byť menej.
Rýchle zavedenie opatrení
Predpoklad, že na Slovensku sa nakazí 170-tisíc ľudí, keď v Taliansku je ich asi 120-tisíc a pandémia je tam na svojom vrchole, sa zdá veľmi pesimistický. Najmä preto, že naše vlády zaviedli opatrenia prakticky okamžite.
„Keď sa detailnejšie pozriete na talianske čísla, tak oni sú názoru, že majú 20-násobne viac pacientov, iba sú asymptomatickí, alebo ich nestíhajú sledovať. Briti odhadujú, že je to 10-násobok. To číslo, ktoré máme my, sú všetci pacienti, či symptomatickí alebo asymptomatickí.“ Dodáva, že keby sme odrátali tých, čo nemajú žiadne príznaky, tak to číslo rapídne klesne.
Analytik upozorňuje, že ich predikcia nehovorí o tom, že v nemociach budeme mať 170-tisíc ľudí. „My rátame, veľmi konzervatívne, že z tých 170-tisíc nebude mať žiadne príznaky 40 percent. Z tých 60 percent čo ostane, nebude mať sedem percent žiadne komplikácie, pre ktoré by museli ísť do nemocnice a z nich približne 12 percent bude potrebovať nejakú akútnu starostlivosť,“ doplnil s tým, že ide o stovky pacientov a v žiadnom prípade nie tisícky.
V najhoršom dni, podľa najhoršieho scenára predpokladajú, že bude v nemocniciach 7 500 pacientov.
„Možno to znie ako veľa, ale my máme ročne okolo milión hospitalizácií,“ doplnil Smatana. Téme úmrtí sa zatiaľ nevenovali. Aj kvôli tomu, že ešte nie je isté, ktoré úmrtia sa budú pripisovať koronavírusu.
Tisícka nakazených
Uznávaný slovenský matematik Richard Kollár tvrdí, že vrchol Slovensko zažije v máji, hovorí o tisícke nakazených.
„My súhlasíme s tým, čo vypočítal a ako to vypočítal. Keď sa pozrieme na spätné dáta, ktoré máme, tak u nás sa ten vírus nespráva vírusoidne, nespráva sa exponenciálne,“ dodáva s Smatana tým, že dúfa, že Kollár bude mať pravdu.
Prvá predikcia predpokladala, že sa nakazí 500-tisíc ľudí. Pomohli pritom opatrenia jednej aj druhej vlády.
Premiér Igor Matovič teraz hovorí o blackoute. Podľa Smatanu je to nástroj, ktorý sa má použiť v čase, keď sa nákaza nekontrolovateľne šíri a je potrebné vírus rýchlo zastaviť.
„Je to opatrenie, o ktorom sme si mysleli, že sa mu vieme vyhnúť. Za nás, aby sme vedeli dať presnú informáciu, potrebujeme viac údajov. My sme vždy skôr preferovali takéto riešenie na určité lokality,“ vysvetľuje jeho názor na uzavretie krajiny na tri či štyri týždne.
Zaoberajú sa pritom aj s verziou, ako by pomohlo nariadiť zákaz vychádzania pre rizikové skupiny.
Reprodukčná sila koronavírusu je slabšia, ako sme si mysleli, hovorí pre HNtelevíziu Smatana
Romana Hlavanda Gogová
Autor: Romana Hlavanda Gogová
81 367
1
Máme 70 dní na to, aby sme sa pripravili, tvrdí analytik a šéf Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana.
To, ako sa bude koronavírus vyvíjať na Slovensku, záleží od opatrení, ale aj od toho, ako ich budeme dodržiavať. Podľa Inštitútu zdravotnej politiky vrchol epidémie budeme mať koncom júla.
Máme teda 70 dní na to, aby sme sa naň pripravili. Podľa šéfa inštitútu Martina Smatanu je to dostatočne dlhý čas. „Ak si pozriete náš prvý model, tak celkový vrchol tej nákazy, ale aj sila, teda koľko ľudí bude nakazených, klesá,“ vysvetľuje.
Klesanie prichádza kvôli dvom dôvodom. Inštitút pracuje stále s lepšími dátami, ktorých majú zo dňa na deň viac. Druhým dôvodom je to, že reprodukčná sila vírusu je nižšia, ako si pôvodne mysleli.
Druhá pomoc. Matovičova vláda predstavila ďalšie tri ekonomické opatrenia vrátane odkladu splátok
AKTUALIZOVANÉ
Domáca ekonomika
Druhá pomoc. Matovičova vláda predstavila ďalšie tri ekonomické opatrenia vrátane odkladu splátok
Štúdia pritom ukazuje tri verzie – pesimistickú, strednú a optimistickú. „Myslíme si, že to zvládneme bez nejakých masívnych investícií, či kapacitných problémov.“ Informácie sú kľúčové pre krízový štáb, vedia totiž vypočítať model každého opatrenia, ktoré sa zavedie. Držia sa pesimistického modelu.
„My máme pripravené aj tie menej pesimistické verzie a modely, oni sú zverejnené v tej štúdií, ale aby sme to vedeli potvrdiť, či to tak je, tak potrebujeme viac testovaných.“
Podľa Smatanu je dôležité vedieť najmä to, aká je situácia v rómskych osadách, do ktorých sa vrátili obyvatelia zo zahraničia. Práve ich testovanie im pomôže upraviť reprodukčnú silu vírusu. Ďalšia predikcia teda už bude presnejšia.
Zatiaľ pracujú s verziou, že jeden človek nakazí 1,6 človeka. Vďaka opatreniam to však môže byť menej.
Rýchle zavedenie opatrení
Predpoklad, že na Slovensku sa nakazí 170-tisíc ľudí, keď v Taliansku je ich asi 120-tisíc a pandémia je tam na svojom vrchole, sa zdá veľmi pesimistický. Najmä preto, že naše vlády zaviedli opatrenia prakticky okamžite.
„Keď sa detailnejšie pozriete na talianske čísla, tak oni sú názoru, že majú 20-násobne viac pacientov, iba sú asymptomatickí, alebo ich nestíhajú sledovať. Briti odhadujú, že je to 10-násobok. To číslo, ktoré máme my, sú všetci pacienti, či symptomatickí alebo asymptomatickí.“ Dodáva, že keby sme odrátali tých, čo nemajú žiadne príznaky, tak to číslo rapídne klesne.
Analytik upozorňuje, že ich predikcia nehovorí o tom, že v nemociach budeme mať 170-tisíc ľudí. „My rátame, veľmi konzervatívne, že z tých 170-tisíc nebude mať žiadne príznaky 40 percent. Z tých 60 percent čo ostane, nebude mať sedem percent žiadne komplikácie, pre ktoré by museli ísť do nemocnice a z nich približne 12 percent bude potrebovať nejakú akútnu starostlivosť,“ doplnil s tým, že ide o stovky pacientov a v žiadnom prípade nie tisícky.
V najhoršom dni, podľa najhoršieho scenára predpokladajú, že bude v nemocniciach 7 500 pacientov.
„Možno to znie ako veľa, ale my máme ročne okolo milión hospitalizácií,“ doplnil Smatana. Téme úmrtí sa zatiaľ nevenovali. Aj kvôli tomu, že ešte nie je isté, ktoré úmrtia sa budú pripisovať koronavírusu.
Tisícka nakazených
Uznávaný slovenský matematik Richard Kollár tvrdí, že vrchol Slovensko zažije v máji, hovorí o tisícke nakazených.
„My súhlasíme s tým, čo vypočítal a ako to vypočítal. Keď sa pozrieme na spätné dáta, ktoré máme, tak u nás sa ten vírus nespráva vírusoidne, nespráva sa exponenciálne,“ dodáva s Smatana tým, že dúfa, že Kollár bude mať pravdu.
Prvá predikcia predpokladala, že sa nakazí 500-tisíc ľudí. Pomohli pritom opatrenia jednej aj druhej vlády.
Premiér Igor Matovič teraz hovorí o blackoute. Podľa Smatanu je to nástroj, ktorý sa má použiť v čase, keď sa nákaza nekontrolovateľne šíri a je potrebné vírus rýchlo zastaviť.
„Je to opatrenie, o ktorom sme si mysleli, že sa mu vieme vyhnúť. Za nás, aby sme vedeli dať presnú informáciu, potrebujeme viac údajov. My sme vždy skôr preferovali takéto riešenie na určité lokality,“ vysvetľuje jeho názor na uzavretie krajiny na tri či štyri týždne.
Zaoberajú sa pritom aj s verziou, ako by pomohlo nariadiť zákaz vychádzania pre rizikové skupiny.
Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
Aktuality sú zdarma
Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
Vopred ďakujem
https://e.dennikn.sk/1846578/ak-mam-pen ... -este-nie/
Odoslané z SM-N975F pomocou Tapatalku
https://e.dennikn.sk/1846578/ak-mam-pen ... -este-nie/
Odoslané z SM-N975F pomocou Tapatalku
Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
nech sa paci a dakujem za tip
- Prílohy
-
- Sme potomkami otrokárov. Veľká Morava bohatla na obchode s ľuďmi - plus.sme.sk.pdf
- (1.86 MiB) 26 stiahnutí
Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
Ahojte borci vopred merci
https://primar.sme.sk/c/22385318/preco- ... uloze.html
Odoslané z SM-N975F pomocou Tapatalku
https://primar.sme.sk/c/22385318/preco- ... uloze.html
Odoslané z SM-N975F pomocou Tapatalku