Premiér začal hovoriť o „blackoute“, teda o kompletnom zmrazení krajiny na pár týždňov. Než odkliknete svoju voľbu v nejakej Facebookovej ankete, alebo kde sa o tom zase bude hlasovať, prečítajte si prosím tento text.

Premiéra (a mnohých občanov) pravdepodobne vystrašili nové výsledky z modelu vývoja pandémie od Inštitútu zdravotnej politiky. Model je určite matematicky správny, to spochybňovať nechcem. No je to model, a každý model je postavený na (ne)schopnosti odhadnúť vstupné parametre.

O reprodukčnom čísle ste už isto všetci čítali. Hovorí o tom, koľko ľudí nakazí infikovaný človek. Bez akýchkoľvek opatrení to číslo pri koronavíruse lieta niekde medzi 2 až 4. Podľa toho, či žijete v miliónovom meste, alebo na lazoch, a podľa toho, či sa vo vašej kultúre so susedmi vždy objímate, alebo si len vymeníte chladné pohľady z piatich metrov.

Toto číslo sa dá zmeniť zavedením zákazov a príkazov, aké máme aj u nás. A tu je pes zakopaný – nikto presne nevie, ako veľmi sa toto číslo zmení. IZP vo svojom modeli ráta, že opatrenia stlačili slovenské reprodukčné číslo na 1,65. Naproti tomu českí odborníci odhadujú že české reprodukčné číslo je odhadnuté na 1,1.

Na prvý pohľad malý rozdiel, ale keďže sa bavíme o exponenciálnej funkcii, rozdiel vo vrcholovom počte nakazených je v skutočnosti obrovský. Ako píše samotné IZP, pri čísle 1,65 bude na vrchole nakazených 3,1% obyvateľov, pri čísle 1,2 len 0,7%. Pri českom čísle 1,1 to bude teda 6-7 krát menej nakazených, ako odhaduje model pre Slovensko. Opatrenia máme pritom veľmi podobné. Ktoré číslo je správne? Majú pravdu českí odborníci, alebo slovenskí?

To s istotou nevie povedať nikto, pretože nevieme, ako sa menia skutočné počty nakazených. No Česi to nevedia presnejšie. Len v pondelok otestovali 6000 ľudí, kým na Slovensku sme za celý mesiac DOKOPY otestovali 9100 ľudí. Tápeme – naše reprodukčné číslo môže byť 1,65, ale pokojne aj 1,9 alebo 1,05. Každá desatinka však dramaticky mení vývoj počtu nakazených.

Rozhodnúť o hospodárskych škodách v rádoch miliárd eur (za týždeň vznikne HDP vo výške 2 miliardy eur) a vyvolať obrovské spoločenské napätie praktickým uväznením ľudí na základe tápania, je mimoriadne nezodpovedné. Tápať pritom nemusíme. Ako pokazená platňa opakujem nielen ja, ale aj WHO a prakticky všetci – testovať viac! Spraviť po mesiaci trvania epidémie v jeden deň len 400 testov a zdôvodniť to tým, že „bola nedeľa“?

Pritom to z vonka vyzerá, že kapacity sú, veď súkromníci už rozbiehajú privátne testovanie kade tade a tvrdia, že nemajú problém poskytnúť kapacity štátu. Všetko ukazuje na to, že chýba v prvom rade schopnosť manažérsky testovanie zvládnuť. Chápem, že vláda skočila rovnými nohami do nového sveta, plného starých úradníckych kádrov a zabehnutých vzťahov, ale miesto strašenia blackoutmi by mala nocou aj dňom pracovať na tom, aby tu bol funkčný systém testovania a trasovania prípadov. Každý z predstaviteľov a zamestnancov štátu, ktorí tento proces brzdí, nech odovzdá vizitky a uvoľní miesto.

Systém masívneho testovania a dohľadávania je jediné dlhodobé riešenie a prípadný blackout túto snahu len sťaží. Počas blackoutu sa bude nákaza ďalej šíriť v rodinách a cez zdravotnícke zariadenia. A hlavne – po jeho skončení sa stane čo? Musíme predsa rátať s tým, že nákaza tu v nasledujúcich mesiacoch bude zas a znova zavlečená zo zahraničia. Budeme blackout vyhlasovať každý druhý mesiac?

Martin Vlachynský