TLDR: Predstavte si, ze mate kamarata, ktory ma par rokov pred 30kou, v zivote v podstate nic nezazil, lebo bol cely zivot no life. Teraz trocha zacina panikarit, ze na niektore veci uz moze byt (alebo coskoro) bude neskoro. Taktiez, okrem prace nema ziadne konicky. A snazite sa mu poradit co by mal v zivote zazit (jednorazove), ale aj ake aktivity zacat pravidelne vykonavat. Plus dajte mu vediet o co vsetko prisiel.

Viac rozvinute: Vas kamarat ma par rokov pred 30kou. V zivote zatial v podstate nic nezazil. Stale zije v malom Slovenskom meste kde v podstate nic nie je.

Na strednej mal par dobrych kamaratov, ale nejak velmi nebudoval vztahy, pretoze bol introvert a velmi nechodil do mesta/krcmy, resp. na nejake sportove aktivity mimo skoly. Na strednej bol na zopar chatach, kazdy rok na rodinnej dovolenke pri mori.

Na vysku chodil 3 roky, ale dalo by sa povedat, ze odtial uz nema ziadnych kamaratov. Nikdy nebol na ziadnej party z VS, a namiesto skoly chodil brigadovat.

Po vyske nastupil do prace, kde drvivu vacsinu casu pracoval (a poslednych 5 rokov pracuje) full home-office. Vsetok volny cas venoval seba vzelavaniu (v oblasti programovania), a snazil sa byt najlepsim programatorom, ako to len inde.

Social skills nic moc. Od vysokej skoly je kvazi len zavrety doma a venuje sa programovaniu. Ziadne parties, dovolenky, vylety, ... (Velmi) obcas si zajde na bicykel s kamaratom. Raz za par mesiacov s kamaratom na pivo.

Vela ludi ide za programatora, pretoze to je "dobre platene". Vasho kamarata, ale programovanie dost bavilo, najma na zaciatku. Momentalne to, uz ale nie je take obohacujuce ako kedysi a to z dvoch dovodov: uz ho moc nebavi sediet 8-12hodin denne a robit co mu je nakazane a za druhe, ked to prirovname k sportu -> byt futbalistom vyzera byt fajn na obrazovke, ale zial treba robit aj ine veci (trenovat kondicku, silu...) a realna hra futbalu (to co chce clovek najviac robit) je len mala cast z toho. Programovanie mu nevadi, stale si nevie predstavit robit nieco ine, ale uz to nema ten happiness efekt. Aktualne je z neho velmi dobry programator, cize aspon nieco dosiahol

Uz si uvedomuje, ze by bolo dobre v zivote nieco zazit a zazit aj trocha radosti. Co by ste mu poradili, co ma v zivote zazit a ake aktivity ma zacat robit? Kludne poradte aj jednorazove (napr. zdolat Mont Blanc), aj pravidelne (napr. viac sa socializovat chodenim do barov kazdu sobotu a nedelu). Je mi jasne, ze kazdy clovek je iny, ale kludne napiste co by ste robili vy, keby ste sa v takejto situacii ocitli vy.

Hoci to tak nebude posobit, ale fyzicku kondiciu ma celkom dobru, je relativne inteligentny. Je chudy. Je single.
Kedze bol dlho no life a je vo svojom remesle velmi dobry, teoreticky by nasledujucich par rokov vobec nemusel chodit do prace a to ani keby sa neobmedzoval. Do prace ale chce chodit, pretoze by rad isiel na (ovela) skorsi dochodok. Ak ale bude "nutne", tak si vie eventualne zobrat sabatical.

Taktiez, to neobmedzujte na nejake stereotypy -> jemu by sa pacilo... Pretoze, hoci je introvert, aktualne ho uz zacina trapit, ze nema (viac) a blizsich kamaratov, popr. socialny kruh. Je tak trocha pussy, ale ked treba tak sa vie dokopat do vselicoho.

Ked bol mladsi, tak ho fascinovalo vsetko, aktualne (teda uz davno) stratil ten "life joy", mozno je len vypaleny (burnt out). Cize aj to je jeden z dovodov, preco sa mu aktualne nechce chodit napr. cestovat.

Taktiez ho kedysi bavili PC hry, aktualne uz ani moc nie. Resp. zahra si denne jednu misiu, ktoru si "uzije", ale uz ma hned pocit, ze ok stacilo, treba to vypnut (a popr. robit nieco rozumnejsie). Viac sa zvycajne neda hrat.

Priatelka mu nechyba? Nehlada si, alebo hladal a nenasiel vhodnu?

gogo956 napísal: 26 mar 2023, 18:39 Priatelka mu nechyba? Nehlada si, alebo hladal a nenasiel vhodnu?

Chyba. Nehlada, lebo to je komplikovane Tinder nechce riesit, kedze von moc nevychadza tak ani nie je kde. Plus dajme tomu, ze raz za par rokov sa mu nejaka (velmi) zapaci, ale taka je vzdy zadana. Vie si predstavit teoreticky aj vztah s nejakou inou, ale nie je tam ta "tuzba" a zaroven predpoklada, ze by sa aj vo vztahu zamyslal, aky by bol zivot mat presne tu ktoru chce. A ano, uvedomuje si, ze toto je velmi biedna taktika aj uplne nelogicke spravanie.

Otázka je, či naozaj chce niečo zmeniť, alebo mu aktuálny život vyhovuje

odporucam kamaratovi ist k psychologovi.
nemyslim to nijak v zlom, podla mna porozpravat sa s niekym kto rozumie ako ludia uvazuju a konaju mu moze dat 100x viac nez cokolvek ine.

musi si ujasnit zi chce ozaj nieco zmenit a ked to zmenit chce tak treba zistit co mu brani v tom to zmenit. vacsinou ide o nejaky psychologicky blok.

beardie napísal: 26 mar 2023, 20:29 Otázka je, či naozaj chce niečo zmeniť, alebo mu aktuálny život vyhovuje

Áno, to som spomínal, že by chcel začať "žiť". Momentálne ho asi najviac trápi, že nemá sociálne vyžitie. Čiže priateľka by to mohla vyriešiť, verím že aj nejaké aktivity by ho s ňou bavili. Ale ideálne aj zopár mužských kamarátov ešte nájsť.

Pointa témy je skôr nejaká inšpirácia. Čo aj vás trápi, že ste v mladosti viac nerobili, respektíve, z čoho ste mali najväčšiu radosť. Alebo inak povedané, kebyže sa zobudíte z celoživotnej kómy, ale zdedili ste nejakú rozumnú sumu peňazí a teraz si chcete nahradiť stratené roky, čo by ste robili.

Dobrý psychológ najskôr môže zistiť, aké aktivity by mu sadli. Ak nemá vedľajší záujem - ako mu ho má "objaviť" laik?
Sám som sa nezaujímal o ľudí polku života. V podstate si stačím aj v súčasnosti s rodinou bez kamarátov.
Náhodou som kedysi zakopol o jednu aktivitu - zvyškok bývalého Stromu života - a chodíme im pomáhať dodnes. Je to celoročné tešenie sa na tie tri-štyri dni na jar, niekedy aj na jeseň a 7-9 dní v lete. Stretneme sa s inými ľuďmi, než bežne cez rok. Len jemu ju neviem "objaviť"

Síce ho trápi, že nemá sociálne vyžitie, ale tinder si nainštalovať nechce

Pointa tejto témy je, že tu budú ľudia písať čo ich bavilo/baví a kamarát si možno vyberie?
To je blbosť..
Mojim hobby bolo a vždy bude cestovanie s kamarátmi, teraz s rodinami kamarátov. To však vôbec neznamená, že je to aj jeho prípad.
Ten psychológ je fakt najlepší nápad.

Tiež tam vidím nábeh na klinickú depresiu alebo inú úzkostnú poruchu. Odporúčal by som mu individuálnu terapiu humanistického prístupu. Potom možno paralelne chodiť aj na skupinovú terapiu.

Pred 10 rokmi som písal bakalárku o terapeutických efektoch skupinovej terapie. A aby som to zažil na vlastnej koži, tak som chodil na terapiu. Aj keď som nebol nejako nešťastný a nemal nejaké vážne problémy, človek má vždy v živote niečo, čo by chcel riešiť. Aby ste si to predstavili, tak encounterova skupinová terapia prebieha tak ako vo filmoch. Stoličky do kruhu, plusminus 10 úplne cudzích anonymných ľudí. Čo sa za tých 90 minút udeje, je len na vás. Je to v podstate taký celý svet uzavretý do jednej miestnosti a to, akým štýlom človek funguje vo vzťahoch sa tam veľmi rýchlo ukáže. Akurát je to kontrolované prostredie, môžeme to tam riešiť a človek dostáva spätnú väzbu, ktorej rozumie. Takže si viete natrénovať sociálne zručnosti.

Mne osobne to na ďalších pár rokov dodalo takú životnú energiu. Naučil som sa tam, ako bojovať so svojim "objektom X" a byť odvážnejší. Uvedomil som si, že ľudia majú ďaleko horšie problémy a často si za to ani nemôžu a aj tak im musia čeliť a nejako to zvládnuť. Že si nevážim to, čo mám. A boostli mi aj ego a zlepšili sebaobraz, keď ma dookola obviňovali z toho, že som v skupine nasadený ako "pozitívny príklad", aby tam neboli len tragédi a loosri. S niektorými sme sa aj po skončení terapie zvykli občas stretnúť, už len na pivo. Aj po 10 rokoch mi chodia blahoželania na narodeniny.

Skupinová terapia nie je vhodná pre každého. Ľudia s úzkostnými poruchami tam môžu presedieť 12 sedení po 90minút a nepovedať ani slovo. Môže to byť pre nich veľmi stresujúce, lebo terapeut tam je v úlohe facilitátora. To znamená, že neprináša témy do skupiny, nevedie ju, neponúka svoje interpretácie. Naopak sa tam často pracuje s tichom a tie sedenia začínajú tak, že sa pozdravíte, posadíte, len na seba v tichu pozeráte, pokiaľ niekto nezačne rozprávať.

A ďalším problémom je, že sa u nás ťažko hľadajú skupiny pre "normálnych ľudí". Väčšinou sú úzko zamerané na nejakú diagnózu alebo problém, napr. alkoholizmus, rakovinu, úmrtie dieťaťa a pod. A toto vákum často zapĺňajú rôzni šarlatáni. Starí chlapi, ktorí radia mladým chlapom, ako byť správny muž...a nemajú žiadne ani minimálne psych. vzdelanie a výcvik. Pred výberom skupinovej terapie si teda overte, kto to ponúka a akú má kvalifikáciu.

Autoeditácia príspevku po 5 min 25 sek:

beardie napísal: 26 mar 2023, 21:37 Síce ho trápi, že nemá sociálne vyžitie, ale tinder si nainštalovať nechce

Tinder som mal, keď to bola novinka. A môj prvý match bol Austrálčan, s ktorým sa bavím do dnes. Ale myslím, že toto je ako vyhrať lotériu. Tinder je appka na rýchly sex.

ephramko, ja osobne poznám 3 páry, ktoré sa našli cez Tinder a dnes sú spolu v manželskom zväzku. Ja som jedným z nich, takže by som to tak negeneralizoval

par dni dozadu som akurat cital clanok ze zo spolocnosti sa vytracaju takzvane "tretie miesta", teda miesto ktore clovek pravidelne navstavuje a nie je to ani domov ani praca.
kulturne strediska, kostoly ci krcmy. proste niekde kde mozes posediet a byt v spolocnosti. hlavne cim je clovek starsi tym je to vacsi problem, ako deti chodime na rozne kruzky, sporty, stretavame sa s kamaratmi mimo skoly, na intrakoch a podobne. potom pride praca, rodina a zrazu nie je cas na nic ine.
a hlavne za vsetko treba platit, proste kapitalizmus tak nejak ustanovil ze ak chces robit nieco mimo domu tak za to treba platit.

je to nieco co nevedome ludom chyba a zial ten internet to nedokaze uplne plnohodnotne nahradit.

najjednodchsie ako si najst takuto skupinu ktorej by mohol byt clenom je teda zacat sportovat alebo si najst nejake hobby (ktore ta nuti byt v spolocnosti), napriklad spolocenske hry su teraz dost v trende a rozne obchody (v BA funtastic, ihrysko alebo ludopolis) maju dedikovane miestnosti na hranie hier kde je vacsinou vstup zadarmo a pravidelne organizuju podujatia. taky magic the gathering sa po celom svete (aj na slovensku) FNM (Friday Night Magic) kedy sa hraci stretnu v lokalnej herni a hraju medzi sebou.
alebo mozno vyskusat nejaky kurz malovania, ci hrnciarstvo.

Ano, nejaka depresia a (socialna) uzkost tam bude. Pravdepobone sposobene tym burn outom, zlym spankom atd.

Uz sa to lepsi, cital nejake knihy, napr. Feeling Great, ktore mu pomohli uvedomit si, ze svet vidi cez negativny filter a ze to nie je az taka bieda. Vypustil side projekty, snazi sa lepsie spat, nebrat veci negativne, nebyt taky perfekcionista. V minulosti sa citil o dost horsie, ale myslel si, ze to tak "ma/moze byt". Tie knihy mu otvorili oci, ze asi fakt je nieco (dost) zle.

Aktualne je vacsinu casu v relativne pouzitelnom mentalnom stave (uz nie je paralyzovany). Akurat si vsima, ze ked ma horsi spanok, tak na druhy den sa depresia vie velmi pekne ukazat.

No a (znova) sa dostavame k pointe temy: teraz citi, ze uz by zvladol, to co nezvladal par mesiacov/rokov dozadu. A chcel by mozno "dobehnut zameskane". Napriklad rozmysla, ze sa o par mesiacov prestahuje do nejakeho velkeho mesta (zatial v SR/CR), lebo tam je viac moznosti. Ale idealne nechce ostat pri tom, ze zivot bude rovnaky ako doteraz (homeoffice a koniec).

O psychologovi rozmyslal, ale zatial si mysli, ze to zvladne aj vo vlastnej rezii (uz sa niekde dokazal posunut).

Chalan sa venoval celý život niečomu v čom videl zmysel a vy ho posielate na vyšetrenie. Keby máme takto každého odbaviť tak by sme tam stáli všetci v rade.

Väčšina, v dnešnej dobe najmä mladý ľudia, nemajú také koníčky ako je chodenie vonku, prípadne čokoľvek čo sme robili my v ich veku.

Mňa skôr zaujíma že, čo sa stalo, keď to chce teraz všetko zmeniť. Čo ho k tomu viedlo, a či si myslí, že čo sa zmení v jeho živote, keď "niečo nové" zažije.

Hovorí sa, že či už sa rozhodneš tak, alebo inak .. zaplatíš cenu. Zaplatíš cenu, pokiaľ to urobíš, ale zaplatíš cenu pokiaľ to aj neurobíš.

Sú rôzne veci ako sa dá do niečoho zapojiť a spoznať tým nových ľudí.

Rozhodne nesuhlásim s tým čo napísal AAcid, že sa vytrácajú "tretie miesta", kde sa dá chodiť a byť pritom v spoločnosti. Tých miest je stále rovnako, akurát kedysi sa bralo ako samozrejmosť, že človek sa angažoval v takomto spolku. S nástupom socialných sietí táto potreba do veľkej miery upadla, organizácie a miesta ďalej prežívajú. Ale viac ľudí sa ma do nich väčší problem zapojiť, skrz hanbu atď...

Ale back to the topic: Ja by som určite odporučil, zapojiť sa práve do nejakej organizácie.
Osobne mi napadá napr nejaký horolezecký odiel: Lezenie je fajn aktivita aj pre introverta, lebo celý čas pozeráš do steny a je to spoločensky akceptovateľné
V každom meste funguje nejaký turistický spolok, existuje veľa bežeckých a cyklo skupín Netreba sa báť a do nejakej napísať, zvyčajne sú tam milí ľudía.
Ak nie je na šport, tak v kľude skúsiť začať s nejakým OZ, starostlivosť o bezdomovcov, existuje veľa rôzných táborov a OZ, ktoré sa venujú záchrane pamiatok a tak.
Najdôležitejšie je niečo skúsiť a potom to už ide samo.
The more you fuck around, more you find out.

Paragon napísal: 27 mar 2023, 12:47O psychologovi rozmyslal, ale zatial si mysli, ze to zvladne aj vo vlastnej rezii (uz sa niekde dokazal posunut).

Na to mu povedz, ze v posilke tiez pride casom sam na to ako ma cvicit ale mat (aspon na zaciatku) trenera vie ten proces vyrazne skratit. Ak pomoc potrebuje tak nema zmysel sa spoliehat na seba. Ono ten psycholog nic nespravi zanho takze nema zmysel zvladat to sam pokial by mu vedel niekto pomoct.

Paragon napísal: 27 mar 2023, 12:47No a (znova) sa dostavame k pointe temy: teraz citi, ze uz by zvladol, to co nezvladal par mesiacov/rokov dozadu.

Ak potrebuje hobby spojenu so socialnou aktiviotou tak lezenie nie je zla vec, bojove sporty, potapanie (tam sa tiez vela nenakeca), spominane dobrovolnictvo, turisticky klub, da sa toho najst dost vela.


Ak chce "nieco velke" tak v zivote som zazil 2 veci ktore odporucam kazdemu kto moze:
1. Camino de Santiago - povodne nabozenska put, ten rozmer tam uz takmer neexistuje, je to pomerne popularna zalezitost a socialne je to velmi roznorode a napriek tomu jednoduche prostredie (ak teda nema problem s aspon anglictinou a nie je na tom tak zle ze radsej bude spat vonku akoby mal nieco vysvetlovat rukami)
- nevyhoda je, ze je to ~800km kracania, co zaberie cely mesiac a nie je to uplne najlacnejsia zalezitost
- vyhoda, ze clovek tam seba naozaj spozna, stretne velmi zaujmavych ludi a vela sa nauci
- ak sa pre to rozhodne, tak kontaktuj bud mna alebo niekoho kto si to uz presiel alebo presiel inu dlhu pesiu trasu - usetri mu to vela otlakov a bolesti
2. Skydiving, aspon tandemovy zoskok (to nie je az tak velke ale stale). Ak si trufa tak AFF level 1, pripadne zoskok s vytahovacim lanom (ale to je skor dobre na prekonavanie strachu ako na zmenu perspektivy). Ten mindfuck co pri tom mozog zazije nie je liek ale moze poskytnut inu perspektivu.

Autoeditácia príspevku po 1 min 12 sek:

skooty napísal: 27 mar 2023, 18:27The more you fuck around, more you find out.

V pozitivnom aj negativnom smere toto budem pouzivat

fildinko napísal: 27 mar 2023, 14:25 Mňa skôr zaujíma že, čo sa stalo, keď to chce teraz všetko zmeniť. Čo ho k tomu viedlo, a či si myslí, že čo sa zmení v jeho živote, keď "niečo nové" zažije.

V podstate cely zivot isiel na autopilot. Poslednu dobu sa zacal zamyslat, ze nie je uplne dobre sa izolovat a byt cely den za PC. Uvedomil si, ze co mal dobrych kamaratov tak uz tie vztahy nie su take ako kedysi. Taktiez, ze uz starne a tie priatelstva v starsom veku pravdepodobne nebudu take ako kedysi, ked maju mladi ludia kopec volneho casu, popr. slecny na vztah nebudu take "cute". A ze cely zivot bol v podstate v monk mode a nemal vela fun-u v zivote.

Skooty, javatar: taketo nieco som ocakaval od temy

a nema len nejaku skorsiu krizu stredneho veku?