Evolučný biológ Flegr: Najhoršie má Európa za sebou, zaplatíme za to veľkú cenu
Vedec vydal novú knihu.

Meno Micík nie je v mačacom svete ničím výnimočné, jednému sa však podarilo dostať nielen do statusov známeho evolučného biológa, ale aj na obálku knihy.

JAROSLAV FLEGR prednáša evolučnú biológiu a metodológiu vedy na Karlovej univerzite a už dva roky píše na blogu aj na svojom facebookovom profile listy. Svojmu kocúrovi v nich vysvetľuje, ako fungujú vírusy, čo nás čaká počas pandémie alebo ako by sa ľudia mali správať, aby čo najmenej ohrozovali seba a svoje okolie.

Populárne statusy s dodatočným autorským komentárom vydal knižne, pod názvom: Milý Micíku aneb Covid v Kocourkově.

V rozhovore pre SME hovorí o možnostiach, ako mohol vzniknúť omikron, čo považuje za jednu z najväčších tragédií pandémie, ale aj o tom, aké problémy nás čakajú po jej skončení.

"V Česku už teraz klesla doba dožitia o dva roky u mužov a o jeden a pol roka u žien. Aj keď nasledujúce roky už ľudia nebudú umierať na covid, budeme častejšie chorí. Veľké percento ľudí bude mať podlomené zdravie preto, že ochorenie prekonali," hovorí.

V rozhovore sa dočítate:
Ako sa evolučný biológ pripravoval na vlnu omikronu, a či očakával kolaps civilizácie
Či ho prekvapil počet mutácií, ktoré má variant omikron
Prečo získal práve tento variant taký veľký počet mutácií
Ako vzniká selekčný tlak na vírus SARS-CoV-2, a či ho vytvárajú zaočkovaní alebo prekonavší
Či prichádza s omikronom aj koniec pandémie
Čo nás čaká v roku 2022, ako sa bude vyvíjať pandémia
Ako covid ovplyvňuje mozog a prečo to môže byť v budúcnosti problém
Čo považuje za jednu z najväčších tragédií pandémie
A či zažil počas pandémie aj vyhrážanie
Ako sa máte vy a ako sa má Micík?

Myslím, že sa obaja máme celkom dobre. Dnes som sa ho síce nepýtal, ale ráno vyzeral spokojne.

Máte niekoľko mačiek. Prečo ste si ako ústrednú postavu svojich statusov a neskôr aj knihy vybrali práve Micíka?

Ťažko povedať. Asi preto, že zo všetkých našich mačiek je najkomunikatívnejší. Každý deň chodí so mnou raňajkovať. Keď s rodinou spoločne obedujeme alebo večeriame, tak príde, a ľahne si na jedálenský stôl a šíri dobrou náladu a patogény. Dalo by sa povedať, že zo všetkých mačiek sa stal práve on najviac súčasťou našej rodiny. Ostatné mačky majú svoj vlastný svet, Micík však do toho svojho inkorporoval aj nás.

Vo svojej novej knihe Milý Micíku aneb Covid v Kocúrkove píšete, že počas prvej vlny ste sa pripravovali na koniec sveta - konkrétne kolaps služieb. Nakúpili ste do pivnice zásoby jedla pre mačky na pol roka a zásoby trvanlivých potravín na dva mesiace, doplnili ste benzín do nádrže auta a vybrali z bankomatu zásobu v hotovosti. Kolaps služieb hlásili mnohí odborníci aj pred vlnou omikronu. Pripravovali ste sa opäť na jeho príchod?

Tentoraz nie. Bál som sa, že nastanú nejaké krátkodobé problémy, ale nemyslel som si, že sa budú týkať zásobovania.

Predpokladal som skôr, že by mohol nastať problém v krízových situáciách. Napríklad, ak by prišla víchrica a popadali by stromy, tak by tento stav nemal kto napraviť, pre výpadok personálu.

Na dátach zo zahraničia bolo vidno, že štáty, ktoré boli počas vlny omikronu zasiahnuté ako prvé, nekolabujú. Takže tentoraz sme zásoby nerobili, a dokonca som nešiel ani na benzínku natankovať plnú nádrž. Videl som, že kolaps civilizácie pre omikron nenastane.

Keď sa objavil na konci novembra variant omikron, mnoho vedcov neskrývalo údiv. Molekulárny biológ Petr Svoboda vtedy napísal na twitteri: “Ako biológovi mi príde fascinujúce, že B.1.1.5.2.0 SARS-CoV-2 variant nazbieral za niekoľko mesiacov viac mutácií než proteín, ktorý študujeme, nazbieral za posledných 500 miliónov rokov počas evolúcie stavovcov. Ale dobrá správa to nie je.” Prekvapil aj vás počet mutácií nového variantu koronavírusu?

Vo všeobecnosti RNA vírusy mutujú oveľa viac než DNA vírusy a celkovo vírusy mutujú viac než napríklad cicavce. Takže podľa mňa to nie je až také prekvapivé. Dalo sa predpokladať, že počet mutácií bude vysoký.

Príroda to má zaujímavo zariadené. Zatiaľ sa nepozná presný mechanizmus, ale nezávisle od veľkosti genómu a dĺžky životného celku pri všetkých druhoch pribudne zväčša za jednu generáciu zhruba jedna mutácia.

Vírus má malý genóm, takže mutácie, ktoré v ňom pribudnú, sú rozdelené medzi niekoľko málo génov. Už preto nie je prekvapivé, že vírusy mutujú rýchlejšie.


Prečo práve omikron nazbieral oproti iným variantom taký veľký počet mutácií?

Zodpovedať túto otázku nie je také jednoduché. Možností je niekoľko. Väčšinou sú predmetom diskusie dve.

Prvá možnosť je, že sa nový variant vyvíjal v tele imunosuprimovaného jedinca (jedinec, ktorý má poškodené prirodzené obranné mechanizmy, pozn. redakcie). Keďže omikron prišiel z Afriky, odborníci predpokladali, že mohlo ísť o pacienta, ktorý mal AIDS.


Druhá možnosť hovorí, že koronavírus SARS-CoV-2 preskočil na nejaké zviera, pravdepodobne myš, prispôsobil sa jej a následne preskočil späť na človeka.

Obe možnosti sú celkom reálne, ja verím tretej.

A tá je aká?

Myslím, že omikron je potomkom takzvaného supermutátora, ktorý vzniká pri baktériách a vírusoch pomerne často.

Keď sa im poškodí enzým na replikáciu (množenie, pozn. red.) DNA alebo v tomto prípade RNA, alebo enzým, ktorý opravuje chyby v genóme, tak začnú generovať stokrát alebo šesťstokrát viac mutácií než v normálnom stave.

Väčšinou supermutátor vymrie, pretože vzhľadom na mutačnú rýchlosť nedokáže prežiť. Občas sa však stane, že u niektorého potomka dôjde k spätnej mutácii, prvotné poškodený enzým sa opraví, a on prežije. Zároveň však už má v genóme veľké množstvo nových mutácií.

Na internetoch koluje mnoho teórií, ako nové mutácie vznikajú a kto vlastne môže za to, že sa vytvárajú. Niektorí hovoria, že hlavným dôvodom ich vzniku je celosvetovo nízka preočkovanosť populácie. Iní zase argumentujú, že za nové mutácie môžu práve zaočkovaní tým, že vytvárajú selekčný tlak na vírus SARS-CoV-2. Ako to teda je?

Akákoľvek imunizácia spoločnosti, či už umelá - prostredníctvom vakcín, alebo prirodzená - prekonaním covidu, vytvára na vírus selekčný tlak. V tomto smere sa vakcína nelíši od premorovania.

Je jasné, že v okamihu, keď časť populácie bude imúnna alebo čiastočne imúnna, vytvorí sa selekčný tlak na vírus, v dôsledku čoho sa bude meniť.

Problém je v tom, že stále veľká časť populácie nie je imunizovaná ani jedným z tých dvoch spôsobov. Tým pádom my imunizovaní, či už vakcínou alebo premorením, vytvárame na vírus selekčný tlak. Znamená to, že v našich telách sa vírus musí množiť rýchlejšie, aby dokázal kompenzovať svoje ničenie (neutralizáciu).

Potom keď sa dostane do tela človeka, ktorý zatiaľ nie je imunizovaný žiadnym spôsobom, bude sa v jeho tele množiť rýchlejšie, než by sa šíril pôvodný variant SARS-CoV-2. Môže ho zabiť.

Osočovanie zaočkovaných je úplný nezmysel. Na selekčnom tlaku sa nepodieľajú o nič viac ako tí, ktorí sú imunizovaní prirodzeným spôsobom.

Bude omikron koncom pandémie?

Neviem, či to bude práve omikron. Myslím si však, že variantov, ktoré budú podobné ako omikron, sa objaví viac. Neviem, či budú ešte infekčnejšie, ale budú mať menší dosah na zdravie nakazeného.

Už v apríli v roku 2020 som písal, že takto bude vyzerať koniec pandémie. Postupne budú prichádzať varianty, ktoré už budú adaptované na premorenú populáciu. V premorenej populácii sa totiž omnoho viac darí variantom koronavírusu, ktoré si svojho hostiteľa šetria a nezabijú ho. Takéto varianty sa budú v populácii šíriť.

Verím, že budú miernejšie než omikron, pretože tento variant je ešte stále pre neimunizovanú časť spoločnosti veľmi nebezpečný. Hovoríme, že omikron je mierny variant vírusu, ale keď ho porovnáme s pôvodným wuchanským variantom, tak je takmer rovnako patogénny.

Porovnávame ho síce s deltou a alfou, ale oba tieto varianty boli o dosť horšie než pôvodný vírus. A pôvodný variant zabil mnoho nezaočkovaných ľudí. Omikron vyzerá ako miernejší variant, ale nie je to ním, ale nami. Tým, že už sú medzi nami ľudia, ktorí sú zaočkovaní, aj takí, ktorí nákazu prekonali.

Ako sa podľa vás bude vyvíjať pandémia nasledujúci rok? Prídu lepšie časy?

Samozrejme, určite to bude lepšie, než to bolo doteraz. Je to dané najmä zaočkovanosťou a premorenosťou. Okrem toho by sme mali mať v nemocniciach už paxlovid. Vyzerá to tak, že tento liek by mohol naozaj dobre fungovať. Dúfam, že do ďalšej vlny, ktorá príde na jeseň, už budeme mať aj iné lieky.

Najhoršie má Európa za sebou, ale zaplatíme za to pomerne veľkú cenu. Okrem toho, že sme sa vykašlali na najzraniteľnejších, problémom budú aj ľudia, ktorí covid prekonali.

Aj keď pacienti prekonajú covid, môže u nich vírus zanechať trvalé následky. Ukazuje sa, že to tak je až u 40 percent pacientov so stredne ťažkým priebehom covidu.

V Česku už teraz klesla doba dožitia o dva roky u mužov a o 1,5 roka u žien. Aj keď nasledujúce roky už ľudia nebudú umierať na covid, tak budeme častejšie chorí. Veľké percento ľudí bude mať podlomené zdravie v dôsledku prekonania ochorenia.

Okrem postcovidového syndrómu zaznamenali lekári u mnohých pacientov napríklad srdcovo-cievne ochorenia a postupne sa objavujú ďalšie komplikácie.

Áno, je to pomerne častá vec. Ale covid často ovplyvňuje aj nervový systém - mozog. Ukazuje sa, že ľudia, ktorí prekonali stredne ťažký covid, majú zhoršené kognitívne schopnosti. Keby ste si urobili IQ test pred covidom a po covide, tak by ste sa asi nestačili čudovať. A to sa týka veľkej časti našej populácie.

Predstavte si to ako snehuliaka. Navrchu má najmenšiu guľu, to sú tí, ktorí umrú. Druhá, väčšia, sú ľudia, ktorí majú napríklad dlhodobý covid. Najväčšiu guľu však predstavujú ľudia, ktorí covid prekonali na prvý pohľad bez problémov, ale môžu mať dlhodobo a niektorí i doživotne znížené kognitívne schopnosti. A to už nebudú len státisíce prípadov ako pri dlhodobom covide. V Česku to môže byť aj niekoľko miliónov ľudí.

Podľa mňa práve toto bude ešte väčšia tragédia než tých 45-tisíc ľudí, ktorí u nás na covid umreli.

Na Slovensku sa nám podarilo zaočkovať približne 51 percent populácie. Vo všeobecnosti si už ľudia osvojili rétoriku, že v tomto štádiu pandémie už nemá zmysel niekoho prehovárať, aby sa dal zaočkovať. Tí, čo chceli, to už urobili. Ako by sme mali teraz postupovať?

S hlúpou časťou populácie, ktorá zvolila prirodzený spôsob imunizácie oproti podaniu vakcíny, by som si už nelámal hlavu. Pre tých už je neskoro, "preočkuje" ich omikron alebo nejaký ďalší variant, ktorý príde po ňom.

Čo mi však leží na srdci, sú kvantá seniorov, ktorí sa buď nechali obalamutiť dezinformačnými webmi, a teda veria, že vo vakcínach sú čipy, či jedy, alebo tí, ktorých neovplyvnili konšpirácie, len nevedia, ako sa na očkovanie prihlásiť alebo akým spôsobom sa k vakcíne dostať.

Za všetkými týmito ľuďmi by mal fyzicky prísť ich praktický lekár alebo skôr by ich mal štát aktívne vyhľadávať. Dôvodom, prečo sa nedali zaočkovať, môže byť aj to, že majú hlúpeho praktického lekára, ktorý ich odrádza od očkovania.

Títo pacienti môžu vážne doplatiť na hlúposť svojich lekárov. Hrozí im veľké nebezpečenstvo. Mal by existovať nejaký centrálny orgán, ktorý aktívne vyhľadáva nezaočkovaných seniorov. Mal by ich kontaktovať a umožniť im, aby sa dali zaočkovať.

Očkuje sa už rok. Napriek tomu mnohí starší ľudia nie sú zaočkovaní. Napríklad pre zlú dopravnú dostupnosť alebo jednoducho preto, že im nemal kto pomôcť s online registráciou, prípadne vôbec nevlastnia počítač. V tých najlepších prípadoch sa aktivity chopili aspoň starostovia samospráv.

Považujem to za jednu z najväčších tragédií pandémie. Bude nás to stáť mnoho životov a naše štátne orgány majú na rukách ich krv. Týchto ľudí mali aktívne vyhľadávať a mali im umožniť, aby sa mohli dať zaočkovať. Tým, že to neurobili, hodili ich cez palubu a mnohí z nich zbytočne zomrú.

Britský epidemiológ Tim Spector, ktorý pôsobí na univerzite v Cambridgei napísal po vlne omikronu: "Upokojujúce je aj to, že sme zaznamenali len málo závažných prípadov u starších ľudí. Podarilo sa nám ochrániť pred vlnou omikronu zraniteľnejšiu skupinu populácie. Pravdepodobne je to vďaka tomu, že títo ľudia, rovnako ako ich okolie, sa správali opatrne." Prečo sme na Slovensku a v Česku nedokázali z ochrany zraniteľnej časti populácie urobiť jednu zo svojich priorít?

Prvým dôvodom, prečo sú postkomunistické krajiny najmenej zaočkované, je to, že máme za sebou roky morálnej devastácie. Roky strávené v socializme. V týchto časoch sa morálka nevyučovala alebo nediskutovala. Na Slovensku sa teoreticky mala diskutovať aspoň v kostoloch, v ateistickom Česku ani tam.

Morálka bolo jedno z tabuizovaných slov, o ktorých sa vedelo, že existuje, ale nemalo sa o ňom veľa premýšľať. Cieľom spoločnosti nebolo vychovávať morálnych občanov, pretože morálny občan by nemohol kolaborovať s komunistickým režimom. Táto časť výchovy bola zanedbaná.

Myslím si, že sme morálne veľmi zmrzačení. Komunizmus zmrzačil nielen naše hospodárstvo, omnoho viac a na dlhší čas zmrzačil našu morálku. Postkomunistické krajiny majú najmenej zaočkovaných, preto v nich umiera najviac ľudí v Európskej únii.

Druhým dôvodom je, že sme roky chápali štát ako svojho nepriateľa. Keď dnes politici na niečo povedia, že je to čierne, automaticky nám napadne, že to musí byť biele. Nedôverujeme politikom ani žiadnym iným autoritám. Neveríme inštitúciám ani odborníkom, ktorí by mali danej problematike rozumieť. Preto ľahko podliehame konšpiráciám.

Celé dva roky ste boli aktívnym na sociálnych sieťach. Snažili ste sa ľuďom vysvetľovať aj základné veci z biológie alebo vyvracať medicínske hoaxy. Mnoho vedcov nevydržalo: odišli zo sociálnych sietí, pretože čelili veľkému tlaku. Viacerí povedali, že zažili aj vyhrážanie a necítili sa bezpečne. Ako ste vy čelili tomuto tlaku?

Aj mne chodili výhražné emaily, ale v tomto smere som celkom rezistentný, až tak mi to neprekážalo. Aktuálne sa situácia zhoršila. Niektorí ľudia si z toho urobili biznis a zarábajú na tom. Sú to organizované skupiny, ktoré sú napojené na extrémistické politické strany.

Je to veľmi nebezpečné, pretože úmyselne vyvolávajú nenávisť proti niektorým ľuďom vrátane mňa. Ktokoľvek sa snaží bojovať s pandémiou, a snaží sa, aby sa situácia zlepšila, je okamžite terčom útoku a je označený za zradcu národa.

Jaroslav Flegr
je český evolučný biológ
zaoberá sa najmä evolučnou parazitológiou, evolučnou epidemiológiou a evolučnou psychológiou.
Je autorom troch vysokoškolských a stredoškolských učebníc a štyroch vedecko-popularizačných kníh.
Na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity prednáša evolučnú biológiu, evolučnú a ekologickú epidemiológiu a metodológiu vedy.
Aktívne aj pasívne sa do jeho výskumu môžete zapojiť cez webovú stránku pokusnikralici.cz.
Mám pocit, že štát je k tomuto veľmi benevolentný a neuvedomuje si, čo to môže spôsobiť. Už to nie je žart. Keď mi prišiel škaredý e-mail, a chodilo ich dosť, tak mi väčšinou bolo toho človeka ľúto. Vedel som, že naletel nejakým dezinformátorom. Ale toto je iná vec. Ide o chladný kalkul skupiny ľudí, ktorá na tom po prvé zarába peniaze a po druhé snaží sa na tom vytĺcť nejaký politický kapitál.

Veľmi sa bojím, žesa to môže skončiť vystúpením z Európskej únie alebo z NATO. Národ je už teraz veľmi rozdelený a jeho veľká časť hľadá vnútorného a vonkajšieho nepriateľa.

Vnútorným nepriateľom sú pre nich zástancovia rúšok a očkovania. Vonkajším "zlá" Európska únia. A mnohí stále prikladajú do ohňa. Nečudoval by som sa, keby sa okrajovým skupinám podarilo vyštvať nás z Európskej únie.

Čítajte viac: https://primar.sme.sk/c/22842252/evoluc ... -cenu.html