EÚ požiada USA o objasnenie prípadu údajných tajných väzníc CIA
BRUSEL - Štáty EÚ v spoločnom liste požiadajú USA o objasnenie v prípade obvinení, že americká Ústredná spravodajská služby (CIA) prevádzkovala v Európe ilegálne väzenia v rámci "vojny" proti terorizmu.
Informoval o tom dnes hovorca britského predsedníctva, podľa ktorého Británia súhlasila so žiadosťou o pripravenie návrhu listu, o čo ju požiadali viacerí ministri zahraničných vecí na pondelkovej schôdzke v Bruseli. Denník Washington Post tento mesiac informoval, že CIA vypočúvala zadržaných podozrivých príslušníkov al-Káidy v tajných zariadeniach vo východnej Európe, ktoré patrili k jej systému väzení v ôsmich krajinách sveta. Organizácia na ochranu ľudských práv Human Rights Watch (HRW) uviedla, že údajné tajné väzenia mohla mať CIA v Rumunsku a Poľsku, čo obe krajiny popreli.
Tvrdenia o tajných väzniciach skúma aj Rada Európy. Vedúci jej vyšetrovacieho tímu, švajčiarsky senátor Dick Marty, prešetruje 31 podozrivých letov, ktoré pristáli v Európe v ostatných rokoch, a snaží sa získať satelitné zábery lokalít v Rumunsku a Poľsku. Vyplýva to z jeho správy, ktorú dnes získala tlačová agentúra Associated Press (AP).
V rozhovore pre AP Marty uviedol, že stále neexistuje priamy dôkaz existencie tajných väzníc v Európe, objavilo sa však mnoho indícií ako sú podozrivé trasy lietadiel, ktoré musia byť vyšetrené. "Väzenia" nemusia byť nevyhnutne určené pre veľký počet ľudí, mohlo ísť o cely pre niekoľko osôb, konštatoval. Marty predstaví svoju prvú správu na neverejnom zasadnutí výboru RE pre právne záležitosti v Paríži, zverejnená má byť na budúci týždeň. Uvádza v nej tiež, že okrem letísk v Poľsku a Rumunsku mohli lietadlá CIA využívať letiská v Palme de Mallorca, cyperskej Larnake a írskom Shannone.
Zdroj: TASR
Európske krajiny vyšetrujú správy o tajných letoch CIA s väzňami
OSLO - Spojené štáty sa dostávajú pod rastúci tlak európskych vlád, aby reagovali na obvinenia, že lietadlá údajne spojené s prevozmi väzňov americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) v tichosti pristávali v ich krajinách.
Správy o pristátiach súkromných lietadiel, ktoré mala CIA údajne používať na transport zadržaných osôb, sa objavili od Portugalska po Island a priliali olej do ohňa kritiky zaobchádzania s väzňami v Spojenými štátmi vedenom boji proti terorizmu.
"Je to dôkaz, že príliš úzko spolupracujeme so CIA a americkou vládou v takzvanej vojne proti terorizmu," uviedol líder švédskej Ľavicovej strany Lars Ohly pre tlačovú agentúru Associated Press. Reagoval na správy švédskej agentúry TT, podľa ktorých lietadlá CIA využívali v roku 2002 a septembri tohto roku švédske letiská.
Správy o možných letoch CIA s medzipristátiami v Španielsku, Portugalsku, Nórsku, Švédsku, Dánsku či na Islande od roku 2001 prišli v čase, keď Rada Európy vyšetruje tvrdenia, že CIA zriaďovala tajné väzenia pre vypočúvanie podozrivých teroristov vo východnej Európe.
Na zozname predpokladaných lietadiel využívaných CIA sú väčšinou menšie súkromné stroje. Civilný charakter letov by mohol skaliť vyšetrovanie, pretože by v takomto prípade nemuseli žiadať európske orgány o povolenie o prelet alebo pristátie. Ak by išlo o lety CIA alebo iné americké oficiálne misie, museli by byť hlásené.
CIA opakovane odmietla komentovať tvrdenia, že prevážala zadržaných podozrivých teroristov cez európske krajiny. Islandská televízia informovala, že takéto lietadlá pristáli najmenej 67-krát na ostrove, ktorý je tradičným miestom medzipristátia transatlantických letov. Hovorca premiéra uviedol, že vláda o takýchto letoch nevie a požiadala USA o vysvetlenie, odpoveď však nedostala.
Podobné znepokojenie sa objavilo v Portugalsku a Španielsku, kde sudca vyšetruje správy o pristátí najmenej desiatich letov CIA na Malorke od januára 2004 po január 2005. Malo ísť o súčasť programu, pri ktorom transportovali podozrivých islamských teroristov bez súhlasu súdu na vypočúvanie do tretích krajín, kde mohli byť vystavení mučeniu.
Španielsko požiadalo v marci a znova tento týždeň USA, či lietadlá CIA vezúce podozrivých teroristov mali medzipristátia na španielskych letiskách. V oboch prípadoch Američania odpovedali, že o takýchto letoch nemajú záznamy, uviedla vláda.
V Holandsku opozičný poslanec Bert Koenders dnes predložil otázky o možnom zapletení krajiny do letov CIA ministrovi zahraničných vecí, ktorý má dva týždne na reakciu.
Vyšetrovanie ohlásilo tiež Fínsko. Šéf diplomacie Erkki Tuomioja uviedol, že nič nenaznačuje protiprávnemu využívaniu fínskeho územia, chce však mať istotu. Vyšetrovanie dnes žiadali aj rakúski poslanci.
V Dánsku, ktoré je pevným spojencom USA s vojakmi v Iraku a Afganistane, vláda potvrdila, že do vzdušného priestoru krajiny vstúpilo od roku 2001 spolu 14 letov podozrivých zo spojenia so CIA. V Nórsku tri takéto lety potvrdil nórsky štátny úrad pre letiská. Nie je jasné, či sa na ich palube nachádzali väzni alebo či skutočne išlo o misie CIA.
Ministerstvo zahraničných vecí v Oslo si v stredu predvolalo amerických diplomatov, aby vysvetlili aktivity konkrétneho lietadla, ktoré stálo v júli na tamojšom letisku asi 12 hodín. Dodalo ubezpečenie, že nešlo o let vlády a v Nórsku nepristálo žiadne lietadlo s väzňami.
Zdroj: TASR
CIA údajne uzatvorila tajné väznice v Európe len minulý mesiac, Condoleezza Riceová uistuje, že USA nepoužívajú pri vypočúvaní mučenie.
WASHINGTON - Americká CIA držala podozrivých príslušníkov al-Káidy v dvoch tajných väzniciach vo východnej Európe do minulého mesiaca, keď zariadenia uzavrela po správach o ich existencii. Informovala o tom v pondelok televízia ABC News.
S odvolaním sa na aktívnych i bývalých agentov americkej tajnej služby televízia uviedla, že 11 väzňov z al-Káidy premiestnila CIA z bývalej sovietskej leteckej základne vo východnej Európe niekde do objektu v púšti Severnej Afriky. Súhlas so zriadením tajnej väznice mala dať CIA niektorá severoafrická krajina vlani.
USA sa usilovali dostať všetkých podozrivých z Európy pred tým, ako na návštevu starého kontinentu pricestovala tento pondelok šéfka diplomacie Condoleezza Riceová, tvrdia zdroje ABC. Televíziu požiadali, aby z bezpečnostných dôvodov nemenovala konkrétne krajiny, kde sa nachádzali väznice.
CIA tiež podľa zdrojov používala menšiu flotilu súkromných lietadiel na prevoz podozrivých teroristov z Afganistanu na Blízky východ a do Európy. Podľa skupiny pre ľudské práva Human Rights Watch (HRW) sa tajné väzenia pravdepodobne nachádzali v Poľsku a Rumunsku. Obe krajiny to popreli.
V rozšírenej správe na svojej webovej stránke ABC News citovali zdroje, ktoré sa priamo zúčastnili vytvárania systému tajných väzení CIA. Podľa nich všetko začalo zajatím pobočníka Usámu bin Ládina Abú Zubajdu v Pakistane.
Po vyliečení vážnych zranení ho držali v nepoužívanom sklade na aktívnej leteckej základni v Thajsku, pokým po použití tvrdých metód vypočúvania nezačal spolupracovať. Vo väzniciach v Európe už Zubajdá a ďalší väzni dostávali výdatné jedlo a ako odmenu za spoluprácu niekedy aj cukríky či čokoládu.
Riceová v pondelok pred odletom do Európy novinárom povedala, že Európania sú vo väčšom bezpečí v dôsledku tvrdej, avšak zákonnej taktiky Spojených štátov. Priamo sa nevyjadrila k tomu, či CIA má v Európe tajné väzenia, uistila však, že USA nepoužívajú mučenie.
Podľa zdrojov ABC News to ministerka mohla povedať vzhľadom na prezidentský výnos schvaľujúci "rozšírené metódy vypočúvania", ktoré podľa USA nie sú mučením a ktoré majú povolené používať asi 14 agenti CIA.
Zdroje uviedli, že len jediný z 12 dôležitých podozrivých vo väzbe CIA, údajný koordinátor útokov z 11. septembra 2001 Ramzi bin aš-Šaiba, začal hovoriť bez potreby násilných metód, keď sa zrútil v slzách po prejdení okolo cely Chálida Šajcha Muhammada, operačného plánovača atentátov v USA.
Správa ABC tiež uvádza, že americká tajná služba tiež preváža niektorých podozrivých do krajín, ktoré využívajú tvrdšie vypočúvacie metódy než môžu americkí agenti. Ku takýmto krajinám mali patriť Jordánsko, Sýria, Maroko a Egypt, kam ich odviezli s cieľom získať od nich rýchlo priznanie.
Zdroj: TASR
