ahojte,

nie som na pisanie pribehov a podobnych zvastov, takze prepacte, ak sa nebudete vediet najskor moc zorientovat.

ide o mna a jednu slecnu.. pred par rokmi sme spolu chvilku chodili, potom sa nase cesty na dlhy cas rozdelili ale momentalne posledny rok sme zasa v kontakte. zistil som, ze ideme byvat do toho isteho mesta a nejakym cinom sme navrhli, ze ideme spolu byvat. resp ideme zdielat domacnost, platit najom na polovice, aby sa nam lahsie zilo atd..

lenze, momentalne som v takej situacii, ze som si proste uvedomil, ze chcem byvat sam, kamaratka ma moznost ist byvat vedla do bytovky do garzonky za super cenu a ja som dostal lepsiu pracovnu moznost, takze zvladam sam vyzit a este aj usetrit...

tu ale nastal problem, kamaratka sa nevie odomna odputat.. je pravda, ze par krat sme spolu aj spali, vzdy sme si ale hovorili, ze to je proste len nejako "nechcene" a ze ziadne city nejdeme ku sebe prechovavat, ze to vsetko je na kamaratskej urovni... ale ja uz nevidim ine vychodisko, len ako na nejaky cas prerusit kontakt...

hovori mi, ze jej zivot bezomna nema zmysel, ze ju nic nebavi, nechce sa jej zit, ze si nieco urobi, atd... mna to velmi trapi, ked ju vidim, ze je smutna, nechcem nikomu ublizovat ale ona nevie pochopit, ze proste isty cas to bolo fajn ale nemozem s niekym stravit polovicu zivota v byte, ked s nim ani nechcem zalozit rodinu a nic podobne... ona to ale vidi inak, hovori, ze jej sa tento "vztah" pacil, ze som jej daval vela, ako muz (sice sme si x krat povedali, ze ziadny vztah medzi nami uz nikdy nebude!)... som z toho na dne fakt, psychicky ma to cerpa..

ako jej to normalne vysvetlit, ze sa musi proste osamostatnit a zmierit s tym, ze sme proste len kamarati? ona ma furt nejaku svoju viziu o nas dvoch ale ja to zial nezdielam...

poradte mi nejaky triezvy usudok, lebo sa uz citim ako odporny hajzel, co niekomu ide zlomit srdce a pritom na ziadnu lasku sme sa medzi sebou nehrali...

vdaka.

čo riešiš? proste narovinu, nemám záujem, ahoj

Zažil som podobnú situáciu, kedy ma bývalka pár mesiacov po rozchode iniciovaného z jej strany začala psychicky vydierať a chcela, aby sme sa k sebe vrátili. Našťastie sme spolu nebývali, takže som bol len bombardovaný tonou správ a hovorov. Bol som však neústupčivý, proste som jej na rovinu povedal, že medzi nami je koniec a musí sa s tým bohužiaľ zmieriť. Buď pripravený na plač a teoreticky aj vyhrážky, ale musíš si uvedomiť, že nie si zodpovedný za šťastie niekoho iného a to, ako sa s touto zmenou tvoja ex vysporiada, už nie je tvoj problém.

"nie si zodpovedný za šťastie niekoho iného"

preco by sa mala ona odstahovat, ked tam ste v podnajme obidvaja? teda ak som to spravne pochopil

" ze ideme spolu byvat. resp ideme zdielat domacnost, platit najom na polovice, aby sa nam lahsie zilo atd.." = nechce si ťa pustiť inak by bola na platenie sama a by sa jej horšie žilo, tak ťa citovo vydiera s tým, že ti vraví, že si niečo urobí.
Najdi si iný podnájom čím skor, ked nebude doma zbal si veci odíd a žiaden kontakt a nech nevie kde bývaš. Do buducnosti nespávaj so ženou pri ktorej dopredu intuitívne cítiš, že okrem sexu s nou nechceš nič mať, hlavne ked už dopredu vieš aká je, lebo to presne takto dopadne. Ono pre niečo ste sa už v minulosti rozišli a dlhé roky boli bez seba.

Toto by ma zaujímalo ako to dopadlo