https://www.facebook.com/plavakova/post ... 2790762183
- Dieťa má právo vyrastať v riadnej štandardnej rodine.
- Homosexuálne páry by nestaval na úroveň klasických štandardných rodín.
- Mali by sme sa pýtať psychológov, či deti netrpia, keď sú vychovávané dvomi mužmi alebo dvomi ženami.
Komu myslíte, že patria tieto výroky? Ak si myslíte, že Chromíkovi, či Krajniakovi, tak sa mýlite. Patria predsedovi liberálnej strany SaS Richardovi Sulíkovi. A nie, nie sú to nejaké výroky z doby kamennej. Vyjadril sa tak v najnovšom rozhovore pre REFRESHER
, keď prezentoval, že strana SaS je jednoznačne proti adopciám pármi rovnakého pohlavia.
Na otázku, či teda SaS vlastne podporuje diskrimináciu párov rovnakého pohlavia, len trochu menšiu, odpovedal, že dosiahnuť nulovú diskrimináciu je nemožné. Trošku asi netrafil tému. Lebo práve v tomto prípade je dosiahnuť nulovú diskrimináciu dosť ľahko možné. Ako ukazujú aj iné krajiny. A to prijatím manželstva pre všetkých. Na to, že sa SaS prezentuje ako strana odborníkov ma tiež mrzí a prekvapuje, že Sulíkovi unikla cca stovka výskumov, ktoré potvrdzujú, že deťom vyrastajúcim v dúhových rodinách oproti ich rovesníkom vyrastajúcim v „štandardných rodinách“ nič nechýba. Tiež by som pána Sulíka rada upozornila na závery Výboru OSN pre práva dieťaťa, ktorý vo svojich odporúčaniach pre Slovensko ešte v roku 2016 uviedol, že je „znepokojený, že definícia v rámci zmeny a doplnenia z júna 2015 článku 3 zákona o rodine z roku 2005, týkajúca sa stabilnej rodiny, ktorá sa skladá z otca dieťaťa a matky dieťaťa ako najvhodnejšieho prostredia pre komplexný a harmonický rozvoj dieťaťa, neberie do úvahy rôzne typy rodín, ktoré reálne existujú, a nie je v súlade s definíciou rodinného prostredia v Dohovore. Na základe toho SR odporúča, aby zmluvný štát zmenil článok 3 zákona o rodine tak, aby zabezpečil úplný súlad s Dohovorom, so zameraním sa na blaho dieťaťa viac ako na zloženie rodiny“.
Richard Sulík vlastne mne a desaťtisícom ďalších ľudí na Slovensku odkazuje, že nie sme spôsobilí vychovávať deti. Takéto postoje pochopiteľne zabolia. Obzvlášť smutno mi zostalo, že sa nimi prezentoval práve v tomto predvianočnom čase, keď sa všetci chceme v prvom rade venovať svojím rodinám. Áno, aj my ľudia s inou sexuálnou orientáciou máme svoje rodiny, vychovávame deti, niektorí už aj vnúčatá. Bude to tak bez ohľadu na to, čo si Sulík a jemu podobní myslia. A hoci mi je z tohto všetkého miestami naozaj veľmi smutno, tak najdôležitejší je aj tak detský smiech, ktorý tu práve počujem. A chvíle, keď za mnou Sára príde, pritúli sa a povie „Mama, ja ťa veľmi ľúbim“. A to je to, na čom v skutočnosti záleží. Detstvo plné smiechu a lásky. Dopriala by som ho každému dieťaťu.
Toľko k Pročkovi z mojej strany.
