Inak ešte som sa tu s tým nepochválil, ale pred letom som zase zmenil kariéru a odišiel som z korporátu, lebo som chcel robiť čistú psychológiu, prostredie v korporáte začalo byť toxické, aj mi liezlo na nervy dookola vysvetlovať tejto tiktok generácii, že to, čo tam vidia, sú proste pi***** (nie validné psychologické metódy) a keď na životopis kandidáta veľkým červeným s 3 výkričníkmi napíšem, že tohto neberte...tak ho fakt nemajú vybrať, aj keď sa im zdá, ako strašne milý, komunikatívny a vzdelaný človek.
Takže som si nejaký čas pozeral psychologické ponuky, či sa neobjaví niečo zaujímavé. No a išiel som na pohovor do väzenia.
Príjemne ma prekvapili už tým pohovorom, že človek nemusí absolvovať 5 kôl, kde s vami hrajú hry a potom nakoniec sa vám ani neozvú, že vás nezobrali a prečo vás nezobrali. Tu mi dali vyplniť len test základných vedomostí a následne sme sa asi hodinu pri kávičke bavili o mne a o tom, čo oni robia a aké to má úskalia. No a po hodine bolo vybavené.
Takže teraz som väzenský psychológ. Na plat sa nemôžem sťažovať, je to asi najviac, čo som ako psychológ v práci pre štát videl. Konkrétne základný nástupný plat teraz bez praxe je necelých 1900€ brutto. Plus príplatky, osobné ohodnotenie atď. 9 týždňov dovolenky. S tým, že každých pár odpracovaných rokov sa ten plat zvyšuje podľa tabuľky o niekoľko stoviek €. Nerobím 12ky, ale klasicky pon-pia od 7 do 15hod.
A aktuálne do mňa všetci hučia, nech začnem cvičiť a chodiť na strelicu a dám si prihlášku do zboru, lebo by mi dali hneď kapitána a ďalej by som robil tú istú prácu, len by som mal vyšší plat za hodnosť. Najmä naša ekonómka ma takto povzbudzuje.
Aby ste mali predstavu, je to taká klasická tetuša úradníčka pri tele pred 60kou, robí mzdy, ale je plukovníčka. Samozrejme byť v zbore má aj svoje nevýhody, napr. to, že keď je mimoriadna situácia, tak nemôžem utiecť, ale musím počúvať a vydávať rozkazy a musíme dostať situáciu pod kontrolu.
Čo sa mi páči je to, že cítim takú kolegialitu a súdržnosť v pracovnom kolektíve. To je podľa mňa dosť vzácne v dnešnej dobe. Ale na druhej strane, však viete, keby sa u nás niečo stalo, tak môj život, doslova, závisí od kolegov.
A tiež je to príležitosť na rozhovor, keď sa ma niekto opýta, čo robím. Každého to zaujíma, ako to u nás vyzerá a ako to tam chodí. Takže ak máte nejaké otázky k tomu, kľudne sa opýtajte. Ak môžem, tak odpoviem.
Keby z nich nespravili "liberáli" a "ateisti" snahu opakovať po mužoch a dôkaz, že Boh neexistuje. Proste hlúposti.