Čaute, nikdy by som si nemyslel, že sa na vás budem obracať s niečím takým, ale už mám plné zuby celej tej situácie.

Neviem ani ako začať, ale jedná sa o to že ujo (aj ked skor chu*o) býva s babkou po dedovej smrti sám a ide o to že je nezamestnaný, dlhuje kade tade, neplatí splátky za stavebný úver, ktorý mu žiaľbohu naši ručili, takže už sme mali neraz na krku skoro exekútora kvôli nemu, dokonca nemal problém počórovať pár tisíc € dedovi zo šuflíka keď bol na smrteľnej posteli a veľa podobných sračiek. Je nezamestnaný, nemá absolútny záujem niečo robiť, neplatí si odvody, nič, vyžiera babkin dôchodok, tá je z neho už zúfalá a to mi je najviac ľúto. Posledná čerešnička že behá po byte so slučkou a hovorí ako sa zavesí, takže to len aby ste mali predstavu čo to je za človeka.

Samozrejme babka ho z bytu nevyhodí, lebo je to jej syn, napriek tomu že neskutočne trpí, tak som sa chcel spýtať, či neexistuje nejaká možnosť ako ho dostať do blázninca, alebo či vás nenapadá nejaké rozumné riešenie bez toho aby som mu musel ublížiť, lebo už mám toho plné zuby. Či ste sa nestretli s niečim podobným.

Dohovor a ukecanie babky aby ho vyhodila žiaľ nepripadajú do úvahy. Našťastie ho stihli vydediť pred dedkovou smrťou.

Ďakujem, a sorry ak to píšem nejak mätúco, ale snáď chápete situáciu.

No...

Netuším, či Ti nejako pomôžem, len...skús podumať, či nemá nejakú "nášľapnú mínu" - niečo, čo by mohlo evokovať zdravotnú indikáciu typu paranoja a tak.

Isto aj jeho život bol ťažký, zložitý - ako každého po rokoch a možno bude mať "slabé miesto", ktoré na neho zapôsobí, ako na istého pána Slotu Maďar, Cigán a šikmé oči.

Odtiaľ by sa (možno) "dalo odraziť".

No a na okkraj - trochu chápem, matka mala na sklonku života ťažkú paranoidnú schízu - a kur*a - užili sme si...

No s tou paranojou si úplne trafil klinec po hlavičke, on si myslí, že ho každý sleduje, že ho každý ohovára, že ho každý rieši, to som aj zabudol spomenúť...

Ťažká situácia. Podľa mňa s tým ale nepohnete. Brzdou ale nie je tvoj ujo, ale tvoja babka, kde sa zrejme už zaslepená láska k synovi stretáva so senilitou (nie v zlom).

Reálne čo môžete spraviť je, že mu dohovoríte - neviem či má súrodencou, bratov, alebo niekoho pred kým má prirodzený rešpekt, kto mu otvorí oči na poriadne dlhej debate. Ďalšia vec, odstrihnúť ho od koryta, nič zadarmo, nič bez zásluh, každý dlh splatiť, odmakať, nájsť prácu a kým si ju nenájde, robiť zo života "peklo". Buď sa postaví na nohy (úprimne ale pochybujem, poznám takých ľudí), alebo to vzdá a vtedy bude preňho nejaký liečebný pobyt schodnejšia cesta.

Stále ale platí, že darmo vy budete prísni, kým ho mama vezme pod svoje krídla. To je ako s výchovou detí, darmo má jeden z rodičov špičkovú výchovu, ak ten druhý dieťa iba mucká a rozmaznáva.

Ak máte podozrenie, že je naozaj psychicky chorý, treba ho dostať na nejaké psychiatrické vyšetrenie. Psychiater potom na základe stavu môže doporučiť nejakú liečbu, vďaka ktorej sa trochu unormálni a vráti sa nazad do normálneho života.

Ale dobrovoľne ho tam asi nedostanete - obzvlášť, ak už sa prejavuje u neho paranoja. Asi budete musieť len dohovárať, obmedzovať v rámci možností a čakať, či nevyvedie niečo vážnejšie - napr. stačí, že sa bude vyhrážať samovraždou. Vtedy okamžite volajte záchranku. Oni s takýmito prípadmi majú skúsenosti a hneď ho spacifikujú (zvyknú so záchrankou posielať aj policajtov) a odvezú na psychiatriu, kde mu môžu nasadiť liečbu a ukľudniť ho na nejakú dobu.

Potom na základe diagnózy môžete požiadať o obmedzenie spôsobilosti na niektoré právne úkony. Napríklad aby nemohol brať pôžičky alebo vykonávať iné úkony nad určitú sumu EUR.

Je to všetko boj na dlhé lakte, držím palce, čiastočne som si niečim takým prešiel pri kamarátke.

Skúste sa poradiť s nejakými odborníkmi, ako presne postupovať.

Navsteva psychiatria je uzitocna iba vtedy, ked s tym pacient suhlasi. To nie je vysetrenie konecnika, na ktore vies cloveka dotiahnut, oblbnut liekmi a vysetrit proti jeho voli. Vysetrenie u psychiatra je hlavne o komunikacii. S pacientom.

Tažka situacia a ako uz niekto spomenul, pokial babka nad nim drzi ochrannu ruku tak sa vela robit neda. Najlepsie by bolo, keby mu babka zrusila trvale bydlisko u nej a on mal vedene na OP iba mesto- tj defacto bezdomovec. Tym padom uz exekutor by nemal mat moznost siahnut na majetok v mieste trvaleho bydliska /aj ked ani toto nie je 100percentna ochrana/. Bolo by dobre nejako zistit, ci je tak chory ze uz nedokaze sa zamestnat, alebo ci sa mu proste iba robit nechce. Nepije nahodou?

Trvalé bydlisko má tuším len evidenčný charakter, to nehrá žiadnu rolu. Trvalý pobyt môžeš mať kvôli korešpondencii aj v nájme. Ak nie je vlastníkom toho domu (aspoň v nejakom podieli), tak naň siahnuť nemôžu. A Merco tuším písal, že ho stihli vydediť. Jediný, čo môže robiť problém je teda zrejme ručenie Mercovych rodičov na jeho úvere - to samozrejme problém je, a veľký.

On ako človek tuším môže vyhlásiť osobný bankrot (neviem aké sú úskalia), s tým ale samozrejme musí on súhlasiť a keďže zjavne úplne príčetný nie je, tak sa to asi nepodarí.

Tlačil by som na zbavenie svojprávnosti. Niekto tu dal dobrý postreh s tou sanitkou a samovraždou, proste vyhrotiť situáciu, podať zdravotníkom výpoveď, podrobne opísať situáciu a zbaviť svojprávnosti. Aj keď, neviem kto a ako posudzuje, či sa človek vie sám rozhodovať, alebo nie.

Ručenie je problem, lebo toho sa nedá už zbavit, na tej zmluve budu už navzdy figurovat ako rucitelia.
A rucitel ma voci veritelovi rovnake povinnosti ako sam dlznik. Je dobre sa dusevne a financne pripravit na to, že pravdepodobne budu musiet nakoniec splatit celu dlzobu oni.

Zrusenie svojpravnosti je tiez beh na dlhu trat, mame v sirsej rodine cloveka, co ma uplne prepity rozum, ma dolozene lekarske spravy od odbornikov ba potrvrdenie zbavenia svojpravnosti a napriek tomu to sudu trva roky to potvrdit.

Môže byť, priamo nemám skúsenosti. Frajerkina rodina to riešila s jej babkou, ktorá tiež porobila nejaké dlžoby, ale vybavili to prakticky hneď. Tam ale hlavo asi hlavnú rolu to, že na ňu zatlačili všetci a ona s tým asi súhlasila. Ale detaily vôbec neviem.

"Navsteva psychiatra je uzitocna iba vtedy, ked s tym pacient suhlasi" - nejak tak.

Iste - bol som na konzultácii s vtedajším zástupcom primára miestnej psychiatrie a vysvetlil mi, že raz-dvakrát lekári prídu, no ak im neotvorí - viac nie. Majú aj iné na práci. "Poradil" mi - dovlečte ju a my si s ňou poradíme...
Niekedy je aj návšteva lekára, ktorému ten konkrétny človek patrí hodne kontraproduktívna. Jedna taká <-> nebeská, namiesto toho, aby situáciu odborne riešila po tom, čo sme sa na ňu obrátili skrz moju mamu (dávnejšie nebohú), trpiacu ťažkou paranoidnou schízou, jej to napísala do karty. Tí ľudia nie sú hlúpi - práve naopak - často uvažujú bystrejšie, než mnohí iní.
Dôsledkom bola ešte väčia zloba a nenávisť. A to, že matka úplne prestala chodiť k lekárom. U nás bol problém v tom, že bola potenciálne nebezpečná sebe aj okoliu. (Vyhrážky zabitím, zmrzačením, vyhodením bytu do vzduchu a tak).
Nakoniec to pomohol o pár rokov vyriešiť môj lekár prvého kontaktu - slovami: "Niekomu patrí, zájdite do zdravotnej poisťovne - musia Vám oznámiť meno komu".
So šťastím som natrafil na skvelú inú (prvšia trúba medzitým šla do dôchodku) lekárku, ktorá vraví: "Nevidela som ju ešte, mala by som problém, ak by sa jej niečo stalo - nejakým spôsobom - fintou skúste zariadiť, aby som sa ku nej dostala.
Podarilo sa... Prišli so sestričkou svojim súkromným autom.
Presvedčili matku, že je chorá (čo tvrdila desaťročia - že umiera na rakovinu) a že potrebuje vyšetrenia, na ktoré zo sebou nemajú prístroje.
Na ďalšiu pi.. som natrafil v nemocnici, kam som mamu zaviezol (po tom, čo jej fintou dali nejakú injekciu v ambulancii) - tvrdila, že "dnes už príjem nemožný".
Našťastie šla okolo mladá no veľmi múdra pani doktorka, začula málo ale bleskovo sa zorientovala a matky sa pýta: "Čo Vám to tá nevesta robí" - spustilo sa čosi ako keď sa Slo(p)tovi povie "šikmooký maďarský cigáň" - pani doktorka skríkla na tú pi... - okamžitý príjem bez slova!

Po preliečení bola mama jeden z najlepších ľudí na svete a mne je dodnes ľúto, že to nešlo prv.

Trochu som sa rozkecal, no chcel som tým naznačiť, že ak je možnosť pomôcť človeku, treba skúsiť. Väčšina nemôže za to, kam sa v živote dostali a ak aj - stále sú to ľudia. Aj kvôli nim - aj okoliu.

Merco - po dobrom to nepojde so strykom. "dokonca nemal problém počórovať pár tisíc € dedovi zo šuflíka".
Ak budu niekedy dokazy o krádeži ktorú by sposobil strýko, trestné oznámenie podať, ak má teda psychické ochorenie tak pojde do blázinca.