Denník N
Moje konto
BratislavaRozhovory24. mája 2020 12:32
Hlina o kauze Pečnianskeho lesa: Taký podvod si nedovolí ani náčelník v rovníkovej Afrike
Lucia OsvaldováLUCIA OSVALDOVÁ

Pečniansky les. Foto: tasr
Pečniansky les. Foto: tasr
Kauza Pečniansky les sa ťahá od roku 2008, keď štátny podnik Lesy SR so súhlasom ministerstva pôdohospodárstva zamenili 24 hektárov pozemkov v tomto lese na začiatku Petržalky za pozemky v lučeneckom okrese pri Šiatorskej Bukovinke. Išlo o zámenu medzi štátom a neznámym občianskym združením Človek a strom, ktoré vzniklo len pár týždňov pred zámenou. Predseda KDH Alojz Hlina kauzu sleduje roky. V rozhovore hovorí aj o tom:

kto v kauze Pečnianskeho lesa pochybil;
čo by na pozemkoch oproti Národnej rade mohlo vzniknúť;
čo robí po neúspechu KDH v parlamentných voľbách;
ako vníma spoluprácu časti Smeru s poslancami za ĽSNS.
Prečo by mal štát vôbec záujem zameniť pozemky v blízkosti centra Bratislavy za pozemky v okrese Lučenec? Sú pozemky pri Šiatorskej Bukovinke niečím zvláštne?

[ TIP: Odoberajte nové články v rubrike Bratislava e-mailom. ]
Určite nie sú ničím zaujímavé, ani z hospodárskeho hľadiska. Celé je to od začiatku do konca jeden veľký podvod. „Ekologické” združenie Človek a strom vzniklo 14. mája 2008 a už dva týždne po svojom vzniku požiadali o zámenu pozemkov. Pri žiadosti museli uviesť, čo chcú zameniť za čo, a zaujímavé je, že požiadali o zámenu pozemkov, ktoré ešte ani nevlastnili. Vlastníkom pozemkov v Šiatorskej Bukovinke sa stali až 11. augusta. Išlo o 24 hektárov pozemkov v centre Bratislavy oproti parlamentu, ktoré sa zamenili za pozemky v okrese Lučenec. Taký drzý podvod si nedovolia ani v rovníkovej Afrike – ani tamojší lokálny náčelník by si nepopudil svoj kmeň takýmto drzým spôsobom.

Ako si vysvetľujete, že k takejto zámene pozemkov vôbec došlo?

Celé to bolo prichystané – hospodársky, ekonomický a ekologický podvod.

Okrem toho, že to považujete za podvod, v čom vidíte najväčší problém? V tom, že pozemky nie sú rovnako hodnotné, alebo v tom, že by sa Pečniansky les stal záujmom developerských skupín?

Štátne lesy obhospodarujú obrovské množstvo územia. Je to taká naša „ropa”. V zákone je uvedené, ako môže s touto „ropou” podnik nakladať – v prípade zámen pozemkov sú tam jasne nastavené parametre, kedy zámena môže nastať. Je to možné len vtedy, keď rozdiel v cene nie je väčší ako desať percent. Nechcem sa nikoho dotknúť, ale v tomto prípade musí každý príčetný človek uznať, že pozemky oproti Bratislavskému hradu majú inú hodnotu ako pozemky v obci Šiatorská Bukovinka.

Vieme približne povedať, koľko stojí 24 hektárov lesa oproti parlamentu a pozemky v Šiatorskej Bukovinke?

Práve v tom je tá absurdita – skúste si tipnúť, ako ohodnotil štvorcový meter lesa oproti parlamentu znalec.

Netrúfam si, povedzte…

Sedem centov. Koľko stojí biely rožok? Približne osem – deväť centov. Rožok je teda drahší ako štvorcový meter pozemku oproti Bratislavskému hradu. Je to absurdné. Znalec ohodnotil 24-hektárový pozemok na sumu 16 580 eur a porast, čo tam rastie, na 149-tisíc eur.

Čiže ak by sme to prerátali na ceny bratislavských bytov, tak pozemky sú lacnejšie ako napríklad trojizbový byt v Bratislave.

Celková cena bola 166-tisíc. Pri súčasných cenách je to koľko – jednoizbový? Dvojizbový byt?


Foto N – Tomáš Benedikovič
A ako ohodnotil znalec pozemok v Šiatorskej Bukovinke?

Na 25-tisíc eur. V Šiatorskej Bukovinke sú teda drahšie pozemky ako v centre Bratislavy, to je veľký paradox. Podľa posudku teda pozemky v okrese Lučenec mali vyššiu hodnotu ako v Pečnianskom lese, rozdiel bol približne sedemtisíc eur. „Ekologické” združenie Človek a strom však rozdiel „veľkoryso” nechcelo doplatiť.

Odkiaľ bol znalec, ktorý tieto posudky vypracoval?

Človek a strom si nechal vypracovať súdnoznalecký posudok od súdneho znalca Cubineka, ktorý by mal podľa mňa sedieť v Leopoldove. On urobil podvod. Skutok je však už premlčaný, ale keby súdy a prokuratúra fungovali, tak tento človek nahrádza škody.

Rozumiem, ale aj keď znalec urobí diskutabilný posudok, niekto musel zámenu schváliť. Ako sa stalo, že na ministerstve pôdohospodárstva zámenu pozemkov podpísali?

Udialo sa to za éry ministra za HZDS Vladimíra Chovana. V čase podpisu už z ministerstva odchádzali a súhlas podpísal vedúci služobného úradu. Je rozpor, či mal na takýto úkon oprávnenie. V tom čase však nedisponoval oprávnením na uzatvorenie takejto vážnej zmluvy. Zjednodušene to poviem – tom čase mohol mať oprávnenie len na presun dobytka. Tento rozpor sa má dokazovať na súde, no Okresný súd ho nechcel vykonať. Súd teda teraz musí vykonať dokazovanie v dvoch veciach – či ten, čo to podpísal, to mohol podpísať a prečo v prípade, keď je zrejmý rozdiel v cene pozemkov, nechce súd pripustiť druhý súdnoznalecký posudok.

Čo hovorí ten druhý posudok?

Že cena pozemkov oproti parlamentu je niekde na úrovni 2,5 milióna eur. Okresný súd takéto dokazovanie urobiť nechce, hoci bol vyzvaný krajským súdom.

Ako je to možné?

Okresný súd prvýkrát zamietol sťažnosť Lesov SR, uznal združeniu Človek a strom, že pozemky sú ich. Krajský súd rozhodnutie vrátil a pýtal sa, prečo okresný súd nedokazoval, či zmluvy podpísal ten, kto mal, a či bola splnená podmienka, že rozdiel hodnoty zamieňaných pozemkov nesmie byť väčší ako desať percent. Krajský súd nariadil, aby takéto dokazovanie okresný súd urobil. Viete, čo urobila sudkyňa Sobolovská na okresnom súde?

Čo?

Nedokazovala nič, obišla to. Nerešpektovala nariadenia krajského súdu.

Prečo?

To si môžeme domyslieť, neviem to dokázať. Bola to jej posledná kauza, teraz je už na dôchodku. Strašne sa ponáhľala, veľmi chcela túto kauzu ukončiť – ak by tak nespravila, pokračoval by v nej niekto iný, kto by nariadil dokazovanie. Druhé konanie na okresnom súde bolo pitoreskné: neveril som, že niečo takéto je na súdoch možné. Okrem toho, že nechcela dokazovať, chcela vyhlásiť rozsudok tak rýchlo, že aj zabudla dať priestor pre záverečné reči.

Teóriu, že sudkyňa chcela prirýchlo vyniesť rozsudok, dokazuje aj kauza lesoochranárskeho združenia VLK, ktorý sa o prípad zaujímal a chcel byť v súdnom procese intervenient, teda účastník súdneho pojednávania.


Keď sa Dunaj rozvodní, Pečniansky les je pod vodou, takto to vyzeralo v roku 2013. Foto – TASR
Čo sa stalo?

Sudkyňa ich do konania nepripustila, na čo sa VLK odvolal ústavnou sťažnosťou. Ústavný súd nariadil pozastavenie rozhodnutia sudkyne. Do rozhodnutia Ústavného súdu by teda sudkyňa nemala konať, lenže ona chcela kauzu ukončiť, a tak združenie VLK na ďalšom pojednávaní pripustila, len aby mohla pokračovať. Aj tak však rozhodla tak, ako chcela. Mimochodom, pred dvomi týždňami prišlo VLKu aj rozhodnutie Ústavného súdu, že sudkyňa porušila ich ústavné práva. Po správnosti mala v rozhodovaní čakať až doteraz. Aj toto navodzuje takú pachuť, prečo sudkyňa konala tak, ako konala. Pozrite sa – je tu 24 scelených hektárov pozemkov lesa, developersky pripravených – na internete už koluje nejaká štúdia, ktorá ukazuje, čo by tam mohlo byť, to je proste neodolateľné a aj zákon musí „ustúpiť.”

Čo by tam teda mohlo podľa vás byť?

Čo len chcete. V tejto krajine je všetko možné – keď 50 metrov odtiaľ môže byť Incheba, prečo ďalších 50 metrov odtiaľ nemôže byť niečo iné, keď sa s niekým dohodnete? Takýto pozemok už nekúpite nikde, ani v tej rovníkovej Afrike (smiech). Je to lákavé. Hovoríme tu o desiatkach, stovkách miliónov eur. Už dávno by to bolo „spláchnuté”, keby Hlina a VLK nerobili okolo toho cirkus.

Kedy ste sa o kauzu začali prvýkrát zaujímať?

V roku 2008, vtedy som nebol ani poslanec. Niekto z aktivistov sa ma spýtal či som videl, ako sa zamenil Pečniansky les. Protestovali sme potom proti rozhodnutiu Chovanovho ministerstva. Ďalší minister Zsolt Simon v kauze zabojoval.

Svoj odpor voči zámene pozemkov ste demonštrovali aj hliadkovaním na hranici lesa – na stožiar v lese ste natiahli aj štátnu vlajku s tým, že v prípade definitívnej prehry so súdmi ju spustíte na pol žrde. Visí táto vlajka ešte?

Stožiar tam ešte je, ale teraz sme ho trošku adaptovali (smiech).

Vy ste tam dali ten kríž?

Áno, ale len počas koronavírusu. Keď odoznie, opäť tam zavesíme vlajku, ktorá bude čakať na rozsudok.

Predseda združenia Človek a strom Andrej Šošoka v minulosti hovoril, že v práve v tejto časti Petržalky chce vytvoriť relaxačnú zónu pre Bratislavčanov, niečo na štýl newyorského Central parku – v tom by ste videli problém?

Nevidel by som problém v parku, ale…. Pokiaľ viem, Šošoka už v združení Človek a strom nie je a ani nevie, čo podpísal. Keď je niekto predstaviteľom združenia Človek a strom a má 24-hektárov v centre mesta, nepotrebuje predávať kávu SaS-károm. V minulosti som sa preto pochytil so Sulíkom, lebo Šošoka mal kaviarničku v Liberálnom dome, predával tam kávu a popritom riešil „Central park” v Bratislave. S parkom ako takým by som nemal problém, pozemky však patria štátu a ja už neviem, čo si chce štát udržať – keď sa štát rozhodne, že sa na tomto mieste pomestia bobry a ľudia s lavičkami, nech sa pomestia, ale nech to niekto kontroluje. Pokiaľ to bude mať súkromný investor, neverím, že to bude dobré. Neverím, že združenie Človek a strom s elitnými právnikmi chce urobiť Central park v centre Bratislavy.


Pečniansky les. foto: tasr
Neviete, kde je pán Šošoka teraz? Kto vlastne teraz vystupuje za združením Človek a strom?

Nie. Neviem, čo všetko podpísal-nepodpísal, ale toto je podnikanie, pri ktorom máte deviatku pri hlave.

Andreja Šošoku ste v minulosti označili za bieleho koňa. Kto je teda podľa vás v pozadí kauzy? Čím bielym koňom by mal byť?

Určite nie Ferka Mrkvičku z Čremošného. Taký veľký zákusok si nedovolí hocikto. Nie som na reči typu „jedna baba povedala”, ale kauza je veľká a taká silná, že to nie je hocikto.

Sú to nejakí silní bratislavskí developeri alebo finančné skupiny?

Sú to silní ľudia, ktorí sú za tým. A áno, aj z Bratislavy.

Už sme hovorili o tom, čo by si na pozemkoch Pečnianskeho lesa predstavovalo združenie Človek a strom, ale čo by ste si tam vedeli predstaviť vy?

Les, ktorý tam je, je tam roky rokúce a ďalšie roky môže byť naďalej. Zadržiava vlahu, má klimatickú funkciu, sú to zelené pľúca Bratislavy. Prečo by tam za každú cenu malo niečo byť? Teraz zisťujeme, že lesy potrebujeme, tak nech tam je. Ale ak sa ideme nechať opiť rožkom a uveríme niekomu, že je taký altruista a ide urobiť bohumilú činnosť, že tam dá štyri lavičky…. Takto kupovali Španieli Indiánov – za farebné sklíčka. Myslím, že sme sa už o niečo posunuli.

Súdny spor sa naťahuje už niekoľko rokov, momentálne kauzu posudzuje Krajský súd v Bratislave po tom, ako nižší súd vyniesol v júni 2019 v poradí už druhý neprávoplatný verdikt. Veríte v „dobrý rozsudok”?

Verím v právo. Politik by nemal hodnotiť súdy, ale po tom, čo sme sa o niektorých sudcoch dozvedeli, pokojne môže. Sudcovia si tu vytvorili štát v štáte, niektorí z nich sú pomaly väčší gauneri ako ani neviem kde. Bývalá sudkyňa Sobolovská sa podľa môjho názoru spreneverila svojmu taláru. Bol som zhrozený z toho, ako konala, ako súd prebiehal. Ak túto kauzu štát prehrá, tak prehralo Slovensko. V kauze nesedí nič, ani fakt, že na to, aby Lesy SR mohli pozemky zameniť, museli mať súhlas – zmluva bola podpísaná 23. novembra, ale súhlas bol udelený až o deň neskôr.

Za tie roky sa v Bratislave vymenilo niekoľko primátorov aj starostov Petržalky. Zareagovalo hlavné mesto a mestská časť Petržalka na kauzu podľa vás dostatočne?

Pri poslednom pojednávaní na okrese sme už boli zúfalí a vyzývali sme mesto aj mestskú časť, aby sa taktiež stali intervenientom. Petržalka svojho zástupcu poslala, mesto nad tým uvažovalo.

Hovoríme teraz o súčasnom vedení mesta, teda Matúšovi Vallovi a v prípade Petržalky Jánovi Hrčkovi?

Áno, klobúk dole pred Hrčkom, zástupca Petržalky prišiel aj na pojednávanie. Mesto malo v tom tiež snahu konať a verím, že sa ešte aktívne zapojí.


Pohľad z kaviarne UFO na Moste SNP : diaľničný obchvat a Pečniansky les. Foto -TASR
Keď sa pozrieme do minulosti, čo predchodcovia Hrčku a Valla? Cítili ste od nich podporu?

Vôbec žiadnu. Na tie súdy chodím 10 rokov, nikdy na nich nebol nikto z mesta. Pri prvom rozhodnutí okresného súdu však bolo 10 – 12 parlamentných poslancov, napríklad Ján Mičovský, Peter Osuský… podarilo sa okolo kauzy vytvoriť takú spoločenskú atmosféru, no napriek tomu sa sudkyňa zachovala ako z filmu Pelíšky: „Nesmí projet.” (smiech)

Čo ste si pomysleli, keď sa bývalý minister pôdohospodárstva za HZDS Vladimír Chovan, za ktorého bola zámena pozemkov odsúhlasená, ocitol na kandidátke ĽSNS so svojou stranou Doma dobre?

Že vrana k vrane sadá.

Chovan bol predtým aj v SNS a Andrej Danko ho krátko pred parlamentnými voľbami vyškrtol z kandidátky.

Neviem to overiť, ale bolo jedno stretnutie, kde som povedal, či Dankovi naozaj úplne nešibe, keď si dal Chovana na kandidátku. Povedal som tiež, že urobím všetko pre to, aby sa to, čo Chovan v Bratislave a Slovákom urobil, dozvedel každý. Následne Danko Chovana z kandidátky vyškrtol.

Vy ste sa niekedy s pánom Chovanom o tejto kauze rozprávali?

Nie.

Ani s pánom Šošokom?

S ním som sa raz náhodne stretol a spýtal som sa ho, či mu to za to stojí. S Chovanom sme sa tiež len náhodne stretli na nejakej diskusii a spýtal som sa ho, či sa nehanbí tam sedieť.

Do parlamentu sa mu napokon nepodarilo dostať, rovnako ako ani vám. Čo momentálne robíte?

Snažím sa podnikateľsky prežiť.


Foto N – Tomáš Benedikovič
Ide vám to?

Podnikateľský svet je taký, raz ste hore, raz ste dole.

Na politiku ste nezanevreli?

V slovenskej politike je strašne veľa ľudí, ktorí sa nemajú kam vrátiť, a na to, aby tam ostali, sú ochotní zo seba urobiť somárov. To si myslím, že nie je správne. Nechcem sa nikoho dotknúť, ale mali by tam byť ľudia, ktorí majú svoju hrdosť a česť, pod niečo sú ochotní ísť a pod niečo už nie. V parlamente sú ľudia, ktorí sú ochotní sa z večera do rána zmeniť, lebo sa nemajú kam vrátiť. A na plat 5-tisíc eur mesačne si rýchlo zvyknete. Bohužiaľ, veľa ľudí, ktorí nie sú odkázaní na to, aby boli v politike, sa do parlamentu nedostali.

Napríklad?

Od nás z KDH, ale aj Beblavý, Truban a spol.

Ani nie o mesiac by KDH malo mať mimoriadny snem, kde hnutie bude voliť nového predsedu. Snem pre koronakrízu bude zrejme koncom leta. Kandidatúru zatiaľ ohlásil podpredseda a prešovský župan Milan Majerský, vy svoju možnú kandidatúru nekomentujete. S čím na snem pôjdete?

Vnútrostranícke veci nebudem v tomto štádiu komentovať.

Ako vnímate vznik hodnotovej platformy medzi časťou poslancov Smeru a kuffovcami, ktorí kandidovali na kandidátke ĽSNS? Prekvapilo vás to?

Osoby a obsadenie ma neprekvapili, skôr to, že sa to udialo tak rýchlo. Keď sa loď topí, viete, kto prvý uteká (smiech).

Vy by ste išli do takejto platformy?

S kým, preboha?

S kuffovcami a poslancami Smeru za hodnotové Slovensko.

Nie.

Anna Záborská z klubu OĽaNO vyzvala poslancov, aby v parlamente sprísnili interrupcie. Je teraz podľa vás na to vhodný čas?

Som konzervatívec a aj budem. Nehnevajte sa teda na nás pre to, že máme na ochranu života iný názor. Som za zvýšenú ochranu počatého života, no uvedomujem si, že je jedna vec tá, ktorú chcem ja a druhá, že žijeme v krajine, ktorá je riadená demokraticky. Ako sa teda k zvýšenej ochrane života dostaneme, či to vôbec bude a za akú cenu… To je presne to, za čo som platil v KDH – nebol som ochotný hlasovať s kotlebovcami. Bolo mi to vyčítané, že je jedno, kto ten návrh predostrie, že hlasovať o tejto otázke sa má „aj s diablom“.

Nemáte obavu, že otváranie týchto otázok v parlamente spôsobí ešte väčší vzájomný odpor medzi veriacimi a neveriacimi v celej spoločnosti?

Bojím sa toho. Pozrite sa, kto všetko je tu kresťan – od kotlebovcov cez Kollára až Vašečku. Naša viera stráca akúsi dôstojnosť, čo mi je ľúto. Myslím však, že ju nakoniec nestratí, predsa len už prežila veľa, len je ťažko skúšaná.

Zákopy medzi jednotlivými tábormi sa však podľa mňa prehĺbia. My tu máme takzvané politické kresťanstvo – sú tu ľudia, ktorí zistili, že nemusia vedieť rozdiel medzi DPH a HDP, stačí že budú vykrikovať, že sú proti interrupciám, a tým majú politickú agendu vybavenú. Nemusia sa vzdelávať, nemusia nič v živote dokázať, táto agenda im stačí. Kresťanstvo a vieru tak vťahujú do politického zápasu, ktorý bude podľa mňa tvrdý a utrpí práve naša viera. Toto zmilitantnievanie a výrazový slovník, ktorý sa používa teraz v parlamente, ma zaráža.

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte prosím na [email protected].


Copyright © N Press s.r.o.