Očkovanie detí je čistý experiment, omikron je posledný variant. Prestaňme sa desiť, hovorí imunológ Šinkora

Koronavírus nezlikvidujeme očkovaním ani premorením. Naša imunita nás chráni pred respiračnými vírusmi, ale nezabráni tomu, aby tie v populácii cirkulovali. Postretol nás vírus, ktorý je pre mnohých seniorov smrteľný, lebo je nový. Keby sa s koronavírusom stretli ako deti, nemali by s ním žiaden problém. Omikron je posledný variant, lebo rýchlosťou svojho šírenia odstráni ďalšie varianty. Očkovať deti proti koronavírusu, ktorý im spôsobuje nádchu a niekedy ani to, je čistý experiment. Tento vírus najskôr nepochádza zo živého netopiera a ani z cielenej genetickej manipulácie, hovorí český imunológ Jiří Šinkora.

Je možné dosiahnuť „zero covid“ stav, teda nulový výskyt tohto ochorenia?

Nemyslím si a rozhodne nie spôsobom, ktorým to robíme. SARS-CoV-2 je slizničný vírus a vakcíny proti nemu sa podávajú intramuskulárne. Vytvárame tak systémovú imunitu, a nie povrchovú – slizničnú. Očkovaním síce vznikajú špecifické CTL lymfocyty zabíjajúce bunky, ktoré majú na povrchu úlomky cudzorodých bielkovín (nádorových alebo vírusových). Ale pri našom spôsobe očkovania vznikajú hlavne systémové protilátky, lebo telo reaguje v prípade mRNA vakcín na prítomnosť S proteínu. Imunitná odpoveď v tele je odlišná a pomerne oddelená od imunity, ktorá bráni povrchy.

Čo to ľudsky povedané znamená?

Ak vírus prenikne do tela, zaočkovaného chránime pred zápalom a nechcenou imunitnou reakciou. Ale má veľmi slabú povrchovú imunitu. Očkovaním nemôžeme dosiahnuť „zero covid“. Aj očkovaní treťou dávkou sa môžu nakaziť a vírus ďalej šíriť.

Ani premorením koronavírus nezlikvidujeme. Povrchová imunita eliminuje vírus, ale nevytvára proti nemu úplne nepriepustnú bariéru. Keby dokázal náš organizmus likvidovať koronavírusy bez toho, aby sme boli infekční, tie by nemohli existovať. Koronavírusy nie sú obyvatelia, ale cestovatelia. Existujú vďaka tomu, že sa presunú z jedného hostiteľa na iného. Skôr než sa imunitný systém dotyčného aktivuje a pri ďalšom strete s patogénom reaktivuje, vírus sa rýchlo namnoží a „skočí“ ďalej. Naša imunita nás chráni pred respiračnými vírusmi, ale nezabráni tomu, aby tie v populácii cirkulovali. Sme zvyknutí, že deti nosia zo školy nádchu, my sa nakazíme, presunieme tento vírus na iných ľudí a bez problémov sa uzdravíme.

Čiže súčasný koronavírus tu s nami ostane.

Možno by sme ho dokázali eradikovať [vyhubiť choroboplodné organizmy, pozn. red.], keby sme používali vakcíny v spreji. Oslabená živá forma vírusu by vytvorila takú silnú imunitu, aby náš organizmus akoby „nespal“. Trebárs jedenkrát mesačne by sme si aplikovali nazálnu vakcínu a dostali by sme ľahkú alebo žiadnu nádchu. Keby bola naša imunita stále provokovaná vírusom, bola by prebudená a likvidovala by vírus skôr, než sa namnoží. Sprejovať si nos niekoľko rokov živou formou vírusu je podľa mňa jediná cesta, ako sa SARS-CoV-2 úplne zbaviť.

Niektorí ľudia argumentujú, že pravé kiahne sme eradikovali, ale to je vírus, ktorý prakticky nemutuje. Jeho životná stratégia nie je založená na „cestovaní“ po hostiteľoch, a preto sa dá vyhubiť intramuskulárnou vakcínou.

Nazálne vakcíny proti koronavírusu sa používajú v Rusku a boli testované aj v USA. Zatiaľ sa ale vskutku spoliehame na očkovanie do ramenného svalu. Aký scenár pandémie je podľa vás najpravdepodobnejší, ak tvrdíte, že takýmto očkovaním SARS-CoV-2 nevyhubíme?

Variant omikron je rádovo nákazlivejší, takže pri najpravdepodobnejšom scenári sa s vírusom stretneme všetci a získame slizničnú imunitu. Vyvstávajú dve otázky: ako na infekciu budú reagovať ľudia, ktorí najskôr dostali vakcínu, a či sa im vytvorí celoživotná slizničná imunita. Ľudia, ktorí sa najskôr infikovali a potom zaočkovali, už získali prirodzenú imunitu a ďalší stret s vírusom im ju len posilní. Normálna reakcia ľudského tela na vírus nastáva prostredníctvom T-lymfocytov. Tie nájdu infikovanú bunku a zabijú ju. Ide len o čas: koľko buniek vírus nakazí a ako rýchlo ho T-lymfocyty zničia. Uzdravíte sa tak, že T-lymfocyty zničia všetky bunky s koronavírusom.

Takto to prebieha u detí, ktoré majú úplne iný typ imunitnej odpovede ako seniori. Pri ďalších infekciách sa na pozadí bunkovej imunity vytvára protilátková bariéra. Pri každej infekcii prenikne časť antigénu do tela, čím sa začnú vytvárať povrchové IgA protilátky a systémové IgA, IgM a IgG protilátky. Očkovaním môžeme kryť ohrozené skupiny. Ochrana seniorov, ktorí stratili detskú imunitu, je jedinou dokázanou užitočnou funkciou súčasných vakcín.

Prečo sa s vekom stráca schopnosť imunitného systému ničiť vírusové bunky?

Je to dané vývojovo. Deťom sa do pubertálneho veku začne z energetických príčin vypínať detská imunita. Z hľadiska spotreby energie a hmoty je totiž veľmi „drahá“. Na vývoj jedného T-lymfocytu, ktorý ničí vírusové bunky, potrebujete ďalších 99, ktoré ten proces neprežijú. Účinnosť je teda jedno percento a takých buniek vytvoríte milión denne. Sto miliónov buniek denne hynie, čo je energeticky veľmi náročné. Je to však nevyhnutné, aby novorodenec, ktorý sa so všetkým stretáva prvýkrát, dokázal prežiť inváziu stoviek vírusov.

Nestretlo nás žiadne veľké nešťastie v podobe pravých kiahní či chrípky, ktoré môžu byť smrteľné pre mladých. Postretol nás vírus, ktorý je pre mnohých seniorov smrteľný, lebo je nový. Keby sa s koronavírusom stretli ako deti, nemali by s ním žiaden problém. Smrtnosť SARS-CoV-2 spočíva v tom, že existuje široká časť populácie nad 60 rokov, ktorá sa s týmto vírusom nikdy nestretla. Malé deti ani dospelých to prakticky nezaujíma. Malé deti nemajú s koronavírusom žiadne problémy. Je scestné argumentovať, že ich treba očkovať, lebo v Česku zomrelo šesť detí z 1,5 milióna. Polovica z tých šiestich detí sa narodila natoľko poškodená, že aj bez koronavírusu by zomreli na inú chorobu.

Na sociálnej sieti ste napísali, že variant omikron mali nazvať skôr omega. Prečo?

Môžem sa mýliť, ale myslím si, že je to posledný variant. Je natoľko infekčný, že sa naň nebude vytvárať ďalší tlak. Rýchlosťou svojho šírenia totiž odstráni ďalšie varianty. Omikron sa javí ako silno imunogénny. Náš imunitný systém dokáže tento variant včas a veľmi rýchlo rozpoznať. Máme veľké množstvo nakazených, ale relatívne málo z nich končí v nemocnici. Tento variant nemá preň aj pre nás nevýhodnú vlastnosť, že u veľkej časti seniorov vyvolá nechcenú reakciu, ktorou sa ho pokúsi zlikvidovať.

Keby to bol prasací vírus, ktorý nepozná PCR diagnostiku, integrácia tohto vírusu do populácie by sa udiala tak, že by zomrelo trebárs desať percent z najslabších kusov a nikto by si to nevšimol. Keby sme nepoznali PCR testovanie, nebláznili by sme a nevytierali by sme deťom každú chvíľu nos.

V krivkách denne nakazených a zomierajúcich je kvalitatívny rozdiel. V minulých vlnách kopírovala krivka úmrtí s malým oneskorením krivku nakazených. V Juhoafrickej republike bola vlna omikronu veľmi krátka. Prakticky tam nedošlo k zvýšeniu počtu úmrtí a rovnaký scenár vidíme i v iných štátoch. Niektorí sa to snažia pripísať očkovaniu, ale používané vakcíny sú zastaralé a namierené proti pôvodnému kmeňu. Nezastavuje to očkovanie, ale premorenosť. Omikron nás dokáže nielen napadnúť, čo dokázali všetky varianty, odkedy SARS-CoV-2 najskôr unikol z laboratória vo Wu-chane, ale dokáže s nami aj žiť.

Nie je príliš skoro na takúto prognózu? Aj o delte sa hovorilo, že bude len infekčnejšia, ale nakoniec sa našlo dosť vnímavých jedincov, ktorí zaplnili JIS. Nemôže sa to zopakovať?

Vlna úmrtí na prvý variant bola v Česku najstrašnejšia. Zomieralo dvesto až 250 ľudí denne pri pomerne nízkom počte infikovaných. Neviem, či to bolo nízkym premorením alebo tým, že sme vírus nevedeli liečiť. V delta vlne vyletela krivka prudko nahor, ale počet mŕtvych sa znížil v najhoršom prípade na polovicu a s ústupom vlny sa počet mŕtvych ďalej znižuje. Pri oveľa vyššom počte nakazených sme sa dostali na polovičný počet zomrelých. Či to spôsobili vlastnosti delty, lepšia liečba alebo úroveň očkovania, ťažko zistiť, ostanú len hypotézy. Pfizer bude tvrdiť, že to boli vakcíny, ale tie ochránili len malé množstvo seniorov, inak nikoho.

Omikron je supervlna aj v štátoch, ktoré sa pred ním „schovali“, ale úmrtí je tam málo. Tento typ vírusu nás nechce pozabíjať a ani my nemáme prostriedky na to, aby sme ho úplne eradikovali. Musíme sa s ním zžiť a výsledkom sú úmrtia seniorov bez detskej imunity. Infekčnosť omikronu a jeho schopnosť putovať populáciou je vo výbornej rovnováhe s jeho schopnosťou nezabíjať nás.

Čiže zžívanie s koronavírusom si predstavujete tak, že očkovaním ochránime len rizikové skupiny?

Áno, ale je otázne, koľkokrát ich budeme musieť preočkovať. Vakcíny založené na technológii mRNA vyvolávajú celkom kvalitnú protilátkovú odpoveď, ale imunitná pamäť z nich sa rýchlo vytráca. Môže to spôsobovať niekoľko faktorov. Tento typ očkovania možno nevyvoláva antigénny depozit, čiže miesta v uzlinách, kde sa S proteín uloží a neustále sa ponúka imunitnému systému. B bunky, ktoré produkujú protilátky, tak nie sú dráždené a nevyvoláva sa hladina protilátok, ktoré by cirkulovali a čakali na stret s vírusom.

Hypotéza je, že mRNA očkovanie vytvorí celkom rýchlu a mohutnú protilátkovú odpoveď, ale nakoľko nie sú dostupné antigénne depozity, protilátková odpoveď rýchlo klesá aj po druhej dávke. Pri strete s vírusom trvá prebudenie imunity niekoľko dní. Môže sa stať, že pri vysokej dávke infekcie sa vírus rýchlo rozšíri a spôsobí komplikácie aj po druhej dávke a u najstarších ľudí aj po tretej dávke.

Pomaly to vyzerá, že budeme musieť preočkovávať každé tri mesiace, aby sa hladina protilátok udržala, aspoň kým sa vytvorí nejaká úroveň slizničnej imunity. Nie je splnená definícia, že vakcína chráni svojho hostiteľa špecificky a dlhodobo pred patogénnom, proti ktorému je namierená. Tieto vakcíny chránia veľmi krátkodobo. Neviem, koľko injekcií niečoho, čo neobsahuje len spike proteín, ale aj ďalšie látky, môžete dostať, kým imunitný systém úplne vyčerpáte, alebo ho posuniete tam, kde bude každá ďalšia látka predstavovať isté nebezpečenstvo.

Otázkou je, či treba stále preočkovávať, ak vieme, že vakcíny chránia pred ťažkým priebehom. Možno sa budeme spoliehať len na bunkovú imunitu, ktorá nás ochráni pred hospitalizáciou.

Áno, ale nepotrebujeme preočkovávať deti ani strednú generáciu. Cynicky povedané by sme sa pár stovkami mŕtvych do 60 rokov nemali zaoberať. To by sme museli zakázať dopravu, fajčenie, alkohol, lezenie po skalách a iné aktivity, ktoré zabijú desiatky až stovky ľudí ročne. Pár úmrtí do 60 rokov tvoria smoliari, ktorí na tento vírus nevedia dobre odpovedať, lebo majú imunitný deficit. Buď primárny (vrodený), alebo sekundárny, ako napríklad skryté ochorenie, o ktorom nevedia, či stres.Stres dokáže imunitu natoľko obmedziť, že vás zabije. Stres zabíja v príčinách ako rakovina. Proti rakovine sa bránite presne tak ako proti vírusom. Rakovinové bunky majú na sebe úlomok niečoho cudzorodého (zmutovaný proteín). Tento proteín zabíjajú tie isté bunky, ktoré zabíjajú aj vírusové bunky. Protivírusová a protinádorová imunita nemajú medzi sebou z tohto hľadiska žiaden rozdiel. Predstavte si, koľko ľudí vyčerpaných 18-hodinovou prácou denne nakoniec umrie na stres z toho, že sa nakazili koronavírusom.Nezaoberajme sa deťmi a mladými, ale seniormi, ktorí sú v imunopauze a stratili určitú schopnosť fyziologickej funkcie. Približne po 60. roku života strácame schopnosť zabiť rakovinové aj vírusové bunky. U seniorov má zmysel dávať tri dávky, lebo nič iné nemáme. Neviem však, či sa im vytvorí konečná imunita.

Očkovaním detí a mladých sa predsa snažíme znížiť množstvo vírusu, ktorý cirkuluje v populácii. Ide o infekčné ochorenie, nemôžete ho prirovnávať k alkoholizmu. Žiadne ochorenie nezaplnilo nemocnice do takej miery ako COVID-19.

Rakovina aj alkoholizmus zapĺňajú nemocnice obrovským spôsobom…

…ale nie je nárazovo štyritisíc hospitalizovaných a neodkladajú sa preto plánované operácie.

Pozrite sa na vekovú štruktúru hospitalizovaných. Sú to ľudia nad 60 rokov. Poviem to nekorektne. Keby ste sa pokúsili ľudstvo zachrániť 65-ročnými matkami, neuspejete, lebo sú neplodné. To isté sa deje teraz pri senioroch. Nemajú schopnosť rozpoznať nový vírus a opakujem slovné spojenie nový vírus. Nový pre seniorov znamená smrteľný. Pre mladších znamená tento vírus výzvu, ktorá v 99 percentách skončí tým, že si infekciu ani nevšimnú, prípadne ju ľahko prekonajú.

Vy by ste deti proti koronavírusu SARS-CoV-2 neočkovali?

Nie. Očkovať deti proti koronavírusu, ktorý im spôsobuje nádchu a niekedy ani to, je podľa mňa čistý experiment. Nemá to žiadne opodstatnenie. Hlavným argumentom je, že to v Česku doposiaľ zabilo šesť detí a v nemocnici ich podľa mojich informácií skončilo niekoľko stoviek. To sú irelevantné a nízke čísla. Druhý argument bol, že preočkovaním detskej populácie zabránime nákaze seniorov. Dnes vieme, že zaočkovaný jedinec sa môže nakaziť a vírus ďalej šíriť, takže tento argument je tiež irelevantný.

Jednotky intenzívnej starostlivosti zapĺňajú ľudia po imunopauze. Je to súhra faktorov, lebo máme prestarnutú populáciu a vírus sa rýchlo šíri. Pred 150 rokmi by sme si SARS-CoV-2 ani nemuseli všimnúť, lebo ľudí nad 65 rokov bolo minimum. Dnes je táto veková generácia obrovská, a preto máme obrovské straty na životoch. Dožívame sa biologicky neprirodzene vysokého veku. Mnoho seniorov sa na mňa hnevá, keď poviem, že sú starí. Títo ľudia nie sú duševne starí. Často sú veľmi aktívni a aj fyzicky zvládajú zabehnúť maratón. Nemajú však detskú imunitu, tá sa nedá transplantovať, udržať, zjesť ani vypestovať. Máloktorá žena bude mať v 65. roku dieťa a neprotestujeme proti tomu. Je to dané.

Máme predsa spoločenskú zmluvu, ktorou chránime tých najslabších. Nie je znakom našej civilizácie, že sa usilujeme zachrániť každý život vrátane rizikových skupín?

Samozrejme. Investovali sme miliardy do vývoja vakcín, ktoré deti a stredná generácia absolútne nepotrebujú. Obetovali sme ekonomiku, skrachovalo množstvo rodinných podnikov, zatiaľ čo Škoda dostávala od štátu kurzarbeit a špeciálne vysoké odmeny. Snažíme sa vo všeobecnosti zachrániť starých ľudí, ale v žiadnom prípade nie sme spravodlivá spoločnosť. Tvárime sa humánne, ale obetujeme celé skupiny obyvateľstva na to, aby sme ukázali našu obrovskú snahu ochrániť rizikových seniorov. Ale na rovinu – zaslúžia si to? Tí, čo sa nezaočkovali, sa dobrovoľne a vedome vystavili riziku.

V tejto kategórii je očkovanie v priemere benefit oproti relatívne malej miere rizika. Ak vám umrie stará mama po tretej dávke očkovania, budete sa na to pozerať inak, lebo to bola vaša rodina, ale nikoho iného nezaujíma. Je to riziko, ktoré musia seniori podstúpiť, ale údaje zo silne preočkovaných štátov hovoria jasne. V západnej Európe umiera oveľa menej seniorov než v Bulharsku, Slovensku či v Česku.

Vrátim sa ešte k očkovaniu detí. Spomínali ste dva argumenty, ktoré ste vyvrátili, ale mám ešte aj tretí argument. Očkovanie u detí dokáže predísť prvotnému nárazu vírusu na organizmus a taktiež máme limitované informácie o tom, čo vírus urobí s detským organizmom. Už teraz poznáme dlhodobý covid a nevieme, na aké všetky bunky sa vírus v tele viaže.

Tento argument som ešte nepočul. Očkovanie nedokáže zabrániť prvotnému nárazu vírusu. Ak sa deti v škole stretnú a infekčné dieťa kýchne na neinfekčné, je úplne jedno, či je to zdravé dieťa zaočkované. Vírus sa usadí na sliznici, začne napádať bunky a množiť sa. Očkovanie nevytvára povrchovú slizničnú imunitu, takže tomuto nárazu nedokážeme zabrániť. Vakcína tiež nevytvorí ochrannú vrstvu T buniek, ktoré budú cirkulovať blízko povrchu a čakať na to, či sa objaví nejaká vírusová bunka. Očkovaním dosiahneme, že keď vírus vstúpi do tela, čo sa nemá stať, stretne sa s krvnými imunoglobulínmi, ktoré ho zneutralizujú. Imunitne oslabené deti by sa preto mali zaočkovať, lebo ich dokážu zabiť aj iné vírusy.

Dlhodobý covid nastane zrejme u detí, ktorým príliš silno zareaguje imunitný systém. To môže závisieť od virálnej dávky, ktorou sa nakazia. Túto virálnu dávku však nezastaví očkovanie, ale rúška a dodržiavanie hygieny. Neviem, koľko detí s dlhodobým covidom máme v Česku teraz, ale pred rokom ich bolo dvanásť.

mRNA vakcíny ste označili za zastaralé. Výrobcovia vakcín na začiatku tvrdili, že v prípade nových variantov budeme mať nové vakcíny proti zmutovanému vírusu do troch mesiacov, ale stále preočkovávame dávkami so sekvenciou proti pôvodnému kmeňu koronavírusu. Prečo?

Keď sa tieto vakcíny minú a zaplatia, možno nám dajú niečo iné.

Vy za tým vidíte biznis?

Donedávna som tomu neveril, ale teraz sa obávam, že je to do veľkej miery obchodná záležitosť. Technológiu mRNA používame, aby sa veľmi rýchlo mohla vyrobiť vakcína, ktorá bude reagovať na nové varianty. Omikron má toľko mutácií, že očkujeme úplne zastaralým materiálom, ale nič iné nemáme k dispozícii.

Podarí sa vyrobiť vakcíny druhej generácie, ktoré by mali dlhšiu účinnosť?

Nemyslím si, že by mRNA technológia bez pridania nejakej novej látky viedla k výrobe dlho účinných vakcín. Nepovažujem to za vakcínu. Nazývam to „špecifický krátkodobo pôsobiaci vyvolávač protilátok proti S proteínu“.

V slovenských nemocniciach je približne 83 percent nezaočkovaných pacientov s covidom. To je jasný znak účinnosti vakcín.

Ale týchto 83 percent tvoria seniori.

To na účinnosti vakcín nič nemení. Myslíte si, že sa dopracujeme aj k pankoronavírusovej vakcíne, ktorá bude účinná proti všetkým kmeňom i variantom koronavírusov?

Áno, ale je otázne, či bude účinná (smiech). Toto je nádchový vírus. Proti nádche sme nikdy neočkovali. V histórii moderného ľudstva sme sa nikdy nestretli s novou nádchou, preto nebolo potrebné očkovať proti nej. Pri prvom stretnutí s novým respiračným vírusom, ktorý je z hľadiska životného štýlu a stratégie úplne rovnaký ako zvyšné koronavírusy, sme použili všetko, čo sme proti nemu mali. Pred 150 rokmi by sme mali dve veľmi škaredé zimy, doma by umrelo veľmi veľa starých ľudí a tým by sa to skončilo.

Nemyslím si, že je adekvátne prirovnávať súčasný koronavírus k nádche, lebo s nádchou nekončí toľko ľudí v nemocnici.

Nádcha je symptóm ochorenia. U ľudí s normálnou imunitou má koronavírus tento prejav. Preto máme toľko seniorov, ktorí si myslia, že sú mladí a nepotrebujú očkovanie. Nebudem tento vírus glorifikovať. Je to rovnaký koronavírus ako všetky ostatné ľudské koronavírusy. Rozdiel je v tom, že máme veľa seniorov, ktorí sa s ním stretli prvýkrát a neskoro. To je všetko. Keby sme takto masívne sledovali iné koronavírusy, nájdeme ich pravdepodobne ešte viac.

Minulý rok sme v Česku nemali chrípku. Tento rok som predpovedal, že tiež nepríde a zatiaľ sa to vypĺňa. Odoberá sa päť až šesť náhodných vzoriek týždenne. To predsa nemožno považovať za skríning. Proti koronavírusu testujeme desiatky tisíc ľudí denne. Mnohí ľudia kašlú a smrkajú, ale majú negatívny PCR test na SARS-CoV-2. To znamená, že v populácii je veľa iných vírusov, ale seniori na ne nezomierajú, lebo sa s nimi stretli v detstve a postupne si vybudovali protilátky.

Budeme mať účinné lacné antivirotikum, ktoré bude dostupné v lekárňach a po nákaze SARS-CoV-2 ho orálne užijeme a predídeme tak hospitalizácii?

Áno, už teraz máme monoklonálne protilátky, ktoré sa podávajú žilou, ale dokážu efektívne zabrániť ťažkému priebehu ochorenia. Proti omikronu sú síce neúčinné, takže ich treba prerobiť, ale postupne sa určite dostaneme aj k účinným antivirotikám v tabletkách.

Čiže budúcnosť s koronavírusom nevyzerá vôbec zle?

Myslím si, že aj prítomnosť vyzerá celkom dobre. Vieme toho o víruse toľko, že by sme sa mali prestať desiť, začať normálne žiť a dúfať, že nepríde niečo horšie, keďže sa v Číne robia experimenty, ktoré sú za hranicami akejkoľvek bezpečnosti. Tento vírus nebol vyrobený, bol pejoratívne povedané sprasený. Bolo to niečo, čo sa nikdy nemalo stať a keby sa nepoužívali pri práci s koronavírusmi riskantné postupy za ktovieakými účelmi, toto by sa nestalo. Tento vírus najskôr nepochádza zo živého netopiera a ani z cielenej genetickej manipulácie. Niekto sa ďaleko skôr pohrával s niečím, čo sa vymklo z rúk.