Rusko je síce rozlohou najväčšia krajina na sveta, no jeho ekonomika je výrazne slabšia než americká, čínska či dokonca niektorých oveľa menších štátov západnej Európy. Podľa veľkosti hrubého domáceho produktu (HDP) patrí Rusku až 11. miesto.

Navyše, slabinou ruského hospodárstva je jeho závislosť od vývozu energetických surovín, ropy a zemného plynu, ktoré sú zasiahnuté ekonomickými sankciami Západu, uvalenými za vojenskú agresiu Putinovho režimu proti Ukrajine.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Rusko polroka od invázie. Sú sankcie účinné?
Čítajte 
Na druhej strane, pri laickom pohľade zvonka sa zdá, že sankcie na Rusko veľmi neúčinkujú, prípadne účinkujú len pomaly. Proruské naratívy preto šíria tvrdenia o sile a odolnosti ruskej ekonomiky. Hlbší pohľad však ukazuje, že ide o mýty.

V článku analyzujeme nasledovné tvrdenia:
Ruská ekonomika je odolná proti západným sankciám
Nezamestnanosť v Rusku je nízka
Ruská inflácia sa spomaľuje
Rubeľ je silná mena
Rusko nepotrebuje obchod so Západom, dokáže ho nahradiť Východom
Rusko má veľa hotovosti v rezervných fondoch, preto sankcie prežije
Mýtus č. 1: Ruská ekonomika je odolná proti západným sankciám
Ruský štatistický úrad Rosstat tvrdí, že HDP krajiny v prvých šiestich mesiacoch tohto roka medziročne klesol o 0,4 percenta. Ekonómovia a analytici však upozorňujú, že tieto štatistiky môžu byť zmanipulované.

"Pri Rusku platí niečo podobné ako pri Číne - štatistika je aj z propagandistických dôvodov veľmi kreatívna," vysvetľuje Markéta Šichtařová zo spoločnosti Next Finance.

Prognózy ruského ministerstva hospodárstva varovali pred pádom ekonomiky o viac ako dvanásť percent za celý tento rok. Americká banka JP Morgan odhadovala pozitívnejší vývoj, ruskej ekonomike predpovedal ročný prepad len o 3,5 percenta.

Portfólio manažér investičnej spoločnosti Amundi Petr Zajíc si napriek tomu myslí, že ruskej ekonomike sa nedarí, hoci je sankciami postihnutá menej, ako sa pôvodne čakalo.

"Zachraňujú ju vysoké ceny energií. Sankcie budú fungovať, len to potrvá dlhšie," dodáva s tým, že v dlhodobom horizonte bude ruská ekonomika trpieť stratou najdôležitejšieho exportného trhu (Európskej únie) pre jeho plyn a ropu.

Ruskej ekonomike v prvom polroku mali pomôcť aj kapitálové investície. Podľa oficiálnych ruských zdrojov sa zvýšili o 7,8 percenta. Išlo najmä o domáce investície, keďže západné firmy sa z Ruska po rozpútaní vojny na Ukrajine vo veľkom sťahujú. Čiastočne ich nahradili ázijskí investori, predovšetkým z Číny.


A Flourish data visualization
Mýtus č. 2: Nezamestnanosť v Rusku je nízka
Podľa oficiálnych zdrojov miera nezamestnanosti v Rusku v júli dosiahla rekordné minimum 3,9 percenta. Aj v tomto prípade možno pochybovať o vierohodnosti štatistiky.

Tak či onak, nie je pravda, že Rusi neprichádzajú o prácu. Z trhu už odišli stovky západných firiem, napríklad reťazec reštaurácií s rýchlym občerstvením McDonald's alebo švédsky nábytkársky koncern IKEA.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Končí, až keď musel. Odchod McDonald's Rusov riadne zabolí, milujú ho
Čítajte 
Zahraničné podniky pred začiatkom vojenskej invázie na Ukrajinu zamestnávali dvanásť percent ruskej pracovnej sily, čo je päť miliónov ľudí. Napríklad McDonald's zamestnával 62-tisíc ľudí a jeho ruská náhrada Vkusno i točka sotva prebrala všetkých.

Jedným z dôsledkov odchodu západných firiem je, že reálne mzdy v Rusku v júni klesli medziročne o 3,2 percenta (podľa ruských štatistík).

Navyše, z Ruska po 24. februári 2022 podľa hrubých odhadov utieklo najmenej pol milióna ľudí. Často ide o vzdelaných a technicky kvalifikovaných ľudí, ktorí pracovali pre západné firmy, a tak znižujú oficiálne počty nezamestnaných.

Mýtus č. 3: Ruská inflácia sa spomaľuje
Inflácia v Rusku podľa Rosstatu klesla v júli na 15,1 percenta. Je to však stále mierne viac ako na Slovensku (13,6 percenta) a výrazne viac ako napríklad v Nemecku (7,5 percenta).

Dôležité tiež je, že inflácia sa v Rusku zmiernila najmä v dôsledku slabého dopytu. Maloobchodné tržby klesli v júni 2022 medziročne o 9,6 percenta a v júli o 8,8 percenta.

„Rusi obmedzujú svoje výdavky, lebo majú strach z budúcnosti,“ vysvetľuje v rozhovore pre INDEX hlavný ekonóm Trinity bank Lukáš Kovanda. Infláciu v Rusku podľa neho tlmí aj to, že krajina je pomerne sebestačná v produkcii potravín a netýka sa jej zdržovanie plynu a ropy.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Západ Rusko až tak nepotrebuje. S Čínou to bude ťažšie (rozhovor)
Čítajte 
Mýtus č. 4: Rubeľ je silná mena
Infláciu tlmí aj ruský rubeľ, ktorý sa napriek prognózam z jari posilňuje. Kým v marci stál jeden americký dolár 143 rubľov, koncom augusta bol oficiálny výmenný kurz 1:61.

Podľa ekonómov je však sila rubľa len virtuálna . Dovoz do Ruska je pre sankcie obmedzený a vláda zaviedla drastické kapitálové kontroly, ktoré Rusom znemožňujú legálne nakupovať doláre či inú cudziu menu.

Oficiálny výmenný kurz je zavádzajúci, keďže rubeľ sa obchoduje v znížených objemoch a pri nízkej likvidite. "Zahraniční investori majú obmedzený prístup k obchodovaniu s rubľom, takže jeho cena rozhodne nie je stanovená trhom," vysvetľuje Zajíc.

Dokonca aj Ruská centrálna banka priznala, že výmenný kurz je skôr odrazom vládnej politiky a vyjadrením obchodnej bilancie krajiny než voľne obchodovateľných likvidných devízových trhov.

Dopyt po ruskej mene je vyvolávaný umelo. Exportujúce ruské firmy musia tržby v cudzej mene povinne zamieňať za rubeľ.

"Dovozcovia zasa držia rubeľ, lebo nepotrebujú doláre na nákup západného tovaru. Naopak, vývoz energií zatiaľ úplne sankcionovaný nie je. Ropa aj zemný plyn stále do Európy prúdia, za čo Rusi inkasujú eurá aj doláre. Tie Gazprom banka prevedie na ruble, čo zvýši dopyt po tejto mene," dodáva Kovanda.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Rubeľ je extrémne silný a obchodu sa darí. Zlyhávajú sankcie?
Čítajte 
Mýtus č. 5: Rusko nepotrebuje obchod so Západom, dokáže ho nahradiť Východom
Do Európy prúdi takmer polovica ruskej ropy. Na rozdiel od plynu ju však dokáže rýchlejšie nahradiť inými zdrojmi. Rusi môžu ropu voziť tankermi do Číny, ale trvá to viac ako mesiac, kým potrubiami do Európy ropa pritečie za niekoľko dní.

Európa vie v priebehu dvoch až troch rokov nahradiť aj ruský plyn. "Rusko za ten čas nemá šancu nájsť alternatívnych odberateľov v Ázii, lebo smerom na východ a juh nemá natiahnutú infraštruktúru. Jej výstavba by trvala niekoľko rokov," vysvetľuje Zajíc.


A Flourish data visualization
Oblasť, v ktorej Rusko už teraz viac potrebuje Západ, než je to naopak, sú technológie. Rusi potrebujú európske know-how, aby ustrážili kvalitu produktov, ako sú napríklad autá.

"Know-how im skôr či neskôr začne chýbať aj pri ťažbe plynu a ropy," myslí si Zajíc. Ruské ministerstvo energetiky už znížilo prognózy dlhodobej ťažby ropy.

Dovoz tvorí 20 percent ruského HDP. Ruský import sa v posledných mesiacoch prepadol o viac ako 50 percent a klesal aj dovoz z Číny, ktorá napríklad do USA vyváža sedemkrát viac ako do Ruska.

„Čas hovorí pre Západ, lebo energetické zdroje si vie nahradiť rýchlejšie. Rusko musí z energetickej krízy vytrieskať kapitál už túto zimu, pretože tá ďalšia už nebude pre Západ kritická,“ mieni Zajíc.

Mýtus č. 6: Rusko má veľa hotovosti v rezervných fondoch, preto sankcie prežije
Ruská vláda síce z príjmov z predaja ropy a plynu dlhodobo vytvárala finančné zásoby na horšie časy, ale Kremeľ nemá ku všetkým peniazom prístup. Zo 600 miliárd dolárov devízových rezerv je polovica zmrazená v USA, Európe a Japonsku.

Zvyšné ruské devízové rezervy sa znižujú alarmujúcim tempom, od začiatku vojny na Ukrajine klesli o 75 miliárd dolárov. Peniaze zo štátneho investičného fondu používa Putinov režim na pokrytie deficitu štátneho rozpočtu, ktorý vzniká pre dramatické zvýšenie vojenských výdavkov.

Ak Rusko hospodári s rozpočtovým deficitom v čase, keď sú príjmy z ropy a plynu na maximách, môže to naznačovať, že Kremľu dôjdu peniaze oveľa rýchlejšie, ako sa predpokladá.

Čítajte viac: https://index.sme.sk/c/22998278/rusko-s ... l?ref=njct