Čaute, toto čo tu začnem je asi na dlhšiu debatu a možno by to bolo treba rozobrať na drobné, ale skúsim stručne. S mamou sme nemali nikdy extra dobrý vzťah. Vychovávala mňa a mojich dvoch bratov sama, každý má iného otca, ale s nikým nevydržala... Ťažko povedať koho to bola chyba, pretože som žiadneho z nich nevidel/nepoznal... V krátkosti keď padla téma otec, tak mi iba povedala, že išiel za inou. Nemala to teda jednoduché, vychovávala nás sama. Peňazí nebolo nikdy dosť, dlžoby, atď. Každý sme sa cca v 20-tich osamostatnili a ona sa rozhodla odísť bývať do Rakúska. Za predaný byt v BA si tam kúpila dom, vyplatila dlžoby a žije zo slušného dôchodku. Už má 70, ale je to čiperná žena, zvyknutá tvrdo pracovať, stále tvrdí, že nikoho nepotrebuje. Ja a moji bratia sme ju z času na čas navštevovali, ale zriedkavo, keďže je to približne 200 km od BA. Ako plynie čas, mám pocit, že na nás všetkých úplne zanevrela, postupne nám prestala zdvíhať telefóny, a na správu ako sa má, odpíše len "dobre". Samozrejme sme sa túto tému snažili otvoriť, aby sme zistili čo ju trápi. Údajne jej nepomáhame, avšak každí máme trochu inú predstavu o pomoci, pretože v jej ponímaní sú to často krát rôzne rekonštrukcie, ktoré nemajú zmysel, prípadne na ktoré nikto z nás nemá kvalifikáciu, čas ani nástroje. Ďalší problém je, že je zberateľka vecí a veľká bordelárka, veľa vecí začne, ale máločo dotiahne do konca, takže v dome nie je možné ostať ani na víkend, jednoducho pre to kvantum vecí v dome nie je kde prespať. Najradšej by sme objednali veľký kontajner a vyhádzali tie veci a pokúsili sa o nejakú normálnu rekonštrukciu, avšak na to je príliš tvrdohlavá, keby jej vyhodíme veci, zrejme by na nás zanevrela ešte viac. Každopádne je teraz hlavný problém, že nás ignoruje a aj keby môžeme dôjsť, (čo zrejme kvôli covidu nemôžme), tak tam asi ani nie sme vítaní. Mali by sme teda na ňu tlačiť, chodiť tam proti jej vôli, aspoň kvôli spoločnosti, alebo by sme ju mali nechať tak? Som z toho dosť znechutený a už ma to nebaví riešiť, ale nechcem aby posledné roky prežila nešťastná. Len som si neni istý, či to ešte dokážeme zmeniť...

je to starsi človek ktoreho uz nezmenis, zial je to tak

treba to len akceptovat aky je

nechodte k nej ak si to vyslovene najprv nedohodnete. Ale udrzujte komunikaciu aspon cez sms/mobil/email. Obcas sa ozvite ale netlacte moc na pilu a uvidite ci sa to niekam bude posuvat. Vy mate narok na slobodny zivot ale aj ona.

Tiez sa pripajam k tomu co pisu chalani vyssie. Je starsia, ma svoj rozum, jej pohlad na vec uz nikto nezmeni. Otvarat otazku preco vas nechce vidiet je asi zbytocne a akurat sa tak nahneva, ak do toho zacnete vrtat. Ak nemas kde prespat, mozes skusit daky nedaleky penzion alebo privatz nie je to nic hrozne v Rakusku.

Ale co by si tam robil cely vikend, ked podla mna mas toho dost uz po dvoch hodinach?

Sudim to podla toho, ze podobny vztah mala moja krstna s jej mamou (moja starka/babka). Zili od seba 200 az 250km, raz za dva-tri mesiace prisla krstna na navstevu. Doobeda velke upatovanie, varenie, hadam 3 hlavne chody a 2 kolace nachystane. Krstna doniesla bonbonieru, kvety, kupila jej novy uterak, nove papuce, sampon, krem na tvar, proste akockeby nebolo o nu postarane. Obcas prisla s pomocnikom, v cudzom dome sa rozhodla namontovat drziak na uteraky, vymenit rocnu zachodovu dosku, z tasky vybalila novu sprchovu hlavicu (ta povodna mala mozno pol roka, mozno rok, mozno dva). Nemala dat kde stolik, tak ho doniesla, polozila do obyvacky, ze je krasnyz ze sa tam hodi a ze tam ostane. Potom prisiel cas obeda, nasledne navsteva krstneho v druhej casti mesta a navsteva cintorinu. Tam sa uz zacala otvarat tema majetkov ci pozemkov. Poobede navrat ku babke, kavicka a zacinali hadky. Najskor sa vytiahli veci co boli 10, 20 ci 40 rokov dozadu, muselo sa vytiahnut hocico, len aby sa bolo o com hadat. Isiel som okolo a pomaly krik na mna, ze preco nebolo doobeda povysavane a poumyvane? Pritom sme to so sestrou 2 hodiny upratovali a chyzne v Kempinskom by neodviedli taku pracu. Ako teeneger som si velakrat zahryzol do jazyka. Pri poobednej kavicke nadalej hadka pokracovala, opat sa riesili neexistujuce problemy alebo problemy s pozenkami na opacnom konci Slovenska, ktore su v podieloch 1/10000 pri 250m2 pozemku, niekde medzi lesom a vysokym napatie elektriky bez uplnej sance vyuzitia v buducnosti. Nasledne krik, plac, nikdy ta uz nechcem vidiet a nasledny odchod. Ked som bol ako splnomocnena osoba na dedicskom konani po babke v ocakavani, ze sa to podpise na prvykrat, tak som ostal prevapeny, pretoze som sa dozvedel, ze cast mojej rodiny okradla krstnu, ze v dedicskom konani nie je 20 ci 30 tisic eur co vraj mala, ze chyba zlato a pozemky. Akurat co sme vedeli, ze babka mala odlozenych okolo 1000 eur na pohreb, zlato nikdy ziadne nemala a pozemky vyhladal notar a posudkom ocenil na 2500 eur. Dokonca ani tych 1000 eur na pohreb sa po smrti nenaslo, hoci mi babka mesiac pred smrtou povedala a ukazala, ze tu su peniaze na pohreb, tu mam oblecenie do truhly, zariad to potom prosim ta. Pohreb sme zaplatili mi, v ramci slusnosti sme tych skoro 2500 eur za pohreb a kar nedali ani do dedicskehi konania. Aj tak som som si na dedicskom konani vypocul ako som ju okradol o vsetky peniaze, ze mi ide len o majetok a ze som ju nemal rad. A ze za co som si kupil to velke auto co stoji pred uradom, ze ci za ukradnute peniaze. Napokon som na druhom dedicskom konani pozemky vyplatil na cash, pricom su pre mna bezcenne a nepouzitelne, ale takto to chcela babka. Dokonca mi tie pozemky chcela dat, lenze sa mi vtedy pokazilo auto pred rokmi pred odchodom s nou na notarsky urad k jednemu staremu dedicskemu konaniu a prepisu pozemkov. Vo vysledku to dopadlo tak, ze krstna je cierna ovca rodiny, ktorej sa nikto nikdy neozve, ci uz nasa strana rodiny, druha strana rodiny, ale aj vzdialena strana rodiny. Ostala zit sama, na stare kolena, momentalne taktiez v Rakusku. Stretneme sa len na pohrebe. S jej detmi a byvalym muzom mame vyborny vztah, navstevujeme sa, dokonca sme im pomohli aj v ramci pracovnych moznosti.

Aby som to zhrnul, tak bud mozno rad, ze ti mama nerobia napriek, akurat sa izolovala a zije si svoj zivot. Myslim si, ze ju nezmenis, ani sa jej nenanutis. Urobibsi aj tak po svojom.

o majetky a dedicstva sa vedia ludia ruvat ako psi, co byva velmi smutne

nerozumiem prečo ta potreba sa stretávať na dlhý čas a často

Väčšinou ľudia, čo žijú v utkvelej predstave veľkej a štastnej rodiny, ktorá sa neustále stretáva riešia najviac konfliktov hádok a ohovárania.

Raz za 3-4 tyzden návšteva je tak akurát.

Tak to mate dost negativny vztah s matkou teda. Ja by som tomu este minimalne dal aspon nejaku sancu, dohodol sa s nou na navsteve, pokecal s nou a ak by ani to nepomohlo, tak kaslat na to.
Nechat ten vztah vyslovene potom len urovni "poslem ti smsku na sviatok a inak sa nemame o com bavit".

Nechať tak.

Rozdielnosť povahy medzi synom Bushidom a mamou je viditelný. Tiež si myslím že raz za mesiac sa kontaktovať v tomto prípade stačí.

Bushido, tvoja mama pravdepodobne trpi depresiou. Mozno v nej vru pocity, ked je stale sama. Ma o com rozmyslat, na rozdiel o vas, co mate asi aktivnejsi zivot. Byt sam v prdeli sveta bez blizkej osoby je velmi tazke. A je jedno v ktorej krajine sveta ta prdel je.