Judita, odsúdená za vraždu kamaráta, nepochodila ani s dovolaním na Najvyššom súde

Za vraždu, ktorú spáchala ešte ako tínedžerka, dostala viac než 12 rokov.

Časť verejnosti dokázala presvedčiť o svojej nevine, no nepresvedčila ani jeden z troch súdov. Známy prípad brutálnej vraždy 16-ročného Tomáša Teličáka, za ktorú odsúdili jeho kamarátku a rovesníčku Juditu Hanu Konečnú, uzavreli aj na Najvyššom súde.

Senát Petra Paludu začiatkom marca odmietol dovolanie, ktoré ešte ako tínedžerka podávala Judita so svojím advokátom v roku 2021.

Mimoriadnym opravným prostriedkom sa domáhali, aby sudcovia Najvyššieho súdu zrušili viac než 12-ročný trest, ktorý dostala za vraždu spolužiaka z mája 2019. Judita ho podľa odsudzujúcich verdiktov zabila v silnom afekte, keď do neho bodla až 49-krát.

Odmietnutie dovolania potvrdila SME hovorkyňa Najvyššieho súdu Alexandra Važanová. "Ďalšie informácie verejnosti poskytneme až po doručení písomného vyhotovenia rozhodnutia procesným stranám,“ povedala.

Sudcovia zamietli dovolanie na neverejnom zasadnutí. Ide o bežný postup, keď sa senát po preštudovaní dovolacích dôvodov a spisu ku kauze zhodne na tom, že nie je dôvod zvolávať verejné zasadnutie.

Zamietnutím dovolania sa definitívne rozplynuli nádeje dnes už 21-ročnej Judity, že sa dočká oslobodenia, prípadne aspoň skrátenia trestu. Právoplatne je odsúdená na 12 rokov a 4 mesiace do väzenia pre mladistvých.

Pôvodne ju umiestnili do Sučian, odkiaľ ešte v októbri 2021 písala dovolanie, o ktorom teraz súd rozhodol. Formulovala ho netypicky v prvej osobe, sudcov žiadala, aby rozhodnutia okresného a krajského súdu zrušili a kauzu vrátili na začiatok.

Znamenalo by to, že prípad by opäť prejednal Okresný súd v Žiline. Súčasne však žiadala, aby už rozhodovali iní sudcovia než pôvodne.

„Nemám dôvod domnievať sa, že prvostupňový súd v rovnakom zložení nebude konať rovnako ako doteraz,“ napísala do 91-stranového dovolania.

Motív nenašli. Pozná ho len jeden človek

Prípad od počiatku sprevádzali kontroverzie, ako aj snaha rodičov dievčaťa presvedčiť verejnosť, že ich 16-ročná dcéra kamaráta nezavraždila.

Do pozornosti dávali mnohé viac či menej súvisiace okolnosti prípadu, ako aj drobné detaily, ktorými sa snažili spochybniť napríklad to, že k vražde došlo nožmi nájdenými v komode Juditinej izby.

Kľúčom k riešeniu prípadu sa ukázalo najmä to, že prakticky ani neexistovala iná verzia udalostí, než tá, že vraždila Judita. Podľa dokazovania sa dostala s Tomášom do nezhody, keď bol u nej na návšteve, a v silnom afekte ho zavraždila.

Súd však priznal, že dôvod hádky, a teda aj motív vraždy, zostane zrejme navždy záhadou.

„Tento (motív) môže ozrejmiť len obžalovaná,“ napísal do verdiktu senát žilinského krajského súdu.

Ešte priamejšie to povedal pôvodný dozorový prokurátor Daniel Mikuláš, ktorý neskôr prešiel na dnes už zrušenú špeciálnu prokuratúru.

„Na mieste boli dve osoby. Jedna je mŕtva a druhá nevypovedala pravdu, čo konštatoval aj súd. Na túto otázku teda neexistuje jednoznačná odpoveď,“ povedal Mikuláš s tým, že to nič nemení na tom, že páchateľ je jasný.

„Vieme len to, že spúšťač konania, ak to tak nazvem, bol jednoznačne náhly, a odsúdenou bol subjektívne vyhodnotený ako pre ňu ohrozujúci,“ dodal prokurátor v rozhovore pre SME.

Znalci a potom aj súd hovorili o afekte, ktorý odbúrava bežné zábrany páchateľa.

Judita počas vyšetrovania odmietla vypovedať a prehovorila až na súde. K udalostiam sa vrátila v aktuálne zamietnutom dovolaní. Tvrdila v ňom, že o smrti Tomáša sa dozvedela až dva dni po udalostiach. Sama vtedy skončila v nemocnici.

„O smrti poškodeného ma informovali až v piatok (17. mája 2019), pričom dovtedy som o nej nevedela, čo som prijala veľmi ťažko, veľmi som plakala, veľmi som sa chvela a bola som z toho úplne mimo,“ napísala Judita v dovolaní.

Práve ona v deň tragédie zavolala záchranárov a počas 13-minútového telefonátu na linku 112 poskytovala Tomášovi prvú pomoc podľa inštruktáže operátorky.

Po príchode záchranárov skončila aj sama s dorezanými rukami v nemocnici. V prvých hodinách po vražde ju polícia ešte ani nepodozrievala, že by vraždila. Tínedžerka prišla s príbehom o záhadnom odpočtárovi elektriny, ktorému s Tomášom otvorili a on zaútočil a ušiel.

Existencia takéhoto muža sa však počas dokazovania nepotvrdila a Juditu obvinili po troch dňoch od vraždy.

Súd to neskôr vyhodnotil ako detskú snahu zvaliť vinu na niekoho iného. Judita mala v čase vraždy 16 rokov.

„Odvolací súd nazerá na výpoveď obžalovanej ako na 'jednoduché detské klamstvo', ktorému uverilo nielen dieťa, ale aj jej rodičia,“ napísal do rozhodnutia žilinského súdu predseda senátu Vladimír Kurák.

Polemizovala o trýznivosti smrti

Vo svojom dovolaní sa Judita vrátila aj k pasáži rozsudku o tom, že vražda Tomáša Teličáka bola „surová a trýznivá“. Napísala, že jej „nie je príjemné teoretizovať nad trestnoprávnymi definíciami spôsobu umierania tak, ako zomieral jej kamarát a spolužiak“, no aj tak použité prívlastky spochybnila.

„Nie každé viacnásobné bodanie do častí tela, kde sa nachádzajú životne dôležité orgány, možno považovať samo osebe za surový spôsob konania,“ napísala Judita do dovolania.

Aj trýznivosť vraždy 49 ranami sa snažila spochybniť. „Nešlo o nejaké pomalé usmrcovanie, smrť nastala krátko po utrpení zranení, a teda nie je možné hovoriť ani o surovom a ani o trýznivom spôsobe vykonania,“ napísala.

Podľa jej teórie „množstvo rán na tele... nedemonštruje surovosť svedčiacu o potrebe páchateľa spôsobovať mu (Tomášovi) zámerne nejaké osobitné mučivé útrapy“.

Rekonštrukcia udalostí pritom ukázala, že vražda nebola až taká rýchla. Šestnásťročný Tomáš utrpel podľa vyšetrovania najskôr ľahšie poranenia, ktorým sa snažil brániť. Potom zrejme nasledovala naháňačka po byte.

„Mal napríklad hlboké obranné poranenia na rukách, ale aj bodné poranenia na stehne či škrabance na krku. Poranenia museli logicky vzniknúť prvé a bol pri nich ešte schopný brániť sa a unikať. Až potom došlo k početným poraneniam na hrudi, v oblasti srdca,“ opisoval prokurátor.

V ďalších pasážach odsúdená spochybňovala súdny proces a vracala sa aj k príbehu o falošnom odpočtárovi, hoci vyšetrovanie nepotvrdilo, že by bol na mieste činu aj niekto tretí.

Vylúčili to analýzy DNA, ale aj skúmanie stôp na podlahe bytu, ktorá bola plná krvavých odtlačkov podrážok a bosých nôh. Žiadneho odpočtára nevideli ani susedia a nezachytila ho ani kamera namierená na vchod paneláku.

Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/23308523/judita- ... lanie.html